18. schôdza

Ďakujem za odpoveď.
Pán podpredseda vlády, poprosím, aby ste teraz odpovedali na otázku, ktorú vám položila pani poslankyňa Jurinová v nasledujúcom znení: "V súvislosti s navrhovanými zmenami v druhom dôchodkovom pilieri, ktoré pripravuje vaše ministerstvo, by som bola rada, keby ste pán minister vysvetlili, či je jeho navrhované riešenie lepšie ako doterajší systém."
Prosím o odpoveď.

Naozaj úprimne ďakujem za túto otázku. Pripravujeme zásadnú novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, tzv. druhom pilieri. Táto novela je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A ak všetko pôjde podľa časového harmonogramu správne, tak mala by sa dostať do parlamentu na schôdzu, ktorá bude tou nasledujúcou. Čiže, na začiatok júla, koniec júna, začiatok júla.
V tejto novele bude niekoľko zásadných zmien. Prečo budú tieto zmeny? Prečo sa vlastne musí zmeniť nastavenie druhého piliera? No, najskôr by sme ale si mali trošku od podlahy začať veci vysvetľovať tak, ako tu boli historicky donesené. Treba začať vlastne tú diskusiu samotným prvým pilierom. Myslím si, že nie je férové dávať ľuďom falošné nádeje, pokiaľ ide o ich budúce dôchodky.
Nádej, že o niekoľko desiatok rokov by mali dnešní mladí ľudia slušný dôchodok z prvého piliera, je veľmi falošná. Garancie dôchodku, slušného dôchodku cez financovanie v prvom pilieri, to sú naozaj len fiktívne garancie. Treba si uvedomiť - a modelové výpočty príjmov a výdavkov dneska modelovania nasledujúcich rokov to jasne ukazujú, - že dôchodkový systém v súčasnej podobe, tým myslím ten prvý pilier, je finančne neudržateľný. A dôvod je myslím jasný, nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku. Nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Je to skrátka trend, ktorý nedokážeme len tak ľahko zmeniť.
Napríklad, z celkového rozpočtu verejnej správy vynaložíme v roku 2011 na dôchodky vyplácané z prvého piliera približne 8 % HDP. Pre lepšiu predstavu, je to raz toľko, ako vynakladáme na školstvo. Je myslím každému jasné, že tieto výdavky budú v čase stále narastať.
Ďalšie číslo, ak v roku 2010 na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku, čiže nad šesťdesiatpäť rokov pripadalo šesť ľudí v produktívnom veku, čiže na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku šesť obyvateľov v nižšom veku, tak v roku 2060 to bude len jeden a pol obyvateľa, štyrikrát menej.
Myslím si, že je jasné, že pri súčasnom nastavení, keď máme také problémy s prefinancovaním deficitu, aké máme dnes, ako to asi bude vyzerať o štyridsať alebo o päťdesiat rokov. Alebo budeme počítať s tým, že na Slovensku objavíme nejaké náleziská ropy, zemného plynu, z čoho budeme financovať dôchodky? To asi nie.
Preto treba urobiť stabilizačné opatrenia v prvom pilieri, ale hlavne treba zlepšiť funkčnosť druhého piliera, aby mali naši občania aspoň akú-takú šancu na slušný dôchodok. Preto jedným z opatrení, ktoré navrhujeme pre druhý pilier, je napraviť pokrivené pravidlá garancií a ak sa nám to podarí, tak je šanca na to, aby dôchodky z druhého piliera boli naozaj vyššie.
Pokiaľ ide o garancie, v novele navrhujeme rozviazať správcovským spoločnostiam ruky pri investovaní tým, že garancie navrhujeme ponechať, ale len v súčasnom konzervatívnom, po novom dlhopisovom fonde, aby tým pádom v ďalších fondoch mohli investovať do produktov, hlavne do akcií, kde sa dá očakávať potenciálne vyšší zisk pre sporiteľa. Okrem iného chceme motivovať k takýmto stratégiám správcovské spoločnosti aj vhodnou politikou nastavenia poplatkov, aby sme ich motivovali k dosahovaniu čo najvyšších výnosov pre sporiteľov.
Preto napr. zavádzame štvrtý, nový indexový fond, kde pôjde o investície výlučne do akcií. A preto aj navrhujeme tzv. automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera, s možnosťou dobrovoľného výstupu. To všetko navrhujeme preto, aby sme takto zvýšili šancu našich občanov na lepšie dôchodky. V súčasnosti správcovské spoločnosti spravujú približne 4 mld. eur. Majetok v takejto hodnote majú sporitelia na svojich osobných dôchodkových účtoch. Štyri miliardy eur. Ak sa vďaka zmenám, ktoré navrhujeme, zvýši zhodnotenie úspor sporiteľov čo i len o jedno percento ročne, bude to znamenať, že našim sporiteľom pribudne ročne o 40 mil. eur viac na dôchodkových účtoch. Ak zvážime, že pri vhodnom investovaní, rozumnom investovaní do akcií a pri súčasnej výkonnosti, pri súčasnom pohybe na trhoch, ktorý sa dá z dlhodobého hľadiska predpokladať, ak môžeme predpokladať zhodnotenie o 3 ž 5 % oproti súčasnému, približne jedno percentnému zhodnoteniu prostriedkov sporiteľov, tak môžeme predpokladať, že úspory sporiteľov môžu týmto úročením vzrásť o 120 až 200 mil. eur ročne. A to je už suma, nad ktorou sa oplatí zamyslieť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za odpoveď.
Pýtam sa vás pani poslankyňa, či chcete položiť doplňujúcu otázku. Áno? Nech sa páči.

