18. schôdza

Vážený pán poslanec Mikolaj, použili ste naozaj veľmi dobré príklady. Aj analyticky ste poukázali na to, akým spôsobom sa posúvajú tzv. štandardy pre národnostnú menšinu maďarskú na Slovensku, pretože všetko to, čo sa posunie čím viac, ďalej dopredu, už sa zakotví ako štandard, nikto s tým už nikdy nepohne. nech sa tu deje čokoľvek. A o to ide predovšetkým súčasnej koalícii a predovšetkým strane Most – Híd. V § 4 ods. 4 navrhovaného zákona sa píše: „Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšín.“ Povedzte mi, načo je toto potrebné. Je neprípustné ukladať takúto povinnosť v obciach, kde žije 80 až 90 % Slovákov. Ďalej, na označovanie geografických objektov v jazyku národnostnej menšiny sa podľa medzinárodného práva môžu použiť len historické a vžité označenia v jazykoch národnostných menšín, pričom označovanie objektov v jazyku národnostnej menšiny je vždy len právo, nikdy to nemôže byť povinnosť. Tam, kde neexistuje správny historický názov v menšinovom jazyku, nemožno takúto povinnosť ani splniť. Čiže navrhované ustanovenie práve, ktoré som citoval, a dopĺňam ho pánovi poslancovi Mikolajovi v jeho vystúpení, vlastne nariaďuje pomaďarčovanie slovenských názvov. A ja sa pýtam, komu je to na prospech, kto dnes z národnostnej menšiny maďarskej má takýto problém. No problém má s tým iba reprezentácia politická, ktorá sedí v tomto parlamente, to je strana Most – Híd, a mnohí slovenskí poslanci, ktorí sa snažia obhajovať to akokoľvek. Ale oni sú tí, ktorí zneužívajú túto menšinu pre svoj prospech, nič iné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Mikolaj, neboli ste to vy, kto hovoril ešte prednedávnom, plne citujem, že je logické, aby Maďari hovorili na verejnosti výlučne po slovensky? Ja som to vyhľadal na internete, boli ste to, samozrejme, vy. A, samozrejme, od autora takejto vety čo iné môžeme očakávať? Len odmietavé, ba zastrašujúce stanovisko. Ale na druhej strane sa vám musím poďakovať, že ste neboli taký expresívny vo svojich vyjadreniach ako vaši kolegovia, lebo ako pán poslanec Švantner hovoril, že je to genocída, tak to už hraničí s trestným činom šírenia poplašnej správy, ešteže máme tú imunitu, pán poslanec.
Pán poslanec Mikolaj, nebojte sa, strana Most – Híd má agendu na celé 4 roky nielen z oblasti ochrany ľudských a menšinových práv, ale, povedzme, aj z oblasti transparentného nakladania so štátnym majetkom, aspoň v tomto by ste sa k nám mohli pridať, ak už pri ochrane menšinových práv to nerobíte.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán kolega Mikolaj, správne si poznamenal, že na Slovensku národnostné menšiny majú nadštandardné práva a aj napriek tomu, že majú nadštandardné práva, v predloženom maďarskom návrhu zákona o používaní jazyku národnostných menšín sa pracovníkom orgánov verejnej správy pod hrozbou pokút nielen nariaďuje používať menšinový jazyk, ale aj nariaďuje sa im, aby agitovali za používanie menšinových jazykov, obmedzovať používanie alebo vylučovať štátny jazyk z používania vo verejnom styku. Podľa tohto návrhu zákona je žiaduce, aby orgány verejnej a štátnej správy aktívne a iniciatívne utvárali podmienky na používanie menšinových jazykov na celom území Slovenskej republiky. To je, myslím, nehorázne a neprípustné. Ďakujem.

