20. schôdza

Takže ďalší dôvod, ktorý znamená inú situáciu, aká bola pri prvej pôžičke, je ten, že dnes sme v Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme. Sme tam a vstúpili sme tam rozhodnutím tejto Národnej rady a za zmluvu hlasovalo 140 poslancov a poslankýň, teda takmer všetci. A je našou povinnosťou v rámci tohto mechanizmu, ak príde žiadosť od ktorejkoľvek krajiny, o tejto žiadosti rokovať. Čiže my sme dnes v mechanizme, do ktorého sme vstúpili veľkou väčšinou vašich hlasov. Čiže v tom je ten zásadný rozdiel. A preto tie tvrdenia či už zo strany opozície alebo zo strany predstaviteľov strany SaS, že SDKÚ a iné krajiny dnes menia pozície a menia postoj, nie sú korektné a nie sú pravdivé. A ohradil by som sa proti nim.
Teraz dovoľte vysvetliť teda, aká je situácia a v čom je ten zásadný problém a prečo nesúhlasím s tým návrhom uznesenia Národnej rady a stanoviska Národnej rady, ktoré predložila skupina poslancov SaS a SNS.
Po prvé, treba povedať, že tá situácia je vážna nielen v Grécku a nielen pre Grécko a že dnes naozaj je nielen vážna situácia, ale že nemáme na výber z dobrých riešení. Máme na výber len zo zlých a ešte horších riešení, preto by sme mali rozhodovať... (Neustále hlasy v sále.)

Pán predseda, pokiaľ som pozorne pozeral, tak môžem povedať, že pán minister sa nesťažoval na nejaký ruch v miestnosti. A ak teda tu vznikol tento problém, tak ste ho vyvolali vy sústavným zasahovaním do jeho reči, sústavným upozorňovaním poslancov. A vy nemáte právo, pán predseda, ukončiť pred 12.00 hodinou rozpravu. Skočili ste niekoľkokrát do reči pánovi ministrovi. Čiže celý ten chaos, ktorý tu dnes vznikol, ste spôsobili vy.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Pán predseda, niekoľkokrát ste porušili procedurálny poriadok. (Reakcie z pléna.) Procedurálny, skutočne, áno, to je evidentné. Nezvládate túto situáciu dneska, nervózny ste, červený ste, usmievate sa vtedy, keď sa usmievať nemáte, buďte taký láskavý, dajte návrh, aby táto snemovňa hlasovala o tom, že vás vymení niekto z podpredsedov Národnej rady, a dajte hlasovať o tom ihneď. Ďakujem za pozornosť.

Ak dovolíte, tak by som pokračoval.
Len možno veta k tomu, čo hovoril pán poslanec Podmanický. Nie je to tak, ako ste to vyložili. Ja som žiadal pána predsedu, aby zariadil kľud v sále, pretože rozprávame o vážnej téme. Myslím, že všetci to chápeme a zároveň sa značná časť poslancov proste baví a nie je tu počuť. A potom nemôžu počuť ani tí, ktorých to zaujíma. Takže bolo by dobré, keby tu kľud bol. A žiadal som o ten kľud. Tak dovoľte pokračovať.
Dnes teda naozaj nie je na výber z dobrých a zlých riešení. A každé riešenie, ktoré prijmeme, bude mať svoje náklady. Musím ale veľmi jasne a veľmi jednoznačne hneď na začiatku povedať, že riešenie, ktoré navrhuje skupina poslancov, nie je ani najlepšie, ani najlacnejšie riešenie. Dokonca si myslím, že by to bolo riešenie, ktoré by bolo veľmi zlé a zrejme najhoršie. Zároveň to neznamená, že by náš pohľad, teraz myslím pohľad môj a poslancov SaS vrátane pána predsedu, bol až taký rozdielny na to, čo sa deje dnes v Grécku alebo čo sa deje v Európe. A pokúsim sa vysvetliť, prečo je to tak, prečo je to zdanlivý paradox, kedy naše názory nie sú až tak vzdialené, ale zároveň návrh, ktorý je tu predložený, považujem za zlý a neakceptovateľný a veľmi by som chcel žiadať poslancov, aby ho neschválili.
