20. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. mája 2011 č. 379 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, ktorého cieľom je vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj znevýhodnených regiónov prostredníctvom podpory vytvárania nových investícií a vytvárania nových pracovných miest na trvalo udržateľnom základe s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj na transparentnosť poskytovania investičnej pomoci.
V tejto súvislosti predložený návrh zákona upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci, spresňuje a administratívne zjednodušuje schvaľovací proces, upravuje spôsob a postup schvaľovania zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj práva a povinnosti príjemcov pomoci a príslušných orgánov štátnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci.
Podmienky a limity pri poskytovaní investičnej pomoci upravuje predložený návrh zákona diferencovane, podľa odvetvia a regiónu tak, aby sa podporilo vytváranie pracovných miest v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou a zvyšovanie pridanej hodnoty v priemysle.
Navrhovaná právna úprava zosúlaďuje návrh zákona so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v oblasti cestovného ruchu. Medzi poskytovateľov investičnej pomoci sa dopĺňa Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ak ide o poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
S cieľom vytvoriť podmienky na to, aby pravidlá na poskytovanie investičnej pomoci mohli pružne reagovať na vývoj nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky, maximálnu intenzitu investičnej pomoci, výšku investičnej pomoci podľa formy investičnej pomoci a miery nezamestnanosti v okresoch, podľa jednotlivých regiónov, následne ustanoví nariadenie vlády.
Navrhovaná právna úprava predstavuje prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike, vytvára predpoklady na oživenie hospodárstva, aktívnu politiku zamestnanosti a prispeje tak k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o investičnej pomoci, ktorý máme pod tlačou 327, podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada predmetný návrh zákona pridelila ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory návrh zákona prerokovali v určenej lehote a návrh zákona odporúčajú Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v bode III tejto spoločnej správy, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1 až 14 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru z 23. júna.
Súčasne ma výbor uznesením poveril ako spravodajcu predložiť aj návrhy podľa § 81, 83, 84, 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán minister, pán podpredseda Národnej rady, skončil som a poprosím otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, o výhodách a prínosoch tejto novely zákona som hovoril už v prvom čítaní, návrh zákona jednoznačne stransparentňuje a sprehľadňuje podmienky prideľovania investičnej pomoci na Slovensku. Rád by som však v rámci rozpravy predložil pozmeňujúci návrh, ktorý ešte ďalej podľa môjho názoru vylepšuje uvedenú novelu zákona.
Pozmeňujúci návrh je zameraný na zjednodušenie spôsobu čerpania daňovej úľavy pre tých investorov, ktorým bude daňová úľava ako motivačný nástroj schválená. A zároveň dosahujú vysoké vlastné imanie, čím sa sťažuje podľa existujúceho vzorca čerpanie daňovej úľavy pre takéto podniky.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, je v nasledujúcom znení.
K článku II.
Po prvé. Doterajší bod 1 znie: „V § 30a odsek 2 znie: „Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí a) koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel 1. oprávnených nákladov120b), na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc podľa osobitného predpisu120a), najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní písomného potvrdenia žiadateľovi, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci120c), do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani, 2. súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo vydané písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu120c), a oprávnených nákladov uvedených v prvom bode, alebo b) koeficientom vo výške 0,8.“.“ Nová poznámka pod čiarou k odkazu 120c znie: “§ 10 ods. 4 zákona č. 561/2007 Z. z. v znení zákona č. .../2011 Z. z.“
Odôvodnenie. Doterajší postup výpočtu úľavy na dani sa v záujme zatraktívnenia podnikateľského prostredia rozširuje o ďalší postup, keď pomerná časť základu dane bude predstavovať 80 % základu dane.
Po druhé. Za doterajší bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: „§ 30a sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „Daňovníkom vybraný postup výpočtu pomernej časti základu dane podľa odseku 2 je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.“.“
Odôvodnenie. Daňovník uplatňujúci úľavu na dani má s účinnosťou od 1. augusta 2011 možnosť výberu jedného z dvoch postupov výpočtu úľavy na dani, pričom vybraný postup musí použiť aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
Doterajší bod 4. sa označuje ako bod 5.
