20. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predseda výboru, vážené panie poslankyne a poslanci, pokiaľ ide o expozíciu finančného trhu voči Grécku, tak expozícia jednak v bankovom sektore a jednak v sektore penzijných fondov je, ale nie je významná. V bankovom sektore je to menej ako 1 % celkových investícií do týchto produktov, ktoré banky urobili. A je veľmi koncentrovaná do veľmi malého okruhu bánk. Vzhľadom na to, že individuálne údaje by sme nemali uvádzať, je to verejné zasadnutie, tak neuvediem, ktorý okruh bánk to je. Rádovo je to v stovkách miliónov eur. Čiže je to okolo pol miliardy eur pokiaľ ide o expozície bankového sektora. Expozície ostatných sektorov, hlavne je to sústredené v penzijných fondoch, sú nižšie. Opäť je to koncentrované. A je to rádovo v stovkách miliónov, ale menej ako v bankovom sektore. Čiže vzhľadom na veľkosť bankového sektora a veľkosť aj penzijného sektora tieto expozície neznamenajú žiadne systémové riziko. Ide o individuálne riziko konkrétnych inštitúcií, ktoré centrálna banka zohľadnila aj pri stresových testoch, ktoré som spomínal. A taktiež ich zohľadňuje v individuálnych opatreniach voči týmto konkrétnym inštitúciám. Čiže je tam permanentný kontakt s týmito inštitúciami a permanentne rozoberané možné dopady a riešenia týchto dopadov na tieto inštitúcie. Čiže z pohľadu priamej expozície slovenských inštitúcií nehrozí žiadne systémové riziko pre slovenský finančný sektor. Ďakujem.

Ja by som predsa ešte len doplnil, pán guvernér, tú otázku. Je potešiteľnou správa, že slovenský bankový sektor aj v prípade možného štátneho bankrotu v Grécku nie je bezprostredne priamo ohrozený. Na finančnom výbore zaznela informácia pána viceguvernéra Ostrožlíka hovoriaca o tom, že je to menej ako 1 % bilančných súm sektora. Teraz počúvame, že je to menej ako 1 % objemu investícií do takýchto nástrojov. Ale predsa len otázka je, ako hodnotíte prípadné riziká nákazy slovenského bankového sektora od ich materských bánk v zahraničí, pretože systémové banky, či už talianske, rakúske, nemecké, by boli určite možnosťou bankrotu Helénskej republiky dotknuté významne, ako hodnotíte možnosť preliatia tejto nákazy, ako hovorím, z materských spoločností do ich dcérskych bánk na Slovensku, či je toto ošetrené, toto riziko, z pohľadu Národnej banky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže prejdem rovno k veci. Pokiaľ ide o toto riziko, v súčasnosti ošetrené je. Máme nástroje, ktoré sme použili aj v prípade inej banky, ktorá mala problémy svojho času. A takisto mala matku v zahraničí. Čiže máme teraz možnosti, ako zabrániť odlevu prostriedkov z našich bánk do zahraničných matiek. Keď už sme túto tému načali, tak si dovolím povedať, že v súčasnosti prechádza európska legislatíva dosť významnými zmenami. A jedna z týchto zmien, ktorá je navrhovaná, voči ktorej nielen my, ale, dalo by sa povedať, nejaký pool alebo niečo také malých centrálnych bánk, ktoré sú hlavne hostiteľskými krajinami, dosť výrazne oponuje, je, že by sa mala táto možnosť, ktorú na národnej úrovni máme, zmeniť. A mala by byť možnosť tohto presunu priamo z európskej direktívy. Táto direktíva, pokiaľ by naše úsilie nebolo úspešné, by mala platiť od roku 2013. Čiže keď direktíva nadobudne platnosť a bude implementovaná, nebudeme mať už ďalej tieto možnosti. Problém, ktorý tam vidíme, je hlavne ten, že zodpovednosť za trh nám zostáva, ale možnosti, ako ten trh riadiť, by sme nemali. Takže vidíme to ako vážny problém. A na našej úrovni ho všade, ako sa hovorí, prezentujeme, diskutujeme o ňom. Je to otázka už politická. Z našej strany už nie je možné viac urobiť, pretože ide o politické rozhodovanie o direktíve. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť analýzu efektívnosti a produktivity na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny.
Analýza bola predložená do Národnej rady pred viac ako pol rokom, na základe uznesenia Národnej rady sa dnes prerokúva pôvodná neupravená verzia.
K pôvodnej analýze sa uskutočnili dve diskusie, jedna na rokovaní výboru a druhá v Národnej banke Slovenska spolu s členmi výboru, ktorí prijali pozvanie do Národnej banky. Boli tu prezentované rôzne hľadiská, spôsoby možného prístupu posudzovania efektívnosti činnosti Národnej banky. Ale ešte raz hovorím, že táto analýza, ktorá je predložená, nebola o tieto prístupy upravená.
Pokiaľ ide o samotnú analýzu, vychádza z publikovateľných predpokladov a podkladov Európskej centrálnej banky a metodík Európskej centrálnej banky. Slovo publikovateľných zdôrazňujem hlavne z toho dôvodu, že veľa podkladov je dôverného charakteru a nie je možné ich použiť na verejnú prezentáciu.
