20. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým pripomienkam, ktoré boli vznesené. Začnem v časovom poradí.
Čiže pán poslanec Beblavý hovoril ako prvý.
Tak po prvé. Mýtus, že Národná banka drží stále počet pracovníkov na nejakom čísle v súčasnosti, je to 1 079, nie je celkom správny. Národná banka mala najvyšší počet zamestnancov 1 356, ako sa mi vidí. Čiže postupne Národná banka prepustila viac ako 350 ľudí. A zároveň ale z Úradu pre finančný trh zobrala 100 ľudí. Čiže po očistení by to bol pokles o 450 ľudí zhruba v Národnej banke alebo ku 450 ľudom. Robila to aj pod vplyvom toho, že išla zavádzať euro. A pri činnostiach, kde videla, že nie je potrebné z dlhodobého hľadiska držať ľudí a tie činnosti prevádzkovať a bolo to možné riešiť brigádnicky a dočasnými pracovnými pomermi, urobila tento krok. A hlavne roky 2008 a 2009 boli rokmi, kde pracovalo v Národnej banke veľmi veľa dohodárov a brigádnikov a pracovníkov na dobu určitú, ktorých sme medzitým prepustili, čo sa v týchto číslach, samozrejme, nemôže ukázať, lebo neboli nikdy v kmeňovom stave banky. To, samozrejme, neznamená, že Národná banka Slovenska do budúcna nebude aj dovnútra banky naďalej, ako som už hovoril aj vo svojom vystúpení, efektívne sa správať. A očakávam tiež, že k ďalšiemu poklesu zamestnancov aj na centrále príde.
Pokiaľ ide o stále diskutovaný problém veľkosti štátu a štruktúry banky, dovolím si povedať, že budeme mať asi naďalej rozdielne názory s pánom poslancom Beblavým, je to, nakoniec, normálne. Z tabuľky, ktorú z jeho článku čerpám, v SME vychádza, že na Slovensku je to 20 ľudí na 100 000 obyvateľov. A keď si zoberieme všetky banky, ktoré majú viac ľudí, sú menšie, je to logické, pretože platí to, čo povedal pán poslanec, že menej ľudí – menšia obsluha platí aj opačne. Aj pri menšom počte obyvateľov treba niečo štandardne zabezpečiť, čo je zase nevýhoda malých štátov. Čiže nie náhodou tak má Malta 81 ľudí, Luxemburg 49 ľudí a podobne. Čiže malý štát potrebuje zabezpečiť to isté čo veľké štáty. Čiže, bohužiaľ, má ten počet.
A ten dopad štruktúry. Tam budem mať trošku rozdielny názor stále, lebo si myslím, že je hlavne z pohľadu Národnej banky signifikantný. A budeme prediskutovávať ďalej s členmi výboru, trebárs tieto veci, aby bolo zrejmé, kde asi sme a čo asi je možné v tomto robiť. Nebránime sa tým diskusiám. Dohodli sme sa na tom. A pevne verím, že budú pokračovať.
Ďalší mýtus je, že Národná banka, resp. centrálne banky si môžu naraziť peňazí, obchodovať s nimi ap. a žijú z nejakých rezerv. V prípade Národnej banky Slovenska jednak emitovanie peňazí je prísne regulované v rámci Európskej centrálnej banky. Je to podriadené hlavnému cieľu držať infláciu blízko 2 %, podľa možnosti pod 2 %. Čiže veľmi prísne sa objem peňažnej zásoby posudzuje a reguluje. Čiže tam nie sú v podstate možnosti žiadne. Je to vyložene podriadené tomuto cieľu.
Pokiaľ ide o naše rezervy, je všeobecne známe, že máme záporné imanie, mínus 4,5 mld. eur máme preto, že nemáme žiadne rezervy, lebo všetky rezervy, čo sme mali, sme koncom deväťdesiatych rokov a začiatkom minulého desaťročia odviedli do štátneho rozpočtu, čo osobne pokladám za veľmi hrubú chybu vtedajšieho vedenia Národnej banky. Keby sme tie rezervy mali a boli by sme si ich zhodnocovali, tak teraz pri týchto výkyvoch nie sme v zápornom imaní, resp. máme záporné imanie oveľa menšie. Čiže existujeme, žijeme nie zo štátneho rozpočtu, nie z rezerv a nie z emisií peňazí, ale z prerozdeľovacích systémov v rámci Európskej centrálnej banky. Čiže žijeme aj na úkor tých bohatých centrálnych bánk, ktoré vedia, že sme v zápornom imaní. Čiže nemáme iné možnosti. Volá sa to odborne ANF, ale bližšie sa k tomu vyjadrovať nebudem, pretože ide o veci, ktoré sú dôverné.