Po tretie. V bode 5 (doterajší bod 4) sa § 52k dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Nárok na uplatnenie daňovej úľavy podľa § 32a ods. 2 písm. b) predpisu účinného od 1. augusta 2011 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) vydané po 31. júli 2011.“
Odôvodnenie. Zavádza sa alternatívny postup výpočtu úľavy na dani, ktorý sa vzťahuje len na daňovníka, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. po 31. júli 2011.
Ctené kolegyne, ctení kolegovia, opäť, predmetom a podstatou tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zatraktívniť možnosť čerpania daňových úľav, ktoré by mali byť v blízkej budúcnosti jediným nástrojom, ktorým bude štát podporovať domáce i zahraničné investície, najmä investície do menej rozvinutých regiónov, v súlade s vládou predloženou novelou.
Rád by som ctených kolegov ubezpečil, že tento pozmeňujúci návrh bol odkonzultovaný aj s ministerstvom financií a má jeho súhlas.
A zároveň by som na záver chcel poďakovať všetkým kolegom vrátane predsedu hospodárskeho výboru, s ktorým som ho konzultoval, ktorí pomohli so spracovaním tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja chcem za ministerstvo hospodárstva len povedať, že súhlasím s predloženým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Chrena. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane jednej a Kórejskou republikou na strane druhej.
Návrh predkladám ako iniciatívny materiál, ktorým si Slovenská republika plní medzinárodný záväzok vyplývajúci z jej členstva v Európskej únii.
Ide o preferenčnú dohodu, ktorá bola vypracovaná v súlade s negociačným mandátom schváleným Radou Európskej únie, ako aj odporúčaniami Európskeho parlamentu.
Uzavretie tejto komplexnej obchodnej dohody vytvára pre Európu nové odbytiská na ázijskom kľúčovom trhu, ako aj priestor pre stimuláciu investícií, hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest.
V dôsledku uplatňovania dohody by mal vzájomný obchodný obrat s Kóreou vzrásť približne o 20 %, čo predstavuje potenciál pre následné zvýšenie zamestnanosti a rast hrubého domáceho produktu aj na Slovensku.
Vzhľadom na našu prioritnú orientáciu, ktorou je automobilový priemysel, oceňujem tiež dôležitý záväzok kórejskej strany eliminovať netarifné prekážky v oblasti harmonizácie technických noriem, palubnej diagnostiky a emisií. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že zástupcovia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky počas rokovaní s Kóreou presadzovali národné záujmy Slovenskej republiky, a to najmä vo vzťahu ku kľúčovým odvetviam nášho priemyslu s dôrazom na automobilový sektor, elektrotechniku a oceliarstvo. Oficiálny podpis dohody sa uskutočnil 6. októbra 2010 v Bruseli. Za Slovenskú republiku ju s výhradou ratifikácie podpísal minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda. Európsky parlament 16. a 17. februára 2011 dohodu prerokoval a schválil počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. Dohoda sa začne predbežne vykonávať od 1. júla 2011.
Predložený návrh je zmiešanou medzinárodnou úniovou zmluvou prezidentskej povahy a je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami, ako aj medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Podlieha vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky a má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán predsedajúci, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. mája pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Návrh tejto zmluvy bol prerokovaný vo všetkých týchto výboroch s tým, že všetky výbory odporučili predmetnú medzinárodnú zmluvu schváliť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, just in time funguje, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona prerokovala 23. marca a prijala ho svojím uznesením č. 206 z tohto roku.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský prerokoval vládny návrh tohto zákona 16. júna a odporúčal ho schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Týmto návrhom zákona sa zavádza nová skutková podstata priestupku. Určuje sa výška pokuty v blokovom konaní, ako aj v správnom konaní za toto porušenie a znižuje sa výška pokút v blokovom konaní o takmer 58 % a o 51 % pri prejednávaní priestupku obvodným úradom pre dopravu za všetky doterajšie priestupky okrem priestupku, keď vodič nezadá údaje alebo zadá údaje neúplné, resp. klamlivé do palubnej jednotky alebo tieto údaje nesprístupní správcovi výberu mýta alebo ním poverenej osobe. Za tento priestupok naďalej zostáva pokuta vo výške 120 eur v blokovom konaní a 160 eur v správnom konaní.
