18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, keby niekto cudzí, ktorý tu nežije, v tejto republike, dnes sa zatúlal do Národnej rady a vypočul si vaše slová o situácii na Slovensku, tak by sa zhrozil, lebo vy ste použili také expresívne výrazy, keď ste popisovali stav a čo hrozí, ako slová "rafinované prejavy, hrozný seriál, geto, iredenta, posledný krok, mimikry, hrozba, izolovať". To sú slová, ktoré sa používajú na popísanie veľmi kritickej situácie. Vy ste boli štyri roky podpredsedom vlády pre národnostné menšiny, vy dobre viete, že situácia je iná, že vôbec nejde o "žiadne getá, o iredenty, o posledné kroky, o mimikry a hrozby", ale že tento národ s ostatnými národnosťami žije v normálnom vzťahu a v normálnom ovzduší. Vy ste... (Hlas z pléna.) Vy tu strašíte (Nevyrušujte, kolega.), že to môže byť alebo teda je to také, pričom ste aj zabudli, že tento zákon nie je iba o maďarskej národnostnej menšine, o používaní jazyka maďarskej národnostnej menšiny. Veľmi dobre viete, že pokiaľ bude prijatý tento zákon, tak hlavný osoh budú mať Rusíni, Ukrajinci a Rómovia, ale aj Nemci a Chorváti, ktorí budú môcť práve na základe medzinárodných odporúčaní používať jazyk svoj aj v úradnom styku, aj vo svojom normálnom živote. Nechajte nás žiť a poprosím vás, nevytýkajte nám, že chceme sa tu cítiť ako doma, preto chceme, aby aj naše jazykové práva boli rovnoprávne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec Čaplovič, opakovane ste vo svojom vystúpení použili termín maďarský návrh novely zákona. Tým ste ale nepovedali nič o obsahu toho zákona, povedali ste ale veľa o charaktere vášho vystúpenia.
Vo svojom protimaďarskom vystúpení ste hovorili o tom, že návrh prekračuje rámec záväzkov vyplývajúcich z charty menšinových a regionálnych jazykov. No chcem vás upozorniť, že medzinárodné záväzky predstavujú pre krajinu minimum, nie maximum toho, čo má vo vzťahu k štandardom týkajúcim sa ľudských práv dodržiavať. Pokiaľ ich nechce dodržiavať, tak môže od tých dohôd príp. odstúpiť, ak je to možné, ale pokiaľ je nimi zaviazaná, tak štandardy dané medzinárodnými dohodami predstavujú minimum a nie je nič zlé na tom, ak sa krajina rozhodne správať sa ústretovejšie a poskytnúť svojim vlastným občanom v niektorej oblasti väčší rozsah práv, ako to garantujú medzinárodné dohovory.
K tomu, že voči príslušníkom menšín sa treba správať veľkoryso a ústretovo a že treba sa snažiť, aby sa tu cítili ako doma. Pokiaľ si dobre pamätám, nehovoria to samotní príslušníci menšín, hovoria to zodpovední príslušníci väčšinového národa, ktorí to tak cítia. A necítia to tak preto, lebo by sa obávali, že v opačnom prípade by sa príslušníci menšín správali ako nejaká hrozba alebo nebezpečenstvo pre štát, ale preto, lebo to považujú za prirodzené a správne, aby sa tu všetci občania cítili ako doma a dobre. Ale tomu vy zrejme nerozumiete. Ďakujem.

Vážený pán poslanec Čaplovič, určite so mnou súhlasíte, že teraz prerokovaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín veľmi úzko súvisí so zákonom o štátnom jazyku a je neoddeliteľný od zákona o štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku upravuje používanie slovenčiny v takzvanom úradnom styku. A taktiež obsahuje aj úpravu jazykových práv aj v ďalších oblastiach verejného styku.
Pán poslanec, celý čas hovoríte o tom, že štátny, prízvukujem, väčšinový jazyk treba chrániť pred jazykom národnostných menšín. Ak by nežili tieto menšiny na Slovensku, pred kým by ste chránili štátny jazyk? Bolo by potrebné vtedy slovenčinu chrániť? Zrejme nie. Fakty však, pán poslanec, hovoria niečo iné ako vy. Pri každom sčítavaní obyvateľov sa počet osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti znižuje. A tie čísla, žiaľ, neklamú. Zákon o štátnom jazyku teda vo svojich dôsledkoch nechráni väčšinu. Dokonca si myslím, že môže aj obťažovať, lebo diktuje, ako komunikovať. A pravda je taká, že v praxi podporuje a urýchľuje asimiláciu menšín.
