18. schôdza

17.5.2011 - 2.6.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

26.5.2011 o 15:06 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 15:06

Pavol Hrušovský
Skontrolovaný text
Pán minister.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.5.2011 o 15:06 hod.

JUDr.

Pavol Hrušovský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 15:06

Daniel Krajcer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec. Áno, to čo hovoríte, samozrejme, má racionalitu. Vy však veľmi dobre viete, že my tých odborníkov oslovujeme a prizývame k takejto spolupráci a asi nie je celkom možné, aby sa kontinuálne venovali niekoľko mesiacov tejto práci. Jednoducho, nevieme tých ľudí natoľko motivovať, aby sme od nich mohli vyžadovať takýto výkon. Ale ono to do istej miery funguje. Čiastočne v rámci toho, čo hovoríte, lebo k vyhodnocovaniu projektov samozrejme dochádza. Podieľa sa na tom sekcia ekonomiky a samozrejme aj vecné sekcie, či už z hľadiska finančného, ale samozrejme aj z hľadiska vecného plnenia. A viete veľmi dobre, že v prípade, že nie sú dodržané tieto aspekty, nastupuje potom možnosť kontroly. A v prípade, že sa naozaj preukáže, že bola porušená finančná disciplína alebo došlo k nedostatkom v rámci vecného plnenia, najmä účelu, na ktorý tie peniaze boli vynaložené, dochádza k vracaniu finančných prostriedkov. No a samozrejme, že tieto hodnotenia jednotlivých projektov sú zadokumentované na ministerstve. A pochopiteľne, že aj v tom ďalšom období sa tí členovia tých odborných komisií tieto informácie dozvedia. Čiže ako keby odborným komisiám vytváral tento servis alebo zabezpečovali tieto informácie jednotlivé sekcie ministerstva kultúry.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

26.5.2011 o 15:06 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:08

Pavol Hrušovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister.
Čas určený na rokovanie o tomto bode programu skončil. Ďakujem aj vám za odpoveď. Poprosím členov vlády, aby zostali v rokovacej sále.

Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, na ktorom je podľa zákona o rokovacom poriadku účasť členov vlády žiaduca, a tým sú dva body.

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, ktoré boli písomne podané do 20. apríla 2011.

Tlač prerokovávame ako tlač pod poradovým číslom 312.Chcel by som pre prehľadnosť ďalšieho postupu pri rokovaní poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí ak chcú namietať alebo vyjadriť súhlasné stanovisko s odpoveďou člena vlády na písomne položenú interpeláciu, aby z hľadiska priehľadnosti uviedli vždy aj číslo odpovede, pod ktorým v tlači 312 sa nachádza stanovisko člena vlády.
Otváram rozpravu. Do rozpravy k tomu bodu programu sa neprihlásil písomne žiaden pán poslanec, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

A budeme v ďalšom bode rokovať o bode

interpelácie poslancov na členov vlády.

Chcem len pripomenúť, že podľa § 129 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku zakladá povinnosť pre poslanca predložiť písomnú interpeláciu, ak odznela v rokovacej sále Národnej rady ústne, predsedovi Národnej rady ihneď po prednesení ústnej interpelácie.
Chcem informovať, že do bodu programu interpelácie som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Švantnera, ktorého zároveň prosím, aby svoju interpeláciu predniesol.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.5.2011 o 15:08 hod.

JUDr.

Pavol Hrušovský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Prednesenie interpelácie 15:11

