20. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým pripomienkam, ktoré boli vznesené. Začnem v časovom poradí.
Čiže pán poslanec Beblavý hovoril ako prvý.
Tak po prvé. Mýtus, že Národná banka drží stále počet pracovníkov na nejakom čísle v súčasnosti, je to 1 079, nie je celkom správny. Národná banka mala najvyšší počet zamestnancov 1 356, ako sa mi vidí. Čiže postupne Národná banka prepustila viac ako 350 ľudí. A zároveň ale z Úradu pre finančný trh zobrala 100 ľudí. Čiže po očistení by to bol pokles o 450 ľudí zhruba v Národnej banke alebo ku 450 ľudom. Robila to aj pod vplyvom toho, že išla zavádzať euro. A pri činnostiach, kde videla, že nie je potrebné z dlhodobého hľadiska držať ľudí a tie činnosti prevádzkovať a bolo to možné riešiť brigádnicky a dočasnými pracovnými pomermi, urobila tento krok. A hlavne roky 2008 a 2009 boli rokmi, kde pracovalo v Národnej banke veľmi veľa dohodárov a brigádnikov a pracovníkov na dobu určitú, ktorých sme medzitým prepustili, čo sa v týchto číslach, samozrejme, nemôže ukázať, lebo neboli nikdy v kmeňovom stave banky. To, samozrejme, neznamená, že Národná banka Slovenska do budúcna nebude aj dovnútra banky naďalej, ako som už hovoril aj vo svojom vystúpení, efektívne sa správať. A očakávam tiež, že k ďalšiemu poklesu zamestnancov aj na centrále príde.
Pokiaľ ide o stále diskutovaný problém veľkosti štátu a štruktúry banky, dovolím si povedať, že budeme mať asi naďalej rozdielne názory s pánom poslancom Beblavým, je to, nakoniec, normálne. Z tabuľky, ktorú z jeho článku čerpám, v SME vychádza, že na Slovensku je to 20 ľudí na 100 000 obyvateľov. A keď si zoberieme všetky banky, ktoré majú viac ľudí, sú menšie, je to logické, pretože platí to, čo povedal pán poslanec, že menej ľudí – menšia obsluha platí aj opačne. Aj pri menšom počte obyvateľov treba niečo štandardne zabezpečiť, čo je zase nevýhoda malých štátov. Čiže nie náhodou tak má Malta 81 ľudí, Luxemburg 49 ľudí a podobne. Čiže malý štát potrebuje zabezpečiť to isté čo veľké štáty. Čiže, bohužiaľ, má ten počet.
A ten dopad štruktúry. Tam budem mať trošku rozdielny názor stále, lebo si myslím, že je hlavne z pohľadu Národnej banky signifikantný. A budeme prediskutovávať ďalej s členmi výboru, trebárs tieto veci, aby bolo zrejmé, kde asi sme a čo asi je možné v tomto robiť. Nebránime sa tým diskusiám. Dohodli sme sa na tom. A pevne verím, že budú pokračovať.
Ďalší mýtus je, že Národná banka, resp. centrálne banky si môžu naraziť peňazí, obchodovať s nimi ap. a žijú z nejakých rezerv. V prípade Národnej banky Slovenska jednak emitovanie peňazí je prísne regulované v rámci Európskej centrálnej banky. Je to podriadené hlavnému cieľu držať infláciu blízko 2 %, podľa možnosti pod 2 %. Čiže veľmi prísne sa objem peňažnej zásoby posudzuje a reguluje. Čiže tam nie sú v podstate možnosti žiadne. Je to vyložene podriadené tomuto cieľu.
Pokiaľ ide o naše rezervy, je všeobecne známe, že máme záporné imanie, mínus 4,5 mld. eur máme preto, že nemáme žiadne rezervy, lebo všetky rezervy, čo sme mali, sme koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom minulého desaťročia odviedli do štátneho rozpočtu, čo osobne pokladám za veľmi hrubú chybu vtedajšieho vedenia Národnej banky. Keby sme tie rezervy mali a boli by sme si ich zhodnocovali, tak teraz pri týchto výkyvoch nie sme v zápornom imaní, resp. máme záporné imanie oveľa menšie. Čiže existujeme, žijeme nie zo štátneho rozpočtu, nie z rezerv a nie z emisií peňazí, ale z prerozdeľovacích systémov v rámci Európskej centrálnej banky. Čiže žijeme aj na úkor tých bohatých centrálnych bánk, ktoré vedia, že sme v zápornom imaní. Čiže nemáme iné možnosti. Volá sa to odborne ANF, ale bližšie sa k tomu vyjadrovať nebudem, pretože ide o veci, ktoré sú dôverné.