Pán poslanec, priznajte si, že schopnosť menšín udržiavať si vlastnú jazykovú identitu pre menšiny je vlastne nižšia, ako je tomu u početnejšej ekonomicky, politicky, sociálne a tak ďalej silnejšej väčšiny. Preto vás, pán poslanec, prosím, prestaňte už konečne strašiť. A keď naozaj úprimne, ako uvádzate, chcete pomôcť tu žijúcim menšinám, stačí, ak im budete načúvať. Ďakujem.

Chcel by som predovšetkým mojim kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, povedať, že ja im dobre načúvam a to, čo sa tu udeje, v Národnej rade, to nie je potrebou národnostných menšín, chodieval som na jazykovo zmiešané územia a medzi národnostné menšiny a takýto problém, ktorý sa tu často pertraktuje a ktorý ste tu predložili aj vy v novele zákona, vôbec nepociťujú. Skôr si uvedomte aj situáciu, ktorá je na tomto území, že často aj Slováci sa sťažujú, že musia hovoriť v maďarskom jazyku, resp. dostávajú dokumenty len v maďarskom jazyku v rámci samosprávy. A tie požiadavky o to, aby sa tieto dokumenty publikovali minimálne dvojjazyčne, sa neuplatňujú.
Ja som nepovedal slová chrániť slovenčinu, ja som hovoril o tom, aby sme sa ju naučili používať vo verejnom styku, aby sa ju naučil používať vo verejnom styku každý občan Slovenskej republiky. A to nie je namierené proti menšinovým jazykom. Menšinové jazyky sa môžu kreovať, je tu skvelé školstvo, je tu skvelá kultúra, sú tu noviny, sú tu knihy, časopisy, nebývalé množstvo ďalších aktivít Slovenskej republiky, ktoré sa tu prejavujú a objavujú, ktoré nepoznáme nielen v strednej Európe, ale vôbec v Európe, pre národnostné menšiny. To je moja skúsenosť. A moja skúsenosť hovorí aj o tom, tie slová som povedal, že akonáhle zavedieme túto novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín do praxe, tu nejde len o percentá, tu ide o konkrétne kroky, ktoré znižujú používanie oficiálneho slovenského jazyka a naozaj vytvárajú istým spôsobom geto pre občanov konkrétne maďarskej národnosti, budú používať títo občania len maďarský menšinový jazyk. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, ctení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády pre boj so Slovákmi, najskôr ste prišli s ideologickým trójskym koňom maďarskej iredenty, ktorá sa vždy hrá na toho rozprávkového, vypĺznutého, chudého koníka, ktorému treba pomôcť a z toho dôvodu treba znížiť kvórum z 20 na 10 %. Toto opatrenie sa však týka len 32 slov v samotnom obsahu novelizovaného textu. Podstatné, na čo by sa mali pýtať a na čo sa aj Slovenská národná strana pýta, je, o čom je tých zostávajúcich 4 708 slov a aké zmeny, alias, aké ústupky opäť váš návrh obsahuje. Čiže podľa dôvodovej správy aj to, čo prezentovali médiá, hlavný cieľ tvorí obsahovo len 0,6 % z celkového obsahu zmien a 99,4 % zmien je tým trójskym koňom, ktorým sa snažíte prepašovať ďalšie nadštandardy, ktoré sú úplne zbytočné, pretože za jestvujúceho stavu poskytovania práv národnostným menšinám nielen cez tento zákon, ktorý novelizujete, ale aj cez množstvo iných noriem, či už je to školský zákon alebo tabuľový zákon, zákon o mene a priezvisku a tak ďalej a tak ďalej, jednoducho je tu naozaj komfort. A to nehovoríme len my, nie je to subjektívne, pán spravodajca. Predpokladám, že zareagujete. Už v prvom čítaní som vám spomenul tú škálu päťstupňovú, ktorá je pomerne dobre objektivizovaná. A podľa tejto päťstupňovej škály španielskeho vedca na Slovensku menšiny majú najsilnejší štandard ochrany. Takže sa legitímne pýtame, prečo, načo máme zvyšovať tieto štandardy. Možno problém je v tom, že ak sa etnickému hypochondrovi budú postupne zvyšovať legislatívne dávky stále nových a nových paragrafových preparátov, že tento hypochonder bude spokojný a sa vylieči zo svojej fóbie všetkého, čo súvisí so Slovenskom. Dobre vieme, že je to subjektívna vada takéhoto etnického hypochondra, podobne ako to bolo aj v prípade kosovských Albáncov. Takže tadiaľto cesta k vyliečeniu nevedie. To, čo v podstate prerokovávame, je ďalší legislatívny kolík k dvojjazyčnosti na Slovensku, príprava na stupeň federalizácie Slovenska, následnej územnej autonomizácie s konečným cieľom separatizácie čiže straty časti zvrchovaného územia Slovenskej republiky. Možno o pár rokov si na toto spomeniete.
