18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Rafaj, ja by som chcel reagovať na tú časť tvojho vystúpenia, keď si, použijem tvoj výraz, použil asi takéto nejaké prirovnanie, že tento parlament v minulosti bol schopný reagovať na spoločensky vyvolané javy. Myslel si tým hlavne prípad nášho bývalého kolegu pána poslanca Duraya, ktorý vyvolal vtedy polemiku, a myslím si, že oprávnenú aj v médiách, nakoľko bol účastníkom dopravnej nehody a odmietol sa podrobiť dychovej skúške. Treba povedať, že tento parlament aj vtedy bol flexibilný a mal aj istý stupeň sebareflexie.
Hovorím to zato, že bol som jeden z predkladateľov veľmi rýchlej novely a ďalší predkladatelia boli z terajšej opozície, pretože my na rozdiel od vás, vážení kolegovia, veľa o týchto veciach nehovoríme, ale skôr konáme a veľmi rýchlo sme predložili novelu zákona o priestupkoch, ktorá sa týka paragrafu, že pokiaľ je poslanec účastníkom dopravnej nehody, má všetky práva a povinnosti ako každý iný občan. To znamená, že musí sa podrobiť dychovej aj inej skúške na požitie zakázaných látok.
Tým chcem povedať a ešte raz zopakovať, flexibilita a sebareflexia tu je. A ak ideme do nejakého návrhu a novely, v maximálnej miere chcem podporiť to, čo uviedol vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Maďarič, tak potom všetci rovní. Všetci ústavní činitelia a nielen poslanci, lebo aj tá posledná novela nakoniec skĺzla len na poslancov a netýkala sa nikoho iného.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Rafaj, ja verím, že vy máte problém so zrušením imunity. Zrejme ten problém by mal aj váš predseda, ak by bola zrušená. Tie rečičky vo vašom vystúpení sú iba rôzne tláchaniny, lebo imunitu zrušiť nechcete a rovnako ale nechcete ani to otvorene povedať svojím voličom, a preto to vystúpenie. Ja osobne problém so zrušením imunity nemám, preto tento návrh podporím. Ďakujem.

Pán poslanec Rafaj, bol by som veľmi rád, aby ste si uvedomili, že v tejto sále sa nachádzate iba preto, lebo vaši voliči sa tak rozhodli. Jednoducho, určili vás ako svojho zástupcu a chcú, aby ste zastupovali aj ich záujmy. Ľudia chcú, aby ste ani vy, ani všetci ostatní v tejto sále imunitu nemali. Takže poprosím vás, aby ste si napĺňali svoj mandát a zastupovali svojich voličov a hlasovali za zrušenie priestupkovej imunity. Naozaj pevne verím, že dnes nastal čas, kedy bôžikovia konečne z Olympu zostúpia na Zem.

Ja mám dve poznámky na vystúpenie pána kolegu Rafaja. Prvá je otázka, že kto to bol ten, čo vyhlásil, že má v rukách prokuratúru a políciu a že už mu chýba iba Najvyšší súd, lebo keď takéto niečo padne ako obvinenie, tak bolo by dobré byť asi konkrétnejší.
Čo sa týka imunity, ja sa pýtam jednu otázku. Prečo? S čím je vlastne problém? Za 20 rokov sa tu papalášstvo rozmohlo do takej miery, že v prieskumoch verejnej mienky je imunita jedna z najvážnejších vecí, ktoré kľajú, alebo kľú oči verejnosti. Zostúpme naozaj z toho piedestálu, ktorý pomenoval kolega Matovič. Ukážme ľuďom, pre ktorých tu sedíme, že sa nad nich nepovyšujeme a že poslanec nie je nadčlovek. Bude nás to stáť veľmi málo, dovolím si povedať, že takmer nič a získame tým veľmi veľa. Začnime u poslancov, teraz nemal by som, ale reagujem trochu na kolegu pána Maďariča, začnime u poslancov a pokračovať budeme. Som si istý, že bude vôľa, aby sa to menilo aj u iných ústavných činiteľov. Veľakrát je ten prvý krok najdôležitejší.
Ja naozaj nerozumiem trošku tomu, že z opozície naozaj hľadáte akúkoľvek zámienku, boli ste tu už niekoľko volebných období, ale naozaj akúkoľvek zámienku len na to, aby ste to nepodporili. Ja vás vyzývam, buďte hrdinovia a podporte to, nech to získa všeobecnú podporu všetkých politických strán. Začnime u poslancov a budeme pokračovať ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem. Začnem, začnem odzadu.
Využijem formu imunity, čiže indemnitu na výroky v parlamente, ktoré, dúfam, zatiaľ máme, a odpoviem vám, pán Droba, že išlo o ministra Lipšica.
