18. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán kolega Mikolaj, správne si poznamenal, že na Slovensku národnostné menšiny majú nadštandardné práva a aj napriek tomu, že majú nadštandardné práva, v predloženom maďarskom návrhu zákona o používaní jazyku národnostných menšín sa pracovníkom orgánov verejnej správy pod hrozbou pokút nielen nariaďuje používať menšinový jazyk, ale aj nariaďuje sa im, aby agitovali za používanie menšinových jazykov, obmedzovať používanie alebo vylučovať štátny jazyk z používania vo verejnom styku. Podľa tohto návrhu zákona je žiaduce, aby orgány verejnej a štátnej správy aktívne a iniciatívne utvárali podmienky na používanie menšinových jazykov na celom území Slovenskej republiky. To je, myslím, nehorázne a neprípustné. Ďakujem.

Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Ján Mikolaj. Nech sa páči.

Pán poslanec Osuský, vtedy keď vznikla Selyeho univerzita, tak som už bol poslancom Národnej rady a vystúpil som v rámci rozpravy, ktorá ku vzniku tejto vysokej školy bola. A upozorňoval som, že táto škola nespĺňa predpoklady. A citoval som aj stanovisko Akreditačnej komisie. Vtedy bol ministrom školstva pán Fronc. A takisto aj pán Fronc musel nejakým spôsobom pod tlakom týchto informácií uznať, že ide o politické rozhodnutie, a táto škola vznikla hneď ako univerzita. Dnes sa ukázalo, po piatich rokoch, že to bola chyba, pretože na univerzitu táto vysoká škola stále nemá.
Pán poslanec Kaník, veď ale ide o vládny návrh, to je vládny návrh a máte predsedníčku vlády. A ak vláda takéto niečo pustí a vy teraz tu dáte 27 pozmeňujúcich návrhov, tak ako vlastne pracuje vláda? Vy, pán podpredseda vlády, tu pripustíte 27 pozmeňujúcich návrhov? Tak to zabaľte a odneste ten zákon preč.
A, pán Gál, ja si naozaj myslím, že v úradnom styku by sa mal využívať v maximálnej miere štátny jazyk, pretože aj to neustále stupňovanie a rozširovanie bude viesť naozaj k tomu, čo som povedal, že nebude kde používať štátny jazyk a na tých mladých ľudí to bude mať neskutočný dopad, pretože sa ho nebudú učiť. A som rád, že už nebudete predkladať ďalšie návrhy zákonov, to už si ani neviem predstaviť, keby ste to robili, v rámci tohto. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalej by mal vystúpiť pán poslanec Tibor Bastrnák, ktorého ale v sále nevidím. Čiže pán poslanec Bastrnák stráca poradie, bude zverejnený na záver písomne prihlásených.
A v sále je prítomný ďalší písomne prihlásený, pán poslanec Péter Vörös.
Pán poslanec, len sa chcem spýtať, či je to na viac ako na nejakých desať minút. Pýtam sa preto, lebo chcem vás všetkých informovať, že na 16.00 hodinu zvolal pán predseda parlamentu poslanecké grémium. Takže poprosím aj vašich, ktorí sú zástupcovia v grémiu, aby vedeli že na 16.00 hodinu bude prerušené rokovanie Národnej rady na rokovanie grémia. (Reakcia poslanca.) Takže to zvládneme.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v Národnej rade Slovenskej republiky už býva zvykom, že otázky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú národnostných menšín na Slovensku, vyvolávajú hysterické reakcie hlavne opozičných poslancov. Nebolo to inak ani pri prvom čítaní návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Som presvedčený že v rozsiahlej diskusii pri prvom čítaní tohto návrhu zákona v marci mal každý opozičný poslanec dostatok priestoru na predloženie svojich námietok proti vládnemu návrhu, ale, ako to vidíme, nestačilo to. Opozícia naďalej zneužíva túto príležitosť na rozdúchavanie vášní a šírenie nenávisti. Robí to aj tým, že sa snaží zavádzať o jednotlivých ustanoveniach zákona a silou-mocou sa snaží presviedčať verejnosť o tom, že zákon uprednostňuje jazyk národnostných menšín pred štátnym jazykom. To je však jednoznačne klamstvo a zavádzanie. Tento zákon nesmeruje proti nikomu. Tento zákon má jeden jediný účel. Totiž tam, kde žije určitý počet príslušníkov národnostnej menšiny, podľa návrhu zákona by to malo byť 15 %, umožní používať aj jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku, zdôrazňujem slovo aj. Teda popri štátnom jazyku by sa mohol používať aj iný ako štátny jazyk. Vôbec nevidím problém ani žiadnu diskrimináciu v tom, že na príslušných úradoch by mali pracovať aj ľudia, ktorí ovládajú jazyk menšiny. Podľa logiky opozície by bola diskrimináciou aj podmienka ovládania napr. angličtiny alebo nemčiny pri určitých pracovných pozíciách. Uznajte, pani poslankyne a páni poslanci, žeby takéto tvrdenie bolo nezmyslom.