Dôvodová správa, pán podpredseda vlády, je len textový halucinogén, prepytujem, prosím, pre naivných Slovákov a pre koaličnú časť slovensky hovoriacich politických strán vašej vládnej koalície. Je to predovšetkým programová vlajková loď jednej strany vládnej koalície, a to strany Most – Híd, na tom sa určite všetci zhodneme. Takže nevidím dôvod, prečo by daň za takýto politický program mali platiť všetci občania Slovenskej republiky, ale najmä tzv. majoritné obyvateľstvo Slovákov, ktoré žije na tzv. jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky, pretože existuje, už som to spomínal, list týchto Slovákov, ktorí sa sťažujú, že už za tohto stavu 20 rokov pretrváva ich diskriminácia. A mám za to, že ak by sme prijali všetky tieto zmeny, ktoré navrhujete, tak v podstate Slováci aj štátny jazyk de facto na južnom Slovensku skončili, de facto.
Tento návrh mi pripomína potopu, ale nie vyliatu z Dunaja, ale z politickej agendy Budapešti, ktorá potrebuje ešte viac primknúť k sebe jednotlivé okolité územia. Neskôr vám prečítam jednu krátku analýzu mnou okomentovanú a môžeme sa zamyslieť, či je pravdivá a do akej miery môže vzbudzovať naše obavy. Prečo hovorím o rozlievaní alebo rozširovaní? Práve to obsahuje tých 4 708 slov. Rozširuje sa používanie jazyka menšiny v úradnom styku nielen na písomné podania, ale na celú ústnu komunikáciu. Samozrejme, zavádza sa aj to ako povinnosť orgánov verejnej správy. Pýtam sa, ako môžeme orgán verejnej správy povinne zaviazať, že bude komunikovať v jazyku menšiny, a to dokonca pod hrozbou sankcií, keď výkon práva príslušníka menšiny je len a len individuálny. Ja som sa vás, pán podpredseda vlády, ktorý momentálne sedíte v laviciach strany Most – Híd, na výbore pre kultúru a médiá veľmi jednoznačne a opakovane opýtal, či uznávate individuálny alebo kolektívny výkon práv. Vy ste až po opakovaných výzvach pripustili, že áno, rešpektujete len ich individuálny výkon. Ale tento návrh zákona nielen v tej gramatickej časti, ale aj v tej obsahovej časti to nedokumentuje. Aj tento prípad je toho príkladom. Jednoducho my uznávame, Slovenská republika aj Slovenská národná strana, individuálny výkon príslušníkov a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k niektorej z národnostných menšín. Rozširuje sa nielen kvalita, ale aj kvantita toho, napr. vydávanie verejných listín vrátane všeobecne záväzných nariadení. Keby bol tento zákon rozprávkou, začínal by sa, nie kde bolo, tam bolo, ale kde bolo slovenské, bude už maďarské. Úradná maďarizácia sa rozširuje na akékoľvek konanie pred orgánmi celej verejnej správy. Úradné formuláre budú už v podstate dvojjazyčné automaticky. Priam v apponyiovskej arogancii ste zašli až tak ďaleko, že v § 2 ods. 8 odstraňujete aj územné obmedzenie na používanie jazyka menšín, aj na obce, kde, prepáčte mi za výraz, o Maďarovi alebo nejakom inom príslušníkovi z tých jedenástich menšín ani len nechyrovali. Takže z pôvodného etnicko-politického hypochondra politikou neustálych ústupkov a schvaľovaním legislatívnej salámovej metódy postupne vyrábame etnického schizofrenika, ktorý, keď sa čas naplní, sa stane etnický separatista, presne tak ako sa to stalo aj v Kosove.