A ten zásadný problém spočíva v samotnom znení tohto stanoviska. Konkrétne v odrážke 2 sa hovorí, že sa to má prijímať v snahe predísť neriadenému bankrotu, a potom v odrážke, už pri tých podmienkach, 1, sa hovorí, že metódami, ako to riešiť, by mal byť aj tzv. haircut, teda zníženie istiny gréckych dlhov, tu je zásadný rozpor, pretože, upozorňujem, a upozorňoval som na to dopredu, ak by sme schválili toto, resp. ak by sa to stalo, že by sme trvali pri rokovaniach na tom, že musí byť zníženie istiny gréckych dlhov, tak so 100-percentnou pravdepodobnosťou tu máme neriadený default, teda to, pred čím ten istý dokument tri odrážky predtým varuje. Na tomto sa zhodujú nielen ratingové agentúry, ale všetci ekonómovia. Preto vlastne jediný zásadný rozdiel v tých podmienkach, ktoré som navrhol ja a o ktorých sme diskutovali, bol v tom, že všetkých tých 5 podmienok je v zásade v poriadku. Len nehovorme, že je nevyhnutným predpokladom tzv. haircut, teda znižovanie istiny, pretože potom so 100-percentnou pravdepodobnosťou dôjde k defaultu a dôjde k neriadenému defaultu. Náklady neriadeného defaultu by boli obrovské nielen v Grécku. To je ten zásadný problém. A preto pred týmto naozaj varujem. Je tam hlboký rozpor v tom, čo toto stanovisko navrhuje.
Preto keď hovoríme o tom, že by mal byť a mala byť účasť privátneho sektora, veď to je vec, ktorú sme ja osobne aj premiérka presadzovali a ktorú sme presadili aj preto, že aj Nemecko na tom trvalo, ale od začiatku sme toto presadzovali, keď hovoríme, čo je silná účasť privátneho sektora, a pán predseda tu vysvetľoval, že to nie je silná účasť, keď je tam predĺženie splatnosti, ale veď nehovorme o slovíčkach, hovorme o objeme, o finančnom objeme, dá sa dosiahnuť tým spôsobom, na ktorom je v zásade zhoda, teda neformálnym dobrovoľným predĺžením platnosti po rokovaniach s bankami, sa dá dosiahnuť objem účasti vo výške zhruba 30 mld. eur (30 mld. eur je málo?), keď hovoríme, že tá nová pôžička, o ktorej sa stále diskutuje, by mala mať objem 110 mld. eur, z toho si odpočítajte 30 mld. účasti privátneho sektora, 30 mld. príjmov z privatizácie, 15 mld. účasti Medzinárodného menového fondu a ostáva vám 35 mil. z ochranného valu 1, teda z toho, o čom diskutujeme, to je taká malá slabá účasť, keď takmer takisto veľká, ako je účasť ochranného valu, o ktorej vlastne diskutujeme? Je to o garanciách z ochranného valu. Takže myslím si, že to tak nie je, že to nie je slabá alebo nedostatočná účasť privátneho sektora, ale hovoriť dopredu, že to musí byť forma haircutu, považujem za naozaj hazardérstvo, pretože potom zodpovednosť za prípadný default, neriadený default, neriadený bankrot Grécka, by bola na tých, ktorí by toto presadzovali aj za cenu nedohody. A tu by som ešte rád veľmi povedal, že nejde len o Grécko. Dnes tá najväčšia hrozba spočíva v tom, že áno, je tu hrozba preliatia toho problému aj do iných krajín.