Pokiaľ ide o budovu, súhlasím s tým, že tá budova je naozaj neefektívna. A budova je jeden komín, kde obstavaný priestor okolo komína je efektívne využiteľný na kancelárske priestory. Celé vnútro je takisto náročné na energie. A dajú sa tam robiť maximálne zasadačky na dočasné nejaké schôdze alebo sklady ap., z čoho toľko toho naozaj nepotrebujeme. Ale nedajú sa tam urobiť aj z hygienického hľadiska, z hľadiska hygienických noriem, bezpečnosti práce kancelárie a nejaké takéto podobné priestory, ktoré by boli oveľa lepšie využiteľné. Na druhej strane nemáme problém s efektívnosťou budov len v Bratislave. Máme problém s efektívnosťou budov aj inde. V Košiciach máme veľkú časť budovy dlhodobo prázdnu po redukcii pracovníkov v roku 2006. Písali sme na všetky možné orgány v Košiciach, štátne, verejné, cez realitné kancelárie, inzeráty ap., bohužiaľ, nedarí sa nám ten priestor obsadiť. Podobne je priestor trebárs v Bratislave Mýtnik. Podobne je priestor v Banskej Bystrici, kde sme dočasne mali Špeciálny súd a Najvyšší kontrolný úrad. Ale ani tieto priestory nevieme efektívne využiť. Čiže je to problém. Pokiaľ ide konkrétne o budovu v Humennom, máme rozbehnuté rokovania, možno by som to nemal hovoriť, ale dovolím si to povedať, s colnou správou. Dúfam, že budú tie rokovania úspešné a colná správa tú budovu od nás preberie. Čiže ju rovnako, ako sa hovorí, za jednu korunu, odovzdáme. A colná správa si vie vzhľadom na to, že ide o prihraničnú oblasť, predstaviť, ale nebudem za ňu hovoriť, ako by tú budovu využívala. Ponuka, samozrejme, platí, aj ponuka pre Mýtnik, ponuka takisto pre iné budovy, ktoré máme, zdôrazňujem, v Košiciach. Môžem hovoriť o Prešove, kde máme dve poschodia, ktoré sú veľmi ťažko využiteľné. Je to naozaj problém. Ten problém si uvedomujeme. Ale na druhej strane služby občanom, ktoré sa poskytovali v Humennom, boli v podstate nulové. Hlavne sa tam spracovávali peniaze, nie teda len v Humennom, ale aj v tých ostatných expozitúrach, ktoré sme tam vozili z Košíc, Bystrice a z iných bližších, teda väčších expozitúr, ktoré by boli spracovateľné aj tam, pretože tam nevyužívame kapacity na sto percent. Čiže len si zlepšíme využitie kapacít v tých iných oblastiach. Takže, bohužiaľ, je to náš inštitucionálny pohľad, ktorý je jednoducho taký, aký je.
Pokiaľ ide o ten počet, o tom sme už hovorili vlastne. Myslím, že netreba k tomu viac hovoriť. Myslím, že pánovi Matejovi som odpovedal na to. Nezmienil som sa o odbore zahraničnom. Musíme to prejsť, lebo my taký odbor nemáme. Máme tam oddelenie nejaké. A neviem presne, či je na ňom toľko ľudí. Ale je to v rámci budgetového systému a tých vecí, ktoré som spomínal, že s každým riaditeľom odboru budeme na úrovni Bankovej rady NBS hovoriť, aby nám vysvetlil, na čo používa ľudí, prečo ich má toľko a čo vie s tými ľuďmi urobiť. Je to pred nami, máme to rozhodnuté. Odštartuje sa to v septembri spoločným zhromaždením riaditeľov odborov. Čiže určite tieto veci robiť budeme. A neviem o koľko ľudí pôjde, ale určite to efekty bude mať. Budeme sa v budúcnosti o tom baviť.
A na záver sa mi celkom páčilo, že tu zaznel určitý konsenzus opozície a koalície. A neberte to naozaj ani za mentorstvo, ani za neskromné, ale osobne by som privítal, keby sa širokým konsenzom v tomto parlamente po naozaj konštruktívnej diskusii dokázali schvaľovať kľúčové dlhodobé a zahraničné potreby, ktoré Slovensko jednoznačne má, aby neboli vždycky po každom volebnom období modifikované a aby sa trebárs penzijný systém a jeho stabilita dokázala zabetónovať dlhodobo, pretože sa tam investujú peniaze na desiatky rokov, aby nám bolo jasné, keďže tu bol spomenutý plán B, že sme členmi nejakého klubu a mali by sme sa správať ako člen toho klubu, a nie to brať ako jednosmernú cestu, že berieme dotácie, ale že keď klub niečo potrebuje, tak že sa nás to netýka. Čiže osobne si dovolím vyzvať na konsenzuálne diskusie a konsenzuálne rozhodnutia v kľúčových otázkach, ktoré sa týkajú Slovenska či už v domácom alebo v zahraničnom prostredí. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán guvernér, dámy a páni, keďže vidím, že pomaličky napätie v sále bude rásť v súvislosti s blížiacim sa bodom prerokovávania pomoci Helénskej republike, tak nebudem hovoriť veľmi dlho, ale predsa len mi nedá neskonštatovať pár zistení.
To úplne najkľúčovejšie zistenie z dnešnej diskusie, pokiaľ ide o efektívnosť fungovania Národnej banky Slovenska a produktivitu práce centrálnej menovej inštitúcie Slovenskej republiky, je to zistenie, že prvýkrát, pán guvernér, takmer rok po voľbách, nezaznelo v tejto snemovni, našťastie ani zo strany opozície, ani zo strany koalície, ani z vašich úst, a to naozaj veľmi úprimne oceňujem, že akákoľvek snaha alebo volanie po zvýšení produktivity práce, po zvýšení efektívnosti fungovania centrálnej banky nemá, ale doslova a do písmena nič spoločné s ohrozením nezávislosti tejto inštitúcie. To je naozaj veľmi kľúčový, dramatický posun, že konečne sme schopní vôbec o tejto téme diskutovať tak, aby sme dali pred zátvorku akékoľvek vzájomné obviňovania sa z toho, že tu niekto chce ohroziť nezávislosť centrálnej banky. Prečo to hovorím? Mnohí v tejto snemovni, ktorí nemajú túto tému ako svoje hobby, ako nejaké jadro svojho záujmu alebo vec, ktorou by sa zapodievali často, veľakrát celkom prirodzene takýto materiál ani nemusia dočítať do konca. A dovoľte mi, aby som odcitoval jednu jedinú vetu, ktorou sa celá predložená analýza končí: „Na základe porovnania Národnej banky Slovenska s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny možno konštatovať, že znižovanie počtu zamestnancov a nákladov Národnej banky by bolo možné iba odčlenením činností na iné inštitúcie Slovenskej republiky, čo by znamenalo zaťaženie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.“ A toto je naozaj konštatovanie, ktoré v dobe, keď sme predloženú analýzu dostali, vyvolalo vo mne des v tom zmysle, že je to jediná inštitúcia v Slovenskej republike, kde už naozaj niet čo zlepšovať, niet ako zvyšovať efektívnosť a produktivitu práce. Som naozaj veľmi rád, že sme sa posunuli v tej diskusii ďalej a že koniec koncov aj autori tejto štúdie priznali, že celkom v spomínanej analýze asi nebolo úplne všetko pomenované správnymi slovami. A teda zostanem pri konštatovaní, že vítam ďalšiu diskusiu v tomto smere. A vítam hlavne to, že, podčiarkujem to poslednýkrát, bez akéhokoľvek ohrozenia nezávislosti centrálnej banky je táto inštitúcia, pevne verím, prístupná vo zvýšenej miere operatívnosti, a by som hovoril o kooperatívnosti, nie o ohrozovaní nezávislosti.