Analýza uprednostňuje postupy, ktoré sú menej závislé od štruktúry centrálnej banky. Z toho dôvodu sme sa sústredili na ročné prevádzkové náklady zamestnanca a na priemerné personálne náklady na zamestnanca. Pokiaľ ide o ročné prevádzkové náklady na zamestnanca, uvediem už aktuálny údaj za rok 2010. V analýze to máte za rok 2009. Čiže si môžete porovnať tento údaj. Takže za rok 2010 boli priemerné ročné prevádzkové náklady na zamestnanca v eurozóne 190 000 eur. Priemerné prevádzkové náklady na zamestnanca v NBS v roku 2010 dosiahli výšku 70 000 eur, je to 36,8 % priemeru eurozóny, čím sa Národná banka zaradila na tretie miesto s najnižšími priemernými nákladmi za Slovinsko a Maltu. V analýze v roku 2009 sme boli na druhom mieste. Posun je spôsobený tým, že v roku 2010 sme už mali náklady aj s tlačou bankoviek, ktoré sme rok predtým nemali. Čiže sú tam tie ďalšie náklady. Pokiaľ ide o personálne náklady na zamestnanca, Národná banka má v roku 2010 najnižšie náklady v Eurosystéme. Tieto náklady predstavujú zhruba tretinu priemeru Eurosystému.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k prístupom, zefektívňovaniu práce v Národnej banke Slovenska. Tuná vidíme dve roviny prístupu, jednak vnútorné možnosti Národnej banky. Tam dochádzalo k určitému nedorozumeniu, ktoré sme si na úrovni výboru vysvetlili z tej našej relatívne striktnej formulácie, ktorej význam nemal byť tak absolutistický, ako to vyznelo. Malo sa tým povedať, že vnútorné možnosti banky sú limitované na úspory nákladov rádovo v percentách. Čiže vnútorné možnosti banky bez nejakých iných zmien nie sú nejaké dramatické, pokiaľ teda nemajú mať dopad na kvalitu zabezpečovaných činností čiže na kvalitu fungovania trebárs peňažného obehu, platobného styku, kvalitu vykonávania regulácie a dohľadu, finančného trhu a podobne. Pokiaľ ide o vonkajšie možnosti, Národná banka podľa prístupovej zmluvy pri zavedení eura musí vykonávať určitý okruh činností. Všetky ostatné činnosti, ktoré nemusí vykonávať, môžu byť vykonávané mimo Národnej banky Slovenska. Dopad odčlenenia týchto činností by bol rádovo v desiatkach percent, aj pokiaľ ide o počty pracovníkov a pokiaľ ide o náklady, ale iba z pohľadu inštitúcie Národnej banky, pretože tieto činnosti by museli byť naďalej zabezpečované a financované z iných zdrojov, prevažne zo zdrojov verejných a čiastočne z príspevkov účastníkov trhu. Pokiaľ je záujem o to, o koľko vieme znížiť počet pracovníkov, keďže je to diskutovaná téma týmto spôsobom, tak možno povedať, že bolo by to rádovo zaujímavé a bolo by to v stovkách pracovníkov. Čiže konkrétny dopad na počet pracovníkov by bol v tomto širšom rozsahu okolo 300 pracovníkov v priamej činnosti a ďalší pracovníci v obslužnej činnosti, ktorá sa nedá, samozrejme, presne vyčísliť, pretože by sme zistili, čo vlastne a v akom rozsahu z obslužných činností je nevyhnutné. Na záver by som chcel dodať, že pokiaľ ide o postavenie Národnej banky Slovenska z pohľadu eurozóny ako takej, tak je tam jednak faktor, o ktorom hovorím a o ktorom sa nechce hovoriť, resp. nechce byť počúvaný tento faktor, že máme veľmi rozdielne štruktúry. My vykonávame veľmi veľa úloh, ktoré podľa Eurosystému by sme nemuseli vykonávať. Je to trebárs mincový regál, ktorý majú bežne ministerstvá financií. Je to trebárs, ako už som spomínal, dohľad nad finančným trhom, platobný styk a podobne. Čiže ešte raz dôsledne keby sme to zohľadnili, je to v stovkách zamestnancov, niekde cez 300, cez 400 zamestnancov. Máme urobenú aj presnú analýzu a presný prepočet.
Pokiaľ by som sa vrátil k tým vnútorným činnostiam, čo v banke robíme, k zefektívňovaniu činnosti. Prvá systémová vec, ktorú sme začali od januára tohto roku, je prechod na tzv. budgetový systém. Prešli sme zo systému, ktorý sme mali v banke doteraz a ktorý je bežný pre inštitúcie aj štátnej a verejnej správy, resp. bol bežný, kde smerné číslo bolo niečo, čo bolo niečím posvätným. A podľa smerného čísla sa prideľovali mzdy, odmeny na jednotlivé pracoviská a podobne. Toto bolo zrušené. Pracoviská majú svoj budget. A v rámci tohto budgetu nie je dôležité, koľko pracovníkov majú. Dôležité je, ako kvalitne zabezpečujú svoju činnosť. Očakávame efekty z tohto systému pozitívne, aj pokiaľ ide o počet pracovníkov v Národnej banke, zhruba v ročnom horizonte. Prvé vyhodnotenie budeme mať v septembri, po pol roku. Ale je to príliš krátka doba. Predpokladáme, že pri ročnom hodnotení budeme vidieť nejaký dopad tohto opatrenia. Pokiaľ ten dopad nebude dostatočný, budeme musieť pozerať po iných, možno administratívnych nástrojoch, ku ktorým by som veľmi nerád siahal, pretože skúsenosti, ktoré máme nielen u nás, ale aj inde a pred ktorými nás varovala aj Svetová banka, keď sme zlučovali úrad s bankou, sú, že pri celoplošných prepúšťaniach odídu tí najschopnejší a nie tí, ktorých vieme selektívne vytlačiť pri nie celoplošných prepúšťaniach, pretože tí, samozrejme, využijú tie možnosti a dokážu sa na trhu umiestniť. Obyčajne je to spojené s poklesom efektívnosti. Ďalej, pokiaľ ide o šetrenie nákladov, s odborármi sme dohodli kolektívnu zmluvu na tento a budúci rok s rastom mzdových nákladov 0 %. Čiže Národná banka nemá rast mzdových nákladov na tento rok. Ďalšie opatrenie, ktoré je ale dlhodobé, resp. má korene v ďalšej minulosti, je súčasné zefektívňovanie činnosti banky v expozitúrach, kde k 1. januáru budúceho roka rušíme 4 expozitúry, čo znamená, že budeme musieť prepustiť 41 pracovníkov. Je nám naozaj ľúto, že to musíme urobiť, aj ľúto tých individuálnych ľudí, na ktorých to má dopad. Je to niekedy v regiónoch, kde je situácia naozaj zlá, napr. expozitúry v Humennom a Lučenci. Ale tieto expozitúry už... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... roky v podstate dotujeme. A robia len preto, lebo im vozíme peniaze, do Humenného z Košíc, do Lučenca z Bystrice, ap., čo je neefektívne. A nie je možné, aby sme v takejto činnosti pokračovali. Čiže opäť, je nám to ľúto, ale nevieme si v tomto poradiť. Musíme to jednoducho urobiť, pretože naozaj sa to z dlhodobého hľadiska neopláca. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Analýzy efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny (tlač 428).