Pán poslanec Osuský, vtedy keď vznikla Selyeho univerzita, tak som už bol poslancom Národnej rady a vystúpil som v rámci rozpravy, ktorá ku vzniku tejto vysokej školy bola. A upozorňoval som, že táto škola nespĺňa predpoklady. A citoval som aj stanovisko Akreditačnej komisie. Vtedy bol ministrom školstva pán Fronc. A takisto aj pán Fronc musel nejakým spôsobom pod tlakom týchto informácií uznať, že ide o politické rozhodnutie, a táto škola vznikla hneď ako univerzita. Dnes sa ukázalo, po piatich rokoch, že to bola chyba, pretože na univerzitu táto vysoká škola stále nemá.
Pán poslanec Kaník, veď ale ide o vládny návrh, to je vládny návrh a máte predsedníčku vlády. A ak vláda takéto niečo pustí a vy teraz tu dáte 27 pozmeňujúcich návrhov, tak ako vlastne pracuje vláda? Vy, pán podpredseda vlády, tu pripustíte 27 pozmeňujúcich návrhov? Tak to zabaľte a odneste ten zákon preč.
A, pán Gál, ja si naozaj myslím, že v úradnom styku by sa mal využívať v maximálnej miere štátny jazyk, pretože aj to neustále stupňovanie a rozširovanie bude viesť naozaj k tomu, čo som povedal, že nebude kde používať štátny jazyk a na tých mladých ľudí to bude mať neskutočný dopad, pretože sa ho nebudú učiť. A som rád, že už nebudete predkladať ďalšie návrhy zákonov, to už si ani neviem predstaviť, keby ste to robili, v rámci tohto. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v Národnej rade Slovenskej republiky už býva zvykom, že otázky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú národnostných menšín na Slovensku, vyvolávajú hysterické reakcie hlavne opozičných poslancov. Nebolo to inak ani pri prvom čítaní návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Som presvedčený že v rozsiahlej diskusii pri prvom čítaní tohto návrhu zákona v marci mal každý opozičný poslanec dostatok priestoru na predloženie svojich námietok proti vládnemu návrhu, ale, ako to vidíme, nestačilo to. Opozícia naďalej zneužíva túto príležitosť na rozdúchavanie vášní a šírenie nenávisti. Robí to aj tým, že sa snaží zavádzať o jednotlivých ustanoveniach zákona a silou-mocou sa snaží presviedčať verejnosť o tom, že zákon uprednostňuje jazyk národnostných menšín pred štátnym jazykom. To je však jednoznačne klamstvo a zavádzanie. Tento zákon nesmeruje proti nikomu. Tento zákon má jeden jediný účel. Totiž tam, kde žije určitý počet príslušníkov národnostnej menšiny, podľa návrhu zákona by to malo byť 15 %, umožní používať aj jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku, zdôrazňujem slovo aj. Teda popri štátnom jazyku by sa mohol používať aj iný ako štátny jazyk. Vôbec nevidím problém ani žiadnu diskrimináciu v tom, že na príslušných úradoch by mali pracovať aj ľudia, ktorí ovládajú jazyk menšiny. Podľa logiky opozície by bola diskrimináciou aj podmienka ovládania napr. angličtiny alebo nemčiny pri určitých pracovných pozíciách. Uznajte, pani poslankyne a páni poslanci, žeby takéto tvrdenie bolo nezmyslom.
Najviac sa tu hovorilo o tom, že tento návrh zákona je absolútne zbytočný a nepotrebný, pretože existujúce zákony dostatočným ba nadštandardným spôsobom upravujú používanie jazykov menšín. V súvislosti s týmto tvrdením musím povedať niektoré zásadné veci. To, či súčasná právna úprava dostatočným spôsobom zabezpečí menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky možnosť používať svoj jazyk v úradnom styku a na verejnosti, môžu potvrdiť len samotní príslušníci týchto menšín. Oni totiž najviac pociťujú túto potrebu, a nie opoziční poslanci. Keď niekto vyhlási, že tento zákon je zbytočný, tak hovorí aj to, že národnostné menšiny na Slovensku sú zbytočné. Po druhé, bolo by žiadúce, keby už niekto jasne povedal, čo je vlastne štandard v oblasti jazykových práv, na ktoré sa neustále odvoláva v tomto kruhu. Takýto štandard spoločná legislatíva ani smernica, ktorá by sa týkala tejto problematiky, totiž v Európe okrem Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov neexistuje. Aj charta znamená len odporúčanie, z ktorého si každý jeden štát dá také predsavzatia, ktoré považuje za vhodné.