Pokiaľ ide o budovu, súhlasím s tým, že tá budova je naozaj neefektívna. A budova je jeden komín, kde obstavaný priestor okolo komína je efektívne využiteľný na kancelárske priestory. Celé vnútro je takisto náročné na energie. A dajú sa tam robiť maximálne zasadačky na dočasné nejaké schôdze alebo sklady ap., z čoho toľko toho naozaj nepotrebujeme. Ale nedajú sa tam urobiť aj z hygienického hľadiska, z hľadiska hygienických noriem, bezpečnosti práce kancelárie a nejaké takéto podobné priestory, ktoré by boli oveľa lepšie využiteľné. Na druhej strane nemáme problém s efektívnosťou budov len v Bratislave. Máme problém s efektívnosťou budov aj inde. V Košiciach máme veľkú časť budovy dlhodobo prázdnu po redukcii pracovníkov v roku 2006. Písali sme na všetky možné orgány v Košiciach, štátne, verejné, cez realitné kancelárie, inzeráty ap., bohužiaľ, nedarí sa nám ten priestor obsadiť. Podobne je priestor trebárs v Bratislave Mýtnik. Podobne je priestor v Banskej Bystrici, kde sme dočasne mali Špeciálny súd a Najvyšší kontrolný úrad. Ale ani tieto priestory nevieme efektívne využiť. Čiže je to problém. Pokiaľ ide konkrétne o budovu v Humennom, máme rozbehnuté rokovania, možno by som to nemal hovoriť, ale dovolím si to povedať, s colnou správou. Dúfam, že budú tie rokovania úspešné a colná správa tú budovu od nás preberie. Čiže ju rovnako, ako sa hovorí, za jednu korunu, odovzdáme. A colná správa si vie vzhľadom na to, že ide o prihraničnú oblasť, predstaviť, ale nebudem za ňu hovoriť, ako by tú budovu využívala. Ponuka, samozrejme, platí, aj ponuka pre Mýtnik, ponuka takisto pre iné budovy, ktoré máme, zdôrazňujem, v Košiciach. Môžem hovoriť o Prešove, kde máme dve poschodia, ktoré sú veľmi ťažko využiteľné. Je to naozaj problém. Ten problém si uvedomujeme. Ale na druhej strane služby občanom, ktoré sa poskytovali v Humennom, boli v podstate nulové. Hlavne sa tam spracovávali peniaze, nie teda len v Humennom, ale aj v tých ostatných expozitúrach, ktoré sme tam vozili z Košíc, Bystrice a z iných bližších, teda väčších expozitúr, ktoré by boli spracovateľné aj tam, pretože tam nevyužívame kapacity na sto percent. Čiže len si zlepšíme využitie kapacít v tých iných oblastiach. Takže, bohužiaľ, je to náš inštitucionálny pohľad, ktorý je jednoducho taký, aký je.
Pokiaľ ide o ten počet, o tom sme už hovorili vlastne. Myslím, že netreba k tomu viac hovoriť. Myslím, že pánovi Matejovi som odpovedal na to. Nezmienil som sa o odbore zahraničnom. Musíme to prejsť, lebo my taký odbor nemáme. Máme tam oddelenie nejaké. A neviem presne, či je na ňom toľko ľudí. Ale je to v rámci budgetového systému a tých vecí, ktoré som spomínal, že s každým riaditeľom odboru budeme na úrovni Bankovej rady NBS hovoriť, aby nám vysvetlil, na čo používa ľudí, prečo ich má toľko a čo vie s tými ľuďmi urobiť. Je to pred nami, máme to rozhodnuté. Odštartuje sa to v septembri spoločným zhromaždením riaditeľov odborov. Čiže určite tieto veci robiť budeme. A neviem o koľko ľudí pôjde, ale určite to efekty bude mať. Budeme sa v budúcnosti o tom baviť.