Tento materiál predelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet s cieľom prerokovať ho do 28. júna . Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Výsledok rokovania vo výbore. Uvedený výbor predloženú analýzu zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky rovnako vziať túto analýzu na vedomie.
Gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 a 5 zákona o rokovacom poriadku schválil uvedenú informáciu uznesením č. 216, poveril poslanca Kollára ako spravodajcu výboru. A súčasne ma poveril predniesť túto informáciu na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, hlasovať o predmetnej informácii po ukončení rozpravy.
Prednesiem teda návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Analýze efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie spomínanú analýzu.“
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte, aby som vystúpil k predkladanej správe a dovolil si predložiť svoje stanovisko k nej.
Dovoľte mi na úvod začať trošku zoširšia pár slovami o Národnej banke Slovenska a jej postavení v súvislosti práve s tými otázkami, ktoré budeme dnes preberať. A myslím si, že verejnosť, dokonca často ani odborná verejnosť si neuvedomuje, že Národná banka predstavuje na Slovensku inštitúciu možno s najväčšou mierou nezávislosti v tejto krajine, a to z dôvodu, že kombinuje tri typy nezávislostí tak, ako, pokiaľ ja viem, ich nekombinuje nikto iný. Nezávislosť Národnej banky Slovenska je chránená Ústavou Slovenskej republiky, nezávislosť Národnej banky Slovenska je chránená Maastrichtskou zmluvou, resp. európskou legislatívou, ktorá ustanovuje, že všetky centrálne banky musia byť nezávislé, najmä z hľadiska udeľovania pokynov na výkon jej činnosti. A čím Národná banka disponuje unikátne, je finančná nezávislosť v tom zmysle, že vďaka určitým monopolným postaveniam, ktoré sme jej ako centrálnej banke zverili a ktoré, samozrejme, ako centrálnej banke patria, má aj finančnú nezávislosť. To znamená, že v podstate tento parlament na rozdiel od takmer akokoľvek inej podobnej inštitúcie nevie ani cez financovanie nejakým spôsobom ju manažovať alebo nejakým spôsobom vstupovať do jej hospodárenia. Z takejto veľmi vysokej miery nezávislosti, ktorá, treba zdôrazniť, je štandardná v rámci eurozóny, to znamená nejde o niečo výnimočné, hádam s výnimkou tej ústavnej garancie, tá sa v iných ústavách väčšinou nenachádza, ale to až taký rozdiel nie je, vyplýva aj veľká zodpovednosť, zodpovednosť regulovať sám seba, keď ma nemôžu regulovať iní. Preto na Národnú banku Slovenska je nutné sa aj pozerať v niečom prísnejšie ako na iných z hľadiska toho, ako sama seba dokáže manažovať vo verejnom záujme, ako sama k sebe pristupuje, pretože nikto iný to za ňu urobiť nemôže, dokonca ani my, dokonca ani keby sme sa tu na tom ústavnou väčšinou zhodli, pokiaľ by sme nechceli porušiť európsku legislatívu a v podstate zmeniť základné funkcie centrálnej banky, nemôžeme mocensky vstúpiť napr. do hospodárenia Národnej banky Slovenska. Je to tak v poriadku, ale prináša to už spomenutú väčšiu zodpovednosť. Pozrime sa na to, ako sa Národná banka historicky s touto svojou veľkou nezávislosťou a zodpovednosťou vyrovnávala. Tá história je rôznorodá. Máme tu aj príklady vynikajúceho výkonu v deväťdesiatych rokoch vo vzťahu k menovej politike, ktorý dodnes všetci odborníci označujú za nielen ekonomický, ale aj politicky veľmi rešpektovateľný a úctyhodný. Máme tu aj menej impresívnu skúsenosť s bankovým dohľadom v tom istom období, ktorý, naopak, odborná verejnosť vidí spätne skôr ako zlyhanie. A napriek tomu Národná banka Slovenska určite patrí medzi inštitúcie, ktoré sú brané verejnosťou, aj odbornou, aj širšou, veľmi vážne.
