18. schôdza

Tretíkrát, pán predsedajúci.

Áno, ale pán poslanec stále skáče.
Nuž vy ste povedali, pán poslanec, že vstúpi, očakáva sa strategický partner. Nuž, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja sa pýtam, čo ten strategický partner teda v tej nemocnici ide urobiť? Poriadok, výborne. To znamená, poriadok znamená, že jednoducho zruší to, čo je nerentabilné, a nechá iba to, čo je rentabilné. To je podľa vášho ponímania poriadok. Poriadok, to znamená to, čo ste vy dokázali sprivatizovať, všetky SVaLZ-y, všetky dialýzy a všetko, čo prinášalo finančné prostriedky nemocniciam, to je sprivatizované. Generuje to zisk niekomu a všetko ostatné, čo neprináša zisk, tak to ostalo štátnym a VÚC-karským nemocniciam. Toto je príklad strategického partnera.
Ja sa pýtam, myslíte si, že strategický partner bude investovať do nemocnice svoje finančné prostriedky pre modré oči, ja neviem, niekoho, kto bude do tej nemocnice chodiť? No bude preto, lebo sa tam bude generovať nejaký zisk. A ja sa pýtam, aký zisk sa tam bude generovať, keď dnes v zdravotníctve prostredníctvom zdravotného poistenia nie je dostatok peňazí, aby vykryli všetky výkony? Čo tam ten strategický partner urobí? Urobí to, že jednoducho zredukuje, čo je nerentabilné. Ľudia budú musieť cestovať desiatky kilometrov za starostlivosťou a, samozrejme, si nechá to, čo pre neho vytvára zisk. To je celý výsledok.
A ešte raz podotýkam, toto všetko bolo za predchádzajúcich dvoch Dzurindových vlád zavedené. Nie za našej vlády. My sme sa snažili korigovať, čo sa dalo, a nedá sa tá loď, veľká loď zvaná zdravotníctvo, otočiť len jednoduchým otočením kormidla, ako si to vy vymyslíte.
Čiže záver z toho, čo chcem povedať. Pre nás je diskusia o tom, aby sme hľadali vhodný systém zdravotného poistenia aktuálne, ale nie takým spôsobom, že to bude robené netransparentne na úkor VÚC-karských nemocníc, ale aby sme išli za jeden stôl, aby sme si sadli a povedali vecne, čo chceme s tým urobiť. My sme dodnes neboli pánom ministrom vyzvaní, poďte si sadnúť a poďme o tom rokovať. Svedčí o tom aj jeho nezáujem v tom, že nevie, podľa akých zákonov sa vôbec má transformovať alebo nemá transformovať nemocnica vo vlastníctve samosprávneho kraja. My sme na to pripravení, ale nie takým spôsobom, že teraz nabehne zdravotná poisťovňa a bude znižovať limity, že nabehne Sociálna poisťovňa, ktorá začne na nás vymáhať dlžoby a dávať, obstávať náš majetok.
Ja sa pýtam, ktoré štátne nemocnice, ktoré sú zadlžené po uši, je obstavovaný majetok zo strany Sociálnej poisťovne? Prečo sa to vykonáva len na úkor VÚC-karských nemocníc? Na to mi nikto neviem odpovedať. A dokonca som ešte išiel ďalej, sa pýtam, kto zaplatí nadlimitné výkony, ktoré boli uznané revíznym lekárom a mala ich zaplatiť zdravotná poisťovňa? Tak nech si uplatňuje Sociálna poisťovňa tento záväzok u zdravotnej poisťovne, to nikto nechce počuť.
Čiže toto sú veci, na ktoré treba odpovedať. Toto treba zosúladiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ale nie robiť to takouto formou, ako to vy robíte, že chcete za každú cenu sprivatizovať, pripraviť nemocnice pre privatizáciu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel som byť naozaj maximálne konštruktívny, ale cítil som, že bolo potrebné odpovedať pánovi poslancovi Novotnému aj pánovi poslancovi Markovičovi, ktorí to poňali skôr osobne a začali útočiť skôr na moju osobu. Viete, ja pôsobím vo funkcii predsedu preto, aby som urobil v zmysle zákona, ako som urobil aj sľub, všetko pre to, aby sa kraj rozvíjal, a tým myslím aj rozvoj zdravotnej starostlivosti o občanov. Dôsledkom a dôkazom toho je to, že dnes naše nemocnice sú v porovnaní aj so štátnymi revitalizované, že dnes rekonštruujeme a investujeme aspoň z toho, čo môžeme. V kysuckej nemocnici sme zrekonštruovali kompletne gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, ktoré je dnes jedno z najlepších, a zdravotná poisťovňa sama vyjadrila názor, že to bolo naozaj skvelé.