Pán Tomčo, ja som v živote nespáchal nijaký priestupok, takže ja nemám nijakú obavu z nejakej priestupkovej imunity a vy ste hovorili o, zrejme, alebo ste sa snažili narážať na nejakú trestnoprávnu imunitu, ktorú však neriešime, takže si vyprosujem takéto narážky alebo invektívy, keď tak, môžme sa porozprávať, môžete mi povedať, čo zrejme ja ešte neviem a rád si to s vami vydiskutujem.
Súhlasím s pánom poslancom Maďaričom a zdieľam názor SMER-u, ktorý som rovnako tlmočil v októbri ministerke Žitňanskej na výbore pre kultúru a médiá, že či bude pri tom vládnom návrhu pokračovať aj v rušení papalášskych výhod vlády, ale nedostal som nijakú odpoveď, iba že to je mimo jej kompetencie a že to je na úrovni ministra vnútra. Povedzme si otvorene, páni kolegovia, ak je niekde papalášstvo, tak to nie je v parlamente, papalášstvo je vo vláde. Sú to majáčiky, sú to páni vodiči, a to nielen na úrovni ministrov, štátnych tajomníkov, vedúcich úradov vlády, ale mohli by sme ísť ešte ďalej a ďalej na ďalšie a ďalšie inštitúcie. Takže ak chceme niekde začať a chcete začať, nech sa páči. Môžte začať tam, kde máte svoj vlastný vplyv.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám spolu s poslancom Róbertom Madejom návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že čl. 11 ústavy bude znieť: "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody" a v čl. 34 ods. 3 sa na konci doplní veta: "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Navrhujeme, aby tento ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012.
Prečo takýto návrh, dámy a páni. Nebudem to tajiť, naopak, zdôrazním to. Navrhovaná novela Ústavy Slovenskej republiky je reakciou na schválenú novú ústavu nášho južného suseda Maďarskej republiky. Nie je to určite jediný dôvod, ale je rozhodujúci, pretože ambícia uplatňovať a vymáhať takzvané kolektívne práva, k podpore čoho sa nová maďarská ústava hlási, to nielenže nepatrí do európskej právnej kultúry, ale vytvára to silnú príležitosť pre politickú destabilizáciu, autonomistické a revizionistické tendencie prinajmenšom v stredoeurópskom regióne. Netvrdím, že predložený návrh je jedinou možnou a dostatočnou reakciou. Je to však potrebný a preventívny krok.
Zmysel tohto návrhu sa takisto nevyčerpáva len v otázke slovensko-maďarských vzťahov. Jeho dostatočným odôvodnením je aj to, že hoci Ústava Slovenskej republiky v druhej hlave zaručuje základné práva a slobody v súlade s obvyklým štandardom ľudských práv a základných slobôd podľa medzinárodných dohovorov, neurčila naša ústava však vyslovene účel ochrany týchto základných práv a slobôd. A tento nedostatok vytvára priestor pre pochybnosti o rozsahu ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a zásad obsiahnutých v modeli materiálneho právneho štátu. Takže tento návrh predkladáme za účelom zvýšenia miery právnej istoty a aj s prihliadnutím na nedávne ústavné zmeny v susednej Maďarskej republike a možné nadväzujúce pochybnosti o ústavnom postavení maďarskej menšiny v Slovenskej republike.
Predložený návrh si kladie za cieľ odstrániť neistotu právneho postavenia národnostných menšín v Slovenskej republike. Ak tento návrh schválime, bude nespochybniteľné, že všetky základné práva a slobody priznané Ústavou Slovenskej republiky v druhej hlave ústavy sa každému človeku zaručujú ako jednotlivcovi. Tieto základné práva a slobody sú individuálne základné práva a slobody aj vtedy, keď ich uplatnenie predpokladá spoločné uplatnenie kolektívom osôb, napríklad pri slobode zhromažďovania, združovania alebo pri práve na štrajk.
Po schválení novej maďarskej ústavy naozaj už nestačí zo strany Slovenskej republiky len deklarovať, že odmietame uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenska, ktoré by zasiahlo do nášho ústavnoprávneho poriadku. Deklarácie tohto typu sú síce určitým úsilím o ochranu vlastného štátu, ale iba platonickým, pretože nie sú právne významné a nemajú vlastnosti potrebné na vyvolanie právneho účinku. Preto právna odpoveď na nový ústavný stav v Maďarsku je pre Slovenskú republiku nevyhnutnosťou. Zároveň má prínos aj pre zachovanie dobrých susedských vzťahov s Maďarskom, lebo iba výslovná právna úprava môže nastoliť právnu istotu do ústavného postavenia Maďarov žijúcich na Slovensku, a tým aj do hodnotenia ich právneho postavenia Maďarskou republikou.
Tu si dovolím poznamenať, že novelizácia ústavy, ako ju navrhujeme, nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín, nijakým spôsobom ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť, len zdôrazňuje a definuje ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.