Pozrime sa z tohto hľadiska na dokument, ktorý nám bol dneska predložený, ktorým je analýza jej efektívnosti. Národná banka sa v ňom opiera primárne o tri argumenty, ktorými zdôvodňuje, prečo nie sú možné nejaké väčšie zmeny smerom vo zvýšení efektívnosti. V tejto súvislosti ja chcem oceniť, že pán guvernér dnes už vo svojom prejave mierne modifikoval niektoré tie veci a upozornil, že teda aj to myslenie sa vyvíja v diskusii. Takže dovoľte mi, aby som ja najprv tiež povedal niečo k pôvodnej verzii toho materiálu a potom možno na záver už reagoval na tie aktuálnejšie vyjadrenia. Národná banka sa opiera vo svojom materiáli o tri veci, ktoré tam podčiarkla. Takže tie aj ja beriem ako najvážnejšie, keď ich samotný autor podčiarkne ako kľúčové informácie.
Prvým argumentom je, že nečerpá prostriedky zo štátneho rozpočtu. To je, samozrejme, pravda. Ale zároveň je to úplne irelevantné, pretože Národná banka, samozrejme, nežije zo vzduchu a ani nežije z nejakého úspešného nezávislého podnikania, ktoré by do nej vložili nejakí akcionári, ale žije z peňazí a monopolov, ktoré sme jej zverili my ako občania tejto krajiny, čo je potom úplne v poriadku. Ale teda tento argument z hľadiska hospodárnosti veľmi neobstojí. Inými slovami, Národná banka práve preto, že fyzicky nepýta v tejto chvíli hotovosť , nemyslím, si že má nejaký nárok hospodáriť menej efektívne ako iný. A hneď chcem teda oceniť, že keď už pán guvernér dnes hovoril, tak tento argument nejako veľmi neforsíroval, hovoril práve naopak, čo sa snaží vedenie banky urobiť pre to , aby banka efektívnejšia bola.
Druhý ten argument v tom materiáli sa týka nízkych prevádzkových nákladov Národnej banky Slovenska na hlavu v porovnaní s inými bankami eurozóny a osobitne teda veľmi nízkymi personálnymi nákladmi. Tam je problém v tom, že to je síce tiež pravda, ale to nevyplýva z nejakého osobitne efektívneho hospodárenia Národnej banky Slovenska, ale je to jednoducho faktor, ktorý je daný nízkou cenovou hladinou a nízkou úrovňou HDP na hlavu na Slovensku, ktorá prispieva k tomu, že akákoľvek inštitúcia na Slovensku, osobitne verejná, má nízke prevádzkové náklady na hlavu a osobitne nízke personálne. Keby sme zobrali ministerstvo financií a porovnali ho s ministerstvom financií v Rakúsku, dovolím si povedať, že by vyšli rovnaké a podľa mňa ešte nižšie čísla. To znamená, že ani tento argument celkom podľa môjho názoru neobstojí.
Potom je tam argument, ktorý hovorí o tom, že centrálna banka je pomerne malá v absolútnom vyjadrení, myslím, že je piata najmenšia, ak som to správne citoval, ospravedlňujem sa, ak som si nezapamätal to číslo správne, čo opäť nie je veľmi relevantný argument, vzhľadom na to, že v každej krajine veľkosť centrálnej banky súvisí, samozrejme, aj s funkciami, ktoré vykonáva. Ale súvisí aj s počtom obyvateľov. Teda je iné obsluhovať 50-miliónový štát, iné je obsluhovať 5-miliónový štát.
No a posledná vec, ktorú by som ja zdôraznil, než sa dostanem k svojim otázkam záverečným, je to, že v prvom rade tie banky eurozóny, s ktorými sa tam porovnáva, a tam uznávam, že to nie je chyba centrálnej banky, je to vecou toho zadania, sú tiež pomerne pekne vypasené. To znamená, že neporovnávame s nejakými vychudnutými dokatovanými inštitúciami našu Národnú banku, porovnávame ju s inými nezávislými, historicky tiež celkom pekne, by som povedal, nakŕmenými centrálnymi bankami. A tým pádom, samozrejme, čo z tohto vyplýva, je, že je vedomé toho, že ten benchmark možno je správny, ale že ten benchmark je pomerne štedrý, a teda aj tak ho treba interpretovať.
No a tým by som sa dostal aj k tým otázkam, ktoré mne, naopak, v tej analýze chýbajú. Ja si nemyslím, že niekto zvonku môže nahrádzať v tejto analýze Národnú banku. A akékoľvek poznámky, to viem, že aj pán predseda výboru mal v minulosti, aj pán poslanec Matej mal v minulosti, aj ja som sa k tomu vyjadril niečo, sú naozaj len poznámky zvonku. Na to, aby sme vedeli povedať, ako by Národná banka mala vyzerať, by sme museli byť jej súčasťou. A v tom smere si myslím, že naozaj nakoniec je vždy na manažmente Národnej banky, dokonca aj keby nebola nezávislá, teda nezávislá je, aby urobila analýzu. My, čo môžeme urobiť, je, že môžeme tie analýzy podrobiť svojmu skúmaniu a vyjadriť sa k nim, či ich považujeme za dostatočné a nedostatočné, a v čom. A z tohto hľadiska dovoľte mi, aby boli interpretované aj otázky, ktoré ja predložím. Otázky, ktoré ja mám, sú nasledovné.
Prvá je, že v roku 2009 sme vstúpili do eurozóny, a dá sa predsa len predpokladať, že v súvislosti so vstupom do spoločnej menovej politiky klesne, by som povedal, nevyhnutné množstvo funkcií, najmä v súvislosti s prípravou a realizáciou menovej politiky, ktoré Národná banka vykonáva, napriek tomu s výnimkou členov Bankovej rady, čo inak chcem oceniť, tento krok, ak sa nemýlim, ešte minulej vlády, že sa pristúpilo k reforme aspoň počtu členov Bankovej rady, tak nedošlo k nejakému výraznejšiemu zníženiu počtu zamestnancov po vstupe do eurozóny, do akej miery je to podľa vedenia Národnej banky v poriadku.