V jednotlivých členských štátoch existujú len lepšie a horšie príklady na riešenie používania jazykov. Môžeme uviesť mnoho príkladov, keď legislatíva daného štátu vysoko nad rámec slovenskej legislatívy, či už ide o Fínsko v prípade švédskej menšiny, Španielsko v prípade Kataláncov alebo Taliansko v prípade Nemcov v južnom Tirolsku. Mnoho pozitívnych prípadov tu už vymenoval aj pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom príhovore hovoriac o právnej úprave v Českej republike, v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku a v Rakúsku.
Samozrejme, slovenská právna úprava nie je tá najhoršia v Európe. Ale komu za to môžeme vďačiť? Všetko to, čo pozitívne sa udialo v poslednom období v tejto oblasti, sa neuskutočnilo vďaka opozičným poslancom. S tým súčasná opozícia nemala nič dočinenia. Tieto pozitívne zákony a právne úpravy sa prijali za prvej a druhej Dzurindovej vlády. Poslanci súčasnej vládnej koalície, ktorí boli členmi zákonodarného zboru, už v tomto období zahlasovali za tieto zákony. Vďaka ich pozitívnemu prístupu bola založená aj Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. Za tento ich postoj sa im chcem úprimne poďakovať. A verím, že v tomto pozitívnom trende dokážeme spolu pokračovať aj pri hlasovaní o tomto zákone. Súčasne vládna koalícia vo svojom programe si predsavzala vrátiť sa k tej praxi, ktorá tu bola pred vládou Roberta Fica. Naším spoločným záujmom je, aby na Slovensku vládla normálna priateľská atmosféra a aby sa vytvoril rovný partnerský vzťah medzi Slovákmi a tu žijúcimi národnosťami, pretože takto je to ľudské a pre nás prirodzené.
Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada, súčasná diskusia o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín svedčí o tom, akoby sa niektorí slovenskí zákonodarcovia báli Maďarov na Slovensku. Maďarov sa však netreba báť, pán poslanec Maďarič, s Maďarmi treba spolupracovať.
Viackrát ste sa opýtali na to, prečo sa tento zákon nepredloží až po uskutočnení sčítania obyvateľov, pričom stále prehlasujete, že Slováci sú diskriminovaní na národnostne zmiešaných územiach. Keby to tak bolo, tak by národnostné menšiny pri sčítaní obyvateľov neboli vystavené hrozbe, že ich počet všade klesá. Ich počet totiž výrazne klesol aj pri poslednom sčítaní. A o tom sa veľmi málo hovorí. Napr. v prípade maďarskej menšiny bol medzi počtom podľa sčítaní v rokoch 1991 a 2001 rozdiel až 47 000 ľudí. To znamená, o toľko bolo Maďarov pri poslednom sčítaní obyvateľov menej. Je to obrovské číslo a obávame sa, že teraz to môže byť ešte horšie.
Naším záujmom a, verím, naším spoločným záujmom je, aby si národnostné menšiny na Slovensku zachovali svoju identitu, svoju kultúru, aby mohli bez obáv používať a pestovať svoj jazyk. V tom im musíme pomáhať aj prostredníctvom prijatia tohto návrhu zákona, pretože, verte mi, ak sa používanie menšinových jazykov zužuje na kuchynskú úroveň, teda na používanie len v súkromí, tieto jazyky odumierajú a ich používatelia sa asimilujú. Neverím, že záujmom dnešnej opozície je asimilovanie tu žijúcich národností.
