18. schôdza

Pán poslanec Matovič.

Pán poslanec Rafaj, bol by som veľmi rád, aby ste si uvedomili, že v tejto sále sa nachádzate iba preto, lebo vaši voliči sa tak rozhodli. Jednoducho, určili vás ako svojho zástupcu a chcú, aby ste zastupovali aj ich záujmy. Ľudia chcú, aby ste ani vy, ani všetci ostatní v tejto sále imunitu nemali. Takže poprosím vás, aby ste si napĺňali svoj mandát a zastupovali svojich voličov a hlasovali za zrušenie priestupkovej imunity. Naozaj pevne verím, že dnes nastal čas, kedy bôžikovia konečne z Olympu zostúpia na Zem.

Pán poslanec Droba.

Ja mám dve poznámky na vystúpenie pána kolegu Rafaja. Prvá je otázka, že kto to bol ten, čo vyhlásil, že má v rukách prokuratúru a políciu a že už mu chýba iba Najvyšší súd, lebo keď takéto niečo padne ako obvinenie, tak bolo by dobré byť asi konkrétnejší.
Čo sa týka imunity, ja sa pýtam jednu otázku. Prečo? S čím je vlastne problém? Za 20 rokov sa tu papalášstvo rozmohlo do takej miery, že v prieskumoch verejnej mienky je imunita jedna z najvážnejších vecí, ktoré kľajú, alebo kľú oči verejnosti. Zostúpme naozaj z toho piedestálu, ktorý pomenoval kolega Matovič. Ukážme ľuďom, pre ktorých tu sedíme, že sa nad nich nepovyšujeme a že poslanec nie je nadčlovek. Bude nás to stáť veľmi málo, dovolím si povedať, že takmer nič a získame tým veľmi veľa. Začnime u poslancov, teraz nemal by som, ale reagujem trochu na kolegu pána Maďariča, začnime u poslancov a pokračovať budeme. Som si istý, že bude vôľa, aby sa to menilo aj u iných ústavných činiteľov. Veľakrát je ten prvý krok najdôležitejší.
Ja naozaj nerozumiem trošku tomu, že z opozície naozaj hľadáte akúkoľvek zámienku, boli ste tu už niekoľko volebných období, ale naozaj akúkoľvek zámienku len na to, aby ste to nepodporili. Ja vás vyzývam, buďte hrdinovia a podporte to, nech to získa všeobecnú podporu všetkých politických strán. Začnime u poslancov a budeme pokračovať ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Rafaj.