Druhá moja otázka je, ak iné verejné inštitúcie, ktoré sú v tomto štáte, mohli bez zásadného obmedzenia svojej funkčnosti v posledných rokoch ušetriť pomerne výrazné prostriedky na samých sebe , opäť prvý krok urobila už vláda Roberta Fica, aj keď sa úplne až tak nepodaril, ale bola tam snaha, a k ďalšiemu sa pristúpilo v tohtoročnom rozpočte, a tu už naozaj dochádza k masívnemu znižovaniu napr. zamestnanosti vo verejnom sektore, čo teda vedie manažment Národnej banky k vyhláseniu, že podobné zníženia v prípade Národnej banky by viedli k nejakému zásadnému znefunkčneniu alebo nie sú možné bez odčlenenia funkcií. To znamená, naozaj pracujú ľudia v Národnej banke tak tvrdo a tak intenzívne, všetci do jedného, do posledného „šroubku“, že nie je tam ten priestor? V tejto súvislosti chcem opäť oceniť, že toto, čo pán guvernér už dneska dával najavo, asi ani manažment si úplne nemyslí a že hľadá už spôsoby, ako predsa len z inštitúcie vyťažiť trošku viac a trošku menej. Takže v tomto veľmi oceňujem, že dochádza k posunu.
Potom sú otázky, ktoré sa netýkajú počtu zamestnancov, ale týkajú sa napr. toho, prečo Národná banka považuje za optimálne mať plošnú výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní, samozrejme, sú určité veci, kde, aj ja to chápem, a na tom sa zhodneme, je dobré mať výnimku, najmä vo vzťahu k Mincovni ap., či je teda vhodné mať tú výnimku tak plošne definovanú, ako v dnešnom zákone to je, a či by napr. aj to nemohlo prispieť k efektívnejšiemu hospodáreniu.
Ďalšia otázka súvisiaca s prevádzkou súvisí s budovou, či naozaj táto budova je teda nevyhnutná len pre Národnú banku alebo by mohlo dôjsť opäť k zníženiu nákladovosti tým, že by tá budova bola využitá nejakým efektívnejším spôsobom.
Posledná otázka v tejto súvislosti je, či nie je možné analyzovať, prečo Národná banka na počet obyvateľov má o 20 až 30 % viac zamestnancov, ako by to z matematického porovnania vychádzalo, a to dokonca berúc do úvahy aj šírku funkcií Národnej banky. Tam opäť chcem oceniť, že pán guvernér v dnešnom vystúpení reagoval na túto otázku výlučným preventívnym spôsobom. Jeho argument bol, že tie dodatočné funkcie viac než kompenzujú teda tento vyšší počet. Ja by som povedal, že ja si to rád dám vysvetliť. Ale teda je mi len ľúto, že to nemáme na papieri, nemáme to v tej analýze, aby sa to naozaj dalo podrobiť určitému skúmaniu. Ale cením si to, že vedenie takto vážne pristúpilo aj k tomuto argumentu.
Dovoľte mi teda skončiť tam, kde som začal. A to je tým, že s veľkou nezávislosťou prichádza aj veľká zodpovednosť sa samuregulovať a samospravovať v záujme občanov tejto krajiny a Národná banka ako inštitúcia asi s najväčšou mierou nezávislosti v tejto krajine má tú zodpovednosť osobitne veľkú a pre mňa osobne touto analýzou tú zodpovednosť nenapĺňa tak, ako by som ja v ňu veril. A dúfam teda, že ak nie teda voči nám, tak aspoň dovnútra bude pristupovať s väčšou zodpovednosťou, ale aj s väčšou razanciou.
A v tejto súvislosti mi dovoľte sa takisto vyjadriť k tomu prejavu pána guvernéra, kde chcem povedať, že naozaj si cením to, že takýmto spôsobom aj on už dneska dával najavo, myslím si, tento typ prístupu. A verím, že to tak bude aj v budúcnosti. Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, Národná banka Slovenska na svoju prevádzku v roku 2009 spotrebovala 31,6 mil. eur a v roku 2010 to už bolo 44,4 mil. eur. Na otázku, v čom vidí minister financií nehospodárnosť tejto inštitúcie, uviedol, že prezamestnanosť môže byť jeden z dôvodov. Na portáli Aktualne.sk Národná banka Slovenska tvrdí, že počet jej zamestnancov je aj po zavedení eura primeraný. Počet zamestnancov Národnej banky Slovenska je 1 118 ľudí. Ale v správe sa uvádza, že pre 1 082 zamestnancov objem vyplatených miezd odmien a požitkov predstavoval za rok na jedného zamestnanca 34 365, na jedného zamestnanca priemerne 31 760,6 eur na deväť zamestnancov napr. expozitúry v Humennom. Chcem povedať, prečo hovorím o expozitúre v Humennom. Som primátorkou mesta Humenného a nezastávam nikoho len zo svojich ľudí, ktorých poznám, zastávam ľudí, ktorí za mnou prišli. A sú z odborových zväzov z Košíc a zo všetkých bánk, ktoré máte, pán Makúch. Ale priemerný objem miezd a požitkov na zamestnanca je skreslený výškou miezd 102 vedúcich pracovníkov. Z uvedeného vyplýva, že jeden člen Bankovej rady poberá vyššie mzdy a požitky za rok ako 9 zamestnancov napr. expozitúry v Humennom. Keď v roku 2006 Národná banka Slovenska zmenila pobočkovú štruktúru svojich regionálnych pracovísk v rámci novej koncepcie ich riadenia, upustila od modelu reprezentácie v troch v územnosprávnych krajoch prostredníctvom pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, pretože tento model považovali za zastaraný, zriadila v mestách expozitúry profilované už výlučne ako miesta zabezpečujúce hotovostný peňažný obeh a správu zásob peňazí. Zriadila expozitúry v Trenčíne, v Nových Zámkoch, v Žiline, v Lučenci, v Poprade a v Humennom. S organizačnou zmenou od 1. júla 2006 sa jej podarilo znížiť počet pracovných miest v Národnej banke Slovenska o 85. Číže chcem povedať, že tým že zriadila expozitúry, že zaviedla služby na celom Slovensku, ešte znížila o 85 ľudí počet zamestnancov. O potrebe analyzovať efektívnosť inštitúcie hovorí Martin Barto dňa 6. 