Ďalej zaznelo v tom vystúpení, že to je len maľovanie čerta na stenu a že nikto vlastne nepovedal, čo znamená neriadený default. No neriadený default znamená, že krajina povie, že jednoducho nespláca svoje záväzky, nikto jej nepožičia, nevypláca dôchodky, nevypláca platy, so všetkými dôsledkami, ktoré to pre tú krajinu majú, domáce banky sa okamžite položia, nikto takej krajine nepožičia a následne je tak či tak nevyhnutné aj jej pomáhať, pretože inak dôsledky môžu byť doslova katastrofálne. Naviac, to môže zasiahnuť iné krajiny. A dnes ten najväčší problém je v tom, že nejde len o Grécko, nejde len o Portugalsko a Írsko, ktoré už sú prikryté, vlastne tým ochranným programom, lebo najzásadnejší problém je dnes ten, že neriadený bankrot Grécka by zrejme spôsobil veľké ohrozenie Španielska a Talianska a potom by sme mali problémy rozmerov, ktoré si nevieme ani predstaviť, problémy, ktoré by nevyriešil žiadny ochranný val a žiadne pôžičky. Dnes má pôžičky vo verejnom sektore, teda štát má pôžičky, pokiaľ ide o Taliansko, vo výške 1,8 trilióna eur, Španielsko asi vo výške 650 mld. eur. Hovoríme aj o tomto, hovoríme hrozbe preliatia problémov a insolventnosti do týchto krajín a potom naozaj o hrozbe pádu alebo neudržania eurozóny.
A keď hovoríme o tom, lebo je veľmi ľahké a veľmi populárne povedať, ideme posielať neviem, pán predseda Sulík stále hovorí o 600 mil., keď som vyčíslil pred chvíľou, koľko by pri prípadnej pôžičke bola tá účasť, tak by to bolo 35 mld. eur, čo pri 1-percentnom podiele Slovenska znamená zhruba 350 mil., nie 600 mil., áno, hovoríme o tom, že je tu hrozba, že keď tá pôžička nebude v budúcnosti splácaná, a tá hrozba tu je, tak pri haircute, ku ktorému potom dôjde, napr. 50-percentnom, by došlo k tomu, že by sme prišli o polovičku tejto sumy. Teda hovoríme rádovo o stovkách, možno 100 mil., možno 200 mil. eur. Ale ako keby tá alternatíva bola bez nákladov. Nielenže nie je bez nákladov, ale tie náklady sú radovo vyššie.
Ak dovolíte, ja vám to vyčíslim, robila ten odhad ARDAL, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá je štátnou agentúrou, ktorá zabezpečuje financovanie slovenského dlhu. A to, čo je nespochybniteľné, teraz bez ohľadu na to, či by sa tá nákaza preniesla do Španielska a Talianska tak, že by sa stali insolventnými bez reálneho riešenia, aj keby k tomu nedošlo, všetci ekonómovia sa zhodujú v tom, že celkom určite by došlo k nárastu úrokových sadzieb. My zďaleka nie sme krajina, ktorá nemá dlh, ktorá má zdravé verejné financie, ktorá hospodári vyrovnane a nemusí si požičiavať. My si požičiavať musíme a, žiaľbohu, stále ešte príliš veľa. A poviem vám teda, číslo, ktoré vychádza z predpokladu, že by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb len o jedno jediné percento, len o jedno jediné percento, pričom garantujem, že ak by došlo k neriadenému defaultu Grécka, tak tie percentá by boli zrejme vyššie. A potom to vyzerá nasledovne. Ak by sme sa refinancovali najbližších päť rokov pri zvýšenej sadzbe o 1 % a pri dnešnej štruktúre dlhopisov z hľadiska času ich splatnosti, tak v rokoch 2011 až 2022 by naše úrokové náklady boli vyššie o 2,6 mld. eur, o 2,6 mld. eur za desať rokov pri jednom jedinom percentuálnom náraste úrokových sadzieb, teda o takmer 80 mld. Sk. Ten desaťročný odhad je relevantný, pretože my by sa sme v tých najbližších piatich rokoch refinancovali, dlhopisy s rôznou dĺžkou splatnosti, ale keď vezmeme priemerné portfólio, aké máme dnes, a jednoducho by sme sa refinancovali, tak by sme prijímali aj 15-ročné, aj 10-ročné, aj 5-ročné dlhopisy, ale pri zachovaní časovej štruktúry nášho dlhu dnes by nás to najbližších 10 rokov vyšlo o 2,6 mld. eur viac.
