20. schôdza

Ďakujem. Pán podpredseda, viem, že mi asi nebudete vedieť odpovedať na moju doplňujúcu otázku, ktorá smeruje na pána ministra pôdohospodárstva, ktorý vám pripravil odpoveď na predmetnú otázku. Napriek vzletným slovám chvály, ktoré ste tu prečítali, a použili ste na zabezpečenie tohto programu, predsa len existujú dosť vážne problémy, ako ste aj prečítali, najmä čo sa týka vyhovujúcich skladových priestorov, či už z dôvodov hygieny, alebo ich veľkosti. Distribuované kvantá tovaru, ak sa to tak dá nazvať, tovarom, tak môžu byť znehodnotené, pretože obce, mestá či sociálne zariadenia neboli a ani nie sú na takúto úlohu pripravené. Uvažujú o ich skladovaní, dokonca obce v sálach kultúrnych domov či telocvičniach a nejedná sa to len o malé obce, ale aj o hlavné mesto Slovenska a jeho mestských častí. Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, nie sú dotknuté subjekty dodané množstvá v termínoch doby použiteľnosti potraviny ani spotrebovať. Takže celý proces, ktorý ministerstvo pôdohospodárstva spustilo, má veľmi vážne nedostatky. Ministerstvo ho organizačne cez tendrovanú firmu nezvládlo a nezvláda, ale o to asi v tomto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda, pred chvíľkou tu bol kolega, pán Chmel, takže sólo to určite nie je, to by vyzeralo inak. Ale ďakujem za otázku v každom prípade, pani poslankyňa.
Ako je to s potrebou zvyšovania dôchodkového veku? Vzhľadom na strednú dĺžku života a dobu poberania dôchodku je pre súčasnosť daný dôchodkový vek postačujúci. Pre súčasnosť. Pripomeniem, že mužom sa dôchodkový vek postupne zvýšil z úrovne 60 rokov na 62 rokov, stalo sa tak vlastne, tento proces sa uzatvoril v roku 2008 a ženám sa dôchodkový vek postupne zvyšuje v závislosti na počte vychovaných detí z pôvodnej úrovne 53 až 57 rokov na tých výsledných 62 rokov, s tým, že tento proces predlžovania dôchodkového veku, ktorý beží, skončí v roku 2024. Po roku 2024 už u žien počet vychovaných detí nebude ovplyvňovať výšku dôchodkového veku a dôchodkový vek u mužov a u žien bude rovnaký.
Lenže musíme sa pozerať dopredu, do budúcnosti a z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému sa musíme zaoberať otázkou zvyšovania veku do dôchodku. Nemôžeme alibisticky tento problém odsúvať a ponechávať ho na ďalšiu vládu. V roku 2010 pripadalo na jedného dôchodcu vo veku 65 rokov a viac šesť ľudí v produktívnom veku, tým myslím ľudí vo veku od 15 do 64 rokov. Šesť ľudí. Slovensko je, žiaľ, v počte narodených detí na chvoste takéhoto nepopulárneho rebríčka v rámci európskej "dvadsaťsedmičky". A preto, aj preto podľa demografických prognóz bude pomer počtu dôchodcov vo veku 65 rokov a starších a produktu, ľudí v produktívnom veku v roku 2060 predstavovať, tento pomer bude jeden dôchodca a jeden a pol ľudí v produktívnom veku. Dnes je to jedna ku šiestim, má to byť jedna ku jeden a pol. Čiže štvornásobne horšie. Alebo inými slovami, na jedného dôchodcu vo veku 65 rokov a viac bude pracovať jeden a pol občana v produktívnom veku. To znamená, je to myslím jasné, ak to necháme len tak, otázka bude znieť, kto bude vlastne prispievať súčasnej strednej a mladšej generácii, respektíve našim deťom a možno vnukom na ich budúce dôchodky? V súčasnom stave je jednoducho prvý pilier z hľadiska dlhodobého neudržateľný. A preto musíme pri jeho úpravách dbať, brať do úvahy aj tento nepriaznivý demografický vývoj. Zdá sa nám, že spravodlivé bude určovať dôchodkový vek v závislosti od priemernej strednej dĺžky života. To znamená, že dôchodkový vek sa v budúcnosti bude odvíjať od toho, ako dlho, aký vysoký, akého vysokého veku sa budú občania dožívať. Nestane sa tým pádom to, že by z hľadiska nejakých problémov v dôchodkovom systéme bolo nutné zo dňa na deň skokovite zvýšiť dôchodkový vek povedzme o tri roky, tak ako to musia robiť v niektorých iných krajinách Európskej únie. Ak tento proces zavesíme na postupne zvyšujúcu sa dĺžku dožitia našich ľudí, ktorá súvisí so zvyšujúcou sa kvalitou života, tak ten proces bude pomalý, postupný a jednoducho prirodzený.