V tejto novele riešime v podstate aj isté slovensko-maďarské vzťahy, k tomu aj vzťah slovenskej majority, ale to je len relatívny a zavádzajúci pojem, lebo na konkrétnom tzv. jazykovo zmiešanom území je to práve naopak, buď de iure, alebo vo väčšine prípadov de facto sa Slováci dostávajú pod asimilačný tlak. Odporúčam vám opäť prečítať si asi 25-stranový list Slovákov z južného Slovenska, kde uvádzajú konkrétne príklady konkrétnej diskriminácie, dokonca aj na základe súčasne platnej legislatívy. Štefan Marko Daxner takto opísal svoju empirickú desaťročnú skúsenosť v strete s vtedajšími Maďarmi v Gemerskej stolici a troch susediacich stoliciach: „Ustupuj a budeš znivočený bez milosti. Nedaj sa a ustúpia oni pred tebou.“ Myslím si, že 150 rokov táto stará pravda platí aj teraz a platí aj pre túto sálu a platí najmä pre poslancov a poslankyne vládnej koalície. Ak budete ustupovať politickému tlaku, budete znivočení aj vy bez milosti. Takže, prosím vás, skúste sa pozerať na problém objektívne, z nadhľadu a trošku aj tým jedným slovenským okom.
Tento zákon je zákon hanby a zákon zbabelosti slovenských subjektov vládnej koalície. Je demagogický, pretože ruší tzv. tabuľový zákon č. 191/1994 Z. z., ale neprenáša z neho všetko to, čo ruší. Práve to podstatné zostalo niekde mimo, neobjavilo sa už v novelizovanom texte. Je to § 3 ods. 3, ktorý zmizol za záhadných okolností. A práve tento je kľúčový v tom, že obmedzuje v prípade vykonania miestneho referenda o premenovaní obce také názvy, tzv. historické, o takých sa, mimochodom, hovorí aj v tomto zákone, o tzv. geograficky vžitých alebo historických názvoch, z čias násilnej maďarizácie a donúteného úradného pomaďarčovania názvov. To sa konkrétne stalo v histórii. Je na to zákonný článok Uhorského snemu č. 4 z roku 1898 o násilnom pomaďarčení všetkých obcí vo vtedajšom Uhorsku tak, aby miestny názov bol len a len v maďarčine. Pýtam sa, dámy a páni a pán podpredseda vlády: Toto je váš cieľ, umožniť miestne referendá, vstupujete, mimochodom, dosť brutálnym spôsobom do zákona o obecnom zriadení, ktorý tento parlament pri takýchto vstupoch vždy zásadne odmietol, aby ste umožnili premenovanie obcí z čias násilnej maďarizácie? Predtým tomu ešte predchádzalo, samozrejme, pomaďarčovanie aj na základe volebného zákona. Minister vnútra gróf Szapáry si dokonca dovolil definovať pri odôvodnení volebného návrhu zákona nemaďarských voličov ako cudzie národnosti. Vy tu neustále rozprávate, že nechcete tu byť ako cudzincami. Prosím vás, je tu niekde nejaká zmienka, že občania Slovenskej republiky hlásajúci sa k niektorej z menšín sú tu cudzincami? Ale takáto zmienka o cudzincoch bola vo volebnom zákone v Uhorsku, z roku 1874. Takže nielen Maďarská republika má z parížskych mierových zmlúv priamo zakázaný revizionizmus. Medzinárodné zmluvy sú nadradené našim zákonom. A keďže sa týkali aj mierového usporiadania v rámci tohto regiónu, aj vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, je prirodzené, že aj Slovenská republika ako nástupnícky štát Česko-Slovenska musí dodržiavať a implementovať aj parížske mierové zmluvy a dohody. A tam je jasne zakázaný revizionizmus. Tým, čo vy ste uviedli v tej časti novely, umožniť miestne referendum, a nedali ste tam ten blokačný vypadávajúci tretí paragraf rušeného zákona, tzv. tabuľového, tak v podstate vy zavádzate revizionizmus, vy porušujete parížske mierové zmluvy, pán podpredseda vlády aj vážená vládna koalícia. To by ste si mali tiež uvedomiť. Takže som presvedčený, že ak by ste, nedajbože, toto prevalcovali, tak aj táto norma skôr, či neskôr bude musieť skončiť na Ústavnom súde.