Dušan Švantner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, moja interpelácia je na pani premiérku, ale táto interpelácia sa veľmi úzko dotýka aj ministra hospodárstva a ministra financií.
Moja interpelácie znie: Zlepšenie využitia finančných prostriedkov na zvýšenie zamestnanosti našich občanov.
Žiaľbohu, prakticky všetky vlády, ktoré tu boli po revolúcii, sa nedokázali vyrovnať s problémom veľkej nezamestnanosti a sme na, žiaľbohu, jednom z popredných miest nezamestnanosti z celej "dvadsať sedmičky".
Ja by som povedal, že samozrejme tá nezamestnanosť bude nezamestnanosť. Buď ju môžeme riešiť tým spôsobom, že získavame nové miesta, ale takisto môžeme ju do určitej miery riešiť aj tým, že zabránime rozpadu firiem a zabránime vzniku nezamestnaných ľudí v rôznych regiónoch. Vieme, že táto situácia je veľmi zložitá a veľa razy sa dostávajú rodiny do neriešiteľných situácií, keď sa stavajú nezamestnanými ľudia, ktorí sú živitelia rodín. A toto je problém veľkého množstva firiem, ktoré v minulosti na Slovensku celkom dobre fungovali a zamestnávali veľké množstvo ľudí.
Ja poviem jeden taký príklad. Takouto firmou sú napr. Novácke chemické závody, ktoré zamestnávajú cez tisíc šesťsto ľudí, a ak sledujete médiá, tak ste včera zachytili to, že sa chystá veľké prepúšťanie v tejto firme. Akým spôsobom sa tá firma dostala do tej situácie je veľmi zaujímavé a ja by som povedal, že niekedy sa Európska únia chová k svojim členským štátom veľmi rozdielne. Ja sa odvážim povedať, že prakticky v Európskej únii rozhoduje Nemecko s Francúzskom, rieši si svoje problémy, veľa razy aj na úkor malých štátov, ktoré nemajú takú pozíciu, a tu veľa záleží aj na tom, akú pozíciu má premiér alebo premiérka a takisto aj vláda. Ako si dokáže vydobyť postavenie medzi ostatnými krajinami, lebo, samozrejme, že každý chce získať čo najviac sám pre seba. No a čo sa jedná Nováckych chemických závodov, tak iste ste zaregistrovali tu situáciu, že Novácke chemické závody dostali pokutu 20 mil. eur. Neviem, či viete, z akého dôvodu dostali tu pokutu. No, dostali ju takým spôsobom, že v Európe veľmi silná firma Akzo Nobel zo Švédska diktuje vlastne ceny chemických výrobkov vyrábaných v Európskej únii. Táto firma pozvala zástupcov Nováckych chemických závodov na jednanie, kde im doporučila ceny, s ktorými by mali pôsobiť na trhu. No a, čuduj sa svete, potom, ako došlo od Nováckych chemických závodov k prikývnutiu na to, že, áno, budeme sa držať vašich rád, tak zástupcovia Nobel-u nahlásili v Európskej únii, že vznikla kartelová dohoda. No a v Európskej únii je taký nezmyselný systém, že ten, kto nahlási kartelovú dohodu, nie je potom potrestaný za to, že on vlastne v tej kartelovej dohode takisto fungoval. Tak teraz Nobel nedostane žiadnu pokutu, a chudáci z chemických závodov Nováckych dostali 20 mil. eur. Ja si myslím, že v tomto prípade je našou morálnou povinnosťou voľačo spraviť pre Novácke chemické závody. Je treba zvážiť, čo je dôležitejšie: dať na východnom Slovensku za vytvorenie pracovných miest investorovi zo zahraničia 19 mil. eur, alebo sa snažiť voľakým spôsobom pomôcť firme, ktorá dlhé roky zamestnávala našich občanov a ktorá, ja si myslím, že má na to, aby ich zamestnávala ďalej. Jej je treba pomôcť v tom, aby mohla nakúpiť alebo zrealizovať takú technológiu, aby bola konkurencieschopná a aby prípadne nie tisíc šesťsto, ale ďalšie nejaké množstvá zamestnancov sa mohli zamestnať v Nováckych chemických závodoch. No a, viete, keď som hovoril o tom, že nie je rovnaký meter na všetky štáty, na všetky firmy v Európskej únii, tak mne nedá, aby som nespomenul Jaslovské Bohunice. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

26.5.2011 o 15:11 hod.

Ing.

Dušan Švantner

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:11

Pavol Hrušovský
Skontrolovaný text
Páni poslanci, poprosím vás, nerušte pána, páni poslanci!
Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.5.2011 o 15:11 hod.

