20. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja naozaj veľmi krátko.
Pán poslanec Gál, aj keď som si vedomá toho, ako ste tu zakričali do sály, že možno niekomu vyhovuje naťahovať čas, tak ja síce tento cieľ nemám, ale, zase, odzneli tu veci, ktoré sú nie celkom v súlade s tým, čo je predlohou, a odzneli tu výklady, ktoré sú zrejme mystifikácie, preto sa k tomu musím vyjadriť, lebo nemôže v tejto snemovni bez nejakého vysvetlenia odznieť niečo, čo nesedí. Pokúsim sa veľmi krátko reagovať.
V prvom rade poznámka k téme, ktorú otvoril podpredseda tohto parlamentu Fico. Otázka výšky trestných sadzieb je otázka pohľadu spoločnosti na to, čo vníma ako spravodlivé, podľa mojej mienky, pretože je to o pocite ľudí tejto krajiny, či tento štát je spravodlivý, ktorý sa prejavuje svojím spôsobom aj v tom, ako vníma, či ten alebo iný trest za ten-ktorý skutok je primeraný alebo neprimeraný. Ja často vediem aj so študentmi diskusiu na to, čo považujú za primeraný trest, čo považujú za spravodlivé a čo nepovažujú za spravodlivé. A zas treba vidieť aj to, že v histórii sa to veľmi vyvíja. Pri niektorých trestných činoch, ktoré možno v minulosti sme vnímali ako veľmi závažné, a sme požadovali sme vysoké trestné sadzby, tak dnes možno sú relatívne spoločensky prijateľným správaním. A pri tej marihuane požadujeme nižšie trestné sadzby a podobne. Rovnako história nám ukazuje v každom štáte, že sú vlny zvyšovania trestných sadzieb, vlny znižovania trestných sadzieb. Ale najmä znižovaniu trestných sadzieb spravidla musí predchádzať naozaj veľká verejná diskusia, pretože, áno, je pravda, tá verejná mienka je skôr nastavená na prísne trestné činy ako na znižovanie trestných sadzieb, čo nespochybniteľne ovplyvňuje politikov. Myslím si, že práve to je otázka, ktorá je legitímna na debatu v tomto parlamente. A možno súvisí aj s filozofickým a hodnotovým nastavením jednotlivých poslancov, lebo je to o nazeraní na svet. Preto ja nezablokujem jednotlivé pozmeňujúce návrhy. Vyslovujem s nimi súhlas, aj keď niektoré z tých, ktoré tu padli, ja by som nepredložila alebo by som mala problém pri nich hlasovať, pretože si myslím, že je namieste, aby táto snemovňa si tento svoj hodnotový pohľad napr. na to, ako má vyzerať trest a týranie zvierat, vlastne vyjasnila v debate a následne hlasovaním.
Toľko možno k tej predchádzajúcej debate a teraz veľmi krátko.
Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, od začiatku veľmi intenzívne na túto tému debatujeme. Znenie, ktoré bolo pôvodné, ktoré vyšlo z pripomienkového konania, bolo iné, upravené, pretože od začiatku sme si vedomí závažnosti všetkých tých otázok, ktoré tu boli povedané. Ale zároveň v tejto snemovni padli veci, ktoré nie sú pravdivé. Hovoríme o trestnom čine, ktorý sa týka neplnenia povinností vyplývajúcich z jeho právomoci pri správe majetku štátu, to znamená nie pri výkone akejkoľvek právomoci, ale z povinností vyplývajúcich pri správe majetku štátu, ktoré mám zverené do správy. To znamená len tak tú premiérku postihovať za to, že nebolo urobené nejaké protipovodňové opatrenie. Vždy je niekto zodpovedný za to, že na tom-ktorom mieste mal urobiť nejaké opatrenie a toto opatrenie zanedbal, pretože nerobil to, čo ako správca majetku štátu urobiť má. Ale, samozrejme, túto debatu považujem za legitímnu, posunuli sme sa v debate.