Návrh zákona bude mať svojím spôsobom negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, na obyvateľstvo, na zamestnanosť, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Dovolím si vás preto požiadať o podporu pri prerokúvaní tohto predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v riadnom legislatívnom konaní. Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. mája 2011 č. 423 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna č. 202, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením zo 14. júna 2011 č. 194 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením zo 16. júna č. 141.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplynulo 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tak ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy, ktorú máte pred sebou. Nebudem ich všetky čítať. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1, 3 a 5 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 2 a 4 spoločne s odporúčaním neschváliť ich a o bode 6 samostatne s odporúčaním neschváliť ho.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh predmetného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni poslanci, tento predložený návrh zákona o elektronickom výbere mýta je pre mňa doslova výsmechom práce ministerstva, pretože viac ako rok ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na mýte okrem negatívnej propagandy toho, čo sme urobili my, neurobilo nič. Dodnes manažment ministerstva podľa môjho názoru nemá predstavu o zložitosti a komplexnosti tohto projektu. A ak sa hocikto opýta podľa môjho názoru manažmentu, z akých podnoží sa skladá vlastne tento obrovský a komplexný projekt , môj názor je, že nebudú vedieť reagovať. Dodnes im nič nehovoria fázy výstavby a prevádzky tohto mýta. Podľa mňa nepoznajú, čo je to predpis mýta z identifikácie prejazdu vozidiel, diaľkový prenos, procesy ratingu mýtnych udalostí, generovanie mýtnych transakcií, výber mýta, procesy s mýtom, zúčtovacie centrum, distribúcia správy a údržby palubných jednotiek, vynucovanie, enforcement, procesy výmeny a inovácie zastaraných technických zariadení. Čiže ten proces je ozaj veľmi, veľmi komplexný.
A čo je zarážajúce pre mňa, je, že po roku si dovolí rezort dopravy v súčasnosti tvrdiť, že, a citujem, naprávajú chyby nastavenia systému predchádzajúcou vládou. Dodnes ste napravili iba to, že navrhujete z toho celého komplexu jediné chabé riešenie. A to je zníženie pokút. Čiže tým vlastne potvrdzujete, že ten mýtny systém je nastavený dobre. Ale takáto citácia, že naprávate chyby urobené predchádzajúcou vládou na mýte, a po roku je tu na stole iba jednoduchý návrh, hoci tých problémov je tu viacero z praxe a zo života, a po roku je tu návrh iba na zníženie pokút, tak to, si myslím, nie je až taká náprava. Naopak, si myslím, že takáto náprava spôsobí zhoršenie situácie v elektronickom mýtnom systéme.
Ale, povedzme, si teda konkrétne, čo napráva súčasný rezort dopravy týmto svojím návrhom a ako sa tieto chyby vlastne naprávajú. Ja chcem tie chyby spochybniť a uvediem pár príkladov. V roku 2009 keď nákladné vozidlá platili za použitie diaľnic nálepkou, bolo summa summarum 20 000 priestupkov za porušenie prejazdu spoplatnenou infraštruktúrou. A pokuta v správnom konaní bola 6 000 eur za jeden priestupok. V roku 2010 keď za použitie diaľnic a niektorých ciest musia nákladné vozidlá platiť mýtnym systémom, bolo cca 4 000 priestupkov, to znamená pokles priestupkov o 80 %, pričom je pokles pôvodnej výšky z roku 2000 v hodnote 6 000 eur na 2 665 v správnom konaní, to znamená na mieste a ten pokles pokuty až o 56 %. A teraz sa ide navrhovať pokuta znížiť ešte viac, o ďalších 50 %. Paradoxne mňa zaráža to, že v rezorte si ani nepozrú genézu nastavenia pokút a účelovo tvrdia, že pokuty sú vysoké, pričom, opakujem, v roku 2009 bolo za jedno porušenie 6 000 eur. V roku 2010, čo hodnotíme, že sú vysoké pokuty, je to 2 600 eur, pričom priestupky nám klesli o 80 %. A teraz otázka moja je: Boli tie pokuty nízke alebo sú tie pokuty príliš vysoké, keď sú o polovicu nižšie, ako boli v roku 2009? Takže môj názor je, že to tak nie je. A to, že došlo k poklesu priestupkov o 80 %, značí, že naozaj sú tie pokuty primerané a dopravcovia sa snažia vyhnúť týmto pokutám, čo je, myslím, systém dobre nastavený.