JUDr.

Pavol Hrušovský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:11

Dušan Švantner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Viete, ja som náhodou robil vo firme, robil som tam tridsať rokov, ktorá po revolúcii rekonštruovala V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Vážené dámy, vážení páni, my sme vtedy ako nová Slovenská republika, musím povedať tak trocha pejoratívne, vpálili 13 mld. korún do úpravy tejto elektrárne. Realizáciu úpravy robila firma Siemens a, samozrejme, s tým, že boli subdodávatelia, ako napr. Mostáreň Brezno alebo ďalšie firmy. S tým, že nás ubezpečovali, že táto elektráreň je prakticky ako nová. A že môže fungovať ďalšie roky, odhadovalo sa to vtedy do roku 2025. Viete, jadrová elektráreň je najdrahšia vtedy, keď sa stavia. A ešte je asi o voľačo drahšia, keď sa likviduje. My sme funkčnú elektráreň odstavili v 2006-2008 a, žiaľbohu, my sme mohli do dvetisíc dvadsiateho piateho roku stadiaľ dostávať finančné prostriedky. Len v Európskej únii bol prebytok elektrickej energie. A preto bolo veľmi dobré pre niektoré štáty, aby nás prinútili k tomu, že tú elektráreň budeme odstavovať. No a, samozrejme, však je to ďalšia robota pre firmy z týchto štátov, ktoré to budú za veľké peniaze likvidovať.
Vážené dámy, vážení páni, teraz otázka k pani premiérke, prípadne k ministrovi hospodárstva a ministrovi financií. Spravil už niekto analýzu toho, koľko by nás stáli pracovné miesta, keby sme zachraňovali pracovné miesta v našich firmách, ktoré už fungujú? Ja som žiadnu takú analýzu nepočul, nevidel. Preto žiadam pani premiérku, aby dala úlohu príslušným ministrom na to, aby to bolo zistené, aby sme vedeli povedať, že či je lepšie kupovať si nových investorov, lebo do určitej miery my týchto investorov aj navigujeme k tomu, zlikvidovať našu konkurenciu, našich firiem a začať pôsobiť na našom území. Tu by som tiež chcel povedať aj to, že, viete, tí noví investori hovoria o tom, koľko vytvoria pracovných miest, koľko plánujú vytvoriť pracovných miest. Neviem, aká je istota. Neviem, že ako dlho títo investori zostanú u nás. Lebo vlastne nemajú mimo motivácie finančnej, žiadnu inú motiváciu pôsobiť na tomto našom území. A myslím si, že je oveľa väčšia istota, keď sú to zabehnuté naše firmy, ktoré sú viazané veľa razy aj osobnými vzťahmi, aj rodinnými vzťahmi, v týchto firmách a oveľa ťažšie sa im rozmýšľa tým spôsobom, že chcem len zarobiť a keď som vyčerpal všetky možnosti, ktoré v danom regióne sú, tak odchádza ďalej.
Dámy a páni, myslím si, že je potrebné spraviť túto analýzu a že nám možno ukáže ďalšie možnosti, ktoré táto vláda a naša republika má.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.5.2011 o 15:11 hod.

Ing.

Dušan Švantner

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:24

Pavol Hrušovský
Skontrolovaný text
Pán poslanec Švantner bol písomne prihlásený do rozpravy.
Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Senko. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Senko, udeľujem vám slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.5.2011 o 15:24 hod.

JUDr.

Pavol Hrušovský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Prednesenie interpelácie 15:24

Ján Senko
Skontrolovaný text
Ďakujem vám za slovo, pán podpredseda. Chcel by som interpelovať, položiť interpelačnú otázku pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vlády Slovenskej republiky, vidím ale, že tu nie je. Dotýka sa aj čiastočne, myslím si, ministra financií, ktorý tiež tu nie je. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

26.5.2011 o 15:24 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:24

Pavol Hrušovský
Skontrolovaný text
Nie je, ale vás určite počúvajú, pán kolega. Oni sú na výbore pre financie a sociálne veci. Ma informovali páni ministri, keď odchádzali z rokovacej sály. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.5.2011 o 15:24 hod.

