18. schôdza

Ďakujem pekne. Konkrétne odpoviem, keďže som bol trochu aj oslovený. Čo sa týka riešení, o ktorých hovoríme, to nie sú len riešenia laboratórne, ktoré nie sú v praxi vyskúšané. Ako poslanec Košického samosprávneho kraja som bol pri transformácii troch zo štyroch nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja ešte v roku 2005, a bol som aj pri premene jednej, ktorá zostala neziskovou organizáciou, na akciovú spoločnosť v minulom roku. Momentálne tam vstupuje strategický investor do týchto nemocníc a myslím si, že pre tie nemocnice je to omnoho lepšie riešenie, ako keby sa nachádzali v tej situácii, v akej boli pred rokom 2005, teda večne sa zadlžujúce príspevkové organizácie.
To, že tie riešenia, o ktorých hovoríme a ktoré ponúkame pre nemocnice, fungujú, o tom svedčí transformácia z rokov 2005: Národný onkologický ústav, Východoslovenský onkologický ústav, Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb. Sú ziskové, fungujúce štátne nemocnice. Tie dlhy netvoria. A uvediem aj jednu všeobecnú nemocnicu, aby to nebolo len o špecializovaných ústavoch. Nemocnica Poprad je akciovou spoločnosťou. Rastú tam platy vyšším tempom ako v ostatných nemocniciach. Funguje vo vyrovnanom rozpočte. To je ukážka toho, že transformácia na akciové spoločnosti prináša reálny rukolapný efekt v praxi, o ktorý sa budeme uchádzať ďalej. Máme na to celé funkčné obdobie, aby sa nám podarilo stransformovať viac než 30 štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. A som o tom presvedčený, že je to cesta, ktorú ponúkame.
Pozrite sa, toto je naša cesta. Aká je vaša? Nalievať peniaze a zadlžovať sa? Žiadnu inú nemáte. Inú ste neprezentovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Choma, ja neberiem niekomu právo mať subjektívny názor, ja som aj povedal v predchádzajúcej reakcii, že pokiaľ si niekto myslí, že je lepšie mať právnu formu príspevkovej organizácie a vyargumentuje to, ja to považujem za opodstatnené, ale nezakrývam sa potom v dôvodovej správe dôvodmi, ktoré nie sú pravdivé. Nie my sme umožnili zisk, ale Ústavný súd rozhodol o tom, že je zákaz zisku protiústavný a zrušil toto ustanovenie. My práve, naopak, na základe toho dávame pravidlá.
Ďalej sú tam chyby, na ktoré som upozornil. Vecné. Ale preto veďme diskusiu, ale nezakrývajme sa falošnými a ideologickými nálepkami, ale veďme naozaj diskusiu o tom, že či je lepšia taká právna forma, taká právna forma a môžeme sa rozprávať o tom, ako funguje zdravotníctvo aj v iných samosprávnych krajoch. Ja len hovorím o tom, že predkladatelia, všetci ste predstaviteľmi Žilinského samosprávneho kraja, či už ako poslanci, alebo pán predseda Blanár druhé funkčné obdobie, takisto pán poslanec Podmanický ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja, a ja ako občan a obyvateľ Žilinského samosprávneho kraja si myslím, že je to zlé a že tento zákon má byť akési alibi na niečo, čo ja nazývam neschopnosťou a nečinnosťou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vrátim k tej polemike, že či príspevkové organizácie, alebo akciová spoločnosť. Treba otvorene povedať, že dnešné organizácie v zdravotníctve už dávno nespĺňajú ten obsah príspevkovej organizácie, pretože tá je vtedy, ak štát dáva príspevok viac ako 90 %, čiže naše zdravotnícke zariadenia sú na zmluve na základe so zdravotnou poisťovňou, čiže o tom, že sa mení táto právna forma, to je v poriadku, to som povedal, tam transformácia na akciovú spoločnosť je úplne v poriadku, je legitímna. Ale to, čo nie je v poriadku, to je to, že sa vydáva akýsi fetiš, že budeme mať akciové spoločnosti, a tým pádom už sa nebude zdravotníctvo zadlžovať. Ja hovorím, nie je to tak. Pokiaľ sa nenastaví cenotvorba, pokiaľ liečba, diagnostika a liečba pacienta nebude ohodnotená tak, aby všetky vstupy a náklady boli pre zdravotnícke zariadenie zaplatené, ale zdravotnícke zariadenie prijme pacienta, diagnostikuje ho, lieči a jeho liečba stojí - a teraz, prepáčte, že poviem len tak číslo z vetra - stojí 100 000 bývalých slovenských korún, ale zdravotnícke zariadenie dostane za túto liečbu 20 000 zo zdravotnej poisťovne, musí ísť do dlhu a v tomto je celý problém.