A pozmeňujúci návrh pani poslankyne Dubovcovej považujem za dobrý, vylepšujúci a lepšie hľadajúci tú hranicu medzi vedomou, nevedomou nedbanlivosťou. A myslím si, že to je návrh, s ktorým by sme mohli dokázať žiť.
Pokiaľ ide o volebnú korupciu, ten príklad, ktorý ste uviedli, pán poslanec Petrák. Myslím si, že tu ide o dve veci. Pokiaľ tí, ktorí sa prisťahovali do obce a za to dostali peniaze, tak potom je to volebná korupcia. Ale pokiaľ ctíme slobodných občanov, ktorí sa sťahujú z miesta na miesto, ide o to, či za to nejakú protihodnotu dostali alebo nie. Áno, poznám ten prípad, keď chalupári proste sa rozhodli, tam nasťahovali, prevalcovali to. Ale to je slobodné rozhodnutie slobodných ľudí. Pokiaľ za to nedostali protihodnotu, myslím si, že v demokracii nemôžeme postihovať volebné právo. To by sme inak museli riešiť tým, že volebné právo v danom mieste má niekto, kto má tam trvalý pobyt pol roka, rok, neviem, akú hranicu dáme. Ale to nie je otázka Trestného zákona, myslím. To je otázka do volebného kódexu pre komunálne voľby. A určite je to otázka, ktorá je legitímna na diskusiu.
Pokiaľ ide o verejných funkcionárov, ja som vám sľúbila, že vám to vysvetlím, pán poslanec. Trestný zákon definuje verejného funkcionára pre svoje účely, v § 128, áno, uvedené sú tam aj tie funkcie, ktoré ste vymenovali, ale sú tam aj štátni zamestnanci alebo zamestnanci organizácií štátnej správy a tak ďalej. A pre účely Trestného zákona ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola zverená, nie, nemyslí sa vôbec na tieto prípady. A tie, ktoré ste spomínali cez túto definíciu, by ani trestnoprávne nemohli byť postihované, ale myslí sa na iné situácie, predovšetkým na niektorých zamestnancov štátnej správy, ktorí si privyrábajú v rámci výkonu svojej právomoci a robia takpovediac načierno služby klientom. Ja to poviem na konkrétnom príklade, ktorý je známy. A vieme o tom, že sa deje. Zamestnanci katastra za nejaký poplatok nezdanený do vrecka s pravidelnosťou, povedzme, robia zmluvy, pretože oni sú tí, ktorí vedia, v akej forme tú zmluvu zavkladujú bez problémov. A rozmáha sa nám táto činnosť načierno na niektorých úradoch. A to bol cieľ. Môžeme sa rozprávať o tom, či je to dobre napísané, ale to je cieľ, postihnúť túto činnosť.
A pokiaľ ide o čierne stavby, nie, nechceli sme postihnúť všetko, nechceme z toho, z každej čiernej stavby robiť trestný čin, pretože vychádzali sme z toho, a verím, že o pol roka táto snemovňa sa opäť bude zaoberať novelou stavebného zákona, že tie menšie skutky alebo porušenia zákona dokážeme aj prísnejšie odstíhať aj efektívnejšie odstíhať podľa stavebného zákona s tým, že áno, cielene sme čierne stavby ako trestný čin chceli zaviesť len pre naozaj závažné, veľké a skoro, by som povedala, brutálne porušenia stavebného zákona, aby sme zas na druhej strane nerobili z každého občana kriminálnika. Takže je to vždy otázka hľadania. Verte, že hľadali sme na misky váh, môže byť rôzny pohľad na to, či sme to správne vyvážili, ale hľadali sme dlho a v dlhých diskusiách aj s ministerstvom dopravy.
A ešte jednu vec mi dovoľte povedať. Som veľmi rada, že táto snemovňa sa rozpráva o troch, štyroch alebo piatich trestných činoch, ktoré sú predmetom tohto návrhu, pretože ten návrh je ďaleko, ďaleko obsiahlejší, a som veľmi rada, že nie je sporné, že chceme zrýchliť trestné konania a že opatrenia na zrýchlenie trestných konaní, ktoré sú predmetom prvej časti tejto novely, novely Trestného poriadku, sú bez diskusie. Ďakujem.