Čiže nie je pravda, že je tu nejaká alternatíva, ktorá znamená nepošlime tam nič, nechajme Grécko skrachovať a ušetríme 600 mil., ako tvrdí pán predseda, alebo 350 mil., aj keď ani tých 350 mil., lebo pri prípadnej reštrukturalizácii by sme určite časť dostali splatenú. A nie je pravda, že je tu nejaká iná alternatíva, že buď vyhodíme peniaze von oknom, alebo neurobme to a nič nás to nebude stáť, žiaľbohu, taká alternatíva tu nie je. Sú tu len zlé a ešte horšie alternatívy, nehovoriac o dôsledkoch toho.
My o týchto problémoch diskutujeme hodiny, celé noci, na euroskupinách, na ECOFIN-och, konferenčnými rozhovormi, verte mi, neexistuje dobré riešenie. To relatívne najmenej zlé riešenie, na čom sa dnes zhoduje väčšina ekonómov, je riadený bankrot. Ja súhlasím s pánom Sulíkom a súhlasím aj s ďalšími analytikmi, ktorí hovoria, že je veľmi, veľmi problematické a veľmi ľahko spochybniteľné, nazvem to takto, že Gréci budú schopní uskutočniť také úsporné opatrenia a také reformy, aby sa aj v prípade tej novej pôžičky z toho dostali a vrátili sa v roku 2015 na trhy. Odborníci, analytici z AMF, Centrálnej banky európskej a Komisie tvrdia, že na hrane noža je to možné. Ja osobne si myslím, že je veľké riziko, že to možné nebude. Napriek tomu, a to otvorene priznávajú mnohí, aj keď rokujeme s ministrami niektorí kolegovia vrátane mňa to priznávajú, áno, s veľkou pravdepodobnosťou je to kupovanie času, kupovanie času možno na rok, na dva roky tak, že ak sa tento čas využije na to, že sa rekapitalizujú banky, že tie krajiny, ktoré majú banky, ktoré sú ohrozené tou situáciou, si ich rekapitalizujú, ale z vlastných zdrojov, ak sa ten čas využije na to, že sa aj v ohrozených krajinách urobia úsporné opatrenia, aj v tých, ktoré nie sú pod programom, včera bola správa vo Financial Times, že Taliansko prijalo úsporný program za 70 mld. eur, práve preto, aby nehrozila tá hrozba, že do toho spadnú, ak sa ten čas využije na to, tak potom to riešenie môže byť to najmenej zlé, to najmenej zlé, ktoré nás všetkých, celú Európu a Európsku úniu bude stáť najmenej. Takže verte mi, dnes, žiaľbohu, neexistujú dobré riešenia a riešenie, ktoré by znamenalo neriadený bankrot Grécka, je celkom určite najhorším riešením.
A naviac, neviem si predstaviť celkom dobre, že by sme my mali byť tou krajinou, ktorá si vezme politickú zodpovednosť na seba, vytiahne dobrovoľne a ešte hrdo toho čierneho Petra a povie, že nech je neriadený bankrot, naviac, keď je dohoda na tom, čo sme považovali za zásadné a kľúčové, aby tam účasť privátneho sektora bola. Ja preto považujem za omnoho dôležitejšie, aká je 30-miliardová účasť, teda skoro fifty-fifty k tomu, čo sa predpokladá, že by malo byť poskytnuté z ochranného valu, považujem ju za silnú a nepovažujem ju vôbec za malú.