Chcem ešte zdôrazniť, že na stretnutí výboru pre financie a rozpočet s Bankovou radou Národnej banky Slovenska konštatoval pán guvernér, že končí akési moratórium, ktoré tu bolo po vstupe Slovenskej republiky do eurozóny, moratórium v tom zmysle, že dôjde predsa len k prehodnocovaniu, k nejakej evaluácii, ktoré činnosti je potrebné ponechať, zrušiť, outsourcovať a tak ďalej. Rovnako sme dostali ubezpečenie, že príde k redukcii počtu pracovníkov. Je plne v autonómnom rozhodnutí vedenia Národnej banky koľko tej redukcie bude vykonanej na úrovni centrály, koľko toho bude v pobočkovej sieti alebo v sieti expozitúr. Rovnako sme dostali ubezpečenie pána Mrvu, člena Bankovej rady, na spomínanom stretnutí, že prehodnotia aj počet a riadenie expozitúr.
A teraz by som chcel na záver povedať jednu kľúčovú vec. Diskusia o efektívnosti fungovania takejto inštitúcie, diskusia o zvyšovaní produktivity práce v takejto inštitúcii by nemala nikdy skĺznuť do tém alebo úvah, koľko poschodí a koľko zasadačiek a koľko trezorov a koľko áut tam má byť. Toto všetko nech si rieši vedenie tejto inštitúcie. Ale čo mne v tejto diskusii chýba najviac a čo ostáva úplne bokom, bohužiaľ, to je výskumná sekcia. Veď my tu máme predsa Národnú banku Slovenska aj kvôli tomu, aby nám, rozumej politikom, koaličným, opozičným, to je úplne jedno, nejaké zrkadlo nastavovala, dávala nejaký message, vysielala signály aj voči laickej verejnosti, aj voči odbornej verejnosti o tom, či sa uberá alebo neuberá napr. aj fiškálna politika správnym smerom, či nastávajú v makroekonomike nejaké nerovnováhy, alebo nenastávajú. Národná banka sa nemôže nemať názor na to, či skutočne hrozby spomínaných nerovnováh tu prítomné sú alebo nie sú. Nemôže Národná banka nemať názor na to, či prístup k riešeniu týchto nerovnováh je správny alebo mohol by byť určitým smerom korigovaný. A preto je nevyhnutné práve mať veľmi kvalitnú výskumnú základňu v takejto inštitúcii. A musím konštatovať, že medzinárodný ohlas výskumu Národnej banky Slovenska je takmer nulový. Nebudem tu zaťažovať úplne detailmi. Ale pravdou je, že ak si niekto z vás pozrie webovú stránku Európskej centrálnej banky, kde nájdete aj sekciu výskumu, tak nenájdete v tejto sekcii zavesenú na webe jednu jedinú výskumnú prácu pracovníka Národnej banky Slovenska. Ale nájdete tam niekoľko veľmi kľúčových závažných výskumných štúdií a prác, ktoré sú publikované pracovníkmi centrálnych bánk z Varšavy, z Budapešti, z Prahy. Tak ja sa pýtam: Nemáme na Slovensku mozgy alebo sú tie mozgy niekde mimo tejto inštitúcie? Tak ich potom hľadajme, tak potom tie mozgy vychovávajme. Ale nepodceňujme túto oblasť výskumu, pretože inak sa nám to môže z dlhodobého hľadiska vypomstiť. A potom naozaj nastane tá pštrosia politika napriek tomu, pán guvernér, že si plne vážim, keďže som 20 rokov na finančnom trhu fungoval v oblasti bankovníctva, aj ten princíp, že centrálna banka by nemala byť videná na večierkoch, nemala by byť videná nejaký každý deň v médiách a vyjadrovať sa úplne ku všetkému. Ale opačný extrém pštrosej politiky, dať hlavu do piesku a nevyjadriť sa nikdy k ničomu s odôvodnením, že to centrálni bankári nekomentujú, nie je tiež prípustný a z dlhodobého hľadiska nie je ani akceptovateľný. Takže apelujem na to, aby sa trošku možno menej diskutovalo o poschodiach, o počtoch ľudí.
Prudko nesúhlasím s názorom poslanca Ondreja Mateja, že Národná banka Slovenska by sa vošla na dve poschodia súčasnej budovy. To sú všetko tak trošku pejoratívne vyhlásenia, ktoré možno ak mali za cieľ vyprovokovať v pozitívnom slova zmysle diskusiu, tak potom ich beriem. Ale neberiem obsah týchto vyhlásení celkom vážne.