Pani ministerka, ja si myslím, že v priebehu dvadsaťročného vývoja, od začiatku že sme zverili tvorbu práva vláde, teda návrhov, je to predovšetkým preto, že disponuje odborným potenciálom krajiny, že má ľudí na ministerstve, ktorí sledujú odbornú literatúru, ktorí sa zúčastňujú konferencií. Máte k dispozícii pripomienkové konanie. Som presvedčený, že minister spravodlivosti v oblasti trestnej musí predkladať hotové návrhy, ktoré tu sú, a musí zaujať zreteľné a jasné stanovisko vo vzťahu k poslaneckým návrhom tam, kde môže byť kolízia, kde je poslanecký návrh v rozpore s dosiahnutým stupňom poznania a s poznatkami, ktorými disponuje napr. právna veda. Je tu niekoľko zásadných kontroverzných vecí. Pán poslanec Osuský tu rozprával o zločinoch komunizmu. Nie je náhodou problém, čo to komunizmus je, aby sme to vedeli zadefinovať?
Ďalšia otázka je otázka nedbalosti v činnosti štátnych funkcionárov. Neustále sa to zneužíva na nezmyselnú propagandu, včerajšie titulky v novinách SMER je proti trestaniu nedbalosti a podobne. Je úlohou ministra, ktorý má garantovať odbornosť návrhu, aby jasne povedal, že tie pochybnosti sú zásadné, pani ministerka, ako je to s hospodárskym rizikom, pri tvorbe pri zodpovednosti z nedbalosti. Nedbalosť a rozsah, čo ten funkcionár mal urobiť, sa bude určovať dodatočne? Alebo akým spôsobom to pôjde? Veď tam vzniká obrovské množstvo zásadných pochybností. Minimálne komparácia mechanizmov pre trestanie vysokých štátnych funkcionárov v jednotlivých štátoch naznačuje, že je celkom iný prístup k tomu. Fínska ústava napr. aj keď dokonca formuluje, že za špatný výkon funkcií sú možno zodpovední, ale potom sa výrazne diferencuje politická, trestnoprávna a iná zodpovednosť.
Hlboko nepripravené návrhy, pani ministerka, ktoré môžu spôsobiť v praxi obrovské problémy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani ministerka, ja oceňujem ten posun z formulácie nevedomej nedbanlivosti k vedomej nedbanlivosti. Je to istotne lepšie upravená skutková podstata. Na druhej strane je ten príklad, ktorý som použil pri tých povodniach, kde ste chceli premiéra vlastne zbaviť úplnej zodpovednosti. No tak celkom to tak nie je možné, pretože práve povodne vznikajú často z tokov, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Čiže sú v majetku štátu. A aj ten predseda vlády v konečnom dôsledku, ale je to, samozrejme, „nadsázka“, nesie zodpovednosť za to, že neprijal opatrenia, aby jeho manažéri v podnikoch, ktoré spravujú tieto toky, zabránili povodniam, skrátka aby uskutočnili také preventívne protipovodňové opatrenia, ktoré nespôsobia tú škodu veľkého rozsahu. Čiže je to, samozrejme, nadsázka, je to troška zveličené. Ale na tom chcem ukázať, že stále je tá skutková podstata trestného činu tej vedomej nedbanlivosti veľmi široko formulovaná. A keď sa bude chcieť proti niekomu zneužiť, tak sa bude dať zneužiť. Ja práve toto, pani ministerka, kritizujem. A stále si myslím, že hoci je to lepšia formulácia, ešte stále nie je dobrá a môže poškodzovať aj absolútne nevinných ľudí. No ale aký mám ja teda zásadný problém? Tak mám ho taký, že do tej trestnej zodpovednosti ste nezahrnuli veľkých manažérov štátnych podnikov, ktorí spravujú oveľa väčšie hodnoty a často spôsobujú oveľa väčšie škody. Čiže ja by som od vás očakával, ak chcete byť konzistentná, aby ste rozšírili a upravili Trestný zákon a Trestný poriadok tak, aby pod tento trestný čin spadali aj manažéri veľkých štátnych podnikov, príp. členovia orgánov veľkých štátnych podnikov, ak spôsobia škodu veľkého rozsahu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani ministerka, ja nadviažem na svojich dvoch kolegov.