Treba ešte pripomenúť na záver, že v rámci krajín OECD je dôchodkový vek stanovený na Slovensku, teda tých 62 rokov, patrí k tým nižším, čiže nie sme na tom v súčasnosti až tak zle a znovu pripomínam, že niektoré krajiny museli pristúpiť a pristupujú, žiaľ, nemám tu k dispozícii podrobnejší rozbor, ale pripravujeme ho, ale teda iné členské krajiny EÚ, respektíve krajiny OECD museli pristúpiť a pristupujú k dosť dramatickému zvyšovaniu dôchodkového veku.
My, opakujem, navrhujeme posúvať dôchodkový vek veľmi pozvoľna, V praxi to bude znamenať posúvanie dôchodkového veku za jeden rok o niekoľko desiatok dní a znamená to, že aj súčasná stredná a staršia generácia si určite dôchodok užije a užije tak, aby ten dôchodok bol na slušnej úrovni.

V podstate beriem tú otázku ako doplňujúcu k tomu, čo ste sa pýtali pred malou chvíľkou, a teda pokračujem vlastne v tých číslach, aby som teda objektívne zdokumentoval to, čo sa vlastne deje a čo sa dá očakávať. Takže prvý údaj, priemerná doba poberania dôchodku u mužov je v krajinách OECD približne sedemnásť a pol roka. Na Slovensku to je v súčasnosti u mužov 16,3 roka. To znamená, že sme prakticky na úrovni priemeru krajín OECD. Pokiaľ ide o ženy, ženy, v priemere v krajinách OECD sa doba poberania dôchodku pohybuje na úrovni 21,9 rokov, na Slovensku je to 25,1 roka. Ono sa to nezdá, ale slovenské ženy si užívajú dôchodok v priemere 25 rokov. Treba ale pripomenúť, že dôchodkový vek sa postupne zvyšuje, je to dané ešte tým, že máme ešte ženy, ktoré majú v súčasnosti dôchodkový vek, neviem, či sa mýlim, 58 alebo 59 rokov. Čiže tým procesom postupného zvyšovania dôchodkového veku, ktorý skončí v roku 2024, sa vlastne tento rozdiel medzi dôchodkovým, nie dôch..., tým, tou dobou užívania si dôchodku medzi mužmi a ženami zníži a aj pokiaľ ide o ženy, tak ženy by sa mali dostať na hodnotu blízku priemeru krajín OECD.
So zvyšovaním veku dožitia postupné, postupné pomalé zvyšovanie dôchodkového veku znamená, že tá doba, doba užívania si dôchodku sa vlastne nezmení. Tak, ako sa podľa predpokladov vek Slovákov postupne zvyšuje, respektíve zvyšuje sa stredná doba dožitia, tak postupným zvyšovaním dôchodkového veku stále zostane zachovaná tá doba užívania si dôchodku niekde na úrovni šestnástich alebo sedemnástich rokov. No a to je vlastne odpoveď na vašu otázku, tak ako je to dnes, tak to vlastne bude aj v budúcnosti. Celý rozdiel je ten, že doba, že kvalita života nás všetkých sa zvyšuje, znamená to aj zvyšujúci sa vek alebo respektíve vyšší vek dožitia a samozrejme, aj keď sa bude pomaličky, ale predsa zvyšovať dôchodkový vek, tak tá doba užívania si dôchodku by sa zmeniť nemala.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo súbor viac ako sto opatrení pod pracovným názvom Singapur, ktorého cieľom je výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Tento materiál s oficiálnym názvom "Návrh politiky vlády Slovenskej republiky na zlepšenie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike" bol včera schválený vládou Slovenskej republiky. Musím konštatovať, že sa netvoril ľahko, napriek tomu, že sme o každom jednotlivom opatrení osobitne rokovali s dotknutými rezortmi či centrálnymi inštitúciami. V medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo obdržalo 51 zásadných pripomienok. Logika vecí bola jednoduchá. Ak chceme znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť systém či rôzne administratívne postupy, odoberáme tým prácu úradníkom. Každý úrad alebo úradník potrebuje dokazovať svoju opodstatnenosť. Rezistencia voči opatreniam na úradoch je teda vysoká. Ja sa len môžem poďakovať svojím kolegom ministrom, že záležitosť zlepšovania podnikateľského prostredia si zobrali za svoju prioritu, takisto ako ja a pomohli rozpory odstrániť. Toľko krátke priblíženie toho, čo sa dialo.