Nakoniec chcem ešte povedať, že rovnako na rozdiel od pána poslanca Ondreja Mateja nie nerád, ale veľmi rád budem súhlasiť s veľkou časťou aj toho, čo zaznelo vo vystúpení pani poslankyne Vaľovej. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytovaní finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja.
Takže prednesiem doslovný text spomínaného navrhovaného stanoviska: „Národná rada Slovenskej republiky vzhľadom na závažnosť situácie spojenej s hrubým verejným dlhom Helénskej republiky a jeho neschopnosťou získať refinancovanie pomocou štandardných nástrojov na finančných trhoch, snahu predísť neriadenému bankrotu Helénskej republiky vrátane nekontrolovateľných dopadov na celú Európsku úniu, zodpovednosť vyplývajúcu z úsilia o záchranu spoločnej integračnej meny eura, uvedomenie si skutočnosti, že nesúhlas Slovenskej republiky by viedol k zablokovaniu celého procesu, vyslovuje podmienečný súhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja za predpokladu, že Program úsporných opatrení (ďalej len „program“), ktorého prijatie je podmienkou poskytnutia finančnej pôžičky Helénskej republike, bude obsahovať silnú účasť privátnych veriteľov Helénskej republiky, t. j. o. i. zníženie nominálnej hodnoty dlhopisov, často nazývaných haircut, minimálne v takej miere, ktorá zabezpečí schopnosť Grécka v dohodnutej lehote alebo lehotách svoje finančné záväzky splatiť, resp. splácať, kolaterál, ktorý Helénska republika poskytne ako zábezpeku za svoje záväzky, pričom v prípade, že v budúcnosti Helénska republika nebude schopná v dohodnutých lehotách a za dohodnutých podmienok svoje záväzky splácať, dôjde k automatickej realizácii kolaterálu, záväzok privatizácie štátneho majetku Helénskej republiky s definovanou časovou schémou a aj jej prislúchajúcimi objemami privatizovaného majetku vo finančnom vyjadrení, písomný záväzok relevantných opozičných strán Helénskej republiky dodržiavať program (cross-party agreement), záväznú účasť Medzinárodného menového fondu minimálne v miere, v akej sa podieľa na celkovom finančnom mechanizme.“
Je tam potom v dokumente uvedená podrobná predkladacia správa, ktorú ste všetci obdržali v písomnej podobe.
Takže dovoľte, aby som na záver predniesol návrh uznesenia, návrh skupiny poslancov na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia.“
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády... (Ruch v sále.)

Takže dovoľte mi, informovať vás, že predseda Národnej rady rozhodnutím č. 433 z 28 . júna 2011 pridelil tento návrh skupiny poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
V predmetnom návrhu nezaujali výbory žiadne stanovisko. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti nebol uznášaniaschopný. Z ďalších uznesení výborov nevyplynuli žiadne iné návrhy k tomuto bodu.
Gestorsky výbor, ďalej, určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Dámy a páni, chcem vás informovať, že v súvislosti s týmto bodom budeme hlasovať potom o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu skupiny poslancov tým, že sa vyjadríme, či Národná rada schvaľuje tento návrh skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástoja.
Ďakujem pekne. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, pán minister, kolegyne a kolegovia, priznám sa, že keď som sa dozvedel o iniciatíve pána predsedu Národnej rady Sulíka a jeho kolegýň a kolegov z klubu SaS, veľmi dlho som rozmýšľal, ako túto tému vôbec uchopiť. A hneď vopred chcem dať na známosť, že chcem zaujať oficiálne stanovisko za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia. Ale na druhej strane mi nedá, aby som predsa len nevyužil tento priestor na to, aby som sa pokúsil minimálne oglosovať tento návrh a pokúsiť sa o zrozumiteľné stanovisko, prečo klub strany SMER – sociálna demokracia nepodporí tento návrh a aké sú skutočné proeurópske postoje a tendencie klubu strany SMER – sociálna demokracia.
Viete, tá miera iracionality ktorá túto tému obklopuje vyvrcholila včerajšou debatou pána predsedu Sulíka tuším s kolegom Matejom v jednej z televízií. A keď som si dnes ráno prečítal niektoré médiá, tak som pochopil, že pravdepodobne tam, kde je vysoká miera iracionality, sa racionálne argumentovať asi nedá a že tu takisto to biblické „kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“ nemôže platiť a že pravdepodobne platí vo vzťahu k týmto ľuďom a neoliberálnym populistom jednoducho skutočne nie „chlebom“, ale „tehlou“. A viete, keď sa pozriete na to, kto to predkladá, a keď sa pozrieme trošku do kontextu a urobíme si analýzu myslenia týchto ľudí, hlavne pána predsedu Národnej rady, tak nemám iné pomenovanie ako chvála pánubohu, že je ich ešte stále málo v Európe, ako, že títo ľudia by pravdepodobne, a nechcem sa dotknúť našich roľníkov, mali by byť predsedovia JRD, a nie predsedovia najvyšších zákonodarných zborov. Viete, keď riešite benzín, žiarovky, upratovačky, parkovačky, toalety a potom prídete s takýmto návrhom, tak sa tomu ani nedá čudovať, pretože človek, ktorý by si dal aspoň tú námahu, aby sa pozrel na viac ako päťdesiatročnú históriu Európskej únie, na hodnoty, aby si prečítal postoje a vízie ľudí, ktorí formovali našu súčasnú európsku prítomnosť, tak by pravdepodobne nemohol prísť s takýmito návrhmi.