Prvou poznámkou nadviažem na pána kolegu Číža. Ja som to hovoril už aj včera, keď sa začala rozprava k tomuto zákonu, že považujem za veľmi nezodpovedné, ak v prípade tak dôležitého zákona alebo ak v prípade tak dôležitých dvoch právnych noriem, o akých dnes rokujeme, sa robia zásadné úpravy zo strany vládnych poslancov v druhom čítaní. A nie je mi celkom jasné, akým prípravným procesom ten zákon vlastne prešiel, keď napr. pani poslankyňa Dubovcová tu včera podala podľa môjho názoru pozmeňujúci návrh, ktorý ja som ocenil, ale ktorý skutočne zásadným spôsobom mení, ja mám pocit, dokonca zámer predkladateľa, nielen teda ten navrhovaný text, ale dokonca ten zámer predkladateľa, lebo ja si myslím, že ten posun z nedbanlivosti úmyselnej do neúmyselnej je podľa môjho názoru dosť zásadný posun. A ja mám tiež vážne obavy o to, že aj takto formulovaný zákon bude stále veľmi vážnou prekážkou alebo neumožní nám skutočne objektívne posúdiť rozhodovanie jednotlivých funkcionárov, ktorých sa má dotýkať.
A vy ste teraz síce reagovali tak na diaľku pána kolegu Podmanického, že v prípade toho premiéra nie je tá trestnoprávna zodpovednosť. Ale ja mám stále pocit, že v tomto nedostávame celkom jasnú odpoveď, kde bude tá hranica tej trestnoprávnej a tej politickej zodpovednosti. A domnievam sa, že ani tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladajú vládni poslanci, alebo napr. ten pozmeňujúci návrh, ktorý predkladala pani poslankyňa Dubovcová, na toto nedávajú odpoveď, kde a akým spôsobom budete nachádzať v budúcnosti tú hranicu medzi tou politickou a trestnoprávnou zodpovednosťou.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, spolu s pánom poslancom Gáborom Gálom podávame tento pozmeňujúci návrh.
Po prvé. V čl. I bode 38 § 120 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová „alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby“.
Navrhujeme rozšíriť prípady ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu aj o prípad, keď má obvinený nebezpečnú nákazlivú (infekčnú) chorobu, pri ktorej napr. bez dodržania náležitého zdravotného dozoru, lekárskeho dohľadu , izolácie, poprípade karantény je nebezpečenstvo jej ďalšieho šírenia.
Po druhé. V čl. I bode 40 § 128 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová „alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby“.
Odôvodnenie tejto zmeny, resp. tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je odborné ako v prvom bode. Navrhujeme aj v tomto prípade teda rozšíriť prípady ospravedlnenej neúčasti svedka na úkone orgánu v trestnom konaní alebo súdu.
Po tretie. V čl. I bode 47 § 155 odsek 3 znie: „Osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a obvinený sú povinní strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov, ktoré vykoná policajt, a odobratie vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny; pri odbere vzoriek na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny sa postupuje podľa osobitného predpisu. V prípade, že podozrivá osoba alebo obvinený po márnej výzve odmietne dobrovoľne strpieť úkony uvedené v tomto odseku, môžu byť tieto vykonané proti ich vôli na základe príkazu podľa odseku 4.“
Tu sa navrhuje, aby sa povinnosť strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov a odobratie vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny vzťahovala nielen na obvineného, ale súčasne aj na osobu podozrivú zo spáchania trestného činu v zmysle § 85 ods. 1 Trestného poriadku.
Po štvrté. V článku II sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: „V § 86 písm. e) sa slová „alebo nezaplatenia dane“ nahrádzajú slovami „alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278“. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Táto navrhovaná zmena súvisí so zosúladením zmeny nadpisu trestného činu podľa § 278 Nezaplatenie dane a poistného.
Týmto dávam návrh vyňať zo spoločnej správy body 8 a 17 na osobitné hlasovanie, nakoľko kolidujú s bodmi 3 a 4 nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Na záver môjho vystúpenia mi však dovoľte jednu krátku úvahu. A k tejto úvahe ma vyprovokoval pán kolega Petrák, ktorý na jednej strane pri určitých skutkoch hovorí o tom, aby sme nekriminalizovali ľudí a na druhej strane pri skutkovej podstate neoprávnených stavieb chce celoplošne trestať každého, kto má v úmysle postaviť si nový príbytok alebo chce zriadiť novú stavbu. Ja plne súhlasím s tým, čo povedala pani ministerka. A priznám sa, že nie som zástankyňa širokej kriminalizácie ľudí. Preto mi je osobitne ľúto, že predložený návrh pri určitých správaniach občanov chce pritvrdiť a chce suplovať nečinnosť a ľahostajnosť iných orgánov štátnej správy. Narážam konkrétne na zavedenie tohto ustanovenia, a to neoprávnené uskutočňovanie stavby. Nejdem citovať predmetný návrh, nakoľko to už odznelo z úst pána poslanca Petráka. Upozorňujem však na jednu závažnú skutočnosť, a to, že stavebný zákon v súčasnosti platnom znení umožňuje zmenu stavby pred dokončením. Takže v určitých prípadoch bude dochádzať k situáciám, že stavebný úrad v súlade so stavebným zákonom vydá rozhodnutie a dodatočne povolí zmenu stavby. Avšak napriek tomu takýto skutok podľa navrhovaného znenia Trestného zákona bude trestný, takže na jednej strane konanie bude stavebným zákonom povolené a na strane druhej podľa Trestného zákona skutok bude trestný. Uvedomujem si, že niektoré subjekty bez akejkoľvek súdnosti nerešpektovali platné a účinné ustanovenia platného stavebného zákona aj s možnosťou následku odstránenia takýchto čiernych stavieb. Robili to v domnienke a v presvedčení, že príslušný orgán štátnej správy aj tak neprikročí k aplikácii tejto sankcie. A verili správne. Stavebné úrady vo väčšine prípadov sa správali alibisticky a nevyužili zákonom dané možnosti. Na druhej strane však nezabúdajme na to, akú byrokratickú záťaž predstavuje vybavenie stavebného povolenia. Trvá to niekedy neúmerne dlho. A sú prípady, že stavebné úrady napriek splneniu požadovaných podmienok na povolenie stavby z nevysvetliteľných dôvodov nevydajú stavebné povolenie. Osobne sa potom nečudujem tým občanom, ak po ich niekoľkomesačnej snahe a obiehaní úradov prejde ich trpezlivosť a začnú svoj príbytok stavať aj bez stavebného povolenia alebo ak majú stavebné povolenie, tak v určitých odôvodnených prípadoch sa vlastne odchýlia od toho vydaného stavebného povolenia. V tomto smere ja by som radšej podporila zámer vlády zjednodušiť, zrýchliť a sprehľadniť kritériá na povoľovanie stavieb, na strane druhej však nekompromisne trvať na ich dodržaní a v prípade ich porušenia tvrdo pristúpiť k sankciám v stavebnom zákone, nie v Trestnom zákone. Žiaľ, takýto návrh zmeny stavebného zákona na pôde parlamentu nie je. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, nebolo cieľom môjho vystúpenia, aby som povedal, že chcem postihnúť všetkých, ktorí stavajú načierno aj drobné stavby, plot alebo ešte nejaké menšie prístrešky v záhradách. To určite nie je mojím cieľom. Ja som sa na príkladoch snažil poukázať na to, že tak definovaná skutková podstata trestného činu, ktorá sa vzťahuje na jednoduché stavby, zahŕňa aj stavby s úžitkovou plochou 900 metrov štvorcových. To nepovažujem za bežný príbytok. To nie je bungalov 9 krát 10 metrov, ktorý je najbežnejším typom stavby, ktorý sa stavia v dnešnej dobe. To sú stavby vo výmere desaťnásobne väčšej. Desaťnásobne väčšia výmera pokiaľ je na vlastnom pozemku, to znamená, že je na akejkoľvek pôde, na poľnohospodárskej pôde, na lesnom pozemku, na akomkoľvek pozemku, kde sa rozhodnem stavať mimo zastaveného územia obce. Proste všetko je možné. Na toto som chcel poukázať. A hovorím, že tieto skutkové podstaty to nepostihuje. A spoločnosť vníma dnes ako jeden z veľkých problémov toto, a nie stavby, ktoré sú nad 300 metrov štvorcových, to znamená veľké priemyselné stavby alebo niečo podobné. Isteže sa tam vzťahujú na to aj bytové domy v Bratislave, kde sa nadstavuje ja neviem desať poschodí. Áno, vzťahuje sa to na ne. Ale toto je pár prípadov, ktoré budú týmto postihnuté, aj keď ťažko povedať, či v zásade budú tým postihnuté, lebo znovu je tu otázka toho, akým spôsobom sa pristupuje aj ku zmenám stavby pred dokončením. Pokiaľ ide o zásadnú zmenu stavby, by sa mala táto zmena stavby realizovať až po rozhodnutí. Ale bežná prax pri menších stavbách je aj taká, že všetky zmeny, ktoré sa vykonajú v priečkach, možno aj v nejakých drobných odchýlkach, sa urobia v rámci kolaudačného konania.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu o trestnom kódexe, o zákone, ktorý skutočne, ako to povedala pani ministerka, vyjadruje aj názor spoločnosti na to, čo sa smie, čo sa nesmie a čo je spravodlivé a čo spravodlivé nie je. Ten názor sa vyvíja, tak ako v niektorých prípadoch, ako tu už bolo povedané, sa vyvíja smerom k dekriminalizácii a smerom k miernejším trestom. Sú aj prípady iné. Pán poslanec Fico hovoril o 17. storočí. Áno, v tom období hoci on upozorňoval na iné aspekty, bolo celkom bežné zabávať sa aj v kráľovských kruhoch na pálení mačiek. Dnes to určite nepovažuje kultúrna civilizovaná časť spoločnosti za zábavné, naopak, odcudzuje to a odcudzuje to stále viac, pretože sa vyvíja vzťah k násiliu a toto je forma násilia. Hovorím teraz o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala skupina poslancov, v ktorej sú veľmi výnimočne zastúpení členovia všetkých poslaneckých klubov tejto snemovne.
Chcela by som vniesť trošku racionality do toho, čo sa tu okolo tohto návrhu povedalo. Chcem vás veľmi porosiť, najmä tých, ktorí sa k tomu vyjadrovali vo faktických poznámkach, aby ste počúvali, o čom tento návrh je. Skutočne nie je o tom, aby sme zatvárali mladých ľudí do basy, v žiadnom prípade o tom nie je, pretože postihuje tak ako dnes Trestný zákon iba tých, ktorí tento skutok spáchajú opakovane, v priebehu dvanástich mesiacov boli za to už potrestaní, príp. v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch boli za to odsúdení, tých, ktorí to urobia obzvlášť krutým spôsobom a spôsobom, ktorý je verejne dostupný prostredníctvom informačných technológií. Nezvyšujeme trestnú sadzbu v tomto základnom skutku tak, aby siahala nad tri roky. To znamená, aj v rozsahu, ktorý sa navrhuje, je stále možný podmienečný trest. Chcem vám teda ešte raz prečítať, na koho sa vzťahuje trestný čin týrania zvierat. Vzťahuje sa na toho, kto týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacov postihnutý alebo za taký čin v prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, týra zviera zvlášť krutým spôsobom a surovým spôsobom alebo utýra zviera, a tu sa zvyšuje tá sadzba z jedného roka iba na dva roky, takže žiadne zatváranie do basy, iba vyjadrenie názoru veľkej časti spoločnosti, že tento skutok nie je dostatočne postihovaný. Tá časť spoločnosti sa vyjadrila k návrhu Trestného zákona už v pripomienkovom konaní. V priebehu necelých troch dní získala pripomienka, ktorú sformulovala práve spomínaná skupina poslancov, množstvo podpisov v priebehu týždňa, 37 tisíc podpisov. To je dostatočná váha na to, aby sme hovorili o tom, že verejnosť si želá vyjadriť sa k takýmto naozaj kozmetickým zvýšeniam trestných sadzieb. Tento návrh bol prerokovaný s ministerstvom, ministerstvo po rokovacom konaní navrhlo istý kompromis, ktorý sa v tomto návrhu práve odzrkadľuje, ale zároveň aj rozšírenie skutkovej podstaty o trestný čin, ktorý sa doteraz v Trestnom zákone neuvádzal, ale ktorého skutočne sme v praxi svedkami.
Chcem ale upriamiť pozornosť na jeden fakt, ktorý tu doteraz spomínaný nebol, to, že verejná mienka sa zaoberá týmto problémom čoraz intenzívnejšie, nie iba tým, že pribúdajú príbehy utýraných, umlátených zvierat bandou gaunerov. To tu vždy bolo. A obávam sa, že to ešte dlho bude. Ale veľmi zásadne sa rozmnožujú príbehy zvierat, ktoré prišli na svet v dôsledku kšeftov, v dôsledku nepovolených chovných staníc množiteľov, ktorí keď sa im zvieratá nepodarí predať, zbavujú sa ich veľmi krutým spôsobom. To sú tie problémy, ktoré teraz napĺňajú útulky, to sú napr. osudy malých buldodžkov, ktorých veľmi nedávno našli uhynutých v malej krabici, ktorú niekto hodil pred útulok. Ale skôr než ich našli, sa tam všetky udusili. To sú príbehy feniek, ktoré títo množitelia považujú len za stroje na produkciu šteniat. A tie šteňatá považujú len za tovar. A tak s nimi a j nakladajú. To je to týranie, ktorého sme svedkami ako moderného týrania. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Takže je to trestný čin, ktorý na jednej strane vyvoláva pohoršenie verejnosti, pretože dochádza k nálezom slepých feniek, ktoré celý život nemali možnosť ani dvojmetrového výbehu, ktoré naozaj len produkovali štence. A na druhej strane je to trestný čin, ktorý by si zaslúžil aj pozornosť finančných orgánov, pretože sú to neregistrované chovy, ktorými sa robia veľké kšefty. Ale to už je iná téma. Čiže to, o čom tu hovoríme, naozaj nie je len o nejakých cigánskych osadách, to je niečo čo v tejto spoločnosti existuje, čo si málo všímame, ale čo vidia tí, ktorí sa ochranou zvierat zaoberajú.
Chcem teda len zhrnúť. Nehovoríme tu o žiadnej kriminalizácii. Trestné sadzby, ktoré sa zvyšujú, sú s výnimkou hornej trestnej sadzby pri kvalifikovanej podstate trestného činu všetky na úrovni možnej podmienky. To je jedna vec. Druhá vec je, nejde o chuligánov, o gaunerov, nejde o nejaké výstrelky nerozumných detí alebo mládeže, ale ide vo veľkej miere o veľmi racionálne podložené konanie kšeftárov, ktorí zvieratá, ktoré sú im na obtiaž, jednoducho utýrajú, pretože je to jednoduchšie, ako ich ďalej živiť. Ďakujem za pozornosť a chcem vás ešte raz poprosiť, aby ste tento poslanecký návrh podporili.

Ďakujem, pani kolegyňa, aj za to, že ste upozornili na petíciu, ktorou 40-tisícový dav ľudí sa vyjadril, že tieto tresty by mali ísť hore. Ďakujem aj za to, že ste hovorili o množiteľoch, na ktorých ja som zabudol, lebo to je naozaj príklad vysoko nehumánneho konania, kde ľudia za účelom zisku sú schopní prekročiť všetky medze vo vzťahu k inej cítiacej bytosti. Dúfam, že to bolo dostatok argumentov aj pre ostatných kolegov na to, aby tento pozmeňujúci návrh prešiel. Ďakujem ešte raz.