Ďakujem. Začnem, začnem odzadu.
Využijem formu imunity, čiže indemnitu na výroky v parlamente, ktoré, dúfam, zatiaľ máme, a odpoviem vám, pán Droba, že išlo o ministra Lipšica.
Pán Tomčo, ja som v živote nespáchal nijaký priestupok, takže ja nemám nijakú obavu z nejakej priestupkovej imunity a vy ste hovorili o, zrejme, alebo ste sa snažili narážať na nejakú trestnoprávnu imunitu, ktorú však neriešime, takže si vyprosujem takéto narážky alebo invektívy, keď tak, môžme sa porozprávať, môžete mi povedať, čo zrejme ja ešte neviem a rád si to s vami vydiskutujem.
Súhlasím s pánom poslancom Maďaričom a zdieľam názor SMER-u, ktorý som rovnako tlmočil v októbri ministerke Žitňanskej na výbore pre kultúru a médiá, že či bude pri tom vládnom návrhu pokračovať aj v rušení papalášskych výhod vlády, ale nedostal som nijakú odpoveď, iba že to je mimo jej kompetencie a že to je na úrovni ministra vnútra. Povedzme si otvorene, páni kolegovia, ak je niekde papalášstvo, tak to nie je v parlamente, papalášstvo je vo vláde. Sú to majáčiky, sú to páni vodiči, a to nielen na úrovni ministrov, štátnych tajomníkov, vedúcich úradov vlády, ale mohli by sme ísť ešte ďalej a ďalej na ďalšie a ďalšie inštitúcie. Takže ak chceme niekde začať a chcete začať, nech sa páči. Môžte začať tam, kde máte svoj vlastný vplyv.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Maďariča a Róberta Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 363, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 355.
Dávam slovo poslancovi Marekovi Maďaričovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám spolu s poslancom Róbertom Madejom návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že čl. 11 ústavy bude znieť: "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody" a v čl. 34 ods. 3 sa na konci doplní veta: "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Navrhujeme, aby tento ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2012.
Prečo takýto návrh, dámy a páni. Nebudem to tajiť, naopak, zdôrazním to. Navrhovaná novela Ústavy Slovenskej republiky je reakciou na schválenú novú ústavu nášho južného suseda Maďarskej republiky. Nie je to určite jediný dôvod, ale je rozhodujúci, pretože ambícia uplatňovať a vymáhať takzvané kolektívne práva, k podpore čoho sa nová maďarská ústava hlási, to nielenže nepatrí do európskej právnej kultúry, ale vytvára to silnú príležitosť pre politickú destabilizáciu, autonomistické a revizionistické tendencie prinajmenšom v stredoeurópskom regióne. Netvrdím, že predložený návrh je jedinou možnou a dostatočnou reakciou. Je to však potrebný a preventívny krok.
Zmysel tohto návrhu sa takisto nevyčerpáva len v otázke slovensko-maďarských vzťahov. Jeho dostatočným odôvodnením je aj to, že hoci Ústava Slovenskej republiky v druhej hlave zaručuje základné práva a slobody v súlade s obvyklým štandardom ľudských práv a základných slobôd podľa medzinárodných dohovorov, neurčila naša ústava však vyslovene účel ochrany týchto základných práv a slobôd. A tento nedostatok vytvára priestor pre pochybnosti o rozsahu ochrany základných práv a slobôd, čo je na úkor právnej istoty a zásad obsiahnutých v modeli materiálneho právneho štátu. Takže tento návrh predkladáme za účelom zvýšenia miery právnej istoty a aj s prihliadnutím na nedávne ústavné zmeny v susednej Maďarskej republike a možné nadväzujúce pochybnosti o ústavnom postavení maďarskej menšiny v Slovenskej republike.
Predložený návrh si kladie za cieľ odstrániť neistotu právneho postavenia národnostných menšín v Slovenskej republike. Ak tento návrh schválime, bude nespochybniteľné, že všetky základné práva a slobody priznané Ústavou Slovenskej republiky v druhej hlave ústavy sa každému človeku zaručujú ako jednotlivcovi. Tieto základné práva a slobody sú individuálne základné práva a slobody aj vtedy, keď ich uplatnenie predpokladá spoločné uplatnenie kolektívom osôb, napríklad pri slobode zhromažďovania, združovania alebo pri práve na štrajk.
Po schválení novej maďarskej ústavy naozaj už nestačí zo strany Slovenskej republiky len deklarovať, že odmietame uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenska, ktoré by zasiahlo do nášho ústavnoprávneho poriadku. Deklarácie tohto typu sú síce určitým úsilím o ochranu vlastného štátu, ale iba platonickým, pretože nie sú právne významné a nemajú vlastnosti potrebné na vyvolanie právneho účinku. Preto právna odpoveď na nový ústavný stav v Maďarsku je pre Slovenskú republiku nevyhnutnosťou. Zároveň má prínos aj pre zachovanie dobrých susedských vzťahov s Maďarskom, lebo iba výslovná právna úprava môže nastoliť právnu istotu do ústavného postavenia Maďarov žijúcich na Slovensku, a tým aj do hodnotenia ich právneho postavenia Maďarskou republikou.
Tu si dovolím poznamenať, že novelizácia ústavy, ako ju navrhujeme, nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín, nijakým spôsobom ich existujúce práva neobmedzuje, nezužuje ich rozsah a nesťažuje ich vymožiteľnosť, len zdôrazňuje a definuje ich individuálnu povahu, čo je plne v súlade s európskou právnou kultúrou.