Dámy a páni, túto novelu nenavrhujeme ako zakomplexovanú odpoveď na to, že v Budapešti sa pohol lístoček. Nepovažujeme ju ani za búchanie bagandže o stôl. Považujeme ju za rozumný, kvalifikovaný a politicky zodpovedný návrh v danej politickej a právnej situácii. Vzhľadom na to, že vládna politika Maďarskej republiky, najmä od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána, podniká voči Slovensku znepokojujúce kroky, ktoré sa dotýkajú našich životných záujmov a môžu mať charakter exteritoriálnych účinkov, je nevyhnutné, aby Slovenská republiky na ne reagovala adekvátnym spôsobom. Adekvátnou odpoveďou nemôže byť len vyhlásenie Národnej rady alebo diplomatické úsilie vlády Slovenskej republiky, pretože doteraz neprinieslo očakávané výsledky. Dôkazom je napríklad, že Maďarská vláda stále odmieta reagovať na slovenský návrh medzištátnej dohody o štátnom občianstve. Adekvátnymi môžu byť v takejto situácii len konkrétne opatrenia vrátane legislatívnych, ktoré budú preventívnou reakciou na možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarských zákonov a maďarskej politiky na Slovenskú republiku.
Zákonom s takýmito prvkami sa jednoznačne javí byť nová Ústava Maďarskej republiky. Táto ústava v čl. 23 priamo nadväzuje na politický, revizionistický zámer neštandardného maďarského zákona o dvojakom občianstve, a to tým, že každému plnoletému maďarskému občanovi dáva právo na to, aby volil a bol volený vo voľbách poslancov v parlamentných voľbách v Maďarsku. Okrem toho v čl. D, nová maďarská ústava zakotvuje, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv. Práve tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí musíme vnímať kriticky a musíme na ne aj adekvátne a prezieravo reagovať.
Zatiaľ okrem ojedinelých výrokov nepatrične znevažujúcich alebo zľahčujúcich tento náš návrh zaznieva predovšetkým protiargument, že novelizovať Ústavu Slovenskej republiky v tomto zmysle je zbytočné. V tomto duchu aj minister zahraničných vecí Dzurinda zavádzajúco tvrdil minulý týždeň na pôde parlamentu, že v ústave máme explicitne zakotvené, že uznávame len individuálne práva. Nie je to pravda. Na druhej strane určitou nádejou pre podporu nášho návrhu je fakt, že nielen všetci uznávame individuálny charakter ľudských práv, ale predovšetkým to, že koalícia sama napísala do vyhlásenia Národnej rady k prijatiu základného zákona Maďarska, že náš parlament potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. Predpokladám, že takéto potvrdenie sa nezjavilo vo vyhlásení náhodou, to znamená, že aj vy v koalícii ho nepovažujete za zbytočné ani za slabošské, ale, naopak, že ste tým prirodzene cítili potrebu zdôrazniť to, čo chápete v súvislosti s novou maďarskou ústavou za dôležité a čo zatiaľ v našej ústave explicitne vyjadrené nie je.
Dámy a páni, základné práva a slobody sa do Ústavy Slovenskej republiky dostali ako prepis, ak chcete, duplikát úpravy obsiahnutej v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach a základných slobodách. Súčasťou našej ústavnej ochrany sa, samozrejme, nestali tzv. kolektívne práva. No zároveň nedostatok našej platnej ústavnej ochrany základných práv a slobôd spočíva v tom, že Ústava Slovenskej republiky nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana sa zaručuje iba jednotlivcom. Táto absencia ustanovenia o ústavnej ochrane individuálnych práv a slobôd predstavuje závažný koncepčný nedostatok ochrany základných práv a slobôd našou ústavou. Mohli by ste namietnuť, že režim ochrany kolektívnych práv je "mimo ústavnej tradície". No tu nemožno nebrať do úvahy existujúci dopyt po ústavnom presadzovaní kolektívnych práv niektorými menšinami alebo ich predstaviteľmi. Spomeňme si na výroky Miklósa Duraya, napríklad.
Z toho vyplýva, že vznesenie a vnesenie právnej istoty do perspektívne sa približujúceho problému je posilnením právneho štátu a prejavom politickej prezieravosti a predvídavosti bez ohľadu na to, ku ktorej časti parlamentného spektra patríme.