To, čo aj hovoril kolega o súčasných transformovaných akciových spoločnostiach, treba povedať, že predtým mali platby možno na úrovni 20 000 a po transformácii mali na úrovni 50 000. Samozrejme, že teraz dosahujú zisk, ale to nie je tým, že sa zmenila právna forma na akciovú spoločnosť, ale zmenilo sa práve to cenové ohodnotenie.
Ďakujem.

Vážená Národná rada, chcem poďakovať za to, že ste aspoň reagovali predovšetkým poslanci za koalíciu k tomuto bodu prerokovanému. Dovoľte mi teda, aby som doplnil tie informácie, ktoré ste tu povedali.
V prvom rade, pán poslanec Markovič, hovoríte o tom, že ste poukázali na nejaké formálne nedostatky v dôvodovej správe. A dokonca ste povedali o tom, že povedali ste to, že v dôvodovej správe sa vyhovárame na to, že môžu mať súkromné poisťovne zisk. Ukážte mi to, prosím vás, v dôvodovej správe, kde to je napísané. Vy ste to ani nečítali, pán poslanec. Nič také tam nie je napísané. Pred chvíľou ste to povedali, a to ma presviedča o tom, že pokračujete v rétorike, ktorú máte nastavenú ešte z predchádzajúcich období, kedy pravicová vláda dve volebné obdobia za sebou tu riadila zdravotníctvo.
V čom je teda rozdiel medzi štátnymi nemocnicami a našimi? Ak teda hovoríte, že to tak perfektne funguje, ako to povedal aj pán poslanec Novotný. V prvom rade chcem povedať jednu základnú vec. Myslíte si, že VÚC-karské alebo krajské nemocnice sú iné nemocnice ako štátne? To si myslím aj ja, že nie sú. Ergo sú to nemocnice verejné. To znamená, len VÚC-ky, to znamená, kraje vykonávajú túto kompetenciu za štát v regióne, ale sú to rovnako verejné nemocnice ako štátne, o ktorých sme hovorili v súvislosti s tým, ako sa nastavili podmienky v štátnych nemocniciach.
No ak sa zhodneme na tomto, tak potom si kladiem otázku, prečo ste, vážení páni poslanci z pravice, nepredložili zákon o transformácii nemocníc štátnych tak, aby bol komplexný, aby postihoval aj rovnako všetky verejné nemocnice, teda aj krajské nemocnice? Prečo ste to neurobili? Prečo nám zákon takisto neukladal, hovorím o zákone 578/2004, aby sme ich transformovali? Prečo ste to neurobili? Ak ste priznali, že tieto nemocnice sú rovnako verejné nemocnice. Čiže to nie sú nemocnice, v ktorých sa robí biznis, ako si vy myslíte. To sú nemocnice verejné a my sa snažíme k nim aj tak pristupovať. Viete, napraviť všetko v zdravotníctve po tom, ako osem rokov riadite zdravotníctvo, nie je jednoduché, pretože je to citlivá vec. A my sme k tomu aj tak pristupovali, pán poslanec Novotný. Ja som v minulom parlamente nesedel, len pre vašu opravu, keď ste hovorili, že som tu bol, ale som komunikoval s ministrom a viem, že to nebolo jednoduché, aby sme tú veľkú loď, ktorá je nejako nasmerovaná, zmenili. To sa nedá, že takto zatočíte a že sa otočí. Ona sa otáča pomaly. A je to dobré, pretože to sa týka ľudí. To sa týka zdravotnej starostlivosti ľudí, ktorí chodia do nemocnice, a to nemôžete zo dňa na deň tak, že zoškrtáte, vydelíte, odpíšete a nech sa páči, babky, choďte si, kde chcete za zdravotnou starostlivosťou, 30, 40 km alebo viac. Toto je váš prístup?