Vybudovali sme nové operačné sály v Dolnom Kubíne. Rovnako sme zrekonštruovali pavilón v Trstenej aj v Liptovskom Mikuláši. Investovali sme do nákupov mnohých prístrojov. Svedčí o tom aj to množstvo finančných prostriedkov, o ktorých som hovoril, čo sme investovali za to obdobie, vyše 10,6 mil. eur.
Chcel by som sa spýtať, čo urobil štát v štátnych nemocniciach? Čiže ja nechcem, aby sme delili takýmto spôsobom nemocnice, lebo všetky sú verejné, ale bohužiaľ, táto vláda to robí a toto ministerstvo to robí. Preto vás chcem poprosiť, nechajte priestor, aby sme nechali pánovi ministrovi možnosť presadiť ten DRG systém, o ktorom rozpráva, aby sme videli, aké sú vzťahy v platbách, a potom sa poďme baviť o nejakých reštrikciách a transformáciách nemocníc. Toto je naša prosba, ktorú chcem vám adresovať aj za poslancov samosprávnych krajov, aj obcí, ktoré majú možno dnes ešte nemocnice vo vlastníctve.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 366. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v primárnom práve Európskej únie ani Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 358 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie iste nebude dlhé, ale predsa len ako človeku, ktorý je pamätníkom tých dôb, cítim istým spôsobom aj povinnosť vystúpiť a vyjadriť sa. Ako už povedal predkladateľ Pavol Hrušovský, Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh dáva po šiestykrát, teda tak ľudovo povedané "neverending story", príbeh, ktorý nemá konca, zdá sa. Ja verím, že bude mať, ale predsa len myslím, že je dôležité povedať, prečo tak tvrdošijne opakovane, stále znova a znova sa pokúša predložiť návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Ja si nemyslím, že je to len obyčajná tvrdohlavosť politikov KDH. Som si dobre vedomý, že dnes už pomaly dorastá do dospelosti generácia mladých ľudí, ktorí si tie udalosti z tých dôb nemôžu pamätať a celkom iste, keby sme dnes urobili prieskum medzi občanmi Slovenska, tak by sme zistili, že mnoho ľudí si už len matne na to spomína a nejaví možno záujem o to, čo by malo nastať a ako by sme sa mali s tým vysporiadať. A celkom iste dnes už nemôže niekto povedať, že je to o politickom zápase, kde vtedy áno, ten hlavný politický zápas v tých dobách prebiehal medzi Kresťanskodemokratickým hnutím a HZDS, ale HZDS dnes už nie je ani v parlamente, ani o tom to nie je. A dokonca by bolo zbytočné nás podozrievať z istej naivity, že sa domnievame, že keď sa zrušia amnestie, že sa všetko ako poriadne vyšetrí. Sme si vedomí toho, čo už poznali starí Rimania ako právnu zásadu, že čím dlhšia doba uplynula od skutku, tým je oveľa menšia pravdepodobnosť vec dôkladne vyšetriť a dôsledne so všetkým vysporiadať spravodlivosť, veď nakoniec dnes už viacerí aktéri z tých dôb, ktorí v tomto fungovali, nie sú medzi nami a už sú takpovediac pred iným večným súdom.
Nie je to o tom, je to o niečom inom. Je to o tom, že na Slovensko, na náš štát, týmto aktom dodnes padá veľmi tmavý tieň. Neviem to miernejšie povedať, naozaj veľmi tmavý tieň, pretože viete, nespravodlivosti, aj vraždy, aj únosy a mnohé iné kriminálne činy, aj terorizmus, s ktorým zápasíme, sa udial a deje a s mnohými, právne, kriminálnymi činmi sa nevieme vysporiadať, ale tu ide o niečo iné. Toto sa dialo v mene štátnych inštitúcií. Inštitúcie, ktoré boli zriadené štátom. Urobila to Slovenská informačná služba. Toto bol štátny terorizmus a som vnútorne presvedčený, že minimálne aspoň to minimum zadosťučinenia spravodlivosti a pravde, právnemu štátu by sme mali dať.