Najviac sa tu hovorilo o tom, že tento návrh zákona je absolútne zbytočný a nepotrebný, pretože existujúce zákony dostatočným ba nadštandardným spôsobom upravujú používanie jazykov menšín. V súvislosti s týmto tvrdením musím povedať niektoré zásadné veci. To, či súčasná právna úprava dostatočným spôsobom zabezpečí menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky možnosť používať svoj jazyk v úradnom styku a na verejnosti, môžu potvrdiť len samotní príslušníci týchto menšín. Oni totiž najviac pociťujú túto potrebu, a nie opoziční poslanci. Keď niekto vyhlási, že tento zákon je zbytočný, tak hovorí aj to, že národnostné menšiny na Slovensku sú zbytočné. Po druhé, bolo by žiadúce, keby už niekto jasne povedal, čo je vlastne štandard v oblasti jazykových práv, na ktoré sa neustále odvoláva v tomto kruhu. Takýto štandard spoločná legislatíva ani smernica, ktorá by sa týkala tejto problematiky, totiž v Európe okrem Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov neexistuje. Aj charta znamená len odporúčanie, z ktorého si každý jeden štát dá také predsavzatia, ktoré považuje za vhodné.
V jednotlivých členských štátoch existujú len lepšie a horšie príklady na riešenie používania jazykov. Môžeme uviesť mnoho príkladov, keď legislatíva daného štátu vysoko nad rámec slovenskej legislatívy, či už ide o Fínsko v prípade švédskej menšiny, Španielsko v prípade Kataláncov alebo Taliansko v prípade Nemcov v južnom Tirolsku. Mnoho pozitívnych prípadov tu už vymenoval aj pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom príhovore hovoriac o právnej úprave v Českej republike, v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku a v Rakúsku.
Samozrejme, slovenská právna úprava nie je tá najhoršia v Európe. Ale komu za to môžeme vďačiť? Všetko to, čo pozitívne sa udialo v poslednom období v tejto oblasti, sa neuskutočnilo vďaka opozičným poslancom. S tým súčasná opozícia nemala nič dočinenia. Tieto pozitívne zákony a právne úpravy sa prijali za prvej a druhej Dzurindovej vlády. Poslanci súčasnej vládnej koalície, ktorí boli členmi zákonodarného zboru, už v tomto období zahlasovali za tieto zákony. Vďaka ich pozitívnemu prístupu bola založená aj Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. Za tento ich postoj sa im chcem úprimne poďakovať. A verím, že v tomto pozitívnom trende dokážeme spolu pokračovať aj pri hlasovaní o tomto zákone. Súčasne vládna koalícia vo svojom programe si predsavzala vrátiť sa k tej praxi, ktorá tu bola pred vládou Roberta Fica. Naším spoločným záujmom je, aby na Slovensku vládla normálna priateľská atmosféra a aby sa vytvoril rovný partnerský vzťah medzi Slovákmi a tu žijúcimi národnosťami, pretože takto je to ľudské a pre nás prirodzené.
Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada, súčasná diskusia o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín svedčí o tom, akoby sa niektorí slovenskí zákonodarcovia báli Maďarov na Slovensku. Maďarov sa však netreba báť, pán poslanec Maďarič, s Maďarmi treba spolupracovať.
Viackrát ste sa opýtali na to, prečo sa tento zákon nepredloží až po uskutočnení sčítania obyvateľov, pričom stále prehlasujete, že Slováci sú diskriminovaní na národnostne zmiešaných územiach. Keby to tak bolo, tak by národnostné menšiny pri sčítaní obyvateľov neboli vystavené hrozbe, že ich počet všade klesá. Ich počet totiž výrazne klesol aj pri poslednom sčítaní. A o tom sa veľmi málo hovorí. Napr. v prípade maďarskej menšiny bol medzi počtom podľa sčítaní v rokoch 1991 a 2001 rozdiel až 47 000 ľudí. To znamená, o toľko bolo Maďarov pri poslednom sčítaní obyvateľov menej. Je to obrovské číslo a obávame sa, že teraz to môže byť ešte horšie.
Naším záujmom a, verím, naším spoločným záujmom je, aby si národnostné menšiny na Slovensku zachovali svoju identitu, svoju kultúru, aby mohli bez obáv používať a pestovať svoj jazyk. V tom im musíme pomáhať aj prostredníctvom prijatia tohto návrhu zákona, pretože, verte mi, ak sa používanie menšinových jazykov zužuje na kuchynskú úroveň, teda na používanie len v súkromí, tieto jazyky odumierajú a ich používatelia sa asimilujú. Neverím, že záujmom dnešnej opozície je asimilovanie tu žijúcich národností.
Dámy a páni, nezabudnite, že aj my máme zodpovednosť voči Slovákom, našim rodákom žijúcim za hranicami Slovenska na území iných štátov. Som presvedčený, že môžem očakávať od vlád týchto štátov poskytnutie takého rozsahu práv národnostným menšinám, teda aj našim rodákom, aký poskytujeme aj my našim národnostiam. Slovami Jána, Ježiša Krista, rob ostatným to, čo chceš, aby oni robili tebe, alebo, opačne, čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú prihlásení Ján Mikolaj, Juraj Blanár, Ján Podmanický, Dušan Jarjabek, Rafael Rafaj, Ján Senko a Dušan Čaplovič, celkom sedem poslancov.
Poprosím vás, zrealizujeme ešte tieto faktické poznámky a to grémium potom na tú 16.15 hodinu, lebo vyzerá to tak, že by to mohlo naozaj tak byť. Poprosím všetkých, ktorí majú členov grémia tu neprítomných, aby ich informovali, že po vyčerpaní faktických poznámok bude prestávka na rokovanie poslaneckého grémia.
Pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