Náš prístup bol iný. Hovorí pán poslanec Markovič, že je to osobné zlyhanie. Nuž, pán poslanec Markovič, keby to bolo moje osobné zlyhanie, tak asi by som sa nevedel ľuďom pozrieť do očí po tom, ako ma zvolili druhýkrát za župana. Ja som práve sa snažil aj spoločne s poslancami, ktorým na tom záležalo, naozaj, aby tieto nemocnice boli naďalej verejnými nemocnicami. A tieto nemocnice, o ktorých ste hovorili, tak Žilinský samosprávny kraj - teraz bude hovoriť za nás a tak to bolo aj u iných - investoval za obdobie, v ktorom ich máme vo vlastníctve od roku 2004 až do roku 2010, 10 600 000 eur z vlastných zdrojov, originálnych príjmov, pán poslanec. To znamená originálnych príjmov, že to bolo na úkor niečoho iného. To si musíme povedať takisto, pán poslanec, pretože zdravotné poistenie by malo byť nastavené tak, aby dokonale dokázalo pokryť nielen náklady na prevádzku nemocnice, ale, samozrejme, malo by to zdravotné poistenie generovať aj primeraný zisk alebo presnejšie generovať prostriedky na základnú reprodukciu, ak nie na rozšírenú reprodukciu prostriedkov, ktoré sa používajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Toto, bohužiaľ, zdravotné poistenie nezvláda. A vy ste tomu ešte pomohli tým, že ste znížili odvody za poistencov štátu zo 4,78 % na 4,32 %, kde sa v tomto roku ukázala diera 126 mil. eur.
Toto je to vaše riešenie, ktoré ponúkate, pán Novotný. Znížiť, zredukovať všetko, čo padne, s prepáčením, na kolená, dobre, vyčistili sme to, necháme to ako ľahkú korisť pre veriteľov a nech si idú. Toto nie je naše videnie, a preto my sa snažíme, aby sme opäť a stále zachovávali nemocnice ako nemocnice, ktoré poskytujú verejnú službu a nie biznis. Nie my sme zaviedli súkromné poisťovne, ale pravicová vláda, kde ste vy sedeli v tomto parlamente, pán poslanec Novotný. Keby sme to my zaviedli, mohli by ste povedať to, čo ste povedali v súvislosti s vyjadrením k Ústavného súdu. My sme sa snažili, aby sme eliminovali to, čo ste vy zaviedli, že v zdravotníctve sa bude robiť biznis.
Pán poslanec Janiš, vy hovoríte o biznise, vy ste ho tam zaviedli, lebo poisťovne si môžu zisk, ktorý má ísť predovšetkým do zdravotníctva, odviesť úplne kdesi inde. (Potlesk.)
To, že jednoducho Ústavný súd vyriekol na základe platných predpisov a zákona, ktorý ste vy zaviedli, my to rešpektujeme, ale prosím vás, nenúťte nás, aby sme my robili dnes také opatrenia, ktoré budú viesť k tomu, aby po 1. 1. 2012 sa stali nemocnice ľahkou korisťou pre veriteľov. Veď takto máte podľa 578/2004 nastavenú transformáciu akciových spoločností.