Opatrenia v samotnom materiáli sú rozdelené do troch základných okruhov. Prvé z nich tvoria krátkodobé opatrenia zamerané na podstatné zlepšenie podnikateľského prostredia v porovnaní s inými krajinami a vyslanie akéhosi signálu, že túto tému berieme naozaj vážne. Medzi tieto opatrenia patria napríklad - skrátenie lehoty na vydanie živnosti z piatich dní na tri dni, skrátenie lehoty registrového súdu na zápis spoločnosti do obchodného registra z piatich dní na dva dni, zmena lehoty na odoslanie oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu zo strany registrového súdu takisto na dva dni, alebo napríklad ponechanie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným ako možnosti a nie ako povinnosti.
Viem takisto, že k týmto opatreniam bola diskusia, či sú vôbec potrebné a u takzvanej jednoeurovej spoločnosti sa ozývajú hlasy, že je to vytváranie predpolia pre podvody. Vieme, že realita je iná. Kto chce robiť podvody, dokáže si zohnať 5 tisíc eur na základné imanie a toto ho naozaj neodradí. To sa v súčasnosti nakoniec ani nemusí reálne zložiť, stačí prehlásenie o vklade do pokladne a existuje množstvo ďalších spôsobov, ako túto povinnosť elegantne obísť. Nám ide v prípade týchto opatrení o to, aby ľudia dostali signál, že ich štát podporuje v podnikaní. Malé a stredné podniky vytvárajú 60 až 70 % pracovných miest, takže im chceme povedať, že si to vážime a že im nemienime klásť prekážky na začiatku podnikania. Naopak, chceme ich ako táto vláda všemožne pri tom podporovať.
Medzi krátkodobými opatreniami je napríklad aj povinnosť stavebného úradu, to je obce, vydať územné rozhodnutie do 30 dní bez možnosti predĺženia tejto lehoty. A ak termín nie je dodržaný, potom má žiadateľ právo na vrátenie správneho poplatku. Návrh ide do dôsledkov a predpokladá takisto aj zosobnenie vráteného správneho poplatku, a to znížením pohyblivej časti odmeny štatutára, teda primátora alebo starostu. Uvedomujeme si, že v správnom konaní je najčastejším porušovateľom zákona štát. Za porušovanie nikto nenesie zodpovednosť a nie sú uplatňované žiadne sankcie. Včera bola o tomto opatrení na zasadnutí vlády asi najdlhšia rozprava. Nakoniec sme došli k záveru, že toto ustanovenie budeme uplatňovať v oveľa širšom rozsahu, než len pri spomínanom stavebnom zákone.
Druhý okruh obsahuje strednodobé opatrenia vyplývajúce zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, kde sme sa zaviazali k znižovaniu administratívnych bariér do konca roka 2012. Cieľom tejto spoločnej európskej iniciatívy je znížiť do konca roka 2012 administratívnu záťaž o 25 percent. Administratívna záťaž bola analýzou ministerstva hospodárstva vyčíslená na 3 % HDP, teda na takmer 2 miliardy eur ročne. Rezort hospodárstva nikdy nedisponoval takouto veľkou sumou na priamu podporu podnikateľov, napríklad na stimuly, inovácie alebo regionálny rozvoj. Veríme, že ak podnikateľom ušetríme ročne takúto sumu a rozumne nastavíme napríklad motiváciu na inovácie, potom sa to časom zákonite prejaví a prinesie pozitívne efekty aj v ekonomike.