Ďakujem. Možno, že to nebude otázka. Chcem poďakovať pánovi ministrovi a určite asi takáto téma je na oveľa dlhšiu diskusiu, ale ďakujem za vysvetlenie.

Nech sa páči, pán minister.

Takisto poďakujem.

Aj ja vám za odpoveď na otázku pani poslankyne.
A poprosím pána ministra kultúry Krajcera, aby odpovedal na otázku, ktorú vám položil pán poslanec Jarjabek: "Vážený pán minister, dlhodobým problémom systému podpory nezávislých kultúrnych a umeleckých aktivít je každoročný administratívne i odborne komplikovaný systém posudzovania opakujúcich sa žiadostí o subvencie pre podujatia, ktoré sa pravidelne opakujú. Nepracujete na zmene pravidiel?" Prosím o odpoveď.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, predseda výboru, áno, je to téma, ktorá je tu už dlhší čas ako aktuálny problém. Aj v predchádzajúcom období hľadalo ministerstvo spôsoby, ktoré by zjednodušili schvaľovací proces prideľovania finančných zdrojov na etablované, cyklicky sa opakujúce aktivity s nespochybniteľným významom a umeleckou kvalitou, k akým nesporne patria viaceré festivaly, prehliadky, výstavy, súťaže domáceho i medzinárodného rozmeru. Ministerstvo kultúry aktuálne nebude realizovať žiadne administratívne zjednodušenie poskytovania dotácií v rámci svojej pôsobnosti, pretože si myslíme, že v súčasnosti využívaný systém podávania a administrovania žiadostí je nanajvýš transparentný a v zásade aj užívateľsky komfortný. Nevieme naozaj o tom, že by žiadatelia mali nejaké zásadné problémy, čo sa týka spôsobu predkladania žiadostí. Koniec koncov, väčšina z nich sú opakujúce subjekty, čiže tento systém poznajú. Napriek tomu, že došlo k zmene, keďže máme k dispozícii s účinnosťou od 1. januára tohto roku nový zákon o dotačnom systéme, ktorý ešte väčší dôraz kladie na transparentnosť celého procesu, tak práve preto nie je možné urobiť opatrenia, ktoré by išli proti týmto zásadám a princípu a duchu tohto zákona. Čiže posudzovanie, resp. hodnotenie predložených žiadostí nezávislými odbornými komisiami naďalej vytvára predpoklad pre objektívnosť hodnotenia.
Ani v prípade opakujúcich sa projektov nie je možné uvažovať o významnom zjednodušení procesu, pretože meniace sa okolnosti ich realizácie, rovnako ako objektívne skutočnosti treba posúdiť a zohľadňovať pri posudzovaní podpory každý rok. Napriek tomu je zrejmé, že sú isté typy podujatí, kontinuálne, ktoré už dlhodobo preukazujú vysoký stupeň kvality a aj opodstatnenosti požiadaviek na dotačný systém a tieto aktivity vieme, samozrejme, istým spôsobom priorizovať. A to sa deje už teraz tým, že sa stanovujú priority v jednotlivých programoch.
Takže priamo nie, lebo my, my nemôžeme, samozrejme, nastavovať tie pravidlá tak, že by zvýhodňovali alebo uprednostňovali, priorizovali konkrétne projekty, ale samozrejme, že systémovo vieme stanoviť priority v tom-ktorom programe. A to sa, samozrejme, deje. V súčasnosti je k tejto téme aj diskusia, aj priamo u nás na ministerstve. A ja som zadal svojím kolegom, aby sme sa do budúceho obdobia naozaj snažili zohľadniť tieto aspekty, no a niektoré by mali byť zapracované pri vyhlasovaní nového dotačného roku 2012 s tým, že využívam teraz aj príležitosť, aby som informoval aj vás, prípadne aj verejnosť, že práve tým, že došlo k prijatiu nového zákona s účinnosťou od 1. januára, tak sa trochu posunul ten termín vyhodnocovania jednotlivých žiadostí. V budúcom, resp. na rok 2012 už chceme tieto žiadosti zverejniť v októbri tohto roku, čiže dostaneme sa do výrazného predstihu oproti tomuto obdobiu, čo bolo naozaj ale spôsobené predovšetkým tým, že došlo k prijatiu nového zákona, ktorý upravuje tento systém.
Pán podpredseda, to bola moja odpoveď.

Pochopil som, že ste vyčerpali odpoveď, ale pán poslanec Jarjabek chce ešte položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za naozaj vyčerpávajúcu odpoveď, pán minister. Mňa by skôr zaujímalo v zmysle tých komisií, a k tomu by teda smerovala aj moja podotázka, a istej zodpovednosti tých komisií za to, keď teda tie komisie už teda udelia nejaké peniaze, častokrát sa stáva, že tie komisie už ako keby o tom programe umeleckom, na ktorý tie peniaze teda určia, ako keby vlastne tie komisie tam už potom stratili nejaký teda ďalší zástoj v zmysle hodnotenia toho programu, na ktorý dajú peniaze. Toto som mal na mysli. Či teda by nemala byť nejakou povinnosťou týchto komisií aj ich zodpovednosť za takto pridelené prostriedky. A už len taký príklad ma napadá. To je presne to isté, ako tento istý problém je napr. pri tých tzv. konkurzných komisiách na riaditeľov, keď riaditeľ je vyhodnotený, stane sa riaditeľom inštitúcie, potom ten riaditeľ je neúspešný a tá komisia, ktorá ho zvolila, už teda ako keby neexistovala. A pritom by vlastne mala za neho niesť, aspoň teda formálnu zodpovednosť. Toto som mal na mysli, či v tomto zmysle niečo nové sa nepripravuje.
Ďakujem za pozornosť.