A ja sa preto obraciam najmä na kolegov po mojej pravej strane, pretože celkom iste som si vedomý toho, že ak máme túto spravodlivosť posunúť ďalej a Slovensko sa má istým spôsobom vysporiadať so svojou škvrnou v minulosti, tak to závisí aj na ich podpore, preto sa na nich obraciam, aby zvážili, či naozaj nestojí za to, konečne po toľkých rokoch urobiť zadosť spravodlivosti a jednoducho vysporiadať sa s tmavou škvrnou našej minulosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem za slovo. Budem veľmi stručný. V podstate každý štát je založený na tom, ako je schopný vykonávať spravodlivosť. V podstate to, o čom tu dnes rokujeme, nie je ani o tom, že či to je starý prípad, alebo ako starý je ten prípad, ale je to o tom, či Slovenská republika bude spravodlivým štátom, alebo nebude spravodlivým štátom, pretože to tu pán poslanec Fronc povedal, to je dlhý tieň. A to nie je len dlhý tieň, ktorý tu visí, ale to je niečo, čo vlastne zaťažuje celý výkon spravodlivosti na Slovensku, a pokiaľ tento prípad nebude doriešený, dovtedy to bude spravodlivosť na Slovensku zaťažovať a zaťažovať veľmi negatívnym spôsobom, lebo to hovorí - a hovorí to nielen jednej generácii, ale hovorí to všetkým následným generáciám -, že na Slovensku je pokojne možné bezprávie, pokojne je možné robiť závažné trestné činy bez toho, aby boli stíhané spravodlivosťou.
Taký štát potom aj v iných prípadoch, ktoré môžu byť menej významné, ale vždy má takú tendenciu rozhodovať nespravodlivosť o spravodlivosti, čiže tento kruciálny prípad bude strašiť na Slovensku dovtedy, kým jednoducho v tejto veci na Slovensku nenastane spravodlivosť, a preto si myslím, že naozaj každý, kto má len trocha zmysel pre spravodlivosť a pre to, aby spravodlivosti bolo určené zadosť, má za tento návrh zákona hlasovať bez ohľadu na to, v ktorom je to roku. A je to len smutné, že sa k tomu prípadu treba vracať tak často. Bolo by ho treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v roku 1989 som mal deväť rokov a vtedy vznikla generácia, o ktorej môj kamarát s obľubou hovorí, že je to generácia, ktorá verí tomu, že všetko je možné, lebo tá generácia, ktorá prešla vlastne svojím najcitlivejším vývinom, čo sa týka hodnôt, to je medzi tým desiatym a dvadsiatym rokom života, ktorá vyrastala v deväťdesiatych rokoch, tak naozaj videla tak významnú spoločenskú zmenu, že verí tomu, že všetko je možné, že môžme iba tlakom ľudí, aj keď to mohlo byť inak, ale vtedy sme tomu verili, že iba tlakom ľudí vieme zmeniť pomery z totalitného režimu na režim demokratický, že môžme zobrať vládu vyvolenej skupinke ľudí a dať ju do rúk voleným zástupcom, že sa vieme zbaviť diktatúry a vieme žiť v občianskej, právnej spoločnosti. Tomuto všetkému som vtedy ako -násťročný stredoškolák a gymnazista veril a na základe toho som si vybudoval takú hodnotovú výbavu, vďaka ktorej sedím aj tam, kde sedím teraz, v Národnej rade Slovenskej republiky.
Súčasťou toho, že všetko bolo možné, avšak boli aj excesy a výčiny, ktoré už by sa dnes podľa všetkého v našom štáte, v tejto krajine, na Slovensku, nemohli udiať. Bolo to flagrantné zneužívanie právomocí, bolo to rozkradnutie tohto štátu a rozdanie cez privatizácie kamarátom, bolo to zneužívanie normálnych princípov fungujúcej demokratickej spoločnosti na ochranu svojho zločinného konania. Vražda Remiáša, zmarené referendum, únos prezidentovho syna sú veci, ktoré môžeme vidieť možno v Afrike, možno v iných totalitných spoločnostiach, ale ktoré už v Európe nemajú svoje miesto.
