18. schôdza

Pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem pekne. Ja by som teda, keďže mi rokovací poriadok nedovolí reagovať na predrečníčku, reagovala na pána Ondruša. Pán Ondruš, to nemyslíte snáď vážne? Politizácia sociálnoprávnej ochrany a kurately? Čo už vy nechcete spolitizovať? Keď ste to nespolitizovali vy, za vašej éry, je to nespolitizovateľné. Lebo už by ste to dávno urobili. Takže to v prvom rade. Lebo to už je tak absurdná myšlienka, že na tom sa už naozaj rozum zastavuje. Interná norma generálneho riaditeľa, o ktorej hovoríte, že vlastne nasadzuje politických nominantov na miesta riaditeľov detských domovov. Prepáčte, čo by z tohoto mal? Keďže on sa osobne zúčastňuje, je to len o jeho záujme a ohodnotenie jeho práce ako kvalitatívne na vysokej úrovni, že sa tomuto, aj tejto tématike venuje naozaj dôsledne a chce vedieť, ako tieto výberové konania prebiehajú. Keď sám ste spomínali normu, podľa ktorej majú byť títo ľudia vyberaní, je evidentné, že si to necucá z prsta, ale že sú nejaké podmienky a kritériá, ktoré ten riaditeľ splniť musí. Doteraz to tak nebolo. Takže, ak niekto chcel niečo spolitizovávať, tak ste to boli vy. V druhom rade, nevadí vám náhodou, že riaditelia úradu práce sú politickí nominanti? A doslova a do písmena? Mne by to vadilo pri takomto vašom prístupe a malo vám to vadiť vtedy, ak vám vadí politická nominácia na takejto funkcii. Tematika deinštitucionalizácie je tu naozaj dlhodobo. A to, že sa jej niekto dôsledne venuje a až takýmto spôsobom, že naozaj precízne si berie na svoje plecia všetky za a proti, ktoré to prináša, tak to je len jeho plus. Prekrývali sa kompetencie, prekrývali sa kontroly, realizácia naozaj dôsledného metodického plnenia plánov si skutočne vyžaduje, aby generálny riaditeľ bol na čele ústredia.

Pán poslanec Ondruš, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. No, pani kolegyňa Blahová, myslím, že som vás naozaj dostal do úzkych. Čiže, ak sa ma pýtate, či som to myslel vážne, odpovedám, áno. Myslel som to smrteľne vážne a stojím si za tým. Ja vám opakujem, generálny riaditeľ vydal takú normu, aby on sám sedel ako predseda vo všetkých výberových komisiách na výber riaditeľov. Na personálne otázky, na personálne otázky, nie metodické, nie otázky riadenia. Na personálne otázky chce on sám na tom podiel a dokonca nariadil vymenovávať komisie také, aby väčšinu mali ľudia, ktorých má on pod priamou kontrolou, jeho priamo podriadení, priami zamestnanci. Takže, áno, myslím to smrteľne vážne. My sme naozaj takýmto spôsobom detské domovy nepolitizovali a ja vám opakujem. Ja som nepočul zatiaľ ani od vás jeden konkrétny argument, ako má to, že si pán Juráš zobral pod priamu svoju ingerenciu vymenovávanie riaditeľov detských domovov pomôcť fungovaniu detských domovov.
Pani kolegyňa Jurinová, ja som uvažoval, odpovedám na vašu otázku, ja som uvažoval, aké sú v tom hlbšie dôvody a povedal som to na úvod svojho vystúpenia. Ale žiadne som nenašiel. Ja som to jasne povedal. Ja som hľadal a uvažoval som nad tými dôvodmi, hľadal som ich v dôvodovej správe, žiadne tam nie sú. A žiadne som ani doteraz nepočul. Ak hovoríte o metodickom riadení, tak že centralizácia je v podobe teda centrálneho riadenia úradu, že centralizácia je potrebná pre lepšie metodické riadenie detských domovov, tak sa na mňa nehnevajte, ale riaditelia jednotlivých úradov práce, a to aj tých ôsmych určených, sú pravidelne metodicky, obsahovo aj z hľadiska výkonu riadení generálnym riaditeľom. Tu sú pravidelné porady riaditeľov úradu práce, môže si generálny riaditeľ zvolávať špeciálne porady tých ôsmych riaditeľov, aby sa s nimi špeciálne venoval a vydával im pokyny a cez nich riadil detské domovy. Takže táto centralizácia nemá žiadny iný dôvod a nemá žiadny iný význam, len mať priamu politickú kontrolu nad riaditeľmi (Potlesk).