A na záver sa mi celkom páčilo, že tu zaznel určitý konsenzus opozície a koalície. A neberte to naozaj ani za mentorstvo, ani za neskromné, ale osobne by som privítal, keby sa širokým konsenzom v tomto parlamente po naozaj konštruktívnej diskusii dokázali schvaľovať kľúčové dlhodobé a zahraničné potreby, ktoré Slovensko jednoznačne má, aby neboli vždycky po každom volebnom období modifikované a aby sa trebárs penzijný systém a jeho stabilita dokázala zabetónovať dlhodobo, pretože sa tam investujú peniaze na desiatky rokov, aby nám bolo jasné, keďže tu bol spomenutý plán B, že sme členmi nejakého klubu a mali by sme sa správať ako člen toho klubu, a nie to brať ako jednosmernú cestu, že berieme dotácie, ale že keď klub niečo potrebuje, tak že sa nás to netýka. Čiže osobne si dovolím vyzvať na konsenzuálne diskusie a konsenzuálne rozhodnutia v kľúčových otázkach, ktoré sa týkajú Slovenska či už v domácom alebo v zahraničnom prostredí. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nech s páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán guvernér, dámy a páni, keďže vidím, že pomaličky napätie v sále bude rásť v súvislosti s blížiacim sa bodom prerokovávania pomoci Helénskej republike, tak nebudem hovoriť veľmi dlho, ale predsa len mi nedá neskonštatovať pár zistení.
To úplne najkľúčovejšie zistenie z dnešnej diskusie, pokiaľ ide o efektívnosť fungovania Národnej banky Slovenska a produktivitu práce centrálnej menovej inštitúcie Slovenskej republiky, je to zistenie, že prvýkrát, pán guvernér, takmer rok po voľbách, nezaznelo v tejto snemovni, našťastie ani zo strany opozície, ani zo strany koalície, ani z vašich úst, a to naozaj veľmi úprimne oceňujem, že akákoľvek snaha alebo volanie po zvýšení produktivity práce, po zvýšení efektívnosti fungovania centrálnej banky nemá, ale doslova a do písmena nič spoločné s ohrozením nezávislosti tejto inštitúcie. To je naozaj veľmi kľúčový, dramatický posun, že konečne sme schopní vôbec o tejto téme diskutovať tak, aby sme dali pred zátvorku akékoľvek vzájomné obviňovania sa z toho, že tu niekto chce ohroziť nezávislosť centrálnej banky. Prečo to hovorím? Mnohí v tejto snemovni, ktorí nemajú túto tému ako svoje hobby, ako nejaké jadro svojho záujmu alebo vec, ktorou by sa zapodievali často, veľakrát celkom prirodzene takýto materiál ani nemusia dočítať do konca. A dovoľte mi, aby som odcitoval jednu jedinú vetu, ktorou sa celá predložená analýza končí: „Na základe porovnania Národnej banky Slovenska s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny možno konštatovať, že znižovanie počtu zamestnancov a nákladov Národnej banky by bolo možné iba odčlenením činností na iné inštitúcie Slovenskej republiky, čo by znamenalo zaťaženie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.“ A toto je naozaj konštatovanie, ktoré v dobe, keď sme predloženú analýzu dostali, vyvolalo vo mne des v tom zmysle, že je to jediná inštitúcia v Slovenskej republike, kde už naozaj niet čo zlepšovať, niet ako zvyšovať efektívnosť a produktivitu práce. Som naozaj veľmi rád, že sme sa posunuli v tej diskusii ďalej a že koniec koncov aj autori tejto štúdie priznali, že celkom v spomínanej analýze asi nebolo úplne všetko pomenované správnymi slovami. A teda zostanem pri konštatovaní, že vítam ďalšiu diskusiu v tomto smere. A vítam hlavne to, že, podčiarkujem to poslednýkrát, bez akéhokoľvek ohrozenia nezávislosti centrálnej banky je táto inštitúcia, pevne verím, prístupná vo zvýšenej miere operatívnosti, a by som hovoril o kooperatívnosti, nie o ohrozovaní nezávislosti.