Ja vám len pre osvieženie pamäti poviem, že akciové spoločnosti, ktoré majú vzniknúť zo štátnych príspevkových organizácií, budú mať kompletne vo vlastníctve majetok, ktorý je dnes štátu. A ja sa pýtam, po 1. 1. či bude do zdravotníctva cez zdravotné poisťovne dostatočne tiecť toľko peňazí, aby tie akciové spoločnosti po 1. 1. negenerovali dlh. Ja si myslím, že za takýchto okolností určite nie. No čo sa stane? No stane sa to, že tí, ktorí dodávajú materiál, lieky, špeciálny zdravotný materiál, energie a tak ďalej, budú jednoducho veriteľmi, ktorí si uplatnia svoje právo, no a pomaličky, isto sa dostanú k majetku štátu akciových spoločností. A sme sa dostali kde? No k skrytej privatizácii nemocníc. To čo, na čom vám záleží.
Ale nám na tomto nezáleží? Musím to otvorene povedať, a preto sa snažíme, aby sme ochraňovali naše nemocnice. Investovali sme do toho neúrekom a môžem aj pripomenúť pánovi poslancovi Markovičovi. Ste z Dolného Kubína a viete veľmi dobre, že sme boli úspešní aj z fondov Európskej únie za predchádzajúceho skráteného programovacieho obdobia a len do dolnokubínskej nemocnice, resp. dolnooravskej, ktorá je v Dolnom Kubíne, sa investovalo viac ako 160 mil. slovenských korún a dnes sú tam najmodernejšie operačné sály vôbec na Slovensku. Aká bola odozva zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne teraz pri zazmluvnení tejto nemocnice? Že chce zrušiť ortopedické oddelenie, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť naozaj špičkovo a veľmi dobre a v priestoroch, ktoré sú na to naozaj excelentné. Tu by som očakával, pán poslanec Markovič, že by ste možno intervenovali u pána ministra a možno sa trošku viac starali o to, čo sa vo vašom meste deje.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zarážajúce je ešte na tom aj niečo iné. Ako som v úvode povedal, že sa pozerá na naše nemocnice ako na iné nemocnice inej kategórie, a pritom sú to verejné nemocnie, ergo my sme rovnako vykonávatelia štátnej správy, teda verejnej správy ako samospráva, ale pozerajú sa na tieto nemocnice ministerstvá úplne ináč a predovšetkým ministerstvo zdravotníctva, ako keby vôbec neexistovali. A dôkazom je aj to, že keď som mal otázku v hodine otázok na pána ministra zdravotníctva, tak som sa ho pýtal, že čo chce zmeniť vo financovaní zdravotníctva od 1. 1. 2012 tak, aby sa nemocnice nestali ľahkou korisťou pre veriteľov. Jeho odpoveď bola taká, že sa pripravuje "díardží" systém alebo DRG systém, ktorý celé tie platby a všetko zmení. Áno, fajn, ja tomu tlieskam, ak sa zrovnoprávnia platby v nemocniciach štátnych aj našich, ale tento systém, ak bude fungovať, tak bude fungovať tak za dva roky.
No a čo pre mňa bolo zarážajúce, že pán minister na moju doplňujúcu otázku povedal, že vlastne naše nemocnice sa nemusia transformovať a že sa nemusia transformovať tak, ako sa musia štátne nemocnice podľa zákona 581 transformovať. A teraz vám poviem, v čom je to zarážajúce. Nemocnice štátne sa nemajú transformovať podľa zákona 581, ale podľa zákona 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Čo ma teda prekvapilo a beriem to možno ako nepozornosť pána ministra, že si pomýlil tieto dva zákony, to sa dá ešte možno pri najlepšej vôli, keby som veľmi chcel, ospravedlniť. Ale aj tak si myslím, že takýto vážny zákon, ktorým ide meniť tieto nemocnice na obchodné spoločnosti, by mal ovládať naspamäť, keď ho zobudia aj o polnoci. A ešte naviac dodal, však VÚC-ky nemusia transformovať nemocnice. Čiže pán minister ani nevie, že my musíme zo zákona, ktorý dnes predkladáme ako zákon, ktorý chceme novelizovať, že sa musí transformovať.