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážna téma, vážne zákony, vážne problémy, a to, že je to naozaj vážna téma, o tom svedčí aj dnešná diskusia tu v parlamente. Je to vážna téma, preto sme k nej pristupovali veľmi zodpovedne, preto bola aj diskusia na výbore pre sociálne veci pred desiatimi dňami taká rozsiahla a preto sme aj pristúpili k spolupráci pri pomoci, pri tvorbe niektorých poslaneckých návrhov. To treba povedať, pretože sme chceli reagovať takisto na požiadavky, ktoré vzniesli príslušníci tých petičných výborov. Myslím si, že tie rozumné veci, ktoré nemajú nejaké vysoké nároky na zdroje v štátnom rozpočte, sa splniť dali a myslím si, že to sa týmito pozmeňovacími návrhmi aj dá naozaj zrealizovať.
Ale mal by som reagovať postupne na jednotlivých rečníkov. Na niektorých sa reagovať dá, na niektorých možno trošku menej,. Takže nech sa nehnevá, napr. pán poslanec Muňko, ale na jeho neustále opakovanie toho, ako je zlý druhý pilier, ja len zareagujem, nech si pozrie napr. akým spôsobom on riešil pohľadávky sociálnej poisťovne, akým spôsobom to rieši nástupca a tak, tam nech sa hlavne nad sebou zamyslí.
Ale poďme teda k veci. Kritika tu zaznela mnohokrát, prečo ide vlastne o komplex siedmych zákonov. No preto, pretože tie zákony sú navzájom skutočne previazané, sú tam väzby. napr. pokiaľ ide o zmenu v zákone o sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kuratele, tak ta je úzko naviazaná samozrejme na zmenu v zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti. To je myslím jasné, pokiaľ ide o tie organizačné zmeny. Napríklad chcem pripomenúť, že týmto komplexom zákonov riešime aj výkon nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v Európskej únii. Pripomínam, že nejde o články, ktoré boli pridané do novely teraz niekedy, na poslednú chvíľu, ale vlastne šlo to takto celým legislatívnym procesom. Kto chcel, tak sa v týchto článkoch bez problémov nielen zorientoval, ale mal dostatok času na to, aby sa s nimi zoznámil, pripomienkoval ich v pripomienkovom konaní. Riešilo sa to na legislatívnej rade vlády, samozrejme, a tak ďalej. Zaznela tu kritika, prečo sa zrušila Rada vlády pre občanov so zdravotným postihnutím, tak znovu musím pripomenúť niektorým pánom poslancom, resp. paniam poslankyniam, že došlo k zefektívneniu fungovania rôznych poradných orgánov vlády a dotklo sa to aj organizačnej zmeny, pokiaľ ide o Radu vlády pre občanov so zdravotným postihnutím. Už existuje od 2. marca 2011 na základe rozhodnutia vlády Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá má pod sebou niekoľko výborov. Jeden z týchto výborov je aj Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím, to znamená títo občania, tieto osoby, budú mať svojho zástancu, budú mať možnosť, budú mať priestor na to, aby svoje návrhy, pripomienky a tak ďalej cez tento výbor predkladali na vládu, resp. aj tu do tejto snemovne. Takže ten priestor tu je, ide o to, aby tieto poradné orgány fungovali efektívnejšie. A efektívnejšie bude určite, tento proces bude určite efektívnejší, pretože došlo aj k pozitívnym organizačným zmenám a istým úsporám, pokiaľ ide o napr. mzdové prostriedky za rôzne sekretariáty a podobne.
Dobre, ďalej, pokiaľ ide o diskusiu k tomu, že kto, koľko financií, kedy, ako poskytol na kompenzácie pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, tak dal som si tú námahu a nechal som mojim spolupracovníkom pripraviť taký prehľad toho, ako sa postupne vyvíjal rozpočet rezortu, pokiaľ ide o peňažné príspevky na kompenzáciu pre ťažko zdravotne postihnutých. Tak, aby som to trošku zrýchlil a zjednodušil, skúsim dve alebo tri čísla.