Môj názor je, že takáto filozofia tohto zákona je zvrátená, pretože zoberiem príklad napr. v mestskej doprave, keď cestujúci v mestskej doprave platia cestovné, ale pritom vieme, že niektorí cestujú načierno, a vieme, že keď cestujú načierno, tak ešte im znížime pokuty a legalizujeme to ich čierne konanie? To je jedna moja otázka. A preto ja táto filozofia podľa môjho názoru trošku zvrátená.
Tieto návrhy majú charakter podľa mňa viac propagandy a možno aj konsenzu s časťou protestujúcich dopravcov. A takisto ich cieľ bude značné rozbíjanie fungujúceho systému a zníženie príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti.
Výsledok tohto zákona bude ten, že, ako som to už pred chvíľou povedal, dôjde k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zníženia pokút, pretože tie pokuty idú dolu o polovicu. A zdá sa mi, že už sa oplatí risknúť to, že ma nechytia, a zaplatiť pokutu.
A chcem to zdôvodniť tým, že najčastejší porušovatelia sú zahraniční dopravcovia. A dobre vieme, že v zahraničí našim dopravcom nikto nič netoleruje, prečo, pýtam sa, teda my vychádzame v ústrety, zároveň znižujeme príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti.
Po druhé, ten negatívny dopad takéhoto návrhu zákona vidím aj v tom, že bude to zvýšenie finančných nárokov na kontroly, ktoré avizuje prevádzkovateľ mýta, keďže po znížení pokút vzniká riziko toho, čo som už som pred chvíľou, že dopravcovia sa budú vo zvýšenej miere platbám za mýto vyhýbať. A uvediem zase len príklad. Napr. za december 2010 boli evidované príjmy vo výške 1,2 mil. eur a vozidiel, ktoré jazdili po spoplatnenej infraštruktúre, nákladných vozidiel, bolo 22 900, ktoré používali spoplatnenú infraštruktúru, to znamená, že jednoduchým vydelením nám vyjde, že priemerné vozidlo v decembri zaplatilo na mýte 490 eur v tom mesiaci december a teraz keď bude pokuta 700 eur v blokovom konaní, je evidentné, že niektorí a najmä medzinárodní dopravcovia, o ktorých nám najviac ide, to risknú. A keď mám platiť teda 490 eur, tak radšej to risknem, že ma nechytia, a zaplatím pokutu 700 eur. Čiže tá pokuta je málo motivačná.
A podľa môjho názoru vzrastie počet priestupkových konaní, vzrastie nárok na kontrolu tohto systému a znížia sa príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti. A tie sa dokonca znížia dvakrát, prvýkrát sa znížia v tom, že bude nižší výber za pokuty, a druhýkrát to bude, za to, čo hovorím ako ďalší problém tohto, že dôjde k zníženiu priamych príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti okrem pokút, keďže tým, čo som už povedal, že sa im oplatí ignorovať alebo nezaplatiť mýto, dôjde aj k priamemu zníženiu príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti.
Keďže považujem tento návrh za dosť neprofesionálny návrh zákona a môj názor je, že účelovo škodí zabehnutému, dobre fungujúcemu mýtnemu systému, zároveň príde Národná diaľničná spoločnosť o značnú časť príjmov, ktoré veľmi potrebuje, či už na prevádzku alebo na výstavbu a údržbu diaľničnej siete, a zároveň podľa môjho názoru nič nerieši, pretože tá pokuta je naozaj primeraná, a nerobme propagandistické a ľúbivé kroky, ale udržme tú líniu v tom mýte, pre toto všetko, čo som tu zdôvodnil, dovolím si podať procedurálny návrh, aby Národná rada v zmysle § 83 rokovacieho poriadku nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu. Ďakujem za pozornosť.