A teraz ešte ukážem na ďalší paradox, ktorý je v tejto celej mašinérii, ktorú ste rozbehli pri tzv. transformácii nemocníc a ergo privatizácii skrytej. Viete, že v našich nemocniciach sa urobili naozaj také reštrikčné opatrenia, ktoré nedokázali urobiť žiadne vlády predtým a predovšetkým vlády Mikuláša Dzurindu. Dnes v našich nemocniciach sme znížili počet zamestnancov ozaj na maximum ako sa len, tak teda na minimum, ak to tak môžem povedať, to zníženie bolo maximálne tak, aby sme ako-tak dokázali zabezpečiť všetko a nebolo to na ujmu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Viete, aký bol výsledok? Že sa nám permanentne znižovali od roku 2004 zmluvné limity pre naše nemocnice. A viete, aký je výsledok? Že dnes tá istá diagnóza alebo, presnejšie, ten istý výkon v našich nemocniciach je zdravotnými poisťovňami ohodnotený násobne nižšie ako ten istý výkon v štátnych nemocniciach, rovnakých, za dve Dzurindove vlády bolo všetko nastavené. A ja si kladiem otázku... (Ruch v sále.)
Pán podpredseda, poprosím vás, urobte poriadok s pánom Novotným. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Viete, za takýchto podmienok dnes je situácia taká, že plat v nemocniciach našich lekárov, priemerný plat v nemocniciach našich lekárov je nižší o 500 eur ako v štátnych nemocniciach a u zdravotníckych zamestnancov je to okolo 200 až 300 eur. Hovorím o porovnateľných výkonoch, nehovorím o výkonoch, ktoré robia koncové nemocnice. A ja sa pýtam, sú títo lekári, ktorí sú v našich nemocniciach, druhoradí alebo druhotriedni ako tí, čo sú v štátnych nemocniciach? Poďte im to vysvetliť, že sú druhotriedni, preto dostávajú nižšiu platbu. A pýtam sa, sú tí pacienti, ktorí napríklad spadajú do našej pôsobnosti štyroch nemocníc, je ich dovedna 330 000, druhoradí? Rovnako si platia zdravotné poistenie ako každý iný a na dôvažok nie samosprávne kraje sú tie, ktoré určujú pravidlá zdravotným poisťovniam.
Prepáčte, páni poslanci, ja by som mohol s vami súhlasiť o nejakom zlyhaní, pokiaľ by Žilinský samosprávny kraj alebo ostatné kraje mali vlastný systém zdravotného poistenia, ktorého pravidlá by sme určovali my. Vtedy by som to absolútne akceptoval, ale ak tie pravidlá určuje štát, tu Národná rada, tak s tým nemôžem absolútne súhlasiť, iba môžem konštatovať, že všetci títo pacienti, ktorí patria k týmto VÚC-karským nemocniciam, sú dnes postavení do pozície druhoradých pacientov napriek tomu, že si platia rovnaké zdravotné poistenie ako tí, ktorí chodia do štátnej nemocnice.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zdravotníctvo je naozaj citlivá vec a nemôžeme k nej pristupovať takou šokovou terapiou, ako k tomu pristupuje pán minister Mikloš, pretože povedzme si otvorene to, že sa neodvádza za poistencov štátu také percento, je predovšetkým záležitosť financmajstra, ktorý povedal, že nedá.