Dámy a páni, tento návrh nemá v sebe žiadny ideologický, pravicový či ľavicový obsah, ak, samozrejme, za taký nebudete považovať to, že návrh predkladajú poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia. Preto sa na vás obraciam s prosbou o jeho odborné, nadstranícke posúdenie. Stručne povedané, navrhujeme právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Zároveň uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti ustanovené § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Účel navrhovanej úpravy je zrejmý z jeho znenia. V dôvodovej správe sa uvádza, že predkladaný návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, ani nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika upravená návrhom právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie k jednotlivým ustanoveniam navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 355 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby uvedené výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia tejto novely Ústavy Slovenskej republiky je najmä prijatie Ústavy Maďarskej republiky dňa 25. 4. 2011. Prijatie maďarskej ústavy je totiž nepochybne ďalší krok, ktorým vláda Viktora Orbána stupňuje diplomatickú a právnu agresivitu voči susedným štátom, v ktorých je zastúpená maďarská národnostná menšina. Kroky maďarskej strany sú voči svojim susedom nevhodné, neslušné a vzhľadom na to, že zasahujú do suverenity susediacich štátov, a to reguláciou právnych vzťahov mimo územia Maďarskej republiky, možno tieto kroky považovať až za agresívne.
Najdiskutovanejšími v tejto súvislosti sú neštandardný zákon o maďarskom občianstve a Ústava Maďarskej republiky. Tieto právne normy majú výrazné exteritoriálne účinky, pretože regulujú aj právne vzťahy mimo územia Maďarska, alebo sa o to prinajmenšom snažia. To je vážny dôvod na to, aby na tieto maďarské zákony zareagovala aj Slovenská republika. Reakcia to musí byť primeraná a adekvátna. Takouto reakciou by mali byť práve legislatívne zmeny, ktoré vylúčia možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarskej ústavy na Slovenskú republiku a na našich občanov.
Dámy a páni, rád by som pripomenul poslancom Národnej rady Slovenskej republiky nedávnu a veľmi efektívnu reakciu Slovenskej republiky na neštandardný zákon o maďarskom štátnom občianstve. Slovenský parlament ešte za vlády Roberta Fica prijal novelu nášho zákona o štátnom občianstve. Zmena tohto zákona zabránila masívnemu rozdávaniu neštandardných občianstiev zo strany Maďarska štátnym občanom Slovenskej republiky. Každý rozumne uvažujúci človek pochopí, že desaťtisíce až státisíce rozdaných maďarských občianstiev by na južnom území Slovenska spôsobilo vážne ohrozenie suverenity nášho štátu.
Ďalším zákonom, na ktorý je potrebné zareagovať, je nedávno prijatá Ústava Maďarskej republiky. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že táto ústava nespĺňa úplne dokonale všetky štandardy základných zákonov demokratických štátov v Európe. Maďarská ústava má revizionistický charakter, neuznáva historické súvislosti a dokumenty a neuznáva kontinuitu minulých právnych vzťahov. Maďarská ústava má aj exteritoriálne účinky, pretože ich priamo predpokladá v niektorých oblastiach. Ide napríklad o udeľovanie štátneho občianstva príslušníkom susedných štátov bez toho, aby boli splnené štandardné podmienky nadobúdania štátneho občianstva obvyklé vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Maďarská ústava rozširuje aj svoju pôsobnosť aj na, citujem, Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Napomáha zachovaniu a rozvoju ich komunít, podporuje ich snahy smerujúce k zachovaniu ich maďarstva, uplatnenie ich individuálnych a kolektívnych práv. Nezabúdajme, dámy a páni, na to, že podľa čl. 29 maďarskej ústavy, citujem: "Každý maďarský občan je povinný brániť svoju vlasť." Takúto povinnosť má teda každý maďarský občan, teda aj ten, ktorý nadobudol štátne občianstvo neštandardne a má trvalý pobyt napríklad aj na Slovensku.
Maďarská republika sa pravdepodobne ešte nedokázala zmieriť s výsledkami povojnového usporiadania nášho regiónu upraveného v Trianonskej zmluve. Práve kvôli tomu nedokáže ani Základný zákon Maďarska zabudnúť na princíp jednotného maďarského národa vyplývajúceho z čl. D maďarskej ústavy, teda princípu opäť presahujúceho až za hranice Maďarskej republiky.
V súvislosti s maďarskými menšinami žijúcimi mimo územia Maďarskej republiky zavádza maďarská ústava nové normatívne pojmy, ktoré sú neobvyklé v európskej právnej kultúre. Podľa čl. 1 ods. 2 maďarskej ústavy, citujem: "Maďarsko uznáva základné individuálne a kolektívne práva človeka." V čl. D maďarskej ústavy sa uvádza a hovorí o zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc, zachovaniu a rozvoju komunít, podporovanie ich snáh smerujúcich k zachovaniu maďarstva a uplatňovania opäť individuálnych a kolektívnych práv a vytvorenie kolektívnych samospráv a tak ďalej.
Prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska, uznanie nového inštitútu kolektívnych práv zo strany maďarskej ústavy a podpora nejakých bližšie nedefinovaných kolektívnych samospráv maďarskej menšiny v iných štátoch susediacich s Maďarskom sú hlavné problémy, ktoré ohrozujú záujmy Slovenskej republiky. Tieto ustanovenia jasne predznačujú autonomistické tendencie, ktoré už v súčasnosti v štátoch susediacich s Maďarskom existujú, ale ktoré sa po nadobudnutí účinnosti maďarskej ústavy ešte viac prehĺbia.
