18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte mi predniesť z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti informáciu o prerokovaní Správy o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie pre(na) rok 2011 pre Slovenskú republiku. Materiál bol pridelený na prerokovanie výboru pre európske záležitosti rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 324 z 29. apríla 2011 s tým, že tento výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku rokovania a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti venoval veľkú pozornosť informácii o legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2011, ako aj správe o prioritách vyplývajúcich z tohto legislatívneho a pracovného programu Komisie na rok 2011 pre Slovenskú republiku.
Dôvodom je, že prerokovanie tohto materiálu nielen v našom parlamente, ale aj v národných parlamentoch všetkých ďalších členských krajín je výsledkom snáh posilniť európsku úlohu národných parlamentov vo svetle platnej Lisabonskej zmluvy. Vyjadrením tejto dimenzie rokovania bola aj účasť podpredsedu Európskej komisie pána Šefčoviča na spoločnom rokovaní Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a zahraničného výboru dňa 29. marca 2011. Výbor pre európske záležitosti predmetný materiál prerokoval na svojej 26. schôdzi, ktorá sa uskutočnila 17. mája 2011. Uznesením č. 110 ho zobral na vedomie a odporúča aj Národnej rade vziať ho na vedomie.
Dámy a páni, dovoľte mi tiež informovať, že okrem tohto materiálu sme prijali vo výbore pre európske záležitosti ešte jedno uznesenie, a to 7. apríla 2011, kedy sme sa rozhodli podrobnejšie sa zaoberať 25 návrhmi a dokumentmi v Národnej rade. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predseda.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať

Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie retransmisiu za rok 2010, tlač 304.

Prosím predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloša Mistríka, aby správu uviedol.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu v roku 2010.
Ako teda vyplýva z názvu, je to nielen správa o našej činnosti, ale vlastne správa o celom mediálnom priestore na Slovensku, čo sa týka verejnoprávnych vysielateľov rozhlasových, televíznych, ako aj licenčných a súkromných. Vidíte, že správa je plná množstva podrobných údajov, cifier, čísiel a tak ďalej, takže je to také kompendium o tom, ako vyzerá taká mapa mediálneho priestoru na Slovensku. Ja sa pokladám za potrebné pristaviť pri niektorých údajoch alebo pri niektorých okruhoch, ktoré v tejto správe sú vyzdvihnuté.
V prvom rade niekoľko štatistických údajov. Na Slovensku máme 34 rozhlasových vysielateľov, držiteľov licencií, a 144 televíznych vysielateľov, čiže televíznych vysielateľov je oveľa viac. Zároveň máme 168 prevádzkovateľov retransmisie, čo je naozaj veľké číslo. Z tohto počtu je 19 vysielateľov, ktorí vysielajú v jazyku národnostných menšín. Zaujímavosť je, že nemáme ani jedného vysielateľa, ktorý by vysielal v jazyku rusínskej, resp. ukrajinskej národnostnej menšiny, ani rómskej etnickej skupiny. Zo 144 televíznych vysielateľov máme 128 vysielateľov, ktorí majú licenciu ešte na analógové vysielanie, ale už postupne nabieha proces digitalizácie, o ktorom zrejme ste informovaní aj z iných správ, takže už sme udelili 40 licencií na digitálne frekvencie. Ku koncu roku 2010, samozrejme, tento proces pokračuje ďalej.
Teraz sa zastavím troška práve pri prechode na digitálne terestriálne vysielanie. Rada pre vysielanie a retransmisiu ešte koncom roka 2009, presnejšie 8. decembra 2009, na základe zoznamu frekvencií vypracovaného Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky vydala 27 rozhodnutí, ktorými odňala celkovo 1 133 frekvencií pridelených pôvodne na analógové vysielanie. Proti tomuto odňatiu sa viacerí tí, ktorým boli frekvencie odňaté z dôvodu ďalšej digitalizácie, sa neodvolali, takže z týchto 1 133 frekvencií 967 ostalo tak, ako bolo rozhodnuté, avšak proti tomuto rozhodnutiu sa odvolali 3 komerčné televízie, televízia Markíza, televízia Joj a TA 3 na Najvyšší súd. Najvyšší súd prerokoval v roku 2010, resp. to sa pretiahlo ešte až do roku 2011 toto odvolanie, a vrátil vec na ďalšie rozhodnutie na našu radu. Na základe tohto sme vyžiadali znova podklady od Telekomunikačného úradu, ktorý nám dal zúženú verziu, oveľa menej frekvencií, ktoré bolo treba odňať, a tie sme teda postupne v ďalších rozhodnutiach Rady pre vysielanie a retransmisiu aj odňali. Okolo tohto boli, samozrejme, rokovania všetkých zainteresovaných strán, teda nielen našej Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale aj Telekomunikačného úradu, vysielateľov, ktorých sa to týkalo, a Towercomu, ktorý vlastne toto digitálne vysielanie buduje.
