18. schôdza

Ďakujem. Kolegovia, sme tu na to, aby sme robili normálne dobré veci. To znamená, ďakujem za vašu podporu a myslím, že keď sa nájde v správnom čase mnoho správnych ľudí, dajú sa robiť aj správne veci. Takže, ideme do toho a hotovo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Aby to bolo v kontexte, a teda som sa zle prihlásil s faktickou na Martina Fecka, ale chcel som reagovať na Martina Chrena. Naozaj, veľmi ma mrzí, ak niekto a vážne beriem poslancov z klubu SaS za tých bratov alebo najbližších ľudí v tejto sále, keď niekto použije slovné spojenie "odfláknutý návrh zákona". Ja sa, som sa vždy vyvaroval takto nazvať zákony, ktoré práve ty ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva si predkladal aj na výbore, hospodárskom, a stačí sa opýtať poslancov, koaličných poslancov, aj koaličných poslancov, nielen opozičných, aký názor mali na to, že ste donekonečna dávali všetky zákony s takým systémom, naozaj, ja si nepamätám ani výnimku, že by po predložení zákona cez Ľuda Jurčíka ste nedávali päťkrát, desaťkrát väčší pozmeňovák, ako bol samotný zákon. Jednoducho to boli odfláknuté návrhy zákonov. To, čo vychádzalo z armády ľudí, z ministerstva hospodárstva, kde ty si bol druhý najvyšší človek, to bol odfláknutý zákon. Na tomto zákone nie je nič odfláknuté. Je úplne normálne posunúť zákon do prvého čítania, ak prejde cez prvé čítanie, bez problémov vieme na tú istú schôdzu predložiť novelu súvisiacich zákonov a ak tu raz bude vôľa deväťdesiatich ľudí odsúhlasiť tento zákon, tak určite bude vôľa sedemdesiatich ľudí odsúhlasiť vykonávacie, súvisiace zákony, ktoré s tým súvisia. Takže postaviť všetko na argumentácii, že my sme museli predložiť zároveň aj s týmto návrhom zákona aj zmenu všetkých tých zákonov, na ktoré treba obyčajnú väčšinu v parlamente, je pokrytecké a je naozaj o hľadaní dôvodov, prečo to nepodporiť, a nie je o hľadaní spôsobu, prečo to podporiť. A veľmi som sklamaný z toho, ak používaš naozaj ten výraz "odfláknutý návrh zákona". Ja som si to nikdy nedovolil v tomto duchu prezentovať a dnes prvýkrát tu o tom hovorím, že práve takto alebo chodia návrhy zákonov z ministerstva hospodárstva. A aj v tom čase, keď ty si bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, čiže, sorry, že to hovorím, ale reagujem iba na to, čo si presne ty povedal a opakujem iba tvoje slová.
To, čo si povedal, že nejakú takú výzvu, že tak dobre, súhlasíme s tým, predložme, citujem, predložme ho ako vládna koalícia, tak ako sa to správne má v takýchto dôležitých zmenách. Ústava Slovenskej republiky dáva každému jednému poslancovi, aj individuálne, v tomto prípade my sme štyria, zákonodarné právo, má zákonodarnú iniciatívu každý z nás. Aj jeden jediný má možnosť predložiť návrh zákona, ak považuje tú zmenu, ktorú tým zákonom sleduje, za správnu. Čiže tlačiť nás do pozície, že nie, nie, nie, my nemáme právo štyria predložiť návrh zákona, keďže nikto druhý sa tu nenašiel, ktorý by to predložil, nie je správne, nie je v súlade s ústavou a snažiť sa nám takýmto spôsobom brániť výkonu nášho práva, si myslím, že nie je šťastné. A tiež som to neočakával. To je všetko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na tom sme sa asi už dohodli, že nemôžeme sa správať ako farizeji. A teraz by sme sa mali pozrieť na to, že či môžeme sa správať ako zákonníci. Pozrime sa, zákonníci. Vychádzajme z textu, ktorý ja asi najviac uznávam, čo hovorí o uzdravení v sobotu. (Smiech v rokovacej sále.)

Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy. Tam bol človek s ovisnutou rukou. Oni sa ho pýtali: "Slobodno v sobotu uzdravieť?" Na to im odpovedal: "Teda v sobotu slobodno dobre robiť." Čo je dôležitejšie: písmo zákona, alebo duch zákona? A v tomto prípade musíme súhlasiť s tým, že duch tohto zákona je dôležitý, nie to, že aké písmo a v akej forme budeme používať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Igor, mrzí ma, že si sa musel znížiť k takému osobnému útoku, pretože naozaj sme v tomto na jednej lodi a nemá zmysel na seba nejakým spôsobom útočiť ako, dovoľ mi použiť taký vtip, ako keď Igorovi Matovičovi v Tescu vypnú priemyselnú kameru. (Smiech v rokovacej sále.) A každopádne dovoľ mi dať ti jedno také vysvetlenie. Ústava a ústavné zákony sú niečím úplne zásadným. Sú to základné zákony, ktoré riadia fungovanie štátu. Pre mňa osobne sú niečím až takmer posvätným. Nemôžu sa meniť ako trhací kalendár a každá jedna zmena v nich musí byť riadne zdôvodnená. Samozrejme, v minulosti sme x-krát a nespočetnekrát videli, ako bola ústava pošliapaná. Napríklad, jeden príklad - vyvlastňovanie súkromných pozemkov. Avšak to neznamená, že sa máme správať neúctivo k týmto zákonom a zmeny nemáme poriadne prebrať. Aj keď ministerstvo hospodárstva alebo ktorýkoľvek iný rezort predkladá akýkoľvek vládny návrh zákona, tento návrh je vypracovaný odborníkmi, následne mieri na legislatívnu radu vlády, kde sú právnici, tí najlepší z najlepších, na legislatívu, ktorí ho odobria a schvália. Následne ho schvaľuje vláda na svojom rokovaní a až potom ide do Národnej rady. Áno, veľmi často sa stane, že vyvstane potreba niečo v takých zákonoch zmeniť. Určite nie z ministerstva hospodárstva, vo väčšine prípadoch boli tie zmeny obsiahlejšie než samotný zákon, veľmi často aj poslanci prispejú svojou legislatívnou iniciatívou. Ale celá pointa je, že také významné zákony, ako sú ústavné zákony, by sa mali meniť v celom legislatívnom procese.
Ďakujem veľmi pekne.