Dámy a páni, nezabudnite, že aj my máme zodpovednosť voči Slovákom, našim rodákom žijúcim za hranicami Slovenska na území iných štátov. Som presvedčený, že môžem očakávať od vlád týchto štátov poskytnutie takého rozsahu práv národnostným menšinám, teda aj našim rodákom, aký poskytujeme aj my našim národnostiam. Slovami Jána, Ježiša Krista, rob ostatným to, čo chceš, aby oni robili tebe, alebo, opačne, čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega, vy sa dovolávate štandardov, ale možnože buďte rád, že žiadne štandardy nie sú, pretože ak v tomto návrhu zákona je to, že takmer v každom úradnom styku sa bude môcť používať už iba jazyk národnostnej menšiny, tak sa pýtam, načo tu má byť štandard? To máte v podstate stopercentné použitia možností využitia, takže všade.
A ďalej, vy hovoríte, že len v podstate vždy vtedy, keď Strana maďarskej koalície, alebo teraz Most – Híd, teda ak členovia politických prezentácií národnostnej menšiny sú vo vláde, sa veci pohnú dopredu. Ale z toho vidieť, že vám záleží naozaj iba na tej jednej časti. A to je tá, čo sa týka jazyku národnostných menšín. Ale je tu aj štátny jazyk, ktorý vyplýva z charty. A vy viete, že bolo aj testovanie urobené znalosti štátneho jazyka, dokonca aj jeden rok bolo hodnotenie v PISA, kde to dopadlo veľmi zle. V slovenskom jazyku nevedia deti z národnostných menšín uvažovať. Učia sa ho a vedia ho používať len ako cudzí jazyk. Takže sa urobilo to, že sa posilnili hodiny štátneho jazyka a dali sa do parity s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Tak sa vás chcem opýtať, či toto vy nepovažujete za kladný výsledok alebo beriete len to, že koľko je hodín jazyka národnostnej menšiny a kde všade sa dá používať. A to je krátkozraký pohľad, pán poslanec, a vidieť teda, že nerozmýšľate dobre. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Vörös, z vášho vystúpenia som mal psychologicky absolútne pocit, že postupujete podľa hesla: Podľa seba súdim teba.
Hovorili ste o hysterických vystúpeniach, keď sa nejaká takáto téma nadnesie, hovorili ste o tom, že opozícia zneužíva túto tému v parlamente. A pritom vy ste pri svojom vystúpení jasne dokázali, ako manipulujete neskutočne s údajmi a s informáciami, keď ste spomínali napr. používanie anglického a nemeckého jazyka. No keď to naozaj niekto počuje, tak naozaj si myslí, že je to tak. Aký to má súvis s maďarským jazykom a používaním maďarského jazyka, angličtina a nemčina, na úradoch, prosím vás? To je taký nezmysel, že to až u nás hore na horniakoch sa hovorí, dverami plieska to, čo tu rozprávate.
Hovoríte dokonca, že my, opozícia, hovoríme, že národnostné menšiny sú zbytočné. Čo nám to vkladáte do úst, prosím vás? Ja mám rodinu, ktorá je národnostná menšina v Maďarsku. A vychádzame absolútne dobre. Jedine čo je problém, ste vy, lebo tu stále vkladáte problém medzi Maďarov a Slovákov, pretože oni spolu nažívajú úplne normálne.
Ďalší príklad manipulácie, 47 000 menej spočítaných. Samozrejme, ale už ste nespomenuli, že aj demografický vývoj mal nejaký vplyv na to, to už netreba spomínať, pretože pre nás sa lepšie hovorí číslo 47 000.
No ak hovoríte o asimilácii, tak nahnevajte sa, asi hovoríte o skúsenosti, ktorá sa stala v Maďarsku. Pozrite sa, ako tam bola asimilovaná slovenská národnostná menšina, po rozdelení a po druhej svetovej vojne čo sa udialo a kde je slovenská národnostná menšina a kde je národnostná menšina Maďarska. Tak mi povedzte, kde sú tie práva lepšie. Tu na Slovensku sa rozvíja a podporuje národnostná menšina akákoľvek. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, najskôr v slovenčine to nepoznáme, lebo nie je Ján Ježiš Kristus, ale pán Ježiš Kristus, ale možno to bolo len nejaké prerieknutie, možno ste mali preklep a ste to len bezducho prečítali.