Zdá sa teda, že ten proces, ktorý prebehol v roku 2010, aj keď mal takýto zádrheľ, sa podarilo úspešne posunúť vpred. Sami ste svedkami, že teraz, práve na začiatku I. polroku 2011, sa rozbehla dosť rýchlym tempom digitalizácia. Do leta je plán, ktorý sa zatiaľ plní bez nejakého meškania, takže ja, ktorý som tiež prívrženec tejto formy modernizácie Slovenska, a všetci zainteresovaní máme pocit, že sa zatiaľ teda urobila dobrá práca a že dúfame, chceme veriť, že to všetko sa úspešne dokončí tak, ako to plynie nám z medzinárodných záväzkov.
Ďalej by som sa zastavil pri istom špecifiku minulého roku a to je, že to bol rok volieb, že bolo veľa volieb v roku 2010, takže rada, samozrejme, sa na to pripravila. Robili sme dva špecifické monitoringy, a to v období kampane volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej v období kampane moratória a volieb do obecných zastupiteľstiev. Tie monitoringy sa robili na vysielanie spravodajských a publicistických programov STV 1, 2, TV Markíza, TV Joj, TA 3, ďalej Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Patria a komerčný súkromný vysielateľ Rádio Expres. To sa robilo aj v jednom, aj v druhom prípade.
Tam sa zistili niektoré porušenia, neboli nejaké vážne. Niektoré sme na základe príslušnosti zákona postúpili na Ústrednú volebnú komisiu. Zároveň prišli na obdobie parlamentných volieb aj sťažnosti. Prišli dve sťažnosti, ale tie boli tiež vlastne postúpené potom na Ústrednú volebnú komisiu. Čo sa týka volieb do obecných zastupiteľstiev, tam prišlo až osem sťažností. Týkalo sa volieb v mestách Bratislava, Košice, ďalej Trnava, zasa Košice, tam zrejme to bolo troška rušnejšie, hoci my sme čakali, že pri parlamentných voľbách to bude, že bude viac sťažností, ale stalo sa to pri voľbách do obecných zastupiteľstiev.
Prišli aj sťažnosti od občanov na priebeh volebnej kampane do obecných zastupiteľstiev, a síce konkrétne na reláciu Lampa v TV Joj, kde sťažovateľ namietal skutočnosť, že televízia do diskusie na tému komunálnych volieb pozvala len troch z ôsmich registrovaných kandidátov na primátora v meste Košice. Ďalej prišli sťažnosti na púchovskú televíziu, na televíziu TA3, na televíziu levočskú, Levočský televízny magazín dvakrát a na televíziu v Turzovke. Vcelku ale my sme to, samozrejme, posudzovali a nejakým spôsobom sme k tomu zaujali stanovisko.
Vcelku treba povedať, že v médiách prebehol tento volebný rok dosť pokojne, neboli nejaké veľmi zložité, neriešiteľné alebo voľby ovplyvňujúce situácie, ktoré by nejako otriasli takpovediac spoločenským vedomím. Myslím si, že celkovo sa dá konštatovať, že naše televízie a rozhlasy v roku 2010 zvládli túto volebnú kampaň.
Keď už hovorím o sťažnostiach, musím povedať to, že najprv čísla, v minulom roku dostala naša Rada pre vysielanie a retransmisiu 472 sťažností. Pre porovnanie v roku 2009, rok predtým, prišlo sťažností len 304. Takže vidíme dosť prudký nárast sťažností, zrejme ľudia si viac uvedomujú svoje možnosti. Jednak sa to uľahčuje aj tým, že je internet a sťažnosť sa dá podať internetom, takže počet sťažností sa zvyšuje. Pre nás, samozrejme, každá sťažnosť ako zaregistrovaná je bod rokovania Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Štatistika zasa chvíľu. Na základe týchto sťažností a vlastných monitoringov sme udelili 62 sankcií v minulom roku, 62 sankcií - upozornenie na porušenie zákona, 4-krát sme udelili sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona, to je ten známy rolujúci text. Je možná sankcia pozastavenie vysielania programu, toto rada minulý rok neurobila. Ďalej bolo uložených 55 finančných pokút. V porovnaní s rokom 2009 je vo všetkých týchto kolónkach nárast, to znamená, tak ako prišlo viac sťažností, tak sa stalo aj to, že bolo viac porušení, upozornenia na porušenie zákona, viac pokút, viac povinností odvysielať oznam o tom, že bol porušený zákon.
