18. schôdza

Ďakujem. Mňa zaujalo na vystúpení pána poslanca upozornenie na stupňovanie nárokov, neopodstatnených nárokov, menšín. Ja by som uviedol niekoľko príkladov na osvieženie pamäti. Školy začínali činnosť ako dvojjazyčné, často sídlili aj v jednej budove. Teraz aká je situácia? Tá s vyučovacím jazykom slovenským už v tej budove nie je. Je vytlačená a funguje tam už len škola s vyučovacím jazykom maďarským. Pokiaľ tu ide o vysvedčenia? Detto, teraz prichádza navyše tzv. Okrúhly stôl Maďarov so žiadosťou na podpredsedu vlády, ktorý nemá rád veľmi Slovákov, aby sa na vysvedčeniach uvádzali v maďarčine názov školy, pečiatka a ďalšie údaje. Spomeniem si na ďalší príklad, tabuľový zákon. Najskôr to bolo na začiatku, na konci obce dvojjazyčné označenie. Teraz majú sa označiť tak v podstate všetky nadpisy, ktoré sú pri uliciach, na ulici, na budovách, športoviskách, obchodoch, zastávky hromadnej dopravy, autobusové, železničné stanice, no jednoducho všetko. Čiže takto vyzerá stupňovanie nárokov. A preto sa legitímne poslanci za SNS pýtajú, prečo je to potrebné. No preto, aby si niekto vykolíkoval to územie, aby sa tu on cítil naozaj ako doma a aby potom majorite povedal, že veď my sme tu doma, vy ste tu cudzí, zbaľte si tie „pytlíky“ a choďte niekde na sever, ako to povedal v roku 1990 istý primátor pomerne veľkého mesta na juhu Slovenska. A preto my hovoríme teda nie, všetka ústretovosť má svoje mantinely.

Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu. V prvom rade je veľká gratulácia pánovi podpredsedovi parlamentu, lebo je niekoľkohodinový starý otec, čerstvý starý otec tretieho vnuka. Srdečne gratulujeme, pán podpredseda. (Potlesk.)
Dámy a páni, teraz k zákonu. Tento zákon je pomstou za rok 1993. Pán podpredseda vlády Chmel by o tom vedel hovoriť oveľa viacej. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní. Ide o cielenú deštrukciu slovenskej štátnosti. Pre tento zákon sú národnoštátne záujmy prázdnym slovom. Je to cielená deštrukcia štátnosti a štátu. Dnes je to 15 %, bude to zajtra 10 %, pozajtra 5 %. Potom čo bude nasledovať, pán podpredseda vlády? S akým návrhom prídete ohľadne deštrukcie slovenskej štátnosti? Čo bude nasledovať potom?
Dámy a páni, poniektorí v tomto parlamente sa chováte ako zahraniční turisti, ako keby ste s týmto štátom nemali spoločného nič. V tejto chvíli sa pozerám na pani Dubovcovú a na jej národnú elastickosť, skutočne takýchto je tu nesmierne veľa. Ja si myslím, že v prvom rade ste poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a tak by ste sa mali aj chovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec, napriek tomu, že ste porušili rokovací poriadok, vám chcem poďakovať za tú gratuláciu a bude to zapísané do rodinnej kroniky s tým ale, že to nie je vnuk, ale vnučka, a to aj napriek tomu, že tu preberáme takýto ťažký zákon.
Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

Zaznelo tu, že SDKÚ – DS tu mlčí, sa nevyjadruje k tejto téme, tak ja len kvôli tomu som sa prihlásil, pretože my sme sa vyjadrili k tomu pri prvom čítaní. Ja som sa vyjadril k návrhu osobne v rozprave a som poukázal na to, ad jedna, že tento zákon nemá byť proti niekomu, ale má byť postavený tak, aby vyhovoval všetkým, a aj čo vidíme ako konkrétne veci, ktoré v druhom čítaní treba vylepšiť. A to sa aj deje a udeje. Sú pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré presne toto ošetrujú. A vôbec preto nie je potrebné, aby sme tu stáli za rečníckym pultom a nebodaj búchali do stola. Ale určite nie je pravda, že SDKÚ – DS rozumie tomuto zákonu, ale nezáleží jej na tom, ako ten zákon bude vyzerať. Práveže jej záleží na tom, aby to bol dobrý zákon, ktorý bude v prospech všetkých občanov tejto krajiny, bez ohľadu na to, či patria väčšinovému národu alebo národnostným menšinám.

Ďalej pán poslanec Juraj Blanár s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Vážený pán poslanec Mikolaj, použili ste naozaj veľmi dobré príklady. Aj analyticky ste poukázali na to, akým spôsobom sa posúvajú tzv. štandardy pre národnostnú menšinu maďarskú na Slovensku, pretože všetko to, čo sa posunie čím viac, ďalej dopredu, už sa zakotví ako štandard, nikto s tým už nikdy nepohne. nech sa tu deje čokoľvek. A o to ide predovšetkým súčasnej koalícii a predovšetkým strane Most – Híd. V § 4 ods. 4 navrhovaného zákona sa píše: „Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšín.“ Povedzte mi, načo je toto potrebné. Je neprípustné ukladať takúto povinnosť v obciach, kde žije 80 až 90 % Slovákov. Ďalej, na označovanie geografických objektov v jazyku národnostnej menšiny sa podľa medzinárodného práva môžu použiť len historické a vžité označenia v jazykoch národnostných menšín, pričom označovanie objektov v jazyku národnostnej menšiny je vždy len právo, nikdy to nemôže byť povinnosť. Tam, kde neexistuje správny historický názov v menšinovom jazyku, nemožno takúto povinnosť ani splniť. Čiže navrhované ustanovenie práve, ktoré som citoval, a dopĺňam ho pánovi poslancovi Mikolajovi v jeho vystúpení, vlastne nariaďuje pomaďarčovanie slovenských názvov. A ja sa pýtam, komu je to na prospech, kto dnes z národnostnej menšiny maďarskej má takýto problém. No problém má s tým iba reprezentácia politická, ktorá sedí v tomto parlamente, to je strana Most – Híd, a mnohí slovenskí poslanci, ktorí sa snažia obhajovať to akokoľvek. Ale oni sú tí, ktorí zneužívajú túto menšinu pre svoj prospech, nič iné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Mikolaj, neboli ste to vy, kto hovoril ešte prednedávnom, plne citujem, že je logické, aby Maďari hovorili na verejnosti výlučne po slovensky? Ja som to vyhľadal na internete, boli ste to, samozrejme, vy. A, samozrejme, od autora takejto vety čo iné môžeme očakávať? Len odmietavé, ba zastrašujúce stanovisko. Ale na druhej strane sa vám musím poďakovať, že ste neboli taký expresívny vo svojich vyjadreniach ako vaši kolegovia, lebo ako pán poslanec Švantner hovoril, že je to genocída, tak to už hraničí s trestným činom šírenia poplašnej správy, ešteže máme tú imunitu, pán poslanec.
Pán poslanec Mikolaj, nebojte sa, strana Most – Híd má agendu na celé 4 roky nielen z oblasti ochrany ľudských a menšinových práv, ale, povedzme, aj z oblasti transparentného nakladania so štátnym majetkom, aspoň v tomto by ste sa k nám mohli pridať, ak už pri ochrane menšinových práv to nerobíte.

Pán poslanec Štefan Zelník, nech sa páči.