Chcem ešte zdôrazniť, že na stretnutí výboru pre financie a rozpočet s Bankovou radou Národnej banky Slovenska konštatoval pán guvernér, že končí akési moratórium, ktoré tu bolo po vstupe Slovenskej republiky do eurozóny, moratórium v tom zmysle, že dôjde predsa len k prehodnocovaniu, k nejakej evaluácii, ktoré činnosti je potrebné ponechať, zrušiť, outsourcovať a tak ďalej. Rovnako sme dostali ubezpečenie, že príde k redukcii počtu pracovníkov. Je plne v autonómnom rozhodnutí vedenia Národnej banky koľko tej redukcie bude vykonanej na úrovni centrály, koľko toho bude v pobočkovej sieti alebo v sieti expozitúr. Rovnako sme dostali ubezpečenie pána Mrvu, člena Bankovej rady, na spomínanom stretnutí, že prehodnotia aj počet a riadenie expozitúr.
A teraz by som chcel na záver povedať jednu kľúčovú vec. Diskusia o efektívnosti fungovania takejto inštitúcie, diskusia o zvyšovaní produktivity práce v takejto inštitúcii by nemala nikdy skĺznuť do tém alebo úvah, koľko poschodí a koľko zasadačiek a koľko trezorov a koľko áut tam má byť. Toto všetko nech si rieši vedenie tejto inštitúcie. Ale čo mne v tejto diskusii chýba najviac a čo ostáva úplne bokom, bohužiaľ, to je výskumná sekcia. Veď my tu máme predsa Národnú banku Slovenska aj kvôli tomu, aby nám, rozumej politikom, koaličným, opozičným, to je úplne jedno, nejaké zrkadlo nastavovala, dávala nejaký message, vysielala signály aj voči laickej verejnosti, aj voči odbornej verejnosti o tom, či sa uberá alebo neuberá napr. aj fiškálna politika správnym smerom, či nastávajú v makroekonomike nejaké nerovnováhy, alebo nenastávajú. Národná banka sa nemôže nemať názor na to, či skutočne hrozby spomínaných nerovnováh tu prítomné sú alebo nie sú. Nemôže Národná banka nemať názor na to, či prístup k riešeniu týchto nerovnováh je správny alebo mohol by byť určitým smerom korigovaný. A preto je nevyhnutné práve mať veľmi kvalitnú výskumnú základňu v takejto inštitúcii. A musím konštatovať, že medzinárodný ohlas výskumu Národnej banky Slovenska je takmer nulový. Nebudem tu zaťažovať úplne detailmi. Ale pravdou je, že ak si niekto z vás pozrie webovú stránku Európskej centrálnej banky, kde nájdete aj sekciu výskumu, tak nenájdete v tejto sekcii zavesenú na webe jednu jedinú výskumnú prácu pracovníka Národnej banky Slovenska. Ale nájdete tam niekoľko veľmi kľúčových závažných výskumných štúdií a prác, ktoré sú publikované pracovníkmi centrálnych bánk z Varšavy, z Budapešti, z Prahy. Tak ja sa pýtam: Nemáme na Slovensku mozgy alebo sú tie mozgy niekde mimo tejto inštitúcie? Tak ich potom hľadajme, tak potom tie mozgy vychovávajme. Ale nepodceňujme túto oblasť výskumu, pretože inak sa nám to môže z dlhodobého hľadiska vypomstiť. A potom naozaj nastane tá pštrosia politika napriek tomu, pán guvernér, že si plne vážim, keďže som 20 rokov na finančnom trhu fungoval v oblasti bankovníctva, aj ten princíp, že centrálna banka by nemala byť videná na večierkoch, nemala by byť videná nejaký každý deň v médiách a vyjadrovať sa úplne ku všetkému. Ale opačný extrém pštrosej politiky, dať hlavu do piesku a nevyjadriť sa nikdy k ničomu s odôvodnením, že to centrálni bankári nekomentujú, nie je tiež prípustný a z dlhodobého hľadiska nie je ani akceptovateľný. Takže apelujem na to, aby sa trošku možno menej diskutovalo o poschodiach, o počtoch ľudí.