Pán kolega, vy sa dovolávate štandardov, ale možnože buďte rád, že žiadne štandardy nie sú, pretože ak v tomto návrhu zákona je to, že takmer v každom úradnom styku sa bude môcť používať už iba jazyk národnostnej menšiny, tak sa pýtam, načo tu má byť štandard? To máte v podstate stopercentné použitia možností využitia, takže všade.
A ďalej, vy hovoríte, že len v podstate vždy vtedy, keď Strana maďarskej koalície, alebo teraz Most – Híd, teda ak členovia politických prezentácií národnostnej menšiny sú vo vláde, sa veci pohnú dopredu. Ale z toho vidieť, že vám záleží naozaj iba na tej jednej časti. A to je tá, čo sa týka jazyku národnostných menšín. Ale je tu aj štátny jazyk, ktorý vyplýva z charty. A vy viete, že bolo aj testovanie urobené znalosti štátneho jazyka, dokonca aj jeden rok bolo hodnotenie v PISA, kde to dopadlo veľmi zle. V slovenskom jazyku nevedia deti z národnostných menšín uvažovať. Učia sa ho a vedia ho používať len ako cudzí jazyk. Takže sa urobilo to, že sa posilnili hodiny štátneho jazyka a dali sa do parity s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Tak sa vás chcem opýtať, či toto vy nepovažujete za kladný výsledok alebo beriete len to, že koľko je hodín jazyka národnostnej menšiny a kde všade sa dá používať. A to je krátkozraký pohľad, pán poslanec, a vidieť teda, že nerozmýšľate dobre. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči.

Pán poslanec Vörös, z vášho vystúpenia som mal psychologicky absolútne pocit, že postupujete podľa hesla: Podľa seba súdim teba.
Hovorili ste o hysterických vystúpeniach, keď sa nejaká takáto téma nadnesie, hovorili ste o tom, že opozícia zneužíva túto tému v parlamente. A pritom vy ste pri svojom vystúpení jasne dokázali, ako manipulujete neskutočne s údajmi a s informáciami, keď ste spomínali napr. používanie anglického a nemeckého jazyka. No keď to naozaj niekto počuje, tak naozaj si myslí, že je to tak. Aký to má súvis s maďarským jazykom a používaním maďarského jazyka, angličtina a nemčina, na úradoch, prosím vás? To je taký nezmysel, že to až u nás hore na horniakoch sa hovorí, dverami plieska to, čo tu rozprávate.
Hovoríte dokonca, že my, opozícia, hovoríme, že národnostné menšiny sú zbytočné. Čo nám to vkladáte do úst, prosím vás? Ja mám rodinu, ktorá je národnostná menšina v Maďarsku. A vychádzame absolútne dobre. Jedine čo je problém, ste vy, lebo tu stále vkladáte problém medzi Maďarov a Slovákov, pretože oni spolu nažívajú úplne normálne.
Ďalší príklad manipulácie, 47 000 menej spočítaných. Samozrejme, ale už ste nespomenuli, že aj demografický vývoj mal nejaký vplyv na to, to už netreba spomínať, pretože pre nás sa lepšie hovorí číslo 47 000.
No ak hovoríte o asimilácii, tak nahnevajte sa, asi hovoríte o skúsenosti, ktorá sa stala v Maďarsku. Pozrite sa, ako tam bola asimilovaná slovenská národnostná menšina, po rozdelení a po druhej svetovej vojne čo sa udialo a kde je slovenská národnostná menšina a kde je národnostná menšina Maďarska. Tak mi povedzte, kde sú tie práva lepšie. Tu na Slovensku sa rozvíja a podporuje národnostná menšina akákoľvek. Ďakujem.

S faktickou poznámkou ďalej pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.