Pýtame sa, a už som teraz zaregistroval po prvom vystúpení rečníka z lavíc strany Most – Híd akési obavy, či tu niekto hovorí o protislovenskosti a ako vraj súvisí štátny jazyk so zákonom o používaní jazykových menšín. Vážení, pozrite si, prosím, rozpravu nedávno novelizovaného a brutálne okresaného zákona o štátnom jazyku. Sami ste vtedy tvrdili, že sú to spojené nádoby, lex specialis derogat legi generali, pravda, pani poslankyňa. Ja si to veľmi dobre pamätám. Takže nevyhovárajte sa. Vtedy keď sme rokovali o zákone o štátnom jazyku, tak ste všade dôvodili a takmer všetky zmeny boli spôsobené tým, že je to vynútené z dôvodu ústretového prístupu k príslušníkom národnostných menšín. Teraz keď rozprávame o zákone o používaní jazykov menšín, sa zrazu bránite, že nehovorte vôbec nič o štátnom jazyku. Ale veď tento zákon predsa vstupuje aj do zákona o štátnom jazyku. Nepriamo ho novelizuje tak ako ďalších dvanásť noriem, čiže trinásť noriem otvára tento zákon. Čiže mám pochybnosť, že je vôbec v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády a tvorbou legislatívy. Je protislovenský, po tom úvode, nielen teda tou samotnou filozofiou dvojjazyčnosti, pretože § 1 ods. 2 zákona o štátnom jazyku jasne hovorí, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Čiže o nejakej dvojkoľajnosti nemôže byť ani reči. Je to minimálne primus inter pares, minimálne. Takže je protislovenský aj v tom, že je tam samotné opatrenie § 2 ods. 4 vzťahujúce sa na používanie jazyka menšiny, v podstate na akékoľvek konanie pred orgánmi verejnej správy, čiže aj štátnej správy. Máte tam dokonca zaimplementované aj odvolacie konania. To znamená napr., ak by riešil niekto spor s Vodohospodárskym podnikom, ktorý momentálne sídli v Banskej Štiavnici, pravdepodobne v Banskej Bystrici by ste sa dožadovali komunikácie v maďarskom jazyku alebo aj v rómskom jazyku, ja neviem v hoci akom. Spomínal to už predrečník. Množstvo príkladov by sme mohli nájsť. Neviem si predstaviť, aby pri základných informáciách, či už je to v zdravotníctve alebo pri právnych veciach, náš školský systém, ktorý tu funguje v podstate od bývalého Česko-Slovenska 80 rokov, bol taký nedokonalý, že by nevedel uplatniť do praxe ústavné právo príslušníkov menšín na osvojenie si štátneho jazyka. Veď my sa tu správame, ako keby tu niekto prišiel z Bhutánu alebo z Pakistanu a neovládal by ani mäkké f zo slovenčiny a teraz by sme mu museli umožniť, aby on mal úplný komfort v prípade právnych alebo iných náležitostí. Veď my tu rozprávame o štátnych občanoch Slovenskej republiky a bývalého Česko-Slovenska. Prosím, vysvetlite, ako by sa mohlo stať, že by niekto nevedel povedať po slovensky, že ho bolí žalúdok, brucho, že ho pichá v nohe. To všetko je len placebo-efekt, zavádzanie, vyťahujú sa 70-ročné babičky, 80-roční starčekovia, ktorí akože vraj zrazu nevedia po slovensky. Všetci dobre vieme, že to nie je tak pravda. Všetci dobre vieme, že 99 % občanov maďarskej národnosti vie po slovensky. Nehovorím, že to vedia dobre, ale na komunikačnej úrovni to vedia zvládnuť. Takže nie je tu spoločenská opodstatnenosť na takéto zásadné ústupky. Štátny jazyk, ku ktorému sa teda vrátim, mi, naozaj, pripomína v tomto zákone nechcenú a šikanovanú Marušku v rozprávke O dvanástich mesiačikoch. V podstate strana Most – Híd poslala štátny jazyk, alias Marušku v zime, do lesa nazbierať si svoje slovenské jahody. Asi tak vyzerá obsah tohto zákona vo vzťahu k štátnemu jazyku.