JUDr.

Pavol Hrušovský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:24

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja len preto, že počas interpelácií by tu mali byť členovia vlády Slovenskej republiky. No ale... nevadí. A teraz, teraz rokujú výbory?
Vážený pán minister, bol som oslovený ľuďmi, ktorí pôsobia v oblasti regenerácie síl a poskytujú regeneračno-relaxačné služby. Vybudovali strediská poskytujúce predmetné služby. Zamestnávajú ZPS pracovníkov a získali aj štatút chráneného pracoviska. Mnohé organizácie, či už súkromné alebo štátne, využívali služby chráneného pracoviska, dielne v rámci náhradného plnenia podľa § 64 zákona č. 5 z roku 2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. V súvislosti so zmenami v zdravotnom a sociálnom poistení od 1. 1. 2011 dochádza k diskriminácii chránených dielní, ktorých produktami sú služby slúžiace na regeneráciu pracovnej sily. Organizácia, ktorá si v chránenom pracovisku objednala služby a poskytla svojim zamestnancom tieto služby ako benefit na regeneráciu síl - nepeňažný príjem zamestnanca, zdaňovala hodnotu benefitu zamestnancovi podľa zákona o daní z príjmu č. 595/2003 Z. z. Na základe novely zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, novely zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a novely zákona č. 595/2003 o daní z príjmov je zamestnávateľ povinný z benefitu svojho zamestnanca odvádzať okrem dane aj odvody, čo činí 35,5 % z hodnoty benefitu. Z dôvodu, že tieto benefity musia byť zo strany zamestnávateľa zahrnuté do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne odvody stáva sa náhradné plnenie neekonomickým oproti pokute, ktorú zaplatia za nezamestnávanie zdravotne postihnutých občanov. Toto odvodové zaťaženie je pre firmy také vysoké, že firmy nemajú záujem ďalej využívať takéto služby chráneného pracoviska a tým ani prácu ich ZPS pracovníkov. Ohrozuje to zamestnávanie ZPS pracovníkov v regeneračno-rehabilitačných službách nielen v týchto chránených pracoviskách, ale určite aj v ďalších pracoviskách, ktoré sú poskytované celoštátne. Pokiaľ chránené pracovisko nedostane zákazku od firiem, nebude mať dostatok financií na mzdy pre ZPS pracovníkov a réžiu prevádzky. Zapríčiní to hromadnú likvidáciu chránených pracovísk a prepúšťanie ZPS pracovníkov v tejto oblasti, ktorí budú následne žiadať o podporu štátu na úradoch práce. Stav, ktorý nastal po 1. januári 2011, dostáva proti sebe na jednej strane snahu a podporu štátu pri zriaďovaní a fungovaní chránených dielní, na druhej strane produkty chránených dielní zaťaží zvýšenými nákladmi, čím prestávajú byť zaujímavé pre zamestnávateľov v rámci náhradného plnenia. V celej Európskej únií sú chránené dielne podporované štátom a financie získavajú práve zákazkami od organizácií, ktoré majú snahu podporovať zamestnávanie ZPS pracovníkov. Myslím si, že je veľmi potrebné podporovať zdravotne postihnuté skupiny, začleňovať ich do pracovného procesu, pomáhať im zlepšovať ich život v spoločnosti.
Vážený pán minister, prevádzkovatelia rehabilitačno-relaxačných centier sa obrátili na mňa s prosbou, aby som vás na uvedenú skutočnosť upozornil a požiadal o prehodnotenie zákonov, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky, prípadne na zabezpečenie schválenia výnimky na odvodové zaťaženie benefitov zamestnancov využívaných v chránených dielňach. Túto ich požiadavku vám tlmočím touto interpeláciou, ktorou požadujem o bližšie vysvetlenie dôvodov, ktoré spôsobila zmena znenia uvedených zákonov, a váš pohľad na možnosť riešenia uvedeného problému.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.5.2011 o 15:24 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom