20. schôdza

Panie poslankyne, páni poslanci, zostalo nám ešte rokovať o jednom bode programu, ktorého predkladateľkou je pani ministerka spravodlivosti. Ja už zo skúsenosti cítim, že zajtra okolo desiatej by sme mohli skončiť rozpravu. Teda, aby sme hlasovanie zajtra, nie na pol dvanástu, ale na hodinu, kedy skončíme rokovanie o tomto bode programu, mohli uskutočniť. Ak je všeobecný súhlas, ja by som predbežne na desiatu hodinu. (Súhlasná reakcia z pléna.)

Áno, žiadam hlasovať na desiatu zajtra hlasovanie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vidím, že každý už je unavený z dnešného dňa, ale ja len skutočne krátko by som sa chcela vyjadriť k predloženému návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Jedná sa o rozsiahlu novelu zákona, ktorá má až 120 novelizačných bodov, plus novelizuje aj ďalšie zákony. Chcem povedať, a ako to aj pani ministerka uviedla, chcem to potvrdiť, že zákon o konkurze a vyrovnaní, pokiaľ by naozaj dobre fungoval a všetky inštitúty v procese konkurzného konania dobre fungovali, bol by účinným nástrojom na oživenie ekonomiky tak, ako je to všade inde vo svete.
Pozrela som si pripomienkové konanie, ktoré bolo a predchádzalo tomuto vládnemu návrhu zákona, s tým, že celkovo bolo vyše dvesto pripomienok, dvestodvadsaťpäť, z čoho bolo akceptovaných stodvadsaťpäť pripomienok. Ja na rozdiel od pani ministerky sa a nezdieľam nejakú radosť z toho, že návrh zákona v praxi prinesie také očakávané výsledky, ako to tu bolo prezentované. A chcem povedať, že odkedy som v Národnej rade, od roku 2002 spravodajcujem všetky novely zákona o konkurze a vyrovnaní a v každom prípade predkladatelia predkladali novelu zákona so snahou spružniť, zefektívniť a zrýchliť toto konanie.
Z pripomienok, ktoré orgány, ktoré pripomienkujú návrh zákona, bolo a dosť jednoznačne vyplývalo, a keď som si zákon pozrela, myslím si, že dá sa s tým stotožniť, že v mnohých prípadoch sa zvyšuje administrácia, a to či už pri podávaní návrhu na konkurz zo strany veriteľa, kde sa vyžaduje, aby boli doložené určité doklady, či pri prihláškach, ale aj v ďalších iných prípadoch. Takisto si myslím, že predĺžením lehôt, napríklad na podanie žaloby, ktorou sa odporuje právnemu úkonu, ktorú podáva správca, nevidím dôvod, prečo by mala byť lehota doteraz polročná predĺžená až na ročnú lehotu. Ja viem, že konkurzy v praxi sú malé konkurzy, kde je len niekoľko veriteľov, sú veľké konkurzy, ale v každom prípade mne sa tá polročná lehota zdala úplne primeraná a ja som aspoň v praxi nezaznamenala, že by bol s takouto lehotou problém.
Je to naozaj špecifický zákon. Myslím si, že zaujíma iba ľudí, ktorí s tým pracujú, to znamená správcov konkurzných podstát, ale musím povedať, že aj podnikateľskú sféru, pretože je dôležité, či sa konkurz ukončí rýchle alebo či sa konkurzné konanie bude naťahovať. Nemyslím si, že predkladateľ vychytal všetky nejaké brzdiace páky na to, aby sa zabránilo možno zneužívaniam návrhu na konkurz, a nie som si celkom istá ani potom, aj keď treba uvítať, že je možné doručiť prihlášku správcovi konkurznej podstaty aj po 45-dňovej lehote, nie som si celkom istá, a bude treba sa nad tým zamyslieť, aby sme vylúčili, aby sa nedávali rôzne špekulatívne prihlášky, keďže táto prihláška nepodlieha prieskumnému konaniu. Takisto aj ten, kto takúto prihlášku podá, nemá hlasovacie právo a jeho pohľadávka sa uspokojuje až celkom nakoniec, keď ešte po uspokojení všetkých veriteľov sa nejaké finančné prostriedky zvýšia.
Myslím si, že na ústavnoprávnom výbore bude priestor na to, aby sme sa týmito vecami zaoberali a aby sme našli také riešenie, aby konkurz nebol u nás traumou pre podnikateľov, ale aby bolo nájdené rýchle a účinné riešenie.
A ja by som vás ešte chcela poprosiť, pani ministerka, zachytila som v médiách informáciu o tom, koľko súdy riešili konkurzných konaní od roku tuším 2006, 2007, 2008 až doteraz. Možno by bolo veľmi dobré, keby ste nám spravili taký prehľad, aký je stav v konkurzných konaniach, odkedy je účinný zákon o konkurze, teda sa mi zdá od roku deväťdesiat, od roku deväťdesiat jedna, alebo deväťdesiatpäť, nie som si istá. Pretože a to vidím tiež ako dosť veľký problém, že sa novelizujú zákony, že v praxi existujú niekoľko typov prihlášok, niekoľko stupňov, ako sa zaraďujú prihlášky z hľadiska ich uspokojenia do skupín, štvrtá skupina, piata skupina, tretia skupina. Možno by bolo naozaj pre prax užitočné, aby sa aj v týchto, hlavne v starých konkurzoch, aby sa urobil poriadok a aby sa tieto veci proste čo najskôr odbúrali. Lebo ja poznám ešte aj prípady, keď konkurzné konania nie sú ukončené ani z roku deväťdesiatpäť. A to už je naozaj myslím si, že smutné. Už dávno tá firma, možno ani nikto o nej nevie a zbytočne sú súdy zahltené. Možno by bolo dobré spraviť taký nejaký generálny poriadok aj v týchto starých konkurzoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko sa vyjadrím. Nemyslím si, že dokážeme urobiť dokonalý zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Myslím si ale, že keď máme už dostatočné skúsenosti z praxe, tak sme povinní vylepšovať stav. A keď vieme, že dnes je situácia taká, že reštriktívna právna úprava pre veriteľské návrhy znemožňuje podávať veriteľské návrhy, a je to problém, tak si myslím, že to riešiť musíme. A keď vieme, kde sú najväčšie problémy, pokiaľ ide o výťažnosť konkurzov, najmä vo vzťahu k nezabezpečeným veriteľom, tak si myslím, že toto máme povinnosť urobiť. A myslím si, že toto aj robíme.
To prihlasovanie pohľadávok po 45-dňovej lehote má práve umožniť tým drobným veriteľom, ktorí nie sú zabezpečení a nesledujú tak na denno-dennej báze svojich dlžníkov, aby preto, že zmeškajú 45-dňovú lehotu, neboli ukrivdení na tom, a tá ich malá pohľadávka mohla byť v konkurze uspokojená. Samozrejme, potom nemajú hlasovacie právo, čiže je to skôr ústretová cesta pre malých, stredných podnikateľov, živnostníkov, ktorým chceme vlastne zabezpečiť aj väčší prístup k uspokojeniu pohľadávok. Aj tým, že sme tú kategóriu spriaznených veriteľov dali na posledné miesto z uspokojovania, pretože to sú tí spoločníci, akcionári, ktorí spravidla majú najlepšie zabezpečené pohľadávky, vedia, kedy sa blíži krach a dokážu svoje pohľadávky uspokojiť vlastne prednostne, tak tých dávame nakoniec. To znamená, som presvedčená o tom, že je to zmena, ktorá nevyrieši všetky problémy, ale môže posunúť právne prostredie konkurzu a reštrukturalizácie o krok ďalej.
Tých pripomienok bolo veľa, a zhruba alebo viac ako polovicu sme akceptovali. Treba povedať, že aj v tom pripomienkovom konaní sa nedajú akceptovať všetky pripomienky, pretože zákon je postavený, veľké a časť tých pripomienok, boli dva typy pripomienok, ktoré vlastne vychádzali z inej filozofie. To znamená, keď sa ministerstvo priklonilo k jednej filozofii, tak pracovalo s touto filozofiou a nemohlo už pracovať s pripomienkami, ktoré išli vlastne v kontradikcii s touto filozofiou. To je dôvod, ale mali sme veľmi dobré rokovanie so všetkými podnikateľskými združeniami, kde až možno na nejaké naozaj detaily došlo k zhode na riešeniach.
Čísla nemám, všetky čísla ale sú prístupné na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti v rámci štatistiky. Sú aj štatistiky konkurzov od roku 1991 poteraz. S tým, že mám tu číslo za predchádzajúci rok, čo tak zodpovedá tým posledným rokom, návrhov na vyhlásenie konkurzu bolo tisíc dvestoštyridsaťosem vlani. Stále to osciluje okolo tej tisícky, tisícdvestovky. Pričom treba povedať, že, posledná veta, pričom treba povedať, ale, žiaľ, že okolo päťsto, šesto z týchto návrhov je vlastne odmietnutých pre procesné vady návrhu. To znamená ku konkurzu ani nedôjde, preto sme menili aj tu právnu úpravu, ktorá sa týka samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu, lebo toto naozaj nie je účelom aby sme odmietali pre vady návrhu. Toľko možno na vysvetlenie.
Ja sa teším na rozpravu v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore, aj v pléne. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, stručné úvodné slovo k novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/02005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ide o vládny návrh zákona, ktorý bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády na rok 2011, s tým, že jeho účelom v čl. I, to znamená v novele Trestného poriadku je vytvorenie legislatívnych podmienok pre realizáciu programového vyhlásenia vlády v časti trestná politika štátu. A cieľom je najmä vytvoriť podmienky na zrýchlenie trestného konania, elimináciu možností obštrukčného správania zo strany obvinených, rozšírenie oprávnení ministra spravodlivosti podávať dovolania v trestných veciach aj o skutkové otázky, zefektívnenie fungovania existujúcich trestno-právnych inštitútov a zvýšenie ochrany oznamovateľov závažnej kriminality.
