18. schôdza

Dobrý deň, dobré ráno, aj milí hostia, zdravím. Napriek tomu, že tu nie je ani pán poslanec Novák, ani pani poslankyňa Kováčová, asi zrejme začnem alebo začneme s rozpravou.
Dovolil som si vystúpiť z dvoch dôvodov, jednak skôr straníckych a jednak osobných, samozrejme, aj skrz mojej národnosti, miesta bydliska alebo užších kontaktov s Maďarskom, rád by som sa podelil s mojimi osobnými skúsenosťami. A ten stranícky dôvod je ten, že strana Sloboda a solidarita vychádza alebo nevychádza z toho, že by tá vysoká politika alebo, niekedy ako nazývame, politikárčenie by bolo našou pôdou. Vždy vychádzame z potrieb bežného, jednoduchého občana, preto asi aj väčšina voličov na Slovensku nás nazýva "stranou zdravého rozumu".
Čiže vo svojej reči by som sa chcel skôr venovať Ústave Maďarskej republiky a nielen Preambule, ktorá už dlho tu bola skloňovaná. Ústave aj preto, lebo tam sú tiež zaujímavé pasáže a zaujímavé články, ale najmä z hospodárskeho hľadiska. Na pomoc by som si využil niekoľko myšlienok pána prof. Beckera z Ekonomickej univerzity z Viedne, ktorý píše, že "zásadné zmeny v daňovom a dôchodkovom systéme bude môcť presadiť iba dvojtretinová väčšina". To vieme, že v Maďarsku aktuálne je zabezpečená. "Zavádzajú sa prísne pravidlá v oblasti verejného dlhu." To všetko hovoríme stále o Ústave Maďarskej republiky.
Ďalej. "Vzniká rozpočtová rada s rozsiahlymi kompetenciami. Môže napríklad vetovať parlamentom schválený návrh rozpočtu. A ak sa do marca neschváli rozpočet, bude mať prezident právo rozpustiť parlament. Ustanovujú sa hlavné zásady tvorby hospodárskej politiky. Politiky, ktorá sa zakladá na presadzovaní technokratických nariadení a ktorá oslabuje parlament. Vládnuci FIDESZ môže predĺžiť dobu trvania svojej moci ďaleko za rámec legislatívneho obdobia, na ktoré bola táto strana zvolená. Členov a členky rozpočtovej rady volí parlament na deväť rokov. Aktuálny prezident, nominant FIDESZ-u, pán Schmitt bude v úrade do roku 2015. Napriek tomu, že doterajšie hospodárske politiky FIDESZ-u boli zaodeté do nacionalistického šatu, majú teraz inú(iný) výraznú(výrazný) charakter. Progresívnu daň z príjmu nahradila rovná daň vo výške 16 %, firemné dane sa znížili, zároveň sa zaviedli mimoriadne dane pre vybrané odvetvia s vysokým podielom zahraničného kapitálu. Podľa vlády daňové úľavy pre majetných a firmy pomôžu naštartovať ekonomiku." Pripomínam alebo opakujem, že stále hovoríme o ustanoveniach ústavy.
"Vláda sľubuje vznik milióna nových pracovných miest do roku 2020. Samozrejme, je to trochu vzdialená budúcnosť, keď si asi na aktuálne sľuby asi len málokto spomenie. Súčasnosť sa vyznačuje skôr vysokým verejným dlhom a mimoriadnou súkromnou zadlženosťou domácností. Domáci dopyt je v útlme a vyhliadky na vývoz takisto nie sú ružové okrem iného aj pre hlbokú krízu v eurozóne. Štrukturálna nezamestnanosť je vysoká. Oficiálna úroveň nezamestnanosti dosahuje 12 %. Napriek tomu vláda zamýšľa skrátiť obdobie poberania dávok v nezamestnanosti z 270 na 90 dní. Toto opatrenie značne zhorší sociálnu situáciu nezamestnaných a spôsobí, že zamestnanci budú omnoho zraniteľnejší voči tlakom zamestnávateľov. Výdavky na predčasné a invalidné dôchodky sa tiež majú škrtať. Prepustiť zamestnancov vo verejnom sektore bude omnoho ľahšie než dosiaľ. FIDESZ tak voči zamestnancom zavádza opatrenia, ktoré ich majú tvrdo zdisciplinovať." Toľko citát.
A preto som si dovolil tieto skôr hospodárske novosti alebo zmeny vám, vás oboznámiť s nimi, aby som ozrejmil moju predstavu alebo moju skúsenosť so súčasnou politikou maďarskej vlády, parlamentu alebo väčšiny. Ja to považujem za dymovú clonu. Za dymovú clonu, ktorá musela byť vypustená, aby práve tieto hospodárske opatrenia mohli byť, okrem odbornej verejnosti, skoro nevšimnuté. Spomínajme si aj na tú druhú dymovú clonu - tlačový zákon, ktorý vyvolal aj v Európe, aj v strednej Európe, aj u žurnalistov, aj u čitateľov značné pohoršenie a práve FIDESZ bol ten na čele s jeho ministerským predsedom, ktorý po veľmi krátkej dobe "povolil" a komunikoval ochotu tento zákon nejakým spôsobom upraviť. Dymová clona a najmä tieto hospodárske opatrenia sú dôležité z toho hľadiska, že na naše pomery úroveň maďarského hospodárstva alebo kúpyschopnosť maďarských ľudí, maďarských občanov je neporovnateľná s tou našou. Predchádzajúce dvojobdobie socialistickej vlády krajinu až do takej miery zruinovala(zruinovalo), že 80 % domáceho produktu sa vyrovnáva zadlženosti tejto krajiny.