Túto činnosť nebudem hovoriť podrobne, pretože porušenie zákona môže byť v oblasti ochrany a práv maloletých, v oblasti politických vyvážeností a tak ďalej, takže to, samozrejme, zahŕňa tieto čísla všetky podrobne, to je v správe, samozrejme, rozpracované.
Túto činnosť vykonáva 9 členov rady a 34 pracovníkov kancelárie rady. Na základe novelizácie zákona č. 308 pribudli, tá novelizácia, viete, že bola na konci roku 2009 ešte, pribudli povinnosti pre činnosť rady, a síce hlavne v oblasti monitorovania niektorých vysielaní na internete a zároveň v oblasti komerčnej komunikácie, teda reklamy, tzv. product placement, umiestňovania produktov.
Samozrejme, počet členov rady sa nezväčšil, naopak, tak ako všetky oblasti našej spoločnosti sme museli znížiť naše finančné zabezpečenie o 10 %. Deväť členov rady je volených, ako viete, rotačným systémom. Myslím, že práve na tejto schôdzi máte voľbu ďalšieho člena rady, pretože jednému práve končí obdobie a bude zvolený nový, takže sa tešíme na nového člena rady. Je tam rotačný systém, čiže ďalšia voľba ďalších troch členov rady bude o dva roky a myslím si, že tento systém rotačný, ktorý sa v našej rade, na rozdiel od Rady televízie a rozhlasu, v našej rade je zachovaný už od roku 2000, takže ten spôsob rotačný v podstate začína teraz plniť svoju funkciu. Kvôli tomu sa, myslím, celkom úspešne podarilo odpolitizovať radu a urobiť z nej naozaj profesionálnu skupinu ľudí, ktorí sa starajú o mediálny priestor.
Už poviem len niekoľko informácií o medzinárodnej spolupráci. My sme súčasťou tzv. EPFRV, to je združenie práve takýchto rád v celej Európe, pretože toto isté vlastne každá európska a takmer všetky svetové krajiny majú, niečo také, ako je naša Rada pre vysielanie a retransmisiu. A zároveň sme z takých dôvodov regionálnych a záujmových založili spolu s Čechmi, Maďarmi a Poliakmi stredoeurópske združenie, ktoré má skratku CERF, kde konzultujeme veci, ktoré sa týkajú priamo nás. Okrem toho zastupujeme Slovenskú republiku v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu pri Rade Európy. Takže rada je plne napojená na medzinárodné, teda hlavne európske štruktúry.
Čo sa týka výhľadu, keďže už sme v polovičke takmer roku 2011, tak už to aj prebieha. Chceme sa sústrediť hlavne na dve veci, ktoré už aj prebiehajú. A to je monitoring komerčnej komunikácie, reklamy, sponzoringu a tak ďalej. A potom monitoring, sústredíme sa na monitoring vysielania reklamy liekov, pretože tam sa ukazuje, že tam sú problémy, takže to robíme, ale to už bude zasa súčasťou budúcoročnej správy.
Takže ďakujem vám za pozornosť a končím.

Ďakujem pekne.
Prosím teraz člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Rafaela Rafaja, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení kolegovia, pán predseda rady, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku rokovania o Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010, ktorú obsahuje tlač 304, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. marca 2011 č. 297 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a súčasne poveril výbor predložením správy o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraviť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá prerokoval predmetnú správu v stanovenej lehote a uznesením č. 80 z 10. mája 2011 ju aj schválil. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010,
2. vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík správu uviedol v rozprave, čo sa aj stalo.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovávanej správe rady tvorí prílohu, ktorú máte rozdanú, a samotný návrh na uznesenie Národnej rady znie: Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010.
Toľko moje spravodajcovské povinnosti. Skončil som, pán predsedajúci.