Takže čo sa týka toho nášho rozhodovania, ešte by som chcel povedať aj o tom, akým spôsobom sa rozhoduje, o tom, že tie pravidlá sú nastavené tak, že rozhoduje minister financií a môj zástupca, to je schválené v zákone, ktorý bol schválený Národnou radou 140 hlasmi. Ja ale nemám žiadny problém o tom diskutovať v Národnej rade a diskutovať aj o vymedzení mandátu. Veď na to je zákon o vzťahu Národnej rady a vlády Slovenskej republiky. A tu ide o vážnu vec. Čiže nemám s tým absolútne žiaden problém. A nie je pravda, čo zaznievalo opakovane v médiách, že som s tým mal mať nejaký problém a že som sa mal vyhrážať demisiou, ak mi Národná rada zúži alebo určí mandát. To vôbec tak nie je, ale zároveň si musím veľmi otvorene a jasne položiť otázky: Ak ten mandát bude taký, že o ňom viem dopredu, že je nerealistický, a ak bude naviac záväzný, tak o čom má ísť rokovať? Na čom sa dohodnú sedemnásti ministri financií, keď každý príde zo svojej krajiny so záväzným mandátom, ktorý bude tak zošnurovaný, že dokonca o jednej z tých podmienok vieme, že je nerealistická, resp. že je taká, že spôsobí okamžitý neriadený bankrot krajiny? Preto je mi veľmi ľúto, že sme sa neboli schopní dohodnúť na tom texte. Ja som sa o to pokúšal do poslednej chvíle.
Čiže to, že tie ďalšie podmienky budem presadzovať, to deklarujem tu, budem presadzovať silnú účasť privátneho sektora v objeme najmenej 30 mld., ale tak, aby to nespôsobilo okamžitý default, budem presadzovať kolaterál, budem presadzovať cross-party agreement, teda dohodu politických strán v Grécku, budem presadzovať príslušnú účasť Medzinárodného menového a fondu a aj tú piatu podmienku, záväzok privatizácie. Budem to presadzovať preto, že toto sa mi zdá zodpovedné a rozumné riešenie, pretože tieto podmienky by mali minimalizovať riziko, neodstránia ho úplne, to si povedzme otvorene, ale mali by minimalizovať riziko, že tie naše peniaze, či už vo forme záruk alebo priamo, ale tu vo forme záruk, sa nám nevrátia, alebo by mali zabezpečiť, aby to riziko bolo čo najmenšie.
Teda podľa môjho názoru najmenej zlé riešenie je také, že za predpokladu, že budú splnené tie podmienky, že v maximálne možnej miere sa budeme snažiť presadiť tie podmienky, ktoré znižujú riziko, ale zároveň vytvoriť priestor na to, aby sa situácia mohla vyriešiť a stabilizovať, pretože naozaj si myslím, že ide do istej miery o nedorozumenie, pretože naše zásadné postoje sú z hľadiska toho, že nie je udržateľné a ani morálne akceptovateľné, aby platilo, že banky berú zisky, keď je dobre, a potom daňoví poplatníci platia náklady, keď je zle. S tým každý súhlasí. Ja s tým súhlasím prvý. Len problém je v tom, že ak by sme išli do riešenia, ktoré spôsobí neriadený bankrot, tak nakoniec náklady daňových poplatníkov budú rádovo vyššie ako v riešení, keď to bude urobené riadeným bankrotom a keď ten čas, ktorý si vytvoríme teraz, využijeme na to, aby sa riešili podstatné príčiny.
Preto by som rád vyzval aj k reálnosti a zodpovednosti. Áno, máme byť principiálni a buďme principiálni. A to, že vieme byť principiálni, sme ukázali a dokázali aj pri prvej gréckej pôžičke. Ale zároveň musíme byť realistickí a musíme byť zodpovední, pretože tu zaznelo, že Slovensko si kazí reputáciu. My sme si práve naším zásadovým postojom vtedy v tej prvej pôžičke nepokazili reputáciu, skôr naopak. Ale ak by sme dnes merali necitlivo pri tých zmenách, ku ktorým došlo a ktoré sme presadili, nebolo to ľahké, keď sme presadzovali zmenu distribučného kľúča, tak nám všetci vraveli, to je absolútne nerealistické, zabudnite, že to môžete presadiť, presadili sme ju. Tam treba merať naozaj na lekárnických váhach a bude sa rozhodovať aj o tom, aká bude budúca eurozóna. Nie je vôbec isté, či bude taká, aká je dnes aj z hľadiska počtu členov, aj z hľadiska čohokoľvek iného, ale je veľmi dôležité, aby sme sa správali ako zodpovedný a seriózny partner, ktorý vie povedať aj to nepríjemné, možno to, čo sa často nechce počuť a čo niektorí nehovoria, ale ktorý zároveň je realistický v tom, že nebráni riešeniam, ktoré sú najmenej zlé. A v tom by som vás chcel naozaj vyzvať, aby sme debatovali koľko treba, lebo ide o vážnu vec, ide o peniaze našich daňových poplatníkov, ale aby sme hľadali najlepšie z možných zlých riešení, ktoré sú dnes k dispozícii. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem aj ja za ten všeobecný súhlas. Myslím si, že je dobre takúto diskusiu nepretrhnúť.