Účelom návrhu zákona v čl. 2, to znamená v novele Trestného zákona, je snaha reagovať na opakujúce porušenia niektorých spoločenských vzťahov s dôrazom na posúdenie ich spoločenskej nebezpečnosti, u ktorých sa ich doterajšia ochrana inými odvetviami práva hodnotí ako neúčinná.
V čl. III sa navrhuje doplnenie zákona o ochrane pamiatkového fondu v nadväznosti na zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva.
Myslím si, že tento návrh zákona bol predmetom rozsiahlych diskusií, o čom svedčí aj spoločná správa, aj niektoré návrhy pozmeňovacie, ktoré očakávam v tejto rozprave. Preto na úvod myslím, že stačí takéto krátke úvodné slovo.
Ďakujem pekne.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 342.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. mája 2011 č. 417 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Po druhé, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Po tretie, vládny návrh zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, odporúčali schváliť ústavnoprávny výbor uznesením zo 14. júna 2011 pod č. 211, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 16. júna č. 75, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 15. júna pod č. 90.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu rokoval o vládnom návrhu zákona 16. júna, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny 13. júna 2011 - neprijali uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v počte dvadsaťpäť, ktoré máte v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:
Po a, spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 23, 24, 25 s návrhom schváliť. Osobitne o bode 7 a tento neschváliť. A spoločne o bodoch 9, 13, 21 a 22 a tieto neschváliť.
Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 27. júna 2011 pod č. 247. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ja úplne krátko k uvedenému návrhu vládneho zákona, k vládnemu návrhu zákona s tým, že dá sa súhlasiť s mnohými ustanoveniami, ale niektoré ustanovenia, o ktorých sa dá predpokladať, že jednoznačne sú autorstvom z dielne ministerstva vnútra, by som považovala za ustanovenia, ktoré kriminalizujú občanov.
Za ďalšie, myslím si, že rozširovanie informačno-technických prostriedkov tam, kde by mala byť činnosť polície sústredená na operatívno-pátracie a kriminalistické metódy, nahrádzať rozširovaním ITP, skutočne nie je namieste.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 300/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, a to:
Bod 1. V čl. bod II, bod 32 znie:
"32. Za § 327 sa vkladá § 327a, ktorý znie:
"§ 327a. Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a
po a) spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie,
alebo po b) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.".
Odôvodňujem tento návrh takto: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje obmedziť trestnoprávnu zodpovednosť pri výkone právomoci verejných činiteľov pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej organizácie len na prípady vedomej nedbanlivosti, ktorá je definovaná v § 16 písm. a) Trestného zákona. Týmto obmedzením nedbanlivostného konania sa trestnoprávna zodpovednosť verejných činiteľov obmedzí iba na prípady, kedy verejný činiteľ vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a súčasne sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Naša aktivita nevyplýva z toho, ale vyplýva zo záujmu k tomuto bodu programu, pretože novela Trestného poriadku a Trestného zákona je mimoriadne závažná vec.
Pani poslankyňa, vy ste predložili pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa upravuje do istej miery zodpovednosť verejných funkcionárov za škodu, ktorú spôsobia z nedbanlivosti. Samotný tento paragraf... Pán predsedajúci, verím, že nie úmyselne prerušujete. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Aha tak, ďakujem. Samotný ten, samotný tento paragraf je diskutabilný práve kvôli tomu, že škoda, ktorá má byť spôsobená údajne z nedbanlivosti, je ju veľmi ťažko vyvodiť voči konkrétnej osobe z hľadiska jeho rozhodovacích činností, kompetencií. Jedno, čo ma teší, nie je to v žiadnom prípade nejaké, nejaká negatívna emócia voči vám, ale že si toto ustanovenie paragrafu tohto trestného činu odskúšajú ministri vládnej koalície. A ja sa veľmi teším, že sa bude vyvodzovať zodpovednosť za škody, ktoré páchajú aj v súčasnosti ministri tejto vlády. Budem veľmi zvedavý na to, ako sa v budúcnosti bude škoda zosobňovať aj prostriedkami trestného práva vo vzťahu k týmto verejným funkcionárom. Je to ale veľmi diskutabilný paragraf. Ja som na to už upozorňoval na ústavnoprávnom výbore, nakoľko nedbanlivosť je veľmi, veľmi nebezpečná z hľadiska preukazovania, resp. trestnoprávnej zodpovednosti. Myslím si, že nestačí, aby tam bola vedomá nedbanlivosť, pretože zostáva nedbanlivosť ako taká. Ešte na pováženie, aj tá škoda je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)