Pán minister asi veľmi nezabojoval a výsledok je taký, že dnes musí robiť takéto redukcie, ktoré sú absolútne neopodstatnené. Rovnako pán minister dnes bojuje o tzv. návratnú pôžičku, ktorú sme dali nemocniciam ešte za minulej vlády, zrazu už tá návratná pôžička, ktorú minister financií už v tomto rozpočte preklasifikoval ako na nenávratnú, on bojuje, aby bola stále návratná. Argumentuje tým, že by to bolo diskriminačné voči nemocniciam, ktoré tú návratnú pôžičku nedostali. Nuž tak potom sa pýtam, pán minister, vážení páni poslanci, nie je rovnako diskriminačné, ak sa idú oddlžiť štátne nemocnice? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Buď ho vykážte, pán podpredseda, lebo ma stále ruší. To sa nedá.

Pán podpredseda, ako prepáčte, vy mi hovoríte, že keď poslancov oslovujem menom, ja predsa reagujem na rozpravu a tí poslanci vystúpili v rozprave. Tak teraz neviem, kto neovláda rokovací poriadok, ja alebo vy? Tak vás poprosím, nezasahujte do toho, čo hovorím ja. Hovorím a reagujem na vystúpenie v rozprave a faktických poznámkach. A to boli konkrétni poslanci, na ktorých sa obraciam. (Potlesk.)
A teraz budem pokračovať v tom, aby som priblížil. Keď teda pán minister bojoval za takéto niečo v súvislosti s návratnou pôžičkou, čo bolo podľa mňa nesporne dobrý úmysel pomôcť nemocniciam a dnes zrazu pán minister hovorí o tom, že VÚC-karské alebo krajské nemocnice nebudú oddlžené tak, ako budú oddlžené štátne nemocnice. A ja sa pýtam, prečo? Sú to také isté nemocnice verejné. Sú to rovnako nemocnice, ktoré sú platené z toho istého zdravotného poistenia. Prečo potom nie sú oddlžené rovnako? A naviac to, čo generujú naše nemocnice, je zlomkom toho, čo štátne nemocnice generujú.
Pán poslanec Markovič v rozprave povedal, že som zavádzal pri vyjadrení, že pán minister manipuluje so zadlženosťou. Áno, je to tak, pretože Zdravotnícke noviny uviedli, že žilinská nemocnica, čiže nemocnica koncová, ktorá patrí ministerstvu zdravotníctva, je zadlžená len 250 tisícami eur. Ja som na to reagoval, že to nie je pravda, a som povedal, že zadlženosť je už dnes vyše milióna a je omnoho väčšia, dal on, a je to naozaj pravda, pretože som si to aj overoval. Je to na webovej stránke.
Tak potom sa pýtam, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prečo v zákone o zverejňovaní zmlúv je výnimka pre štátne nemocnice a rovnako pre zdravotnú poisťovňu, aby tieto zmluvy neboli zverejnené a ich zverejnenie reálne môže byť až niekedy 1. septembra, keď sa práve teraz robia zmluvy, aby sme si mohli pozrieť, či naozaj sa robí, to je nejaké vyrovnávanie platieb za výkony v našich nemocniciach a štátnych nemocniciach. Prečo je táto výnimka?
Naše nemocnice, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, keď hovoríte o transparentnosti, už majú dávno na webovej stránke zavesené všetky zmluvy a všetky nemocnice si to môžu pozrieť. Nuž preto, lebo v štátnych nemocniciach sa oddlženie ide urobiť nejako skryto a my nevieme ako. Ale znova trvám na tom, že nemocnice VÚC-karské musia byť rovnako oddlžené ako štátne. Sú v tom istom, rovnakom zdravotnom poistení a my neurčujeme pravidlá tohto zdravotného poistenia, ale určuje to štát a v súčasnosti vláda Slovenskej republiky.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, veľmi ma mrzí, že páni poslanci Novotný a pán poslanec Markovič pozerajú na zdravotníctvo z pohľadu biznisu, je to ich pohľad, a ak hovoria o tom, ako pán poslanec Novotný, že vstúpi niekde strategický partner, tak sa pýtam, čo ten strategický partner v tej nemocnici vyrieši? Viete... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)