Tento zákon je v podstate ďalšie koliesko salámovej metódy. Na ilustráciu použijem tzv. vžité či miestne historické názvy. Dobre vieme, že meritórny v tejto problematike je, bol a mal by byť zákon č. 215/19995 Z. z. o geodézii a kartografii, ktorý, mimochodom, tiež novelizujete. Takže ja sa dotýkam v podstate tých oblastí a tých zákonov, ktoré vy otvárate, aby bolo zrejmé pre kolegov, keby chceli náhodou argumentovať, či som hovoril väčšiu časť o používaní jazykov menšín, áno, hovorím stále o zákone o používaní jazykov menšín, tým, že otvárate aj zákon o geodézii a kartografii, kde v § 18 ods. 8 zákona sa hovorilo, že štandardizované, citujem, geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a, toto je dôležité, v úradnej činnosti orgánov verejnej správy. Čo sa ale stalo? Už pri prerokovávaní školského zákona v roku 2008, žiaľbohu, SMER vyhovel tlaku SMK a vsunul do školského zákona predradenie menšinových geografických názov, ale súčasne aj s tým, že sa umožňuje používať tzv. historické a vžité názvy, čo je mimo akejkoľvek dohody vrátane tých dohôd, ktoré sú kľúčové a ktoré upravuje Dohovor OSN o používaní miestnych alebo geografických názvov. Čiže je to zrejmé. Táto vládna koalícia najskôr musela zrezať a ostrihať zákon o štátnom jazyku. A, prirodzene, potom prišlo ďalšie legislatívne priklincovanie pomaďarčených názvov v zákone, o ktorom rokujeme. Nuž a ktovie čo nás bude ešte čakať neskôr. Predpokladám, že bude ďalšia nejaká malá novela, bude zákon o financovaní kultúry menšín a ďalšie a ďalšie kolieska z maďarskej salámy, z ktorej tu budeme takto ukrajovať stále. Slovenská národná strana preto musí odmietnuť takýto nezakrytý prejav maďarskej politickej iredenty a revizionizmu, neústavného vytláčania slovenčiny, ktorá sa v podstate stáva už len štatistom popri zákonoch, ktoré používajú menšiny.
Chcem vás upozorniť, dámy a páni, aby sme si spomenuli aj na historickú nedôveru k politike ústupkov voči maďarským požiadavkám. Viedeň a rakúsky cisár tiež nastúpili túto politiku ústupkov, až nakoniec v roku 1867 prenechali národy Uhorska svojvôli veľkomaďarských šovinistov a vytvoreniu monoetnického Maďarska. Beneš v roku 1937 rovnako povedal: „Menšinám musíme dať všetko.“ Vieme, že to bolo povedané vo veľmi temnej dobe alebo pred veľmi temnou dobou, ale história nakoniec ukázala, že či už to bola politika ústupkov Beneša alebo neskôr víťazných mocností pri Mníchove alebo pri Viedenskej arbitráži, nebola správna. A viac ako desaťročná skúsenosť v Kosove tiež ukazuje, že pri politike ústupkov separatizmu a militarizmu na základe etnického vytvárania monolitných, etnicky čistých území a komfortu, tam sa to tiež začalo jazykovými právami a právami študentov na univerzite, to veľmi zle končí. Ja viem, že v prípade Kosova medzinárodné spoločenstvo povedalo, že ide o výnimočný prípad. Ale koľkokrát sa už medzinárodné spoločenstvo pomýlilo, možno v dobrej viere, čo chcelo kedysi garantovať? História je príliš veľká a čas je príliš krátky, než aby som tu všetky tieto príklady hovoril.