Z množstva strednodobých opatrení si dovolím spomenúť iba niektoré. Chceme vykonať analýzu kompetencií pracovnej zdravotnej služby s cieľom zníženia jej finančného administratívneho zaťaženia. Chceme vypustiť povinnosť vyhotovovať akceptačný list v prípade prestupovania poistencov medzi DSS-kami; zjednodušiť tlačivá na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu a poskytnúť k nim podrobné vysvetlivky; vytvoriť vizuálne prehľadnejší formulár daňového priznania, umožniť jeho kompletné elektronické vyplnenie a odoslanie; v súvislosti s registračnými povinnosťami zabezpečiť, aby podnikateľské subjekty boli povinné poskytovať údaje len jednorazovo a nie opakovane rôznym úradom; vytvoriť potrebnú informačno-technologickú podporu tak, aby bolo v maximálnej miere zabezpečené predvyplnenie formulárov využitím zdieľania údajov medzi jednotlivými úradmi; v súvislosti so spotrebnou daňou z minerálneho oleja vytvoriť komplexné portálové riešenie náležitostí vyžadovaných od podnikateľských subjektov; zabezpečiť vypracovanie manuálu, ktorý by jednoznačne interpretoval zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a ďalšie.
Väčšina týchto opatrení je nejakým spôsobom spojená s elektronizáciou verejnej správy a zapadá do iniciatív, ako sú i-Health, i-government, Unitas a podobne. Podstatné pre rozvoj hospodárstva je, že to vedie k jednotnému spoločnému cieľu, a to je uľahčenie života podnikateľom a občanom Slovenska.
Tretí okruh opatrení zahŕňa najmä opatrenia navrhnuté na základe konzultácií s podnikateľskými zväzmi a združeniami, z ktorých vyberám niektoré. Napríklad zaviesť používanie jednotného identifikátora pre podnikateľov v registroch verejnej správy, vypracovať návrhy opatrení na zlepšenie prístupu k elektronickému podpisu, k rozšíreniu a k zefektívneniu jeho využívania, zmeniť kritérium z piatich na deväť zamestnancov, od počtu ktorých by spoločnosť musela poveriť zodpovednú osobu dohľadom nad ochranou osobných údajov, doplniť kataster nehnuteľností o ceny nehnuteľností uvádzaných vo verejných a iných listinách predložených na zápis do katastra, pri dovoze tovaru z tretích krajín nemusieť platiť DPH a clo a čakať tri mesiace na vratku, umožniť vydávanie elektronických výpisov z listu vlastníctva, vytvoriť platformu najmä pre malých a stredných podnikateľov pre overovanie bonity zmluvných partnerov, umožniť elektronické nahlásenie živnosti vrátane úhrady správneho poplatku a ďalšie.
Možno sa zdajú byť tieto opatrenia na prvý pohľad čiastkové a nesúrodé, podstatné sú však dva faktory. Po prvé, každé z týchto opatrení je nepochybne zlepšením podnikateľského prostredia. A po druhé, sú výsledkom efektívnej a praktickej komunikácie s predstaviteľmi podnikateľov.
Pozitívne na tom je, že okrem toho, že komunikácia s odbornou verejnosťou je súčasťou každého odporúčania OECD aj Európskej únie, že sú to názory z praxe, ktoré politici či úradníci od zeleného stola ťažko získajú. Proces komunikácie bude štandardným a permanentným nástrojom v celom projekte Singapur alebo, ak chcete, v politike zlepšovania podnikateľského prostredia. Z tejto komunikácie s podnikateľmi a podnikateľskými zväzmi a združeniami máme pripravený zásobník ďalších vyše 200 opatrení, ktoré triedime, sumarizujeme a budeme vyhodnocovať ich dopady. Ďalšie postupne prichádzajú a my sa pripravujeme a pripravujeme systém na ich hodnotenie.
Na ministerstve sme takisto v rámci svojej vnútornej organizačnej štruktúry vytvorili samostatnú analytickú jednotku, takzvaný inštitút hospodárskych analýz, ktorý zodpovedá za prípravu ex ante a ex post analýz jednotlivých regulácií, zameranie administratívnych nákladov a záťaže podnikateľského prostredia a za predkladanie návrhov na ich zníženie. Chcel by som zdôrazniť, že prvých sto opatrení je iba začiatkom a my budeme vo vyhodnocovaní dopadov či už existujúcej, alebo prijímanej legislatívy dôsledne pokračovať. Doteraz to bola viac-menej formálna záležitosť. My meníme prístup a takisto meníme pohľad na vec. Pre nás je stav podnikateľského prostredia skutočne kľúčovou prioritou.
