18. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja by som bol najradšej, keby sme tento zákon vôbec nemuseli otvárať a vôbec ho nemuseli na Slovensku riešiť. Ale, bohužiaľ, máme na Slovensku zástupcov poľovnej obce, ktorí jednak majú veľmi svojskú interpretáciu tohto zákona a jednak ďaleko prekračujú podľa mňa právomoci, ktoré im z povinnosti poľovnej stráže vyplývajú, a zasahujú do chovu aj psov, aj mačiek na Slovensku spôsobom, ktorý vôbec nie je náležitý.
Ja netvrdím, že sú vo väčšine, dokonca si myslím, že sú v menšine, ale ich výčiny na Slovensku nám spôsobujú to, že sa nám stáva napríklad, že dvojmesačné šteňa poľovník inému poľovníkovi zastrelí niekoľko metrov od nôh.
Stáva sa nám to, že na lúkach, ktoré sú veľmi blízko obytných zón a v podstate divá zver na ne zablúdi, tak možno niekedy okolo polnoci, aj to iba náhodou, nám strieľajú psov čisto zo samopaše len kvôli tomu, že tie lúky sú už súčasťou poľovného revíru.
Tak poďme sa pozrieť na tú situáciu. Prvá vec, poľovný revír je prakticky každé územie mimo intravilánu, do ktorého môžeme ísť. Keď si zoberieme fakt, že ľudia chovajú aj psov, ktorí nie sú vybehateľní v rámci vodenia na vôdzke, ale majú skúšky, majú výchovu, tak potom sa dostávame do situácie, že človek, ktorý takéto psa chová, nie je schopný ho náležite vyvenčiť kvôli tomu, že kdekoľvek sa pohne mimo intravilánu, tak ten pes proste je v ohrození, lebo ktorýkoľvek člen poľovníckej stráže môže po ňom strieľať. Bezdôvodne, dnes.
Druhá vec. Pes, len máloktorý pes, je schopný reálne ohroziť zviera. Musí to byť pes nad určitú hmotnosť, väčšinou nad tých 50 kíl, musí to byť pes vytrvalý, ktorý je schopný to zviera hnať, a musí to byť pes, ktorý v prípade, že ho dobehne a to zvieratko nie je úplne zdravé, tak je ho schopný strhnúť. Bežný teriér, bežný kokeršpaniel, bežný psík, ktorého ľudia venčia v lesoch, takého niečoho schopný nie je. Ten pobehne za zajacom možno kilometer a vráti sa naspäť.
To znamená, že dostávame sa do situácie, kedy sama príroda je schopná sa chrániť aj pred predátorom typu psa a kým tu nemáme naozaj útočnú svorku psov, ktorá by bola zabehnutá, tak v podstate nie sú schopní to zviera v lese ohroziť.
Čo sa týka mačiek, mačky sa nám predsa zatúlavajú do lesov stovky, ak nie tisíce rokov. Nám domáca mačka bežne opúšťa dediny, v ktorých ju chovajú ľudia, a túla sa po lese. A presne ten jedálniček, ktorý ste spomínali, pán spravodajca, že majú divoké mačky, tak presne ten jedálniček má aj tá domáca mačka, ale v momente, keď sa dostane mimo intravilán, to znamená, že neloví myši v dome, ale sa zaraďuje medzi klasickú divokú zver, tak aj jej počty idú rapídne dole a v podstate mačka ako súčasť bežného prostredia prírodného nie je schopná sa premnožiť. A ak nám ide o ochranu genofondu, veľmi dobre vieme, pán kolega, ak ste poľovník, tak budete so mnou súhlasiť, že mačka divá je vysoko teritoriálne zviera. A ak boli schopní doteraz si svoje teritóriá ochrániť aj pred týmito cudzorodými prvkami, čo môžu byť domáce mačky, a nevpúšťať ich a krížiť sa iba s jednotlivcami, ktoré sú jej vlastného druhu, tak verím tomu, že tá príroda je schopná takýmto spôsobom si ten genofond ochrániť aj naďalej. Keď sme tu tisícky rokov boli svedkami toho, že sa mačky zatúlavali do lesov, že mali možnosť sa krížiť, a napriek tomu sa nám tá divoká mačka v čistote genofondu zachovala, tak ja verím tomu, že sme schopní tento stav udržať aj ďalej bez toho, aby sme ho regulovali odstrelom takmer 10-tisíc mačiek ročne.
Čo sa týka nevykonateľnosti, ja nemám problém s tým, aby sme sa, aby sme to pustili cez prvé čítanie a jednak na výbore a jednak aj na pôde pracovnej skupiny pre ochranu zvierat, ktorá už funguje v tomto parlamente a funguje celkom dobre, aby sme sa posadili nad ten návrh a spravili pozmeňovacie návrhy, ktoré by ho dostali možno aj do pozície, kde by ste vy ho uznali za vykonateľný, ale určite som rázne proti tomu, aby sme s tým zákonom nehýbali vôbec. Pretože súčasne platná norma je neprijateľná. A budete sa diviť, ale je veľké množstvo zástupcov aj poľovníkov, ktorí súhlasia so zmením, ktoré pán Suja, pán Krnáč a pán Kalist predložili do parlamentu.
Takže, aby som to zhrnul, máme na Slovensku situáciu, kedy majú poľovníci obrovské právomoci a sú situácie, kedy ich zneužívajú a strieľajú psov, ktorí sa neblížia k zveri, neplížia k zveri, neohrozujú zver, strieľajú ich iba kvôli tomu, že ich vidia sa pohybovať v poľovnom revíri. Páchajú tým psychické škody majiteľom, ktorí máte psíka, veľmi dobre viete, čo to je mať proste citové naviazanie na psa. Ak existujú obce a dediny, kde sa títo poľovníci hrajú naozaj na zvrchovaných pánov a vyhrážajú sa, že keď ten pes čo len o meter prekročí plot, že zabehne za bránku, takže budú po ňom strieľať.
A túto právomoc podľa mňa by sme im mali odobrať, pretože tá právomoc nenáleží ničomu o čom tento zákon hovorí, že by sa mal venovať. Neochraňuje genofond zveri, neochraňuje zver samotnú, neochraňuje nijak prirodzené správania zvierat v ich prostredí a zbytočne dáva právomoci poľovníkom do rúk, ktoré by nemali mať.
Ja súhlasím s tým, že keď mi svorka zabehnutých psov bude naháňať srnku, tak by mohol tento poľovník konať. Ale to je hraničná a výnimočná situácia. Ak to dokážeme dostať do toho zákona tak, aby sme všetci s tým boli spokojní, tak budem iba rád, ale prosím aj vás, kolegovia, nepodporte ten procedurálny návrh, ktorý tu bol vznesený, lebo tým iba predĺžime stav, kedy nevinné zvieratá a nevinní majitelia budú trpieť na základe zmyselných a nie úplne opodstatnených dôvodov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Poliačika sa prihlásili pán poslanec... Pán poslanec Matovič, s faktickou alebo procedurálny? Pán poslanec Krnáč, pán poslanec Martinák a pán poslanec Matovič. Traja. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Krnáč.