Dámy a páni, zákon o používaní jazykov menším je teda akýmsi návodom z kuchárskej knihy iredenty, ako postupne rozložiť malý štát. To nehovorí len Slovenská národná strana alebo len ja. Teraz som si vypožičal asociácie a časť argumentácie z internetového portálu Blisty, ktorý v máji 2010 priniesol zaujímavý článok aj k problematike, ktorú prerokúvame, pod názvom Spoľahlivý návod ako postupne rozložiť malý štát od autora Čecha Iva Šebestíka. Analytický článok napísal teda autor Čech. Dúfam, že objektívnosť je týmto ako-tak daná, k prijímaniu maďarského zákona ešte o dvojakom občianstve, ale ten prístup je takmer totožný. Upozorňuje, že ide len a len o začiatok procesu, hoci naša koalícia si namýšľa, že už bude mať vraj pokoj od strany Most – Híd a bude sa môcť možno venovať ekonomickým témam, čo by bolo snáď záslužnejšie. Tento proces potupnej anexie autor označuje ako nezadržateľný. Dámy a páni, tento rozbehnutý vlak nedokážete už zastaviť. Ide o starostlivo premyslený postup voči krajine, v ktorej existuje menšina. Skutočné privilégiá, ktorými si majoritný národ menšiny kupuje, sa nikdy nezmiernia. To je aj tá salámová metóda, o ktorej hovoríme my. Dôvod na to je jednoduchý. V skutočnosti tu totiž vôbec nejde o práva menšín, ako si možno my niektorí myslí a možnože aj časť médií a verejnosti myslí. Čiže pýtam sa: Máme sa dať unášať falošnou ústretovosťou a miernym postupom väčšiny? Pripomínam, že už tu máme istý nadštandard komfortu pre príslušníkov národnostných menšín. Podľa Šebestíka zmierlivá centrálna vláda znášajúca menšine aj modré z neba sa vďaky od menšiny nikdy nedočká, pretože politickí lídri menšiny nikdy nebudú spokojní. Jednoducho či už Most –Híd alebo SMK sa budú chcieť opäť dostať do parlamentu. Opäť budú živiť túto tému. Opäť si nájdu nejaké požiadavky. Opäť nájdu nejakú časť voličstva, ktorá ich takýmito programami osloví. Preto SNS upozorňuje na základný postoj etnickej politiky, ktorý je v kréde, nikdy nič nebude stačiť. Prosím, zapamätajme si túto vetu, lebo ešte počas fungovania tohto parlamentu budeme viackrát konfrontovaní s jej realizáciou. Zopakujem to, nikdy nič nebude politickým lídrom menšiny stačiť. O čo teda v skutočnosti ide? To je získanie zvrchovanosti, v tomto prípade jazykovej, v konkrétnom štáte, čiže na Slovensku, konkrétne na južnom území Slovenskej republiky. Samozrejme, pokiaľ sme členmi Európskej únie, zatiaľ to nie je možné, ale najskôr ide o uskutočnenie stavu de facto. Autor totiž namodeloval situáciu, ktorá je ako vystrihnutá zo slovenských realít. Pán Šebestík hovorí, že predstavme si, že v nejakej časti štátu sa po určitej dobe nedohovoríme úradným čiže štátnym jazykom, pretože väčšina tam žijúcich obyvateľov ho ignoruje ako vnútenú cudzosť, toto územie aj cez označenia obcí, zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, v školstve, samospráve a tak ďalej v podstate už v ničom nebude pripomínať ostatné časti štátu, povedzme, tie severnejšie. Na tomto území žijúce obyvateľstvo si postupne začne klásť otázku: „No prečo by sme mali patriť k tým, ktorí hovoria inou rečou než my?“ Táto reč sa tam totiž stane po čase dominantná a výlučná a my ideme teraz legislatívne prispieť k tejto výlučnosti a k tejto dominancii a k vytláčaniu slovenčiny.
A ďalšia argumentácia navyše. Keď máme bližšie k národu, ktorý má už vlastný materský štát, ktorý voláme domovský alebo príbuzenský štát a je tu za bučkom, oddeľuje nás od neho len 300 m široká rieka Dunaj. Takže táto politika postupnej revízie hraníc a návratu do predtrianonského stavu, dámy a páni, sa dotýka, žiaľ, aj celého okolia Maďarska.
A tento návrh je ďalším legislatívnym políčkom do mozaiky, ktorá už začína mať kontúry naozaj pripomínajúce Kosovo. To je fakt, na ktorý upozorňujeme aj v návrhu Vyhlásenia k aktivitám maďarskej vlády a parlamentu, ktorý budeme prerokovávať po tomto návrhu zákona.
Vzhľadom na to, že moje vystúpenie bude pokračovať, s pánom predsedom parlamentu som sa dohodol, že ja svoje vystúpenie preruším a budeme hlasovať.

Ďakujem pekne. V rozprave odzneli dva procedurálne návrhy. Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem. V rozprave neodzneli žiadne príspevky ani procedurálne návrhy, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.