Teraz máme možnosť a priestor navždy deťom, ktoré budú vyrastať po nás, ktoré možno ešte aj ja budem niekedy učiť, povedať, že to nebolo v poriadku, že to bola súčasť transformácie tejto spoločnosti, že to bola daň za to, že sme rýchlo museli dobiehať 40 rokov zamrazenia nášho vývoja, že to bola daň za to, že sme rýchlo museli prepísať spôsob, akým žijeme v tejto krajine. Ale je najvyšší čas, aby sme si to priznali a povedali, nebolo to v poriadku, bolo to zlyhanie a chceme s tým niečo robiť. Chceme aspoň využiť akú-takú možnosť, že sa tieto veci prešetria, a dať odkaz budúcim generáciám, že takéto niečo by tu už nikdy nemalo nastať. Preto dúfam, že keď v tejto sále všetci budeme hlasovať podľa nášho vedomia a svedomia, pričiníme sa k tomu, aby tento tieň z našej minulosti naveky zmizol.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja oceňujem iniciatívu pána kolegu Hrušovského, myslím si, že nie je veľa vecí dôležitejších pre nás ako zákonodarcov, ako vysielať veľmi jasné signály. Táto iniciatíva je jasným signálom toho, že trestné činy a neprávosti alebo skrivodlivosti budú potrestané. Ruka spravodlivosti koná občas ako Božie mlyny. A trvá jej to občas dlhšie, ako by si väčšina verejnosti žiadala. Možno uvediem pár príkladov teraz zo sveta, ktoré možno sú trošku extrémnejšie, ale myslím si, že Mečiarove amnestie tiež patria do podobného súdka. Tak ako trvalo 10 rokov než americké špeciálne komandá dopadli Usámu bin Ládina, tak ako trvalo 30, 40, 50 rokov, než boli niektorí nacistickí pohlavári potrestaní a postavení pred súd, tak ako Rusom trvalo niekoľko desaťročí, než sa ospravedlnili za Katyň, tak toto sú všetko veci, ktoré skôr či neskôr prišli. Ja si myslím, že je našou povinnosťou, aby sme hlasovali za. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som nechcel vystupovať. V mnohom súhlasím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... s pánom Hrušovským, so všetkými predrečníkmi. Som trošku v dileme ako človek a právnik. Pretože viem na rozdiel od niektorých inžinierov, ktorí sa napríklad vo včerajších novinách vyjadrujú k právnym veciam, hoci teda len sú členmi ústavnoprávneho výboru, ale existuje tu nejaké pravidlo prevzaté v našom právnom poriadku, je to in dubio pro reo (v prospech obvineného). To znamená, ak len niekedy platila jeden deň amnestia, tak myslím, že my môžme prijímať čokoľvek a nebude to mať žiadny význam, ale toto je tá naša dilema, právnik a nejaký občiansky postoj. A preto mám s tým aj ja osobný problém. Ale vyčítam poslancom vládnej koalície, v tomto prípade KDH, že mali ix rokov na to, aby v občianskom právnom konaní, keď im ide o to, čo spomínal pán Poliačik, prešetrenie, vyšetrenie, veď tu existuje občianskoprávne konanie, ktoré nikdy nepodliehalo žiadnym amnestiám a mohli sme sa všetko o tomto čine dozvedieť.
Ďakujem veľmi pekne, to je všetko.

Pán Hrušovský tu v úvodnom slove pripomenul, že Národná rada sa takýmto návrhom zákona, návrhom na zrušenie Mečiarovým amnestií, zaoberá už šiestykrát. Ja by som chcel teda na záver rozpravy, alebo po skončení rozpravy doplniť, že prvýkrát sa zaoberá v situácii, keď v parlamente nesedia zástupcovia Mečiarovho hnutia. Bolo to vidno aj z tej diskusie, kde bolo viacero vystúpení, ktoré podporovali zámer tohto ústavného zákona, a nebolo vlastne žiadne, ktoré by mu oponovalo, z hľadiska vecného zámeru bolo jedno kritické, jedna kritická faktická poznámka, čo sa týka formy a dosahov. Takže dnes tu už nesedí HZDS v tomto parlamente. Som zvedavý, či to bude vidno nielen na diskusii, ale aj na hlasovaní poslancov. Ďakujem.