7. 2006 v časopise Trend: „Opätovne otváram otázku, ako ponížime počet zamestnancov práve cez tieto expozitúry, kde má Národná banka prepustiť 41 ľudí, koľko ľudí navýšime v Bratislave, aká je opätovne efektivita, ak pobočky prestanú vykonávať služby, pretože to nie je iba o počte zamestnancov, ale aj o službách občanom, kde služby Národnej banky majú slúžiť všetkým regiónom rovnako. Ak týchto 41 pracovných miest vo vytvorených pobočkách dokáže znížiť v centrálnej banke 89 pracovných miest, nerozumiem, čo sleduje Národná banka zrušením týchto expozitúr.“
Národná banka Slovenska má na území štátu okrem svojho ústredia zriadených aj 9 expozitúr. Pre porovnanie, priemerný počet expozitúr v Eurosystéme je 22, zverejnené na www.narodnabankaslovenska.sk, v analýze efektívnosti, ktorú tu momentálne máme. Oddelenie expozitúry v oblasti hotovostného peňažného obehu vybavuje najmä túto odbornú agendu: Uschováva a spravuje zásoby bankových mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí a iných hodnôt a zabezpečuje prípravu zásielok, zásob peňazí. Po druhé, vydáva a prijíma bankovky a mince do a z obehu, prijíma pamätné bankovky a pamätné mince, poskytuje náhrady na necelé bankovky a za inak poškodené bankovky a mince, vymieňa bankovky a mince, vymieňa bezplatné bankovky a mince počas obdobia určeného na ich výmenu a odoberá bez náhrady necelé alebo inak poškodené bankovky a mince, za ktoré sa nemohla poskytnúť náhrada, bankovky a mince falšované alebo pozmenené, podozrivé, že sú falšované alebo pozmenené, pre bankovky a ostatné subjekty hotovostného peňažného obehu. Po tretie, spracováva bankovky a mince prijaté z obehu, ničí neplatné a vyradené bankovky a mince. Po štvrté, zadáva vstupné údaje do aplikačných programových systémov a spracováva účtovné podklady pre emisiu peňazí za expozitúru. Po piate, zabezpečuje prevádzku a riadenie, používanie systémov a zariadení na spracúvanie a uschovávanie peňazí, zabezpečuje servis a pravidelné kontroly prostredníctvom oprávnenej organizácie.
Nedostatočná úložná kapacita úschovných miest na uloženie potrebných zásob peňazí, nedostatočné priestory a nízka kapacita strojových zariadení na spracovanie peňazí nezodpovedali potrebám emisnej banky, preto odbor peňažného obehu Národnej banky vypracoval koncepciu potreby vlastných úschovných a spracovateľských miest Národnej banky na území Slovenska. Dôvodom bol návrh cieľového riešenia uschovať a spracovať peniaze výhradne vo vlastných úschovných a spracovateľských miestach s vlastnými pracovníkmi. Výsledkom navrhnutej koncepcie rozhodnutím Bankovej rady z roku 2000 bolo vybudovanie šiestich vlastných úschovných a spracovateľských miest Národnej banky Slovenska, expozitúr v Trenčíne, Nových Zámkoch, Žiline, Lučenci, Humennom a Poprade a zrušenie správy zásob poverených v deviatich pobočkách VÚB, čo znamená, že by ste teraz tieto služby museli vykonávať komerčne cez vlastne banky, ktoré sú komerčné. Zmeny navrhovaného dispozičného riešenia boli najmä dôsledkom realizácie zákona o Štátnej pokladnici, uplatňovania princípu zachovania rovnomerného rozmiestnenia úschovných a spracovateľských miest z geografického hľadiska, kapacity spracovateľských a úschovných miest Národnej banky vzhľadom na regionálne hľadiská rozmiestnenia v pôsobnosti na pobočkách Národnej banky v Bratislave, Banskej Bystrica a Košiciach. V organizačných zložkách boli vytvorené také podmienky, ktoré umožňovali zabezpečovať činnosti súvisiace so správou zásob na vysokej úrovni bez potreby participácie niektorých komerčných bánk. Týmto začala nová etapa zabezpečovania hotovostného peňažného obehu v Slovenskej republike. Napriek náročnému rozhodovaniu o umiestnení expozitúry Národnej banky medzi dvoma mestami, Michalovcami a Humenným Národná banka v tom čase rozhodla o výstavbe expozitúry v Humennom. Mesto Humenné po vzájomných rokovaniach a uvedomení si dôležitosti postavenia Národnej banky spolupracovalo pri hľadaní vhodnej lokality v meste a ponúklo vybraté lukratívne miesto za jednu korunu slovenskú. Všetky rozhodnutia mesta boli vykonané s vedomím, že takto budú zabezpečené služby Národnej banky obyvateľstvu širokému regiónu v okresoch Humenné, Snina, Medzilaborce, Michalovce, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov a tým Národná banka prispeje aj k rozmieňaniu nezamestnanosti, vytvoreniu nových pracovných miest.