No k tomu robeniu bu-bu-bu. Pán minister financií vyčíslil, že nárast úrokových sadzieb o jedno jediné percento spôsobí vyššie náklady o 2,6 mld. eur za desať rokov. Nerozumiem, prečo to treba takto sčítať práve na desať rokov, poťažne keď naozaj chceme maľovať čerta na stenu, môžeme to sčítať aj na sto rokov.
Ale ide o niečo iné. Nie je to nárast o jedno jediné percento. Je to nárast o jeden percentuálny bod. Čiže keď máme povedzme 4 % nejakú sadzbu, za ktorú sa Slovensko financuje, a predpokladám bol, to percentuálny bod, tak nárast zo štyri na päť nie je o jedno jediné percento, ale o jeden percentuálny bod. Inými slovami, je to nárast o 25 %. Čiže, dobre, môžu úroky stúpnuť o 25 %, samozrejme, tam budú aj iné vplyvy. Väčšinou to Grécko zas nie je až taký veľký vplyv v európskej ekonomike. Hospodárstvo Grécka je stotina celého hospodárstva Európskej únie. Čiže presne toto sú tie reči, ktoré pokladám za maľovanie čerta na stenu.
Tá druhá vec je, že teda veď Slovensko tam ide už len s takým maličkým podielom. No ale keď to chceme takto úplne bagatelizovať, tak potom načo tam vôbec ide, načo tam vôbec musia dávať krajiny opäť peniaze slovenských daňovníkov? Veď nech si to Gréci vyskladajú z nejakého predĺženia splatnosti. Z Medzinárodného menového fondu sa dajú peniaze požiadať aj bez toho, že by museli platiť členské štáty Európskej únie, a takisto z privatizácie. Tak veď nech si tie problémy riešia. Bude určite vyšší tlak na riešenie ich problémov. Ďakujem.

Pán minister, ja oceňujem vecnosť prístupu k tejto veci. Vidno, že aj na jednej, aj na druhej strane je tá argumentačná sila pomerne vyrovnaná.
Len jedna vec v tej vašej reči ma zarazila a to je to riadenie tých racionálnych procesov, lebo skúsenosť nás učí, že my vieme nejakým spôsobom to pekne nakresliť na tie najbližšie dva roky a hovoriť o tom, že áno, v tých dvoch nasledujúcich rokoch aj krajiny, ktorých sa to netýka, tak by mali spraviť nejaké kroky k tomu, aby eurozóna ako taká sa správala lepšie, len skúsenosť nás učí, že v momente keď tieto sľuby alebo toto rácio narazí na vôľu voličov, tak sa prudko znižuje vôľa politikov ich vykonávať. A to by bola možno otázka pre vás, že kto zaručí to riadenie toho bankrotu, kto bude riadiť v rámci eurozóny tieto ozdravné procesy, keď vždycky na konci rozhodujú národné vlády v jednotlivých krajinách. A tie sa v prvom rade logicky riadia záujmami svojich vlastných voličov a málokedy sú ochotné načúvať nejakým racionálnym argumentom, že eurózona ako taká potrebuje ozdravenie.