Udeľovanie štátneho občianstva príslušníkom štátov susediacich s Maďarskom bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska, a tým aj udeľovanie volebného práva týmto osobám sú prostriedky, akými maďarská strana začína zasahovať do suverenity susedných štátov. Možno sa len domnievať, že ďalšie v poradí bude presadzovanie práv kolektívov, spomenuté kolektívne samosprávy, kolektívne práva. To znamená presadzovanie práv kolektívov, podpora a nabádanie k tvorbe kolektívnych samospráv. To už možno hodnotiť, že tieto tendencie sú autonomistické tendencie buď iniciované, alebo možno riadené priamo z Budapešti.
Za zabezpečenie menšinových práv je zodpovedná predovšetkým krajina, dámy a páni, v ktorej národnostná menšina žije. Slovenská republika plne garantuje všetky štandardy práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Maďarská menšina má toho na Slovensku toľko, ako možno skoro žiadna národnostná menšina v akomkoľvek členskom štáte Európskej únie. Veď ako príklad možno uviesť maďarské školstvo od základných škôl až po maďarskú vysokú školu, Univerzitu Jánosa Selyeho alebo používanie maďarského jazyka na území, kde maďarská národnostná menšina žije.
V tejto veci už minulý týždeň, dámy a páni, to došlo až tak ďaleko, že je ohrozené slovenské obyvateľstvo na tomto území. Maďarská republika sa pravdepodobne mylne domnieva, že je v poriadku, keď opakovane zasahuje do suverenity susedných štátov prijímaním právnych noriem, ktoré majú mať účinky aj mimo hraníc Maďarska, alebo si túto ambíciu na seba kladú, a to všade tam, kde maďarská menšina v susedných štátoch žije.
Dámy a páni, až fatálne následky môže mať nepochopenie nasledovných súvislostí. Maďarská ústava po prvé uznáva nielen individuálne, ale aj kolektívne práva. Po druhé maďarská ústava preberá zodpovednosť, to znamená, svojím spôsobom rozširuje svoju pôsobnosť aj na Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Po tretie maďarská ústava podporuje uplatnenie individuálnych a kolektívnych práv Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska. Po štvrté maďarská ústava podporuje vytváranie kolektívnych samospráv žijúcich mimo hraníc Maďarska. Tieto princípy už samé osebe navodzujú dojem exteritoriálnych účinkov, t. j. právnych účinkov mimo hraníc územia štátu a pôsobnosti domáceho práva.
Nie je akceptovateľné, aby ústava údajne demokratického a právneho štátu zakladala minimálne dojem takýchto právnych účinkov na osoby, ktoré sa nachádzajú mimo územia štátu a ktoré nie sú v žiadnom vzťahu s týmto štátom. Táto situácia je tak absurdná, že v histórii za posledných 50 rokov možno, dámy a páni, nemá ani obdobu. V dávnejšej histórii už štáty deklarovali záujem starať sa o svoje menšiny mimo svojho územia a, dámy a páni, dopadlo to tak, ako to dopadlo. Kto pozná históriu, vie, že sa začala druhá svetová vojna.
Maďarská ústava zaviedla deľbu základných práv a slobôd na individuálne a kolektívne. Takáto normatívna úprava základných práv v ústave štátu je nóvum v európskych demokratických krajinách. V maďarskej ústave sa nenachádza legálna definícia kolektívnych práv, maďarská ústava sa však na tieto kolektívne práva odvoláva. Zavedenie pojmu kolektívne práva do maďarskej ústavy nemá nič spoločné so zabezpečením základných práv občanov Maďarska na území Maďarskej republiky. Ide tu o účelový postup maďarskej strany, ktorý má za cieľ priamo zabezpečovať výkon ochrany práv maďarskej národnostnej menšiny mimo územia Maďarska. Tragické je, že realizáciu tohto úmyslu maďarská strana berie úplne vážne.
Maďarská ústava rozdeľuje základné práva na kolektívne a na individuálne. Tu je hlavný kameň úrazu, pretože maďarský ústavodarca buď nepochopil zmysel základných práv a slobôd, alebo konal účelovo, s vopred stanoveným dlhodobým cieľom presadzovať autonomistické záujmy maďarských komunít mimo územia Maďarska. Keďže si v žiadnom prípade nedovolím tvrdiť, že množstvo právnikov v Maďarskej republike by opomenulo fakt, že kolektívne práva nemajú miesto v európskej právnej kultúre, zostáva mi len presvedčenie, že maďarský ústavodarca tak konal účelovo, vopred premyslene a s jasne vytýčeným cieľom.