Kladiem vám za občanov otázku, aká je dlhodobá stratégia, keď po necelých siedmich rokoch Národná banka ruší svoje ešte v záruke novo postavené expozitúry, ktoré boli zriadené práve za účelom úspory a zefektívnenia činností spojených s úschovou a spracovaním zásob peňazí vzatím zo súkromných rúk. Myslím tým prevzatie správy zásob z VÚB do vlastných. A teraz chceme tento vývoj opäť zvrátiť? Zvážila Národná banka Slovenska zrušenia, ako sú zníženie dostupnosti dotknutých služieb pre najširšiu verejnosť, prenesenie minimálnej časti nákladov Národnej banky na verejnosť? Ak peňažný obeh prevezmú iné firmy, stane sa peňažný obeh nástrojom zisku, čoho bude konečným dôsledkom predražovanie. A zaplatí to nakoniec verejnosť cez poplatky. Nie je tu paradox, kto a ako sa snaží v Národnej banke šetriť? Banková rada svojimi rozhodnutiami zmenila a zrušila činnosť expozitúr. A teraz sama poukazuje na ich neefektívnosť napriek tomu, že cieľom Národnej banky nie je iba tvorba zisku. Nie sú to rozhodnutia na základe možno nejakej inej objednávky? Národná banka je nepodnikateľský subjekt. Nie je subjektom štátneho rozpočtu. A jej hospodársky výsledok sa nezahŕňa do výsledku Slovenskej republiky. A z metodológie európskeho systému v tomto smere pre ňu neplynú žiadne povinnosti.
V eurozóne má Národná banka Slovenska druhé najnižšie priemerné prevádzkové náklady na zamestnanca. Priemer za celú eurozónu je 182 000 eur, kým náklady na zamestnanca predstavujú u nás 64 000 eur. Piate najnižšie prevádzkové náklady za všetky centrálne banky, priemerné prevádzkové náklady za všetky národné centrálne banky eurozóny predstavujú v absolútnej hodnote 518 609 eur, Národná banka má celkové prevádzkové náklady 64 499 eur, ôsme miesto v počte zamestnancov zo šestnástich centrálnych bánk.
Východ je región s vysokou nezamestnanosťou, s nedostatkom pracovných miest. A mzdy sú tu vždy a vždy lacnejšie, ako je tomu v Bratislave. Na východe Slovenska ľudia potrebujú tiež žiť a pracovať a majú právo na služby. Poslanci, tí, ktorí sme z východu, ktorým naši voliči dali dôveru, by sme mali za nich obhajovať ich práva a dôstojný plnohodnotný život na východe, ktorý pred voľbami sľuboval priblížiť úroveň Bratislavy úrovni východu. Aj dnes sa rozprávame o tom, že máme regionálne rozdiely. A máte vo volebnom programe, celá koalícia, ako chceme znižovať rozdiely medzi východným Slovenskom a západným Slovenskom.
Nemôžeme dopustiť, aby Národná banka úspory hľadala práve v rušení expozitúr, ktoré slúžia obyvateľstvu. Preto ja žiadam, aby sme prehodnotili ich zachovanie. Samozrejme, nemôžeme ich my zachovať, ale môžeme to žiadať od Národnej banky Slovenska. Národná banka rezervy má. Zmeny v jej kompetenciách po vstupe do ESCB a po prijatí eura tomu dávajú priestor.
A ešte veľmi dôležitá skutočnosť, možno nie príliš veľká, ale pre občanov veľmi dôležitá. Preverovala som si, ako v praxi fungujú komerčné banky pri zabezpečovaní služieb, ktoré robí Národná banka Slovenska, expozitúra napr. v Humennom, stále budem hovoriť o Humennom, lebo ľudia majú hovoriť o tom, čo poznajú, a ja som primátorka Humenného a Humenné poznám a poznám aj činnosť expozitúry, nie celkom, ale poznám ju. Pri výmene peňazí som zistila napr., že v UniCredit Bank nemenia vôbec poškodené bankovky, lebo nie sú vybavení mriežkami a odkazujú sa na Národnú banku, Dexia banka Slovensko ich nemení a povedala, že je to v správe Národnej banky, vo VÚB ich nemenia. Robí to Národná banka, ale vymenia bezplatne iba ináč poškodenú bankovku do 1 x 1 cm. V Tatrabanke ich nemenia vôbec, ak nie ste klientom, vymenia tam bezplatne tiež iba poškodenú bankovku 1 x 1 cm. V Poštovej banke radia, aby sme s tým išli do Národnej banky. Z toho mi vyplýva, že komerčné banky ich nemenia, nechcú vykonávať služby spojené s výmenou peňazí a odkazujú to všetko na Národnú banku. Ak sa takáto zruší, občan si môže vybrať, že pocestuje, zasa poviem príklad Humenného, do Národnej banky buď do Košíc, alebo do Popradu, pričom ho cesta bude stáť 4,78 eura. A pritom ak si vymení 5-eurovú bankovku, tak ho to bude stáť 8,9 eura. Môže ale využiť služby pošty a zaslať bankovku do Národnej banky v Bratislave, ktorá mu v zmysle zákona poskytne túto službu bez problémov aj za zrušenú expozitúru, ale to ho bude o 1,4 eura viac ako cenina druhej triedy. Teda opätovne za 5-eurovú bankovku dostane 3,6 eura. Vážení páni, to ľudia na východnom Slovensku zo zákona nemajú mať také isté služby za takú istú cenu, za akú ich majú na celom Slovensku? Tak tomu hovorím určite bezplatná služba obyvateľstvu.