Za predchádzajúcej vlády medzi rokmi 2006 až 2010, to znamená počas štvorročného pôsobenia Ficovej vlády, narástol rozpočet v oblasti kompenzácií o 32 mil. eur. Čiže za tie ostatné štyri roky za Ficovej vlády plus 32 mil. eur. Rozpočet na rok 2011, to znamená prvý rok vlády Ivety Radičovej zaznamenal nárast o 20 mil. eur za jeden rok. A teraz, týmito zmenami, len týmito zmenami sa vlastne dáva požiadavka na rok 2012, len týmito zmenami, nehovorím o valorizáciách, o ďalších 7 mil.. To znamená, ak to zhrniem, za dva roky vlády Ivety Radičovej o 27 mil. naviac, za štyri roky vlády Roberta Fica o 32 mil. eur naviac. Pripomínam, že sme vo veľmi ťažkej finančnej situácii, riešime dopady následkov krízy, to znamená, financií je naozaj málo. Riešime problémy deficitu, ktorý máme v rozpočte, dedičstvo po našich predchodcoch, a napriek tomu sme za dva roky dali zvýšenie o 27 mil.. To znamená, ak to takýmto tempom pôjde ďalej, tak tých 32 mil. za predošlej sociálnej vlády zrejme prekonáme. Kto tomu neverí, sú to čísla verejne dostupné, prípadne ich rád záujemcom poskytnem, mám to tu pred sebou.
Ďalej, pokiaľ ide o ťažkú, naozaj ťažkú tému detských domovov, pokiaľ ide o tie organizačné zmeny, no nie som celkom rád, že tu nastala takáto prestrelka a tu sa navzájom doberáme, v úvodzovkách, že kto je aký k, k prístupu k deťom, ktoré sú v detských domovoch. Ja poviem svoj postoj.
Prešiel som si za desať mesiacov ako minister, mal som čas si to počas tejto niekedy miestami nudnej rozpravy overiť, koľko tých detských domovom bolo. Prešiel som si spolu trinásť detských domovov za tých desať mesiacov. Kremnica, Levice, Žitavce, Nitra, Svidník, Medzilaborce, Medzilaborce Svätý Nikolaj, Vranov, Košice Uralská, Košice Hurbanovo, Urbanová, Jesenské, Detské mestečko v Zlatovciach a napokon Brána do života v Petržalke. Nechcem sa tváriť ako odborník na túto tému. Odborníkov tu máme v tomto parlamente, ako sa zdá, celkom dosť. Ja len poviem toľko, veľmi si vážim prácu ľudí, ktorí sa v detských domovoch starajú o detičky, ale v každom prípade jednoznačne platí, rodina je rodina. Detský domov je fajn, že nám takto fungujú, ako fungujú, je dobré, že sa to prostredie v nich zlepšuje, materiálne problémy nie sú, sú tam teda tie skupiny, tzv. rodinky, to je naozaj pokrok oproti tomu, čo to bolo pred ešte zhruba desiatimi rokmi. To je všetko dobré, ale jednoducho rodinná starostlivosť je rodinná starostlivosť. To znamená, jednoznačne podporujem návrh pani poslankyne Natálie Blahovej, aby sme urobili všetko, čo sa dá pre to, aby tieto detičky vyrastali v profesionálnych rodinách, resp. pomocou iných foriem náhradnej starostlivosti. To je, myslím, úplne jasné.
Keď sa teda dotknem jednotlivých návrhov, tak, ako som práve povedal, podporujem návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Blahová, podporujem aj návrh pani poslankyne Kiššovej a pani poslankyne Jurinovej. A pre pána Čaploviča, tak, čo je lepším dôkazom spolupráce medzi ministrom a poslankyňami z toho vlastného klubu, ako to, že sme dokázali si pomôcť? Pretože nápady z praxe, tá empatia voči požiadavkám, ktoré z praxe prichádzajú a ktoré idú aj cez poslankyne ku mne na stôl, tak tá sa vlastne premietla do toho, že sa pripravili tri kvalitné poslanecké pozmeňovacie návrhy, ktoré podporujem.
K ďalším návrhom. Nechcem, naozaj nechcem, nechápte ma tak, že chcem byť kritický k tomu, čo tu zaznelo z úst pána Ondruša napríklad, resp. z úst pani poslankyne Žitňanskej. Každý z tých návrhov má niečo do seba. Ako žiadny by som nejako paušálne neodsudzoval, to by nebolo dobré. Každý z tých návrhov má niečo do seba a o každom treba rozmýšľať a ďalej diskutovať. Ja som prístupný tejto diskusii, verím, že aj moji kolegovia na ministerstve práce sú prístupní tejto diskusii a tieto rozumné návrhy budeme ďalej prehodnocovať. Či už ide o osoby so sluchovým postihnutím a ten proces certifikácie a pod., či už sú to požiadavky na zmeny v systéme osobnej asistencie, tam si dokonca myslím, že by bolo možno vhodné sa zamyslieť na, nad osobitným zákonom o osobnej asistencii. Tak isto, pokiaľ ide o príspevky na opatrovanie, tak to zvýšenie o 18,5 eura, ktoré teraz vlastne sme navrhli, naozaj, keď to porovnáme so sumami, ktoré idú na osobnú asistenciu, dá sa, samozrejme, kriticky pozerať, že mohlo by to byť zvýšené aj viac. Tu to chcem ale pripomenúť, že štát okrem príspevku na opatrovanie prepláca aj odvody týmto osobám, ktoré opatrujú príbuzného, to znamená nejde len, netreba vidieť len priamo tú sumu, ktorú dostanú, ako sa hovorí na drevo, ale treba tam vidieť aj príspevok na sociálne poistenie, zdravotné poistenie, ktorý nie je práve najnižšia suma, ale dobre, o tomto všetkom sa dá diskutovať. Len poprosím o trošku trpezlivosti, sme naozaj v ťažkej rozpočtovej situácii a aj tých plus sedem miliónov nebolo ľahké presadiť a nebude ľahké to ani ďalej potvrdiť, resp. ísť v ďalších rokoch ešte na ďalšie sumy.