Dovolím si pripomenúť, že tendencie na zavádzanie kolektívnych práv v medzinárodných vzťahoch zo strany Maďarska nie sú nové. Už v apríli 2008 došlo k diplomatickej výmene názorov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ohľadne kolektívnych práv menšín. Vtedajšia maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová sa takto snažila zavádzajúco presvedčiť slovenskú a maďarskú verejnosť, že kolektívne práva je pojem, ktorý je všeobecne uznávaným pojmom v oblasti aj slovensko-maďarských vzťahov. Vtedy sa mala údajne, dámy a páni, vyjadriť, že Slovensko svojimi krokmi malo uznať určité kolektívne práva, čo nebola vôbec pravda. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ju vtedy ráznym spôsobom odmietlo.
Povedzme si ale bližšie, čo môžu byť, čo môžu byť takzvané kolektívne práva. Ľudské práva a základné slobody sú témou, ktorá sa často vníma ako samozrejmosť. Mnohí by predpokladali, že táto problematika nemá nejasnosti, nemá úskalia, hoci tomu ani zďaleka tak nie je. V teórii práva je v prvom rade zaužívané členenie ľudských práv a slobôd na tri generácie. Určité problémy sa začínajú už pri druhej generácii práv. Ide o práva hospodárske, sociálne a kultúrne. Problémom pri právach druhej generácie je práve rozsah garantovania týchto práv štátom. Napríklad spojené štáty z tohto dôvodu neratifikovali pakt Organizácie Spojených národov o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. V roku 1976 k tomuto paktu pristúpila vtedajšia Československá socialistická republika.
Už druhá generácia práv vyvoláva pochybnosť o úlohe štátu pri zabezpečení týchto práv pri určení rozsahu, v akom sú garantované, a pri ich vymožiteľnosti. Tento spor sa v Slovenskej republike zvádza vždy v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, citujem, "domáhať sa práv uvedených v článkoch 35, 36" a tak ďalej "až po článok 46 tejto ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú". Predstavitelia politických názorov vyznávajúcich najmä kresťanské a sociálnodemokratické hodnoty práva druhej generácie uznávajú, pričom rozsah ich vymožiteľnosti priamo závisí od akceptovania pozitívneho záväzku štátu prijať právnu úpravu takýchto práv.
Napriek rôznym názorom o rozsahu garancií a o rôznych názoroch o vymožiteľnosti práv druhej generácie, teda práv hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, všetky práva druhej generácie, tak ako sú upravené v článkoch 2 až 27 Paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, majú charakter individuálnych práv. Uplatňovanie týchto v súvislosti s prijatou maďarskou ústavou, teda predpokladám, že nebude sporné.
Ale problematickejšia je, dámy a páni, takzvaná tretia generácia ľudských práv, kam sa zaraďujú práva prekračujúce rámec prvej a druhej generácie, zahŕňajúce pomerne široký okruh práv. Ide napríklad o právo na mier, právo na priaznivé životné prostredie, práva národnostných menšín, právo na prístup ku kultúrnemu dedičstvu, právo na prírodné zdroje, právo na komunikáciu, právo na medzigeneračnú slušnosť. Práve medzi právami tretej generácie môžeme hľadať záujem maďarskej strany na chápanie niektorých týchto práv ako práv kolektívnych. Realizácia týchto práv v prípade takéhoto ich chápania však presahuje štátne hranice a mnohokrát aj hranice regiónov či kontinentov. Suverenita štátov, kontroverzná povaha kolektívnych práv a rozdielne národné, sociálne a ekonomické podmienky v rôznych štátoch sú prekážkou zakotvenia týchto práv v medzinárodných zmluvách. Zabezpečenie dodržiavania kolektívnych práv by si vyžadovalo určitú formu účasti a spolupráce viacerých jednotlivcov a štátov.
Z uvedeného dôvodu vyjadrujú kolektívne práva tretej generácie skôr morálny záväzok, nemajú však normatívny charakter. Preto sú obsiahnuté iba v nezáväzných dokumentoch, ako je napríklad Deklarácia konferencie OSN o životnom prostredí človeka, Štokholmská deklarácia z roku 1972, Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992. Práva tretej generácie sú zakotvené napríklad aj v Africkej charte ľudských práv a práv ľudí z roku 1981 alebo v Deklarácii o medzinárodných zásadách priateľských vzťahov medzi národmi a štátmi z roku 1987, schválenou OSN.
