20. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, hneď na úvod, by som chcel upozorniť na § 130 rokovacieho poriadku odsek 7, a síce, že na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácii odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Nezdá sa mi, že sú tu prítomní všetci členovia vlády, alebo žeby boli pred interpeláciami zo strany povereného podpredsedu vlády ospravedlnení. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda, chcel by som len upozorniť, že sa to nestalo prvý raz. Ani na minulej interpelácii dokonca nebol ani jeden člen vlády. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vidím, že ste veľmi úspešný v tomto smere... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre, ďakujem. Ja budem interpelovať a podávam interpeláciu na ministrov, dvoch ministrov. V jednej interpelácii na ministra hospodárstva vlády Slovenskej republiky, bol tu, bohužiaľ, už tu nie je. A na ministra životného prostredia vlády Slovenskej republiky, a síce ohľadom pripravovanej povrchovej ťažby zlata v regióne Podpoľanie a v lokalite Biely vrch, v katastri mesta Detva a obce Dúbravy.
Vážení páni ministri, neprítomní, a, pardon, pán minister životného prostredia je tu, ospravedlňujem sa, v oblasti Podpoľania v lokalite Biely vrch prebehol vrtný prieskum na zásoby zlata a sú rozbehnuté práce súvisiace s realizáciou jeho ťažby. Postupne medzi obyvateľov prenikajú informácie, ktoré ich nenechávajú ľahostajnými. Znepokojujú ich informácie hovoriace o povrchovej ťažbe, ťažbe zlata metódou kyanidového lúhovania a možnej ekologickej záťaže územia, ktorá by mala dôsledok na kvalitu života v bližšom ako aj v širšom okolí. Obávajú sa zníženia hodnoty územia, v ktorom obyvatelia, ale aj súkromní investori v minulom období investovali a rozhodli sa tu žiť. Obyvatelia v dotknutom území si uvedomujú, že po odsúhlasení ťažby môže vzniknúť problém s prípadným predajom ich nehnuteľného majetku, že majitelia domov, bytov, polí a záhrad stratia časť z ich hodnoty z dôvodu tejto hospodárskej činnosti a jej možných dopadov na životné prostredie. Boja sa, že v území, kde žijú, tak toto územie stratí na svojej atraktivite. Obávajú sa, že ťažbou stratia predovšetkým oni, obyčajní ľudia a získa len a len ťažobná spoločnosť, ktorá nie je zviazaná so životom ľudí v tomto kraji.
Spoločnosť našla ložisko s geologickými zásobami zlata asi v množstve 80 ton, plánované začatie dobývania výhradného ložiska má byť do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru. Predpokladaný objem ťažby je cca 3 milióny ton rudy a 3 milióny ton skrývky. Pri technológii dobývania, ktoré má byť povrchové s jamovým lomom, sa predpokladá použitie výbušnín - plošných odstrelov. Dobývaním ložiska vznikne na povrchu lom o rozmeroch cca 800 metrov krát 700 metrov a do hĺbky 250 metrov. Technológia ťažby má byť konvenčná s použitím lopatových rýpadiel a špeciálnych nákladných vozidiel na odvoz rúbaniny. Za určité obdobie bude zdroj vyťažený. Vybuduje sa však odkalisko počas jeho ťažby. Medzi obyvateľmi vzniká obava, že po vyčerpaní zdroja majitelia zbalia kufre, zlikvidujú firmu a odídu. Z jej manažmentu tu určite nikto bývať nebude, ale haldy vyťaženej zeminy bez života tu zostanú. Zostane tu aj odkalisko, ale s akou a koho zodpovednosťou za prevádzku? Ale prevažná väčšina súčasného obyvateľstva v tomto území určite zostane žiť - z majetkových, ekonomických ako aj rodinných väzieb, či jednoducho z dôvodu úprimného vzťahu k tomuto regiónu. V území poznačenou, poznačenom ťažbou znehodnotenými investíciami, ranami nielen na prírode, ale aj v dušiach ľudí a v ich zdraví.
Ľudia sa pýtajú, či predaná hodnota zlata vyťažená z tohto územia má takú cenu, akou môže byť možné znehodnotenie tohto regiónu predpokladanou ťažbou. Nie sú si istí, že sľuby o pozdvihnutí tohto regiónu prostredníctvom predmetného projektu by mali pomôcť k rozvinutiu cestovného ruchu, prilákať turistov, nové pracovné miesta a zvýšiť životnú úroveň, ako aj kvalitu života v tomto priestore. Najmä keď si uvedomujú, že lokalita Biely vrch sa nachádza priamo za priemyselným parkom Podpolianskych strojární Detva a je aj v blízkosti chránenej krajinnej oblasti Poľana. Skôr si myslia, že súčasné, zatiaľ neisto formulované sľuby majú skôr bližšie k porekadlu - "keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú". Mimochodom, predmetná lokalita je súčasťou regionálneho biocentra číslo 3 Podpoľanie, ktoré je charakterizované zachovalými prirodzenými komplexmi biocenóz, ekotonových spoločenstiev a vysokou diverziou ornitonocenos. Územiu je priradený vysoký až veľmi vysoký stupeň ekologickej stability krajinnej štruktúry. Na predmetnom území je dodržiavaný dobrý stav vôd. Samozrejme, že spokojnými obyvateľov dotknutom území nenechávajú ani informácie svedčiace o environmentálnych záťažiach na územiach, ktoré zostávajú po ťažobných spoločnostiach, problémy s prevádzkovaním rôznych odkalísk a bezmocnosti štátnych orgánov v prípade zistených nedostatkov zjednať nápravu. Obávajú sa, že dodržiavať všetky normy, predpisy a technologické postupy, ktoré by aj boli stanovené pri povolení pre ťažbu, nie vždy budú dodržiavať a to s cieľom zištného šetrenia či minimalizovania nákladov na úkor možných dopadov na kvalitu životného prostredia.
Nakoniec aj takéto sú konkrétne skúsenosti s ťažobnými spoločnosťami. A to nielen u nás, nielen Európa má už svoje skúsenosti, keď sa dôsledky z ťažby alebo výroby dotkli ľudí žijúcich v príslušnom regióne. Mementom je určite havária odkaliska v maďarskom Kolontáry. Ale aj stav a kvalita odkalísk na našom území. Netreba sa preto týmto obavám čudovať. Veď v tomto území je život blízko pri ťažobnej lokalite Biely vrch, ako aj pri plánovanom umiestnení odkaliska.
Na verejnosť zároveň prenikajú informácie, že zo strany štátnych orgánov dochádza k procesným pochybeniam. Dotknutá verejnosť a priľahlé obce, ktorých sa plánovaná ťažba bytostne dotkne, žiadajú o vypracovanie posudzovania plánovanej ťažby na životné prostredie ešte pred určením dobývacieho priestoru, najmä z dôvodu nesúladu kyanidovej technológie s legislatívou Európskej únie, ako aj územného plánu vyššieho územného celku Banskobystrického kraja. Vznikajú pochybnosti, či predmet činnosti potencionálnej ťažobnej spoločnosti, ktorá sa o dobývací priestor uchádza, je v súlade s predmetom činnosti, s jej predmetom jej činnosti a či takéto konanie spoločnosti nie je nad rámec predmetu jej činnosti. Nemožno sa preto čudovať, ani iniciatíve ľudí v tomto regióne, ktorý vzhľadom na jej chabé informovanie, bez informovania širokej verejnosti s prieskumnými vrtmi, ich výsledkami, plánom ťažby a jej možnou záťažou na územie, nákladmi a výnosmi z ťažby, založili občianske združenie Podpoľanie nad zlato. Iniciatíva vyústila do petičnej iniciatívy na neodsúhlasenie povolenia ťažby zlata v lokalite Biely vrch. Iniciatíva získava čoraz širšiu podporu obyvateľstva a to nielen v regióne Podpoľania.
Pán minister životného prostredia, pevne verím, že ministerstvo životného prostredia sleduje túto aktivitu, formuje sa jeho názor na základe predkladaných informácii zo strany potencionálneho investora, ako aj odbornej a laickej verejnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vás interpelujem a žiadam o váš postoj, postoj vami zvereného ministerstva k možnosti ťažby v lokalite Biely vrch. Informáciu o možných dopadoch na životné prostredie z ťažby, ako efektivitu jeho ťažby, ktorej výsledkom môže byť prípadné zhoršenie kvality života na území nielen Podpoľania, ale aj územiach smerom k mestu Zvolen a k mestu Lučenec.
Pán minister hospodárstva, interpelujem vás a žiadam odpoveď na otázku, ako sa vám javí možná efektivita ťažby z pohľadu štátu? Žiadam vás, aby ste posúdili činnosť príslušného obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, v kompetencii ktorého je povoľovanie banskej činnosti, prípravy, otvárania a dobývania ložísk a jeho postupu pri určení dobývacieho priestoru. Moju interpeláciu v písomnej forme odovzdám do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, je škoda, že aj napriek upozorneniu kolegu poslanca Senka, ktorý citoval ustanovenia rokovacieho poriadku, sa dokonca zmenšil počet prítomných členov vlády Slovenskej republiky, a preto odporúčam, aby ste ako vedenie Národnej rady odporučili sekretariátom pánov ministrov, aby neplánovali pánom ministrom žiaden program vždy vo štvrtok, keď je hodina otázok a interpelácie. Veď polroka dopredu vieme, kedy je Národná rada a bolo by fajn, keby si páni ministri tie interpelácie v zmysle zákona vypočuli osobne.
Dovolím si predložiť alebo predniesť interpeláciu na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pána Jána Figeľa. Škoda, že pred chvíľkou odišiel.
Údržba a oprava ciest prvej triedy spadá do kompetencie Slovenskej správy ciest. Na túto činnosť uvedená organizácia dostáva nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu, aj keď samozrejme nie toľko, koľko by v skutočnosti potrebovala. Keďže Slovenská správa ciest už nedisponuje kapacitami na vykonávanie opráv a údržby ciest prvej triedy, tieto si objednáva na základe zmlúv u vyšších územných celkov, ktoré majú svoje regionálne správy ciest a ktoré túto činnosť vykonávajú. To je všetko v poriadku, ale pri tejto spolupráci dochádza k určitým problémom, na ktoré by bolo treba upozorniť, a chcem na to upozorniť aj pána ministra dopravy, pretože sa mi dostali informácie do uší, že v júni tohto roku ešte neboli uhradené výkony zimnej údržby z januára. To znamená vyššie územné celky, resp. ich regionálne správy ciest dodnes nemajú na účtoch peniaze za výkony, ktoré vykonali v januári, resp. februári tohto roku, tým pádom dostávajú sa do problémov a niektoré avizujú aj možnú druhotnú platobnú neschopnosť. Keď sa o tieto prostriedky dotazujú na Slovenskej správe ciest, tá im argumentuje, že im v zmysle rozpočtových pravidiel, to potom sa spýtam aj pána ministra financií, údajne môžu ich uvoľňovať len v jednej dvanástine každý mesiac. No ale nemá to tú logiku v prípade zimnej údržby, keďže najvyššie výkony za údržbu a opravy cestnej komunikácie sú práve v zime, kedy sa spotrebuje veľké množstvo posypového materiálu, spotrebuje sa veľké množstvo pohonných hmôt, a tým, že Slovenská správa ciest nehradí v týchto mesiacoch vo zvýšenej miere tieto výkony, tak regionálne správy ciest a vyššie územné celky de facto financujú údržbu ciest prvej triedy z vlastných zdrojov a sami majú problémy sa pripraviť na ďalšiu zimnú údržbu, pretože práve v týchto mesiacoch by mali nakúpiť, vyhlásiť súťaže na nový posypový materiál, mali by opraviť si mechanizmy a pripraviť sa tak na zimu. Žiaľ, keďže nemajú uhradené výkony zo strany štátu, aj tá príprava na zimnú údržbu sa posúva na neskoršie mesiace. Preto si dovoľujem požiadať pána ministra a prvého podpredsedu vlády o odpovede na nasledujúce tri otázky:
Prvá otázka je, aký je aktuálny stav neuhradených výkonov za údržbu ciest prvej triedy v jednotlivých krajoch, resp. akú čiastku doteraz Slovenská správa ciest nevyplatila vyšším územným celkom za vykonanú údržbu a opravy ciest prvej triedy?
Druhá otázka, považujete za správne, keď sa vinou štátu dostávajú do finančných problémov organizácie samosprávy, ktorým štát dlhuje za objednané výkony?
A tretia otázka, aké opatrenia plánujete prijať, aby sa takýto stav každoročne už viac neopakoval?
Za vybavenie mojej interpelácie vopred ďakujem a pánovi podpredsedovi Národnej rady oznamujem, že som túto interpeláciu už predložil do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo. Ja chcem dnes predložiť dve interpelácie. V jednej chcem interpelovať pani predsedníčku vlády a v druhej pána ministra Mihála. Takže najskôr tá prvá interpelácia.
Takže v prvej interpelácii sa obraciam na pani predsedníčku vlády Slovenskej republiky Ivetu Radičovú vo veci realokácie tzv. eurofondov
Vážená pani predsedníčka vlády, v stredu 2. februára 2011 vláda schválila uznesenie č. 73, ktorým navrhla Európskej komisii, aby súhlasila s realokáciou časti zdrojov z niekoľkých operačných programov do operačného programu doprava, ako aj s realokáciou časti zdrojov v rámci samotného operačného programu doprava medzi jednotlivými prioritnými osami tohto operačného programu.
Vláda týmto uznesením uložila vicepremiérovi a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Figeľovi, aby s cieľom presadiť túto realokáciu, o uznesení rokoval s príslušnými predstaviteľmi Európskej komisie. Vzhľadom na následnú reakciu člena Európskej komisie pre regionálnu politiku Johanesa Hána zo 17. februára 2011, ktorý v písomnom stanovisku fakticky návrh realokácie odmietol, ako aj vzhľadom na rovnaké výsledky rokovaní pána vicepremiéra a ministra Jána Figeľa v Bruseli, ste aj vy osobne o tejto veci rokovali s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. Po týchto rokovaniach ste na tlačovej konferencii oznámili, že máte od predsedu komisie písomný prísľub, že na rozdiel od dovtedajších verejných vyjadrení viacerých dotknutých komisárov komisia bude súhlasiť s realokáciou podľa požiadavky Slovenskej vlády s tým, že vláda Slovenskej republiky preukáže dostatočné úsilie využiť poskytnuté zdroje podľa terajšej alokácie a ukáže sa, že napriek tomu nie je možné tieto zdroje vyčerpať.
Napriek týmto faktom, sa, vážená predsedníčka vlády, ukazuje, že vo veci realokácie podľa uznesenia vlády SR č. 73 z 2. februára 2011 sa situácia nezmenila a nesúhlas predstaviteľov Európskej komisie v podstate zabrzdil naplnenie tohto zámeru vlády. Tento fakt môže mať závažný negatívny dopad na pokračovanie výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry, pretože cieľom realokácie bolo a je, najmä získanie nových zdrojov z európskych fondov finančnej pomoci na výstavbu niektorých úsekov diaľnic. Tým, že terajšia vláda odmietla pokračovať v projektoch formou tzv. verejnosúkromných partnerstiev, je tak prakticky nemožné dokončovať diaľničnú sieť potrebným tempom, nakoľko na to chýbajú financie. To je zlá správa pre regióny, ktorých rozvoj bytostne súvisí s vybudovaním diaľnic či rýchlostných ciest, ktoré ich prepoja so zvyškom Slovenska a zahraničím, najmä smerom na západ. Úsilie realokovať zdroje niektorých operačných programov sa však stretlo aj s odmietnutím odbornej komunity, napr. Slovenskej akadémie vied či predstaviteľov vysokých škôl. Presun významných finančných zdrojov z operačných programov pod gesciou rezortu školstva by podľa nich ohrozilo financovanie potrebných projektov v oblasti vedy a výskumu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti vás, vážená pani predsedníčka, žiadam o informáciu, ako ďalej pokračuje napĺňanie vyššie uvádzaného uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 73? Ako pokračujú jednotliví ministri, jednotliví zodpovední ministri v príprave nových rozpočtov dotknutých operačných programov, ako im to ukladá spomínané uznesenie vlády SR č. 73? Zároveň vás, vážená pani predsedníčka, žiadam o poskytnutie kópie vyššie spomínaného písomného prísľubu predsedu Európskej komisie, ktorý by mal po neúspešných rokovaniach pána ministra a vicepremiéra Figeľa zabezpečiť súhlas Európskej komisie s realokáciou, a teda naplnenie predmetného uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 73. Vopred ďakujem.
To je teda prvá interpelácia, ktorú vzápätí po tomto bode odovzdám v písomnej podobe aj v podateľni Národnej rady.
Druhou interpeláciou sa obraciam na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála vo veci rekvalifikačných kurzov pre prepúšťaných železničiarov.
Vážený pán minister, začiatkom roka 2011 sa vláda opakovane zaoberala projektom reštrukturalizácie štátnych železničných spoločností. Súčasťou tohto projektu malo byť aj rozsiahle rušenie spojov na rôznych tratiach po celom Slovensku a taktiež masové prepúšťanie zamestnancov všetkých troch štátnych železničných spoločností. Po razantných protestoch železničiarskych odborových organizácií,ako aj dotknutých miestnych i regionálnych samospráv ministerstvo dopravy napokon pod politickým tlakom ustúpilo a zrušilo menej spojov osobnej dopravy, ale konečný počet prepúšťaných železničiarov by mal napriek tomu dosiahnuť päťtisíc ľudí v priebehu niekoľkých rokov. V tejto súvislosti, pani predsedníčka vlády železničiarskym odborárom verejne prisľúbila, že o prepúšťaných železničiarov sa bude vláda starať osobitným prístupom. Doslova dokonca povedala, že prepúšťaní železničiari nestrávia ani jeden deň na úrade práce.
Aj vy, pán minister, ste verejnosť informovali, že váš rezort spustí osobitné rekvalifikačné kurzy určené pre prepúšťaných železničiarov, spolu s generálnym riaditeľom ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ste prisľúbili, že prepúšťaným železničiarom sa budú osobitne venovať špeciálne vyčlenení pracovníci príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vážený pán minister, štátne železničné spoločnosti už začali s prvou vlnou prepúšťania svojich zamestnancov, ale žiadne z mnou uvádzaných prísľubov vláda ani váš rezort neplnia. Doteraz sa nezačali žiadne rekvalifikačné kurzy určené prepúšťaným železničiarom a ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny stále nemá schválený národný projekt, ktorým by mohol takéto kurzy financovať prioritne z operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.
Preto vás žiadam o informáciu, čo momentálne robí ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadom prípravy tohto národného projektu, resp. v akom stave je príprava rekvalifikácií pre prepúšťaných železničiarov? Kedy sa tieto kurzy začnú, ako budú do ich prípravy či realizácie zapojené železničiarske odborové organizácie a ako vyzerá spolupráca ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny s jednotlivými štátnymi železničnými spoločnosťami pri osobitnej starostlivosti o prepúšťaných železničiarov? Zároveň vás žiadam o informáciu, aký plán má vaše ministerstvo alebo ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pri umiestňovaní týchto absolventov týchto kurzov na trh práce, presnejšie do konkrétnych nových pracovných miest, aby sa naplnili slová pani premiérky, že prepúšťaní železničiari nestrávia ani jeden deň na úrade práce, a teda, že najneskôr po absolvovaní spomínaných rekvalifikačných kurzov nastúpia do nového zamestnania.
V tejto súvislosti vás tiež žiadam o informáciu, aké nové pracovné miesta podľa názvu požadovanej profesie a kvalifikácie ponúka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky týmto prepúšťaným a následne rekvalifikovaným železničiarom.
V tejto súvislosti by som rád ešte zdôraznil, že táto problematika je mimoriadne aktuálna z tohto dôvodu, lebo prvých niekoľko sto železničiarov už o zamestnanie v spomínaných troch štátnych železničných spoločnostiach prišlo a zároveň vzhľadom na ukončený školský rok sa dá indikovať, že počet ľudí, ktorí budú evidovaní v evidencii nezamestnaných bude stúpať, to znamená, že aj tlak na voľné pracovné miesta, bude opäť rásť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Predtým, ako začnem svoju interpeláciu, chcem sa pripojiť ku svojim kolegom, ktorí s poukazom na rokovací poriadok, vás žiadali, pán podpredseda, aby ste zabezpečili účasť ministrov, kde rokovací poriadok predpokladá, ukladá povinnosť účasti ministrov na interpeláciách. Tým, že ministri tu nie sú prítomní, považujem to za neúctu výkonnej moci voči zákonodárnej. (Potlesk.)
A teraz moja interpelácia. Interpeláciu smerujem na ministra životného prostredia vo veci zrušenia stredísk environmentálnej výchovy Regetovka, Drieňok Teplý Vrch.
Vážený pán minister, ministerstvo životného prostredia má zámer zrušiť strediská environmentálnej výchovy Regetovka a Drieňok Teplý Vrch. Jedným z dôvodov je, že environmentálna výchova