Táto iniciatíva je iba začiatkom dlhej cesty za prosperitou, ale najdôležitejšie je začať. Ak budeme pokračovať v tomto procese, sme presvedčení, že môžeme dôjsť do cieľa a urobiť zo Slovenska krajinu, ktorá bude mať najatraktívnejšie podnikateľské prostredie v strednej a východnej Európe a som presvedčený o tom, že to je reálny cieľ.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Áno.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi ministrovi za podrobné informácie. Chcem oceniť jeho iniciatívu, pretože si myslím tiež, že zlepšenie podnikateľského prostredia je veľakrát v detailoch a na prvý pohľad v jednoduchostiach, ktoré je potrebné zmeniť. Takže som rád, že sa im takto podrobne venuje a takisto si cením ten dôraz na elektronické služby štátu, pretože tam vidím takisto podstatný priestor pre zlepšenie. Podľa toho, čo ste hovorili, pán minister, tak veľa z tých iniciatív pôjde aj do parlamentu a očakávam teda, že na túto tému budeme ďalej diskutovať. A chcem aj vyjadriť za seba aj svojich kolegov podporu, že v parlamente takisto sa chceme tomu podrobnejšie venovať tak, aby sme dosiahli ten spoločný cieľ, aby sa na Slovensku lepšie podnikalo.

Ďakujem, pán poslanec. Budem veľmi rád, keď aj poslanci svojimi iniciatívnymi návrhmi prispejú k ďalšiemu zlepšovaniu podnikateľského prostredia.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Tušil som, pán predsedajúci, že budem v časovej tiesni, preto odpoveď bude stručná. Zrušenie podmienky štátnych skúšok iných ako obhajoby záverečnej práce na riadne skončenie štúdia je predmetom vecného zámeru novely zákona o vysokých školách, ktorý by mal vstúpiť do platnosti v prvom štvrťroku budúceho roku. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na moju interpeláciu predsedníčky vlády som dostal odpoveď, ktorá je na tri a pol stranách. Ja som v mojej interpelácii očakával, že táto odpoveď bude veľmi krátka, lebo moje konštatovanie znelo, že doteraz nebola vypracovaná žiadna analýza o tom, koľko pracovných miest týmto spôsobom vzniklo a koľko pracovných miest zaniklo v našich firmách v dôsledku zlej ekonomickej situácie. Tie tri a pol strany boli využité na to, aby, povedal by som, bolo plno vaty a konštatovaní, ktoré nedávali vyčerpávajúcu odpoveď na moju otázku. Ja som očakával, že bude jednoducho konštatované, koľko pracovných miest bolo vytvorených, čo ja viem, za posledných desať rokov tým, že podporujeme, že investujeme do vytvárania priemyselných parkov, lebo vždy pri vytvorení priemyselného parku sa konštatuje, koľko tam bude zhruba vytvorených pracovných miest, koľko bude vytvorených pracovných miest priamych, koľko bude vytvorených ďalších pracovných miest súvisiacich s činnosťou v týchto priemyselných parkoch. Samozrejme, takisto chcel som, aby bolo povedané aj to, koľko zahraniční investori vytvorili pracovných miest za určité finančné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, napríklad ako v Prešove, kde majú za 19 miliónov eur vytvoriť zahraničné firmy zhruba 400 pracovných miest priamych a prípadne ďalšie nepriame miesta.
Samozrejme, chcel som aj vedieť, že po tých niekoľkých rokoch a po tých sľuboch, ktoré boli dané, koľko naozaj bolo vytvorených skutočne pracovných miest, lebosľuby sú jedna vec a druhá vec je potom skutočnosť, prípadne po určitom vývoji vieme veľmi dobre, že niektorí investori zo Slovenska odchádzajú. Chcel som vidieť porovnanie s tým, že koľko zaniklo pracovných miest v našich tradičných firmách, ktoré na Slovensku pôsobia, ktoré sú viacej zakotvené v tej našej spoločnosti z toho dôvodu, že sú tam vlastníkmi nie zahraniční investori, ktorým v prvom rade ide o zisk, a v prípade, že našich občania majú výhrady k výške miezd, ktoré v týchto fabrikách dostávajú, začínajú hroziť odchodom do iných krajín, ako teraz posledné som počul na Ukrajinu.
Vážené dámy, vážení páni, ja si stále myslím, že je potrebné, aby sme túto analýzu spravili a nepokladám odpoveď, ktorú som dostal bez počtov pracovných miest, za dostačujúcu. Na týchto tri aj pol stranách, ako som už povedal, je len popis a celé je to ukončené tým, že vlastne nemám pravdu. Ale v čom nemám pravdu? Že je potrebné spraviť tú analýzu, alebo v tom, že bolo od všetkých vlád spravené dosť pre to, aby sme nezamestnanosť na Slovensku znížili?
Ďakujem za pozornosť.