Dámy a páni, túto novelu nenavrhujeme ako zakomplexovanú odpoveď na to, že v Budapešti sa pohol lístoček. Nepovažujeme ju ani za búchanie bagandže o stôl. Považujeme ju za rozumný, kvalifikovaný a politicky zodpovedný návrh v danej politickej a právnej situácii. Vzhľadom na to, že vládna politika Maďarskej republiky, najmä od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána, podniká voči Slovensku znepokojujúce kroky, ktoré sa dotýkajú našich životných záujmov a môžu mať charakter exteritoriálnych účinkov, je nevyhnutné, aby Slovenská republiky na ne reagovala adekvátnym spôsobom. Adekvátnou odpoveďou nemôže byť len vyhlásenie Národnej rady alebo diplomatické úsilie vlády Slovenskej republiky, pretože doteraz neprinieslo očakávané výsledky. Dôkazom je napríklad, že Maďarská vláda stále odmieta reagovať na slovenský návrh medzištátnej dohody o štátnom občianstve. Adekvátnymi môžu byť v takejto situácii len konkrétne opatrenia vrátane legislatívnych, ktoré budú preventívnou reakciou na možné exteritoriálne a neeurópske vplyvy maďarských zákonov a maďarskej politiky na Slovenskú republiku.
Zákonom s takýmito prvkami sa jednoznačne javí byť nová Ústava Maďarskej republiky. Táto ústava v čl. 23 priamo nadväzuje na politický, revizionistický zámer neštandardného maďarského zákona o dvojakom občianstve, a to tým, že každému plnoletému maďarskému občanovi dáva právo na to, aby volil a bol volený vo voľbách poslancov v parlamentných voľbách v Maďarsku. Okrem toho v čl. D, nová maďarská ústava zakotvuje, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv. Práve tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí musíme vnímať kriticky a musíme na ne aj adekvátne a prezieravo reagovať.
Zatiaľ okrem ojedinelých výrokov nepatrične znevažujúcich alebo zľahčujúcich tento náš návrh zaznieva predovšetkým protiargument, že novelizovať Ústavu Slovenskej republiky v tomto zmysle je zbytočné. V tomto duchu aj minister zahraničných vecí Dzurinda zavádzajúco tvrdil minulý týždeň na pôde parlamentu, že v ústave máme explicitne zakotvené, že uznávame len individuálne práva. Nie je to pravda. Na druhej strane určitou nádejou pre podporu nášho návrhu je fakt, že nielen všetci uznávame individuálny charakter ľudských práv, ale predovšetkým to, že koalícia sama napísala do vyhlásenia Národnej rady k prijatiu základného zákona Maďarska, že náš parlament potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. Predpokladám, že takéto potvrdenie sa nezjavilo vo vyhlásení náhodou, to znamená, že aj vy v koalícii ho nepovažujete za zbytočné ani za slabošské, ale, naopak, že ste tým prirodzene cítili potrebu zdôrazniť to, čo chápete v súvislosti s novou maďarskou ústavou za dôležité a čo zatiaľ v našej ústave explicitne vyjadrené nie je.
Dámy a páni, základné práva a slobody sa do Ústavy Slovenskej republiky dostali ako prepis, ak chcete, duplikát úpravy obsiahnutej v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach a základných slobodách. Súčasťou našej ústavnej ochrany sa, samozrejme, nestali tzv. kolektívne práva. No zároveň nedostatok našej platnej ústavnej ochrany základných práv a slobôd spočíva v tom, že Ústava Slovenskej republiky nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana sa zaručuje iba jednotlivcom. Táto absencia ustanovenia o ústavnej ochrane individuálnych práv a slobôd predstavuje závažný koncepčný nedostatok ochrany základných práv a slobôd našou ústavou. Mohli by ste namietnuť, že režim ochrany kolektívnych práv je "mimo ústavnej tradície". No tu nemožno nebrať do úvahy existujúci dopyt po ústavnom presadzovaní kolektívnych práv niektorými menšinami alebo ich predstaviteľmi. Spomeňme si na výroky Miklósa Duraya, napríklad.
Z toho vyplýva, že vznesenie a vnesenie právnej istoty do perspektívne sa približujúceho problému je posilnením právneho štátu a prejavom politickej prezieravosti a predvídavosti bez ohľadu na to, ku ktorej časti parlamentného spektra patríme.
Dámy a páni, tento návrh nemá v sebe žiadny ideologický, pravicový či ľavicový obsah, ak, samozrejme, za taký nebudete považovať to, že návrh predkladajú poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia. Preto sa na vás obraciam s prosbou o jeho odborné, nadstranícke posúdenie. Stručne povedané, navrhujeme právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Nie je možné sa prihlásiť s faktickými poznámkami preto, lebo to bolo úvodné slovo navrhovateľa.
A teraz poprosím spravodajcu poslanca Radoslava Procházku, aby podal spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Zároveň uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti ustanovené § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Účel navrhovanej úpravy je zrejmý z jeho znenia. V dôvodovej správe sa uvádza, že predkladaný návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, ani nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika upravená návrhom právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie k jednotlivým ustanoveniam navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 355 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby uvedené výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predseda.