S touto dymovou clonou spojím aj otázku alebo tému volebného práva. Včera kolegovi Blanárovi som už odpovedal, že pochybujem o tom, že by Maďarská republika zaviedla volebné právo. Mám na to niekoľko dôvodov. Ten prvý dôvod je ten, že toto predsavzatie sa komunikuje najmä smerom k Maďarom žijúcim v zahraničí, resp. k nacionálnejšie podloženým alebo k nacionálnejšie orientovaným vrstvám v Maďarsku, a bežné obyvateľstvo, ktoré sa až tak o politiku nestará, dodnes nie je oboznámené s tým, čo môže pre nich volebné právo pre zahraničného Maďara znamenať. Ani ja, predpokladám, že ani vy, ale najmä obyvatelia alebo občania Maďarska si ťažko vedia predstaviť, že ak by došlo k takej konkrétnej situácii, že jedna či druhá strana o nejakých 200-, 300- alebo 400-tisíc hlasov by malo(mala) stratiť vedúcu pozíciu po voľbách, že práve túto zmenu budú vyvolať(vyvolávať) tie hlasy alebo budú rozhodnúť(rozhodovať) o tom, že kto zostaví vládu v Maďarsku, nejakí zahraniční Maďari.
Asi pred dvoma týždňami som bol až na južných hraniciach Maďarska v Pécsi a cestoval som s vlakom zámerne, aby som túto otázku s niekoľkými spolucestujúcimi mohol prebrať. Až len teraz, teraz si začínajú uvedomovať oslovení ľudia a predpokladám, že aj značná časť maďarskej populácie, že toto volebné právo fakt môže zasahovať do každodenného života Maďarov žijúcich v Maďarskej republike. Obávam sa aj ako Maďar žijúci na Slovensku, že práve tento moment bude tým momentom, ktorý vyvolá nevraživosť alebo vzájomné osočovanie v rámci komunity Maďarov, alebo ako to táto ústava nazýva, "veľkého spoločenstva jednotného maďarského národa", že tí Maďari, ktorí žijú na území Maďarska, budú obviňovať zahraničných Maďarov, že so svojimi hlasmi im chcú naordinovať úzus, s ktorým ako reálne, či už ako daňoví poplatníci, či už ako poberatelia niektorých dávok, veľa spoločného nemajú.
Druhým dôvodom, prečo si myslím, že volebné právo nebude realizované v prospech zahraničných Maďarov, je ten, že ani v Budapešti nemajú v tom jasno. Nemajú v tom jasno, že to volebné právo by sa malo týkať kandidačných listín, na ktoré sa bude hlasovať v Maďarsku, a tým pádom dôjde k týmto možným posunom, ako som hovoril, alebo sa vytvorí samostatná kandidátka pre zahraničných Maďarov s nejakými skôr prestížnymi miestami v maďarskom parlamente. FIDESZ na druhej strane deklaruje ten svoj zámer, že počet poslancov v maďarskom parlamente chce zhruba spojiť, čiže na 200 poslancov. Ak dôjde k tejto redukcii, aj taký malý počet nových poslancov alebo hŕstka poslancov bude mať oveľa väčšiu váhu, 5, 10 zo zahraničia volených poslancov pri 200 poslancoch v parlamente určite zaváži. Alebo by zavážilo.
Maďarská republika 17 rokov je v tzv. ústavnom oneskorení, čo sa týka zabezpečenia parlamentného zastúpenia svojich národnostných menšín. Sedemnásť rokov Maďarská republika nebola schopná zabezpečiť alebo realizovať toto právo menšinám, ktoré žijú v Maďarsku, napriek tomu, že im to káže zákon, a napriek tomu, že Ústavný súd konštatoval toto tzv. oneskorenie. Toto tiež pripisujem na účet toho, že nebolo žiadané, žiaduce, aby v maďarskom parlamente sa objavilo 17 poslancov, ktorí neboli zvolení v riadnych voľbách, ale ktorým to miesto zabezpečuje zákon o parlamentnom zastúpení národnostných menšín, a táto hŕstka alebo početný, alebo táto početná skupina poslancov, aby nejakým spôsobom mohla podporiť či už ľavú, alebo pravú stranu politického spektra. Čiže neobávam sa od toho, že realizovateľnosť týchto slov bude až taká rýchla.
Okrem toho si myslím, že tvorcovia novej maďarskej ústavy nemajú jasno ani v niektorých základných pojmoch. Možnože aj pán Rafaj, aj kolegovia, aj vy sa pamätáte na to, že naposledy, keď na túto tému som vystúpil, snažil som sa zaoberať s niektorými pojmami, ktoré determinujú či už menšinový život, alebo politiku ohľadne menšín. (Zaznel zvuk gongu.) Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán podpredseda, ak vás môžem poprosiť.