Ja by som chcel taktiež oceniť minimálne teda snahu celej koalície, ktorá v podstate bola prezentovaná jednak ústami predsedu SaS a jednak ministrom financií, o to, aby sa situácia riešila čo možno najmenej bolestivo. Chcel by som aj pána ministra vyzvať nielen na taký širší pohľad aj na to, čo sa deje u nás a aké to bude mať dôsledky u nás, čo sa týka nárastu úrokovej sadzby, ale aj na ten jeho boj. Však súčasný minister financií je určitým symbolom boja pravice a ľavice. A je to neustály boj o tom, že, pán Mikloš, musíte vysvetľovať, že museli ste zvýšiť dane, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám tu nechala veľký dlh, museli ste prepúšťať, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám vyrobila prezamestnanosť v štátnych podnikoch, museli ste privatizovať, lebo predchádzajúca ľavicová vláda vám urobila obrovské sekery napr. v bankovom sektore, v nedobytných pohľadávkach. A skutočne keďže sa reálny bankrot zahmlieva, a ten bankrot tu už je, to už je fakt, ktorý už treba zobrať na vedomie, a treba sa k nemu nejako postaviť, otázka nestojí, či Grécko skrachovalo alebo neskrachovalo, ono už skrachovalo, skúste túto jedinečnú historickú situáciu využiť aj na to, aby ste do budúcna na Slovensku ukázali, že ten, kto dlh vyrobí na Slovensku, tak ten si v budúcnosti bude musieť niesť zaň aj svoje následky, nie aby to bolo tak, že Fico zvýši dlh a my potom tuná budeme krvopotne zvyšovať dane pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, premnoží štátnu byrokraciu a my sa s tým potom budeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister Mikloš tu hovoril, že existujú len zlé a horšie alternatívy. A potom hovoril čosi o tom, že to riešenie, ktoré navrhuje v tejto chvíli Európska únia, je najlepšie zo zlých riešení. Dovoľte mi povedať, že neexistuje dobré, zlé riešenie, to je železné drievko, neexistuje vôbec lepšie zlé riešenie. A už vonkoncom nemôže existovať najlepšie zlé riešenie, pretože zlé riešenie ostáva len zlým riešením. Pokiaľ by som mal akceptovať, že existujú len zlé a horšie alternatívy, musel by som byť neuveriteľným historickým fatalistom, ktorým nie som. Musia predsa existovať aj minimálne dobré alternatívy. A som hlboko vnútorne presvedčený, že tou minimálnou dobrou alternatívou je potreba zastaviť sebadeštrukciu eurozóny a následne aj Európskej únie, lebo o tom, o čom my hovoríme, a hovoríme to ako Európania, ktorými v OKS sme vždy boli a sme, je problém nastávajúcej sebadeštrukcie eurozóny a Európskej únie a toto je proces, ktorý treba zastaviť. Ďakujem.

No k danému problému treba predovšetkým pristúpiť racionálne. V eurovale sme. Sme si to odhlasovali, a preto rokovať musíme. Ísť do rokovania tak, že vlastne nerokujeme, že odkážeme dopredu našim partnerom, že vôbec s nimi nesadáme za stôl, je nenormálne, nekorektné. To si jednoducho partneri nerobia. Je správne postaviť si racionálne tvrdé podmienky, ktoré hája záujmy slovenských občanov, a trvať na nich a tomu, kto chce pôžičku a nedokáže splniť objektívne, racionálne a normálne podmienky, ktorými si chceme zaistiť, že tá pôžička sa raz aj vráti, potom túto pôžičku aj nedať. My nemusíme poskytnúť Grékom pôžičku, keď sme v eurovale, to nie je automatický mechanizmus. To som hovoril už v čase prijímania eurovalu tu v tejto sále, že vtedy vždy budeme osobitne posudzovať, či pôžičku dáme alebo nedáme. A dáme ju len vtedy, keď sa naplnia podmienky, ktoré požadujeme. Tie podmienky, ktoré požadujeme, sú nastavené správne. A ja som presvedčený, že minister financií na nich bude striktne trvať a že v prípade, že nebudú naplnené včítane dohody, keďže to je dohoda, ktorú požadujeme od Grékov na dlhšie časové obdobie v ich nestálej politickej situácii a je dohoda medzi opozíciou a koalíciou, že idú v zásade tým istým smerom, jednoducho povieme, že Slovensko tú pôžičku neposkytne. Ale rokovať musíme a šancu splniť tieto tvrdé a náročné podmienky Grékom dať musíme, až sme korektní partneri.