Uzavriem to tým, verím, že aj keď nie každý z vás je spokojný s predloženými návrhmi zákonov, v konečnom dôsledku u vás prevládne zdravý rozum a výsledok, ktorý bude aj s týmito pozmeňovacími návrhmi, v konečnom dôsledku predsa podporíte. Vopred za to veľmi ďakujem v mene tých ľudí, ktorých sa tieto zákony týkajú. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

Ďakujem pekne. Vážení prítomní, boli sme svedkami vecnej diskusie, ktorej sa zúčastnili najmä poslanci, členovia výboru pre sociálne veci, ale ďakujem aj tým ostatným, ktorí sa zapojili cez faktické poznámky. Tá diskusia bola vecná, z deviatich poslancov štyria dali pozmeňovacie návrhy. Myslím si, že aj istým pokusom o spolitizovanie tejto témy sa poslanci ubránili tým pokušeniam, keď to porovnávam s tým, čo sme tu zažili v predchádzajúcich dvoch dňoch.
Na záver by som chcel povedať, že najviac sa mne osobne páčil príspevok alebo faktická poznámka pani poslankyne Tomanovej, keď komentovala vystúpenie pána poslanca Ondruša, že jej sa to nie celkom páčilo, a to jeho druhé vystúpenie. Myslím si, že keby sme mu dali ešte tretiu možnosť vystúpiť pri tomto bode, že by to bolo určite ono. Zajtra sa stretneme pri hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch. (Potlesk.)
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte pred tým, čo by som skončil, teda prerušil rokovanie, jednak prerušujem, pardon, rokovanie o tomto bode programu. Ale dnešné rokovanie ešte pred skončením chcem využiť na to, aby som poprosil kolegov, ktorí poprípade by našli nejaký kľúč od Volkswagenu, aby vrátili pánovi poslancovi Rafajovi, lebo nie že nemôže odísť, ale musí strážiť svoje auto, aby náhodou niekto nevyužil príležitosť.
Pán poslanec Madej, môžete ukázať, ale aj vlastné auto môžete ponúknuť pánovi poslancovi. Takže bol by som rád, ak sa nájde taký kľúč, aby teda sa vrátil alebo aby ten kľúč bol vrátený pánovi poslancovi Rafajovi, po prípade, keď už.... Prosím?
Takže, pán poslanec, vidíte, akých máte koaličných vlastných, to znamená opozičných poslancov. (Smiech.) To sú vaši koaličníci.
Dobre, takže budem veľmi rád, keď táto situácia sa vyrieši. Zajtra o deviatej, samozrejme, budeme pokračovať tak, ako je to v programe, to znamená pokúsime sa dokončiť rozpravu k vyhláseniu k maďarskej ústave. Takže zajtra 9.00 hodine.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali predseda Národnej rady pán Sulík, poslanci Beblavý, Galis, Glenda, Mamojka a Žiga.
V rokovaní, tak ako som to včera oznámil, budeme pokračovať v prerušenej zlúčenej rozprave o návrhu zahraničného výboru na prijatie vyhlásenia Národnej rady k prijatiu základného zákona Maďarska (tlač 375) a o návrhu skupiny poslancov na prijatie Vyhlásenia Národnej rady k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike (tlač 371).
Nech sa páči, páni navrhovatelia, pán poslanec Šebej a Rafaj už zaujali svoje miesta.
Teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených poslancov, a to pánovi poslancovi Somogyimu. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Matovič.

[Pokračovanie v zlúčenej rozprave o dvoch bodoch programu, a to o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska /tlač 375/ a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky /J. Slotu, R. Rafaja, D. Švantnera, J. Mikolaja, Š. Zelníka, I. Štefanova a V. Lukáča/ na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike (tlač 371).]