Je nás málo, viacej to počuť. Ďakujem.

Nech sa páči, pokračujte.

Ďakujem. Čiže čo sa týka pojmov, s ktorými pracuje táto nová ústava, a najmä pojem národnosť, ktorý ešte pred dvoma mesiacmi aj tu z tohto miesta som kritizoval a som označoval skôr ako prídavné meno a nie ako podstatné meno a najmä filozofovia, zástupcovia menšín či občianski aktivisti už niekoľko desaťročí nám píšu o tom z Maďarska, že tento pojem by sa nemal používať, je to nahraditeľný s pojmom národnostná menšina, prípadne národná menšina, všetko by sa malo používať, len nie slovo národnosť. A s čím sa stretávame v Ústave Maďarskej republiky, hovorí o národnostiach. Čiže už len tento malý, krátky element alebo tento fakt mi potvrdzuje to, že tí, ktorí túto časť ústavy písali, nemajú asi jasno v tom, čo sa udialo a čo sú dôležitejšie priority či už menšín, alebo ľudí, ktorí sú užšie viazaní s touto problematikou.
Aj pán Rafaj, aj niektorí v rozprave, vychádzajúc z preambuly, dospeli ste k tomu, aby sa skloňovalo trocha aj Rakúsko-Uhorsko. Ja Rakúsko-Uhorsko by som si ako v pozitívnym ponímaní tunák si dovolil spomenúť len z hľadiska vybudovania alebo stability úradníckej vrstvy. Aj ako člen výboru pre verejnú správu sa zaujímam o toto obdobie a zrejme spoločne súhlasíme v tom alebo môžeme si potvrdiť to, že úradnícka štruktúra tohto, tejto, štátneho, tejto štátnej konštrukcie bola závideniahodná vo svojej stabilite. Vo svojej stabilite, ktorá zabezpečovala úradníkom tú istotu, že ak raz sa stali súčasťou tohto mechanizmu, predpokladane 30 až 40 rokov z neho neodídu, čo ani nie je zaujímavé z hľadiska jedinca, ale zaujímavé je z toho, že kľudne sa mohli venovať danému oboru, v tom sa vzdelávať, v tom sa zdokonaľovať. Toto si myslím, že pre nás aj pre dnešné Slovensko je zaujímavým príkladom, ktorý by sme si mohli docieliť, najmä keď to porovnávam, koľko úradov momentálne na Slovensku existuje, či už na obvodnom, či už na krajskom, alebo na národnej úrovni. Je závideniahodné aj to, že tá stabilita zabezpečovala aj to pre voliča, že maximálne sa vymení minister alebo štátny tajomník a nebudú sa vymieňať ostatní úradníci.
Toto sú tie postrehy, ktoré mne ako občanovi kážu to, že okrem tej preambuly je treba sledovať aj ostatnú časť maďarskej ústavy. Možno, že by sme si mohli dovoliť tú preambulu chápať aj v tomto ponímaní. Ja, samozrejme, držím palce najmä občanom Maďarska, aby sa mohli dostať z tejto krízy, do ktorej sa dostali aj zavinením predchádzajúcich vlád, a každého - trocha na odľahčenie - ako prvý zúčastnený z Dunajskej Stredy vás pozývam zajtra na majstrovstvá sveta vo varení bryndze do Terchovej.
Ďakujem vám za pozornosť. (Reakcia z pléna.) Bryndzových halušiek, pardon, pardon.