Prudko nesúhlasím s názorom poslanca Ondreja Mateja, že Národná banka Slovenska by sa vošla na dve poschodia súčasnej budovy. To sú všetko tak trošku pejoratívne vyhlásenia, ktoré možno ak mali za cieľ vyprovokovať v pozitívnom slova zmysle diskusiu, tak potom ich beriem. Ale neberiem obsah týchto vyhlásení celkom vážne.
Nakoniec chcem ešte povedať, že rovnako na rozdiel od pána poslanca Ondreja Mateja nie nerád, ale veľmi rád budem súhlasiť s veľkou časťou aj toho, čo zaznelo vo vystúpení pani poslankyne Vaľovej. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja.

Návrh je pod tlačou 432.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi a prosím ho, aby za skupinu poslancov návrh uviedol.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytovaní finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja.
Takže prednesiem doslovný text spomínaného navrhovaného stanoviska: „Národná rada Slovenskej republiky vzhľadom na závažnosť situácie spojenej s hrubým verejným dlhom Helénskej republiky a jeho neschopnosťou získať refinancovanie pomocou štandardných nástrojov na finančných trhoch, snahu predísť neriadenému bankrotu Helénskej republiky vrátane nekontrolovateľných dopadov na celú Európsku úniu, zodpovednosť vyplývajúcu z úsilia o záchranu spoločnej integračnej meny eura, uvedomenie si skutočnosti, že nesúhlas Slovenskej republiky by viedol k zablokovaniu celého procesu, vyslovuje podmienečný súhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja za predpokladu, že Program úsporných opatrení (ďalej len „program“), ktorého prijatie je podmienkou poskytnutia finančnej pôžičky Helénskej republike, bude obsahovať silnú účasť privátnych veriteľov Helénskej republiky, t. j. o. i. zníženie nominálnej hodnoty dlhopisov, často nazývaných haircut, minimálne v takej miere, ktorá zabezpečí schopnosť Grécka v dohodnutej lehote alebo lehotách svoje finančné záväzky splatiť, resp. splácať, kolaterál, ktorý Helénska republika poskytne ako zábezpeku za svoje záväzky, pričom v prípade, že v budúcnosti Helénska republika nebude schopná v dohodnutých lehotách a za dohodnutých podmienok svoje záväzky splácať, dôjde k automatickej realizácii kolaterálu, záväzok privatizácie štátneho majetku Helénskej republiky s definovanou časovou schémou a aj jej prislúchajúcimi objemami privatizovaného majetku vo finančnom vyjadrení, písomný záväzok relevantných opozičných strán Helénskej republiky dodržiavať program (cross-party agreement), záväznú účasť Medzinárodného menového fondu minimálne v miere, v akej sa podieľa na celkovom finančnom mechanizme.“
Je tam potom v dokumente uvedená podrobná predkladacia správa, ktorú ste všetci obdržali v písomnej podobe.
Takže dovoľte, aby som na záver predniesol návrh uznesenia, návrh skupiny poslancov na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia.“
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Predtým ešte dám slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby informoval o rokovaní výborov. Nech sa páči.

Ďakujem pekne pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády... (Ruch v sále.)

Prepáčte mi, poprosím o kľud v miestnosti. Páni poslanci, ďakujem pekne, keby ste mohli vonku diskutovať. Ďakujem vám. Nech sa páči.

Takže dovoľte mi, informovať vás, že predseda Národnej rady rozhodnutím č. 433 z 28 . júna 2011 pridelil tento návrh skupiny poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
V predmetnom návrhu nezaujali výbory žiadne stanovisko. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti nebol uznášaniaschopný. Z ďalších uznesení výborov nevyplynuli žiadne iné návrhy k tomuto bodu.
Gestorsky výbor, ďalej, určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Dámy a páni, chcem vás informovať, že v súvislosti s týmto bodom budeme hlasovať potom o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu skupiny poslancov tým, že sa vyjadríme, či Národná rada schvaľuje tento návrh skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástoja.
Ďakujem pekne. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.