A dovoľte mi ešte citáciu predsedu slovenského parlamentu Richarda Sulíka, kde pán Sulík uviedol, myslím si, že toto bude pre vás vážnejší argument: "Slovensko by malo mať pripravený plán na opätovné zavedenie slovenskej koruny. Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku".
Návrat Slovenska k slovenskej korune je podľa ministra financií Ivana Mikloša teoreticky možný, ako však dodáva v rozhovore pre denník Nový Čas, o návrate ku korune by nerád špekuloval, teoreticky to možné je, veď už sme prešli z česko-slovenskej koruny na slovenskú korunu, ale tie náklady a dôsledky by neboli ani malé, ani veľké.
A ja sa pýtam: V takomto období, kedy sa vlastne aj Európa zmieta v neistote, ideme rušiť expozitúry, ak nevieme, čo sa vlastne udeje?
Vážený pán guvernér pán Makúch a členovia Bankovej rady Viliam Ostrožlík, Štefan Králik, Karol Mrva a Gabriela Sedláková, ktorí stojíte vo vedení Národnej banky Slovenska, skúste vymyslieť efektívny nástroj šetrenia, a nie jednoducho rušiť expozitúry na východe Slovenska, kde toto rozhodnutie prinesie väčšiu nezamestnanosť, predražené služby pre ľudí s nižšími príjmami, ako sú v Bratislave. Žiadam vás v mene občanov Slovenska zmeniť vaše doslova, nazvem to, možno unáhlené rozhodnutie šetriť tam, kde to šetrenie bude mať minimálny efekt, a to zrušením expozitúr, a zamyslieť sa nad aktuálnym stavom inštitúcie Národnej banky Slovenska v Bratislave. A preto podávam návrh na uznesenie, ktoré znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. zákona o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov A. berie na vedomie Analýzu efektívnosti a produktivity práce Národnej banky Slovenska na príklade prípadovej štúdie komparácie s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny (tlač 428) a B. žiada prehodnotiť správu o efektívnosti činnosti Národnej banky Slovenska a ponechať expozitúry v Humennom, v Lučenci a v Trenčíne.“ Žiadam vás a prosím, aby ste potom o tom nechali hlasovať. Rovnako prosím všetkých poslancov z poslaneckých klubov, či Slovenskej národnej strany, strany Most – Híd, ale aj Obyčajných ľudí, ak veria slovám svojich kolegov a skutočne nechcú budovať priepasti medzi východným, západným a stredným Slovenskom, v mene občanov ich prosím, aby podporili tento môj návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne a pani poslankyňa, nerád to robím, ale musím s vami ako s opozičnou poslankyňou v mnohom súhlasiť, lebo taká je politika. A ja by som chcel zdôrazniť jednu vec, vždy keď sa prepúšťajú ľudia, zefektívňuje sa práca akejkoľvek inštitúcie, tak mrzí ma, že sa tak deje vždy od konca, a nie od centra. A ja uvediem len jeden údaj. Ja som na to upozorňoval guvernéra Národnej banky. A pritom chcem ešte zdôrazniť, než poviem tento údaj, že si uvedomujem s plnou váhou samostatnosť Národnej banky ako inštitúcie, ktorá nie je priamo napojená na štátny rozpočet. Ale myslím si že keď sa ide šetriť, tak by sa malo pozrieť aj na šetrenie v budove tu v Bratislave, v centrále Národnej banky, lebo myslím si že mať 18 ľudí na zahraničnom odbore Národnej banky Slovenska je luxus, ktorý nie je ani na Úrade vlády. Myslím si, že keby tam sa našli rezervy, tak nie je potrebné siahať na expozitúry, ktoré ponúkajú služby občanom v tom regióne, v ktorom sa nachádzajú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. V prvom rade si dovolím poďakovať pani poslankyni Vaľovej za tento príspevok. A myslím, že jej názor je veľmi správny. Napriek tomu, že z organizačných dôvodov pre Národnú banku sa môže javiť tento krok skutočne nejakými úspornými opatreniami, treba si uvedomiť, že v porovnaní s minulým rokom došlo k medziročnému nárastu miery nezamestnanosti, či evidovanej miery nezamestnanosti alebo celkovej miery nezamestnanosti. Je to viac ako 18 000 ľudí. Pokiaľ ide o evidovanú mieru nezamestnanosti, je to nárast viac ako o 4 600 ľudí, a celkovú mieru nezamestnanosti, je to viac ako o 13 000 ľudí. Došlo k predĺženiu a zvýšeniu počtu dlhodobo nezamestnaných. Vyspelé krajiny Európy veľmi často práve v štátnej správe a verejnej správe udržujú v čase vysokej miery nezamestnanosti aj dokonca miernu prezamestnanosť, len aby ľudia zostali pracovať a aby mali zachované návyky. A v tomto prípade si myslím, že pán guvernér Národnej banky určite nájde iné šetriace opatrenie a organizačné riešenie také, aby v meste Humennom sme ten veľmi nízky počet miest pracovných, ktorý tam je, neznižovali a udržali. A dokonca možno keby sme ho ešte aj podporili. Netvrdím, že to musí byť z Národnej banky. V tejto chvíli musím povedať, že prešovský región, košický región a banskobystrický región sú regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti. A preto, pán poslanec Matej, taktiež chcem vysloviť vám poďakovanie, že máte taký istý názor. Ďakujem za pozornosť.