Koncepcia základných práv ako kolektívnych, prichádzajúca z Maďarskej republiky, akceptujúca kolektívny charakter niektorých práv tretej generácie, úmyselne prehliada neprehliadnuteľné. Ľudskými právami môžu byť iba tie práva, ktoré sú právne záväzné, lebo sa zaručujú v prameni práva. Kolektívne práva v rámci práv tretej generácie nie sú ustanovené normatívnymi právnymi dohovormi a medzinárodnými zmluvami. Nemajú právnu záväznosť. Avšak naopak, pokiaľ ústavy národných štátov budú poukazovať na kolektívne práva a na ich výkon, poukazujú na niečo, čo buď vlastne neexistuje, alebo zavádzajú, čo je horšie, zavádzajú do právneho poriadku, čo si môže vykladať ktokoľvek, ako chce. Takýto právny stav môže navodiť nebezpečenstvo zneužitia extenzívneho výkladu takýchto vágnych ústavných formulácií. Toto nebezpečenstvo sa vyvoláva priamo v súlade so záujmom ústavodarcu v Maďarskej republike, ktorý sme už dávno odhalili. Tým úmyslom je zasahovať do nezávislosti a suverenity susediacich štátov.
Dámy a páni, povedzme si, čo je účelom ľudských práv. Účelom ľudských práv je vytvoriť jednotlivcovi ochranu predovšetkým proti štátu a jeho orgánom. Priznaním ľudského práva sa štát sám zaväzuje priznané právo dodržiavať a neporušovať. Priznávanie práv bez určitosti, bez právnej záväznosti tento účel plniť nemôže. Kolektívne práva tak, ako ich predpokladá maďarská ústava, popierajú podstatu existencie ľudských práv, devalvujú ich a oberajú o hodnotu. To však nie je jediný problém s predmetnou právnou úpravou v Maďarskej republike. Ako vidieť, garantovanie kolektívnych práv tretej generácie má podobu sloganov, ktoré často možno podozrievať, že pôvodcu daného práva k jeho vytvoreniu viedol skôr záujem upútať pozornosť masmédií a verejnosti novým návrhom ľudského práva, než úsilie o vytvorenie skutočného práva.
Spojenie kolektívnych práv v rámci práv tretej generácie s kolektívom ako subjektom oprávnenia je dané v nemalej miere možno aj podielom afrických štátov na zrode tejto generácie ľudských práv. Vyplýva z koncepcie africkej právnej kultúry, ktorej subjektom práva obvykle nie je jednotlivec, ale skupina, kolektív, rod alebo kmeň. Pre právnu kultúru kontinentálnej Európy, právnu kultúru common law, ale aj pre ďalšie právne kultúry ide o celkom cudzorodý prvok, ktorý sa nedá do týchto kultúr zahrnúť bez zásadného narušenia ich koncepcie. Pripomínam historické súvislosti našej právnej kultúry, ktorá už od počiatkov čerpá napríklad z dokumentov, ako je napríklad Magna charta z roku 1215 prijatá v Anglicku alebo z Deklarácie práv človeka a občana prijatej vo Francúzsku 1789.
Tieto, ako aj ďalšie iné dokumenty historicky zavádzajú a garantujú základné práva a slobody jednotlivcom. Register ľudských práv a slobôd je náchylný nechať sa rozšíriť o nové práva a slobody. Dôležité však je to, že každé ľudské právo alebo slobodu treba dostatočne jednoznačne právne vymedziť a previesť do podoby individuálneho práva, teda nie do podoby práva národov, práva kolektívov. A to aj v rámci práv tretej generácie. Len takéto právo je reálne dostupné a v prípade potreby vymožiteľné prostredníctvom orgánov verejnej moci.
Tento trend sa v modernom európskom ústavnom práve už začal, keď sa od práv zaraďovaných do tretej generácie ľudských práv odvodili individuálne základné práva zaradené do ústav jednotlivých štátov. Napríklad čl. 66 portugalskej ústavy priznávajúci práva vo vzťahu k životnému prostrediu a určujúci povinnosti štátu pri ochrane týchto práv. V súlade s týmto trendom sa do Ústavy Slovenskej republiky začlenil šiesty oddiel druhej hlavy priznávajúci právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Právo priznané jednotlivcom.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o Ústavu Slovenskej republiky, po desaťročiach svojráznej úpravy základných práv a slobôd na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa naskytla príležitosť formulovať postavenie jednotlivca zásadne inak. Slovenská republika prijala listinu základných práv v roku 1991 a v roku 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky. Základné práva a slobody sa do Ústavy Slovenskej republiky dostali ako prepis, duplikát úpravy obsiahnutej v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach a základných slobodách. Historicky možno zovšeobecniť, že ústavná ochrana základných práv a slobôd sa vždy a odjakživa spájala s ochranou individuálnych práv. Celkom ojedinelou a neopakovanou výnimkou je kolektívne právo, citujem, "na štátne vlastníctvo všetkého ľudu", zaručené vtedy čl. 8 ods. 1 Ústavy Československej socialistickej republiky ústavným zákonom 100/1960 Zb.
Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 ako vývojovú samozrejmosť priznala základné práva a slobody pre jednotlivcov. Súčasťou ústavnej ochrany sa nestali takzvané kolektívne práva. Nedostatok platnej ústavnej ochrany základných práv a slobôd však spočíva v tom, že ústava nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana sa zaručuje iba jednotlivcom. Režim ochrany kolektívnych práv je teda síce mimo ústavnej tradície, ale nemožno prehliadnuť stúpajúci dopyt po ústavnom presadzovaní takých či onakých kolektívnych práv rozmanitými menšinami a v tejto súvislosti tlak zo strany nášho južného suseda. Nedostatok spočívajúci v pochybnosti, či základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky majú charakter individuálnych alebo aj kolektívnych práv a pochybnosti o rozsahu a spôsobe vymožiteľnosti týchto práv zvyšujú mieru právnej neistoty v tejto oblasti. Navrhovanou úpravou čl. 11 a čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky máme za cieľ zaviesť interpretačné pravidlo, ktoré výslovne uvedie a spresní, že základné práva a slobody Slovenská republika garantuje len na báze individuálnych práv. Zavedie sa tým právna istota do potencionálne sa približujúceho problému s požiadavkami na ústavnú ochranu kolektívnych práv. Absencia ustanovenia o ústavnej ochrane individuálnych, nie však kolektívnych práv a slobôd predstavuje závažný koncepčný nedostatok ochrany základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Tento koncepčný nedostatok v súčasnosti vytvára práve priestor pre pochybnosti o rozsahu tejto ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a hlavne zásad implikovaných v modeli materiálneho právneho štátu.
Ako už bolo povedané, Maďarská republika schválila novú ústavu, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2012. Táto ústava priznáva kolektívne práva s jasne čitateľným zámerom vznášať exteritoriálne požiadavky na uplatňovanie kolektívnych práv pre maďarskú menšinu usídlenú na území susedných štátov. K takýmto štátom, bez najmenších pochybností, patrí aj naša Slovenská republika. Výslovnou ústavnou úpravou o individuálnej, nie kolektívnej, ochrane tým odstránime všetky problémy, ktoré môžu v tejto súvislosti nastať. Súbežne vnesieme pozitívny preventívny prvok do vzťahov so susedným Maďarskom.
Ak je pravdou, že s novou maďarskou ústavou sa nespája hrozba pokusov o destabilizáciu vnútorných pomerov v Slovenskej republike zneužitím maďarskej menšiny, potom zmena Ústavy Slovenskej republiky výslovným vylúčením ochrany kolektívnych práv nemá nijaký zahraničnopolitický dopad. Ak je pravdou opak, teda ak nová maďarská ústava má viesť k medzinárodným nedorozumeniam, ku konfliktom a k zasahovaniu do suverenity susedného štátu, potom navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky vnáša do vecí vopred jasno, vylučuje také situácie, aké by mohli nastať pri zachovaní doterajšej ústavnej úpravy týkajúcej sa ochrany základných práv a slobôd. Za súčasného stavu ústavných úprav v oboch susediacich krajinách by totiž vymáhanie kolektívnych práv maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku znamenalo uplatnenie ústavných práv podľa maďarskej ústavy bez výslovného porušenia Ústavy Slovenskej republiky. Tento právny stav vyhovuje teda tomu, koho premáha politická túžba narúšať či likvidovať dobré susedské vzťahy.
Navrhovaná ústavná úprava teda nezavádza len jasno do výkladu rozsahu uplatňovania základných práv, ale súčasne pôsobí mimoriadne preventívne. Len veľmi krátkozraký politik by mohol zo súčasného stavu odmietať právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, na záver si dovolím zdôrazniť, že navrhovaná novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Nijakým spôsobom novela ústavy ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Naopak, zdôrazňuje a definuje len ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.
Dámy a páni, prosím vás o podporu tohto navrhovaného ústavného zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážení kolegovia, vidím, že ste strávili dosť veľa času prípravou tohto návrhu, ja však budem musieť ten návrh bez ohľadu, ako by sme sa dohodli v koalícii, budem musieť hlasovať proti. Ja si myslím, že je absolútne nevhodné, aby sme na maďarskú malosť a na problémy, ktoré doma majú, reagovali tým, že ideme meniť slovenskú ústavu. Myslím si, že je všetko v poriadku, všetko funguje, reakcia Slovenska bola primeraná, exteritorialitu sme odmietli a v prípade, ak to bude potrebné, tak podnikneme aj konkrétne kroky na to, aby nebola, aby nemohla byť uplatňovaná na našom území. Takže myslím si, že by bola chyba slovenská, ak by sme reagovali na maďarskú retro ústavu z 19. storočia zmenami v našej ústave. Ďakujem.

Chcel by som sa poďakovať za faktickú poznámku predrečníka, ale, pán poslanec Droba, dovolím si jednu takú rečnícku otázku. Dokedy bude Slovensko ten, koho budú stále biť po hlave a bude ustupovať a nechá si takéto neslušné, nevhodné, dokonca až agresívne kroky trpieť zo strany susedných štátov? Ďakujem pekne.