Ale teraz k tomu, čo ste hovorili, pán poslanec.
Povedali ste napr., že opozícia mala dostatok možností na predkladanie návrhov a doplnení v prvom čítaní. Pán poslanec, ste už desať mesiacov poslancom Národnej rady a minimálne to by ste mohli vedieť, že v prvom čítaní sa doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy nepredkladajú. Prvé čítanie slúži na rozhodnutie, či parlament v danej téme pokračovať v druhom čítaní bude alebo nie, a až v druhom čítaní je možné nejaké zmeny zákonov predkladať. Takže to je omyl číslo dva.
Hovorili ste o hysterických reakciách opozície a o tom, že zneužíva opozícia priestor. Pán poslanec, ako si vy dovoľujete normálnu diskusiu, ktorá v tomto parlamente prebieha, ja si myslím, že diskutujeme zatiaľ normálne bez ohľadu na to, aký máme obsahový názor na vec, ale zatiaľ diskutujeme naozaj normálne a korektne, tak nenazývajte názor druhého človeka hysterickou reakciou. Jednoducho je to nevhodné a vôbec sa to nehodí k vám, ktorý vystúpite možno raz za pol roka a hneď chcete kádrovať iný názor.
Napokon, pán poslanec, ak hovoríme o rozdúchavaní napätia. My sme túto tému neotvorili, vy ste otvorili túto tému. A ak chcete tomu napätiu predísť, tak stiahnite tento kontroverzný maďarizačný návrh zákona a bude po napätí v slovenskom parlamente.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec, pán kolega, tu vôbec nejde o menšiny, a vy to veľmi dobre viete, ide o vás, ide o vás politikov, ktorí hľadajú svoju tému, aby dokázali svoju politickú opodstatnenosť. Čo by ste dali, pán kolega, za to, aby vás Orbán vyzval do tanca? Ale ani oni vás nechcú. To je váš problém. Dostávate sa do izolácie. A tento váš problém je aj v tom, že aspoň keby ste boli nejaký vzťahový medzinárodný katalyzátor, aby vás aspoň tuná niekto oslovil, ale ani to vám nejde. Toto je váš najväčší problém, že vaša politická strana sa stáva absolútne zbytočnou. Preto ste si vybrali túto tému, preto je to jediná téma, ktorou chcete osloviť akýmsi spôsobom tento parlament. Je to len vaša téma, nikto vás o ňu neprosil, je úplne zbytočná.
Zarazilo ma to, ako vy definujete váš pocit krivdy. Ale pritom vôbec nereagujete na to, že cielene spôsobujete krivdu niekomu inému. O tomto už vôbec nerozprávate. Jednoducho ten váš príspevok, to bol skutočne príspevok zahraničného turistu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja sa pokúsim rozšíriť okruh asociácií na pána Ježiša Krista, ktorý je určite pre väčšinu z nás vzorom. Takže začal by som tým, pán poslanec, kto si bez viny, nech prvý hodí kameňom. Myslím, že nie je tu dôvod, aby podpredseda vlády hádzal takéto legislatívne kamene. Takisto by som vám odporučil, nechoďte širokou cestou neustálych požiadaviek, ale skúste sa vybrať úzkou cestou skromnosti. Tiež by som si spomenul na prirovnanie o bláznivých dievkach, ktoré v nevhodnom čase odbiehali po olej. Tiež by som si možno spomenul na prirovnanie o nehádzaní perál rovnako tým, ktorí si to nezaslúžia a možno aj v nevhodnom čase. A keďže po ovocí poznať strom, nemyslím si, že je správne sadiť autonomistický sad len s maďarskými marhuľami.