Už som vás chcel opraviť, pán poslanec, lebo bryndzové halušky aj ja mám rád, ale bryndzu variť, no.
Takže na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Kvasnička, nič. (Reakcia poslanca.) Jaj, ale viete, len raz treba stlačiť, keď dvakrát stlačíte, vždy sa vyhodíte zo systému. Takže piati. Naposledy, ja každý deň hovorím, že naposledy, ale už-už to začnem aplikovať. Takže piati páni poslanci.
Pán poslanec Švantner, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovorili ste o dymovej clone, ktorú vytvára maďarská vláda, maďarský parlament tým, že bol prijatý ten zákon taký, aký bol prijatý. No a ja vám poviem na to toľko, že dymovú clonu ste dneska vytvárali aj vy tu, lebo ste nehovorili vôbec k veci. Hovorili ste o všetkých možných nepresnostiach, problémoch, ktoré sú v Maďarsku, ktoré má maďarské obyvateľstvo, ale ani slovom ste sa nezmienili o tom, či podporíte jeden alebo druhý návrh. Či podporíte návrh, ktorý je bezzubý, ktorý bol daný z výboru zahraničných vecí, alebo podporíte vyhlásenie, ktoré je z pera poslancov Slovenskej národnej strany.
Pán poslanec, tu je jedno nebezpečie. Zákon bol prijatý, ak sa tento zákon bude realizovať, tak vzniknú problémy. A ja sa bojím jednej veci, teraz ste hovorili, že aké ekonomické problémy sú v Maďarsku, ja sa bojím toho, že ak sa Maďarsko z toho dostane, tak bude ešte väčší tlak vyvíjaný na okolité štáty, kde žije maďarská menšina, o integráciu do ekonomicky prosperujúceho Maďarska, ale my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blanár.

Pán kolega Somogyi, bol som vo vašom vystúpení aj oslovený alebo spomenutý, nuž hovorili ste, že vy pochybujete, že bude volebné právo. Ja veľmi nepochybujem, pretože ak sa vyjadrí Pál Schmitt, prezident Maďarskej republiky, ktorý bol trojpätinovou väčšinou v parlamente FIDESZ-om zvolený, jasne do Radia Kossuth, že "ďalším krokom bude prijatie dvojtretinového zákona o udelení volebného práva", pre mňa je to jasné. Ak sa vyjadrí podpredseda parlamentu Maďarskej republiky László Köver, že teraz už je len potrebné, aby predstaviteľmi maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline, čiže patríme tam aj my, sa stanovili pravidlá, ako to má byť, ja o tom nepochybujem. A my sme o tom ani nepochybovali, keď sme zvolávali mimoriadnu schôdzu Národnej rady, kde sme ešte pred prijatím ústavy chceli vyjadriť jasný názor, aby sme preventívne dali stanovisko poslancom, že s tým nesúhlasíme, vy ste to vtedy odmietli. Toto je podľa mňa jasný postoj. Dnes chcete prijať niečo, čo v podstate je úplne jalové a nič nehovoriace. A podľa toho vášho vystúpenia som porozumel, že ste skôr obhajcom ústavy, čo podľa môjho názoru vám neprináleží, lebo vy ste občanom Slovenskej republiky. Vy ste mali skôr sa vyjadriť k tomu, že či v tom vyjadrení, ktoré chcete podporiť, súhlasíte, že tam stačí formulácia "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Ústavu Maďarskej republiky". To ste mali podľa môjho názoru povedať a nie hovoriť o tom, že ústava má iné veci. Ja prajem takisto Maďarom, aby sa im zlepšila ekonomická situácia. A ešte raz zdôrazňujem, toto vyhlásenie, ktoré predkladá koalícia z výboru zahraničného, je zlé.

Pán poslanec Rafaj.