A aby bolo jasné, ja vôbec nezávidím pánovi ministrovi. Je to neuveriteľne komplikovaná situácia. A všetci vedia, možno s výnimkou pána Sulíka, že neexistuje dobré riešenie. Jednoducho všetci sa škriabu zľava, sprava, každý vie, že jednoducho pravdepodobne veľmi účelne vyložená ekonomická teória nie je spôsob, ako tento problém uchopiť a ako ho vyriešiť. Ale, chvalabohu, ako som povedal, v Európe ešte stále dominujú lídri, ktorí chápu esenciu, podstatu a fundamenty fungovania Európskeho spoločenstva a chápu, že niekedy sú lepšie aj zlé riešenia ako žiadne riešenia.
Ja som presvedčený, že jednoducho je úplný nezmysel, že sa vôbec bavíme o takýchto veciach, nie preto, že by som sa domnieval, že do Národnej rady nepatria takéto debaty. Je to legitímne z pohľadu názoru, je to legitímne z pohľadu obsahu, len to podľa mňa nie je celkom legitímne z pohľadu kontextu našej európskej identity ako národa a ako krajiny, ktorý dlhodobo už od začiatku deväťdesiatych rokov je považovaný za národ proeurópsky. A všetky akty, aj inštitucionálne, aj legislatívne, aj konštitučné vždy potvrdzovali, že Slovensko a Slováci sú proeurópskym národom a že na základe vízie budúcnosti a benefitov z nášho členstva sú schopní prijímať aj kompromisy a sú schopní prijímať aj obete. Preto je pre mňa tento návrh nezmyselný.
Ja použijem, a dúfam, že sa pán predseda Národnej rady neurazí, skúsenosť zo stretnutia s pánom prezidentom Komorovskim, mimochodom, Poľsko dnes preberá funkciu európskeho predsedníctva, ktorý bol na návšteve Slovenska, a je to také symptomatické a trošku to aj určuje spôsob myslenia našich kolegov, keď jediné, čo trápilo pána predsedu z hľadiska potenciálu spolupráce medzi Slovenskou republikou a Poľskom ako veľkým národom a veľkou krajinou, ktorá v Európe niečo zohráva, bola veta: „Poďme sa dohodnúť, ako začneme v Európe rozdávať červené karty.“ No, dámy a páni, futbal, a použil som to a zopakujem to, je nesmierne populárna hra. Ale keď sa začnú v Európe rozdávať červené a žlté karty, bude zle. A toto, čo tu predvádza SaS s pánom predsedom Sulíkom, tá karta nemá farbu. A nikto tomu nerozumie.
Čo je ale úplne najzarážajúcejšie. Ľudia, ktorí nás presviedčali od začiatku deväťdesiatych rokov o svojej proeurópskej orientácii, ktorí v období vlád Vladimíra Mečiara postavili svoju politickú budúcnosť a svoju politickú perspektívu na európanstve, na európskej integrácii, sú schopní robiť neuveriteľné kotrmelce. Ja som zažil podobnú situáciu, keď utekali ľudia, ktorí dnes sa tvária zrazu, ako potkany z potápajúcej sa lode, keď bolo treba hlasovať za Lisabonskú zmluvu. A bol to taký istý kruciálny akt pre Európsku úniu, ako je vyriešenie dlhovej služby Helénskej republiky alebo vyriešenie celkových finančných problémov v rámci eurozóny alebo aj Európskej únie. Tí ľudia, včítane pani Radičovej, pána Mikloša, ktorí, a ešte raz opakujem, vôbec mu tú situáciu nezávidím, jednoducho nemajú problém, z večera do rána, raz sú proeurópski, potom sú protieurópski, potom sú zase takí, ako im to vy vyhovuje. Veď problém pôžičky Grécku tu bol na stole aj pred voľbami v roku 2010. Vtedy tie postoje boli úplne iné. Vláda Roberta Fica bola dennodenne devastovaná a molestovaná názormi, ktoré, áno, pre bežných ľudí sú pravdepodobne veľmi príjemné, ale sú politicky, populisticky neprijateľné a veľmi nebezpečné. Použijem ten príklad toho predsedu JRD. Tak prídete, skontrolujete, či má Zetor dosť nafty, potom skontrolujete, či tam naozaj tá dojivosť je taká, ako bola plánovaná, môžete kontrolovať všetko a potom príde Ďuri, že predseda, vieš čo, daj mi sto korún alebo daj mi desať eur. „Ďuri, veď ty si prepil všetko v tej krčme, tak akože to nemá zmysel, načo by som ti to robil.“ A nakoniec sa ukáže, že predsa len možno aj toho Ďuriho treba, že aj to je človek, ktorý žije, a že jednoducho ten život má aj trošku iný rozmer. A možno aj o tom je ten prístup. A aj o tom je, ako sa manipuluje s verejnou mienkou. Ale je zaujímavé, ako diametrálne odlišne manipulujete s tou verejnou mienkou pred voľbami a po voľbách. Čo sa také stalo, vážený pán minister Mikloš, že ste zrazu aj s pani premiérkou tak diametrálne zmenili svoj postoj, ktorý ste tu prezentovali ešte pre rokom? Ja viem, čo to je. Je to zodpovednosť, ktorú možno vy, a nechcem vám skladať komplimenty, na rozdiel od pána Sulíka máte, pretože trošku dlhšie chápete inak kontext celej Európskej únie. Ale čo je na tom úplne najzaujímavejšie, je, že sa vytvorili akési mýty o tom, ako sa aj politicky budú niektoré a typovo politické subjekty škatuľkovať a bude sa vytvárať dojem. Určite tým prvým mýtom bezpochyby je, že každý si myslí, že tá pravica, to sú tí, ktorí sú tí proeurópski, a tá ľavica, to sú tí, ktorí sú protieurópski. Ale nájdeme tisíc prípadov z histórie Európskej únie, že tomu tak nebolo. A dnes príklad správania sa jednej z koaličných strán, ktorá sa tvári, že je liberálna alebo pravicová, je klasickou ukážkou toho, aké nebezpečné tendencie dnes v Európskej únii sú.
Viete, keď začalo Európsku úniu strašiť to strašidlo veľké, a hovorím teraz o rokoch 2004, 2005, toho poľského inštalatéra, ktoré skončilo tak, že Holanďania a Francúzi v referende odmietli to, čo bolo konventom pripravované dlhé roky, a volalo sa to európska ústavná zmluva, začal sa problém a bolehlav, ktorý dodnes celá Európska únia a zodpovední lídri musia riešiť, či sa to niekomu páči alebo nepáči. Už v päťdesiatych rokoch v koncepte vzniku Európskej únie zaznelo, buď to bude spoločný ekonomický, hospodársky, politický priestor v podobe veľmoci, ktorá bude mať veľmi jasné pravidlá, alebo potom to nemá šancu na úspech. Vajatanie, Lisabonská zmluva, zažili sme to. Ešte raz pripomeniem utekanie z tejto sály, keď bolo treba zobrať zodpovednosť. A zrazu tí istí ľudia, ktorí tvrdili a podporovali našu integráciu, povedali: „Nie, my ju nebudeme podporovať.“ Ani nehlasovali za Lisabonskú zmluvu. Pravda je, že národné parlamenty majú svoju pozíciu, že národné parlamenty musia mať zásadné práva a postavenie, vyjadrovanie sa k aktom Európskej únie. Ale to, čo tu dnes vidíme, je presne dôsledok nedôslednosti lídrov Európskeho spoločenstva dotiahnuť spoločný, politický, hospodársky, finančný a ekonomický priestor. Ja budem prvý takto hovoriť o tom, ako má národný parlament mať právo vyjadrovať sa k zásadným veciam národno-štátneho záujmu každého štátu a krajiny, ktorá je členskou krajinou Európskej únie, ale nie ako retardér a brzda a ako deštrukcia veľkého projektu, ktorý, mimochodom, nemá alternatívu.
Pán Sulík, viete, čo je na tom zaujímavé? Ja som si to schválne pozrel. Jediný váš postoj, tak ako ho prezentujete, má už len stalinistická komunistická strana Grécka, či sa vám to páči alebo nie. A to je veľmi zaujímavé. Ale oni na rozdiel od vás hovoria aj B, pretože oni, komunisti v Grécku, hovoria o socialistickej revolúcii ako o alternatíve. Prosím vás, čo ponúkate Európskej únii okrem tých populistických prístupov, demagógie a masírovania mozgov našich ľudí, že prečo by ste sa mali skladať na nejakých tlstých Grékov, ktorí tam sedia na tej káve? Ospravedlňujem sa všetkým priateľom v Helénskej republike. Čo ponúkate? Pýtam sa, lebo ja môžem vám dať kontakt, možno ho zistím niekde, na grécku komunistickú stranu. A tam určite nájdete veľkú zhodu. Je to dobrá, stará stalinistická strana. Takže tam si môžete potom porozprávať o tých víziách budúcnosti Európskej únie. Čiže ten mýtus, o ktorom hovorím, je jednoducho čosi nepredstaviteľné. Mne sa to skutočne hovorí veľmi ťažko. Tu pán kolega navrhovateľ ešte v predchádzajúcom bode hovoril, že stúpa napätie pred prerokúvaním nasledujúceho bodu. No tak stúpa napätie nie tu. Napätie stúpa v Európskej únii, chvalabohu, nie kvôli vašim populistickým aktom, ale kvôli naozaj reálnej hrozbe vážnych ekonomických a sociálnych otrasov a problémov s dopadmi možnej novej vlny hospodárskej krízy. Ale som hlboko presvedčený, že to jediné, čo by sme nemali robiť, vôbec o takýchto veciach takýmto spôsobom by sme nemali diskutovať, ale mali by sme zostať v línii, ktorá je o Slovensku jasná, a to, že sme plnoprávna, proeurópsky orientovaná krajina a národ, ktorý jednoducho je schopný pochopiť širší kontext riešenia problémov.
Ja za to nemôžem, dámy a páni z SaS, že nemáte percentá. Ja viem, že ste si urobili prieskum. No je jasné, že sa spýtate 80 % Slovákov, ktorí žijú z večera do rána, z ruky do úst vďaka vašej veľmi kvalitnej ekonomickej a sociálnej politike, ktorú tu predvádzate, či by požičal niekto z nich. No čo vám odpovedia? No nie. Ale ten problém, je niekde úplne inde. A preto je pre mňa tragické vôbec dnes počúvať takéto návrhy a takéto riešenia.
Viete, úplne nepochopiteľné pre mňa je, že strana, ktorá má napísané v názve solidarita, kde princíp solidarity okrem jednoty v rozmanitosti boli elementárne kategórie, na ktorých bol postavený celý projekt Európskej únie od päťdesiatych rokov, nemá ani dunst, čo to je solidarita, a nemá ani len elementárnu snahu to pochopiť, lebo ak by tomu tak bolo, tak nemôže s takýmito návrhmi ani prísť.
A jednoducho som presvedčený, že pokiaľ bude existovať vôľa európskych lídrov nezabúdať na podstatu a nezabúdať na hlavné hodnoty a kategórie, ktoré tento projekt postavili, tak našťastie takéto snahy a tendencie, aké tu predvádzate, nebudú mať šancu na úspech.
Ináč, len tak pre zaujímavosť. Som si to teraz našiel. Už v roku 1950 Jean Monnet, vlastne Schuman, bol to jeho ideový vodca, tvorca, napísal: „Prosperita a nevyhnutný vývoj v sociálnej oblasti sú nemožné, pokiaľ sa štáty Európy nepretvoria vo federáciu alebo v akúsi európsku entitu.“ No ak naozaj v národných štátoch bude rásť tá vysoká miera radikalizmu, ktorú dnes, kolegyne, kolegovia, vy zhodou okolností reprezentujete na Slovensku, a môžem vymenovať v európskych členských krajinách množstvo strán, ktoré sa tlačia niekde vo svojom pravicovom spektre do priestoru, ktorý sa naozaj nazýva populistický a radikalistický, ak tejto tendencii nezabránime, tak si naozaj musíme vážne položiť otázku, ako ďalej, pretože je na jednej strane legitímna národná identita, národný záujem, postavenie národných parlamentov, na druhej strane tendencie, ktoré sú veľmi nebezpečné. A môžeme ako príklad zobrať Francúzsko, Anglicko, Fínsko, nechcem to znovu opakovať, váš takzvaný, lebo je to politologický nezmysel, ale liberálny populizmus a radikalizmus, lebo nič iné okrem toho, a už som vám to povedal niekoľkokrát, ako strana ľuďom neponúkate, aj tým, ktorých ste oklamali, a niečo ste im povedali, už vám prestávajú veriť, a preto zúfalo hľadáte témy, ktoré naozaj sú veľmi zjednodušené a o ktorých sa dá komunikovať.
Ešte si dovoľujem vám niečo odcitovať, lebo je to o vás, vy ste s tým návrhom prišli. Existuje pán Francis Fukuyama. Ináč je to, ktorí len trošku niečo čítate, viete to, veľmi významný americký analytik a predstaviteľ pôvodne tendencie novej pravice, ktorý povyšoval voľný trh a prispôsobenie sa politických a spoločenských systémov až do absolútnej dôslednosti. A predstavte si, čo napísal v aprílovom čísle časopisu Foreign Affairs. A píše: „Globálna kríza vytvorila podmienky pre posun od striktného monetarizmu a politiky laissez-faire ku keynesiánskej dopytovej politike a pre mnohých kríza delemitovala kapitalizmus ako taký.“ A to sú veci, v ktorých ak by ste len trošku sa hodnotovo snažili orientovať a pri ktorých ak by ste zobrali na vedomie, že riadenie nielen národných štátov, ale aj Európskej únie nemôže byť postavené na emócii a na čistom populizme, tak by ste vôbec nemohli s takýmito návrhmi prichádzať.
Ja si dovolím ešte na záver spomenúť aj ten tretí mýtus, ktorý sa vám podarilo vytvoriť cez médiá. A to je mýtus, že pomoc Grécku alebo Helénskej republike je len o pomoci Grécku a že naše utilitárne alebo individuálne správanie nemá žiadny vplyv na nič iné. Isteže, je to otázka stále pohľadu, aký zvolíme, a toho, ako pristúpime k tomuto pohľadu. A ak, tak ako to robíte vy, to uchopíte cez prizmu populizmu a pohľadu, pre potvrdenie ktorého ste schopní evidentne postaviť veľmi logickú konštrukciu, tak pravdepodobne nemá zmysel ani sa baviť, ale ten druhý pohľad, a ten, chvalabohu, a znovu to zopakujem, aj vo svete, aj v Európskej únii a nielen teraz, ale aj historicky tlačil tendenciu ľudskej spoločnosti, to je tzv. štátnický pohľad. Ak ho pojmete cez tento uhol pohľadu, tak musíte pochopiť, že jednoducho miera racionality v argumentoch, ktoré používate, je síce veľmi vysoká, ale že to, čomu sa hovorí štátnicky pohľad, a to, čomu sa hovorí organizácia politického a spoločenského života, vás musí dať do úplne inej polohy.
Viete a tie nezmyselné argumenty. Viete si, dámy a páni, predstaviť, čo by sa bolo napr. stalo v Európe po vojne začiatkom alebo koncom štyridsiatych rokov a päťdesiatych rokov, keby si boli vtedajší politickí lídri nových európskych oslobodených krajín osvojili vašu argumentáciu? No nikto by nepožičal ani marku, nikto by nedal ani jeden frank, nikto by nedal nikomu nič. A pritom existoval Marshallov plán, existovalo množstvo ekonomických nástrojov, ktoré boli z pohľadu ekonomických teórií absolútne dubiózne, nenávratné. A jednoducho ale boli základom politickej integrácie. Čo by sa asi tak bolo stalo, keby po novembri 1989 takisto populisti vášho typu boli povedali, že no však nedáme tým Slovákom ani tým Čechom, ani tým Maďarom ani cent, však si to tí komunisti tam celé rozkradli, čo nás do nich, však oni si tam žili, nech si to riešia sami? Chvála pánubohu, spomínam to preto, že tá historická tendencia je jednoducho nespochybniteľná. A snažím sa aspoň navodiť u vás pocit, že jednoducho napriek tomu, že existuje logická schéma argumentov, ktoré majú výrazne matematicko-ekonomický model, tie rozhodnutia, a je to historický kontext, musia a mali by byť úplne iné.
Chcem vás ale upozorniť, a povedal som to aj na úvod, že SMER – sociálna demokracia bez ohľadu na nespochybniteľnú proeurópsku kontinuitu v našich nielen deklaráciách, proklamáciách, ale aj v reálnych aktoch, keď sme Slovensko riadili a mali sme tú česť a možnosť vládnuť, ktorá je pre nás absolútne nespochybniteľná, nebude za tento návrh hlasovať, nebude ho podporovať. A domnievame sa, dámy a páni, z vládnej koalície, že je to váš „díl“, jednoducho vládnete, tak vládnite. Vy ste klamali ľudí pred voľbami v roku 2010. A presne na tých istých témach, ktoré vás dneska potápajú, ste získavali politické body, ktoré vám dali demokraticky, oprávnene mandát vládnuť. Dnes otáčate kabáty, manipulujete s verejnou mienkou, ale, čo je najhoršie, neuveriteľne devastujete tie roky a roky tvorby dobrého mena Slovenska ako plnoprávneho člena Európskej únie. A spochybňujete robotu všetkých tých, ktorých to stálo neuveriteľné množstvo energie, kým sa zo Slovenska stala krajina, ktorá je dodnes ešte – ale dúfam, že nebudete dlho vládnuť, ale ak aj budete dlho vládnuť, dúfam, že napriek tomu to tak zostane – stále považovaná za člena, na ktorého sa môžu naši ostatní partneri spoľahnúť.
Viete, pán predseda SaS a vy ostatní, ktorí ste prišli s týmito návrhmi, máte ešte stále šancu. Ja som vás minule počúval. keď ste hovorili o zodpovednosti, o tom, ako musíte presvedčiť ľudí, že je to krok, jediný možný. Nebudem sa ani pýtať, či je to osvietenstvo alebo duch svätý vás osvietil, lebo všetci ostatní lídri, európski lídri, veľkí prezidenti, veľkí premiéri, sú tí najväčší hlupáci, ktorí nerozumejú, nevedia a nemajú kalkulačku, nevedia počítať, že len vy ste naozaj, máte to odniekiaľ, ktorí máte ten dar, že vy budete vštepovať svoj názor a ten je jediný správny.
Ja vám dám jednu radu. Stále sa oháňate, aj v argumentoch, keď vysvetľujete a strašíte ľudí, tým, prečo sa nemáme podieľať na určitých mechanizmoch, ktoré Európska únia a Spoločenstvo, ako aj eurozóna hľadá a snaží sa implementovať ako čosi, čo pomôže prekonať túto krízu tým, že jednoducho je to o ľuďoch.
Páni, vystúpte z tejto vládnej koalície, pretože evidentne, aspoň som to tak vnímal, nie je z pohľadu koaličných partnerov zhoda v takýchto prístupoch, hovorím chvalabohu, lebo inak by to bolo veľmi zlé. A poďte do predčasných volieb. A kľudne si to rozdáte s občanmi, možno ich oklamete, tak ako tomu bolo pred rokom, možno ich presvedčíte a bude to veľmi korektné. A môže to byť téma. A ľudia veľmi jasne tým najvyšším demokratickým spôsobom povedia, aký majú na to názor, čo si myslia o našom členstve v Európskej únii, aké majú z neho benefity a čo by z toho očakávali. Bolo by to, pán predseda Národnej rady a dámy a páni, asi to najkorektnejšie riešenie, ktoré by sme dnes mohli urobiť. (Potlesk.)
My nebudeme podporovať tento návrh, ale budeme veľmi pozorne sledovať kroky vlády, pretože nám naša európska budúcnosť nie je ľahostajná, nie je nám ľahostajná úroveň a kvalita života ľudí na Slovensku.
A na záver. Dámy a páni z vládnej koalície, už tých kotrmelcov bolo dosť. Skúste aspoň dva mesiace vydržať v jednom postoji a nemeňte kabáty z večera do rána. Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu poslaneckého klubu sa hlási celkom dvanásť poslancov, posledný pán poslanec Poliačik. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Ako prvému udeľujem slovo pánovi predsedovi.

Pán poslanec Paška, veľmi pekne ďakujem za tento váš vecný a odborný prejav. A ja budem teda k samotnej téme, samozrejme, reagovať v mojom vystúpení. V tejto faktickej poznámky by som iba chcel reagovať na niekoľko viet, ktoré ste povedali.
Mal som dojem, že vytýkate mi, že o. i. riešime aj benzín alebo upratovačky. Tu by som len chcel povedať, že prevádzkové náklady Národnej rady sú dnes o štvrť milióna korún nižšie na každý jeden pracovný deň, a to preto, lebo sa tu prestalo kradnúť a plytvať. Ja chápem, že sa to veľa ľuďom nepáči, nepáči sa to ani koaličným poslancom, všetkým, ale taký bordel vo financiách, aký bol tu, keď som sem došiel, to som ešte nikdy nevidel. To nebolo ani v OLO. (Potlesk.)
Ďalšia vec. Mal som dojem, že vytýkate mi, že som sa pána poľského prezidenta opýtal, čo si myslí o červených kartách, o tom, že by národné rady, parlamenty rôznych krajín sa spojili a koordinovali svoj postup. To vás veľmi vzrušuje, teda že som mal tu nejako snahu docieliť, keď už teda máme nejaké stretnutie spoločné a nemá to byť len o nejakom prázdnom rečnení, aj niečo konkrétne. Keď ale pán poľský prezident hovoril o tom, že Európska únia by sa mala rozšíriť aj na Moldavsko, tak vy ste jednoducho zbabelo mlčali namiesto toho, aby ste mi povedali váš názor, že to je úplná hlúposť.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je k tomu tvrdeniu, že náš postoj je podobný ku Komunistickej strane Grécka. Nuž to sa stáva. To jednoducho my nerozlišujeme podľa toho, že keď sme raz za niečo, že, ježišmária, aj hentí sú za to a my musíme byť proti. Ale ja vám poviem ešte niečo, kto súhlasí s naším postojom okrem Komunistickej strany Grécka. Je to 80 % obyvateľstva. Sú to tí ľudia, ktorí žijú z ruky do úst, ktorým vy teraz musíte vysvetliť, že, moji milí, 650 mil. pôjde na lenivých Grékov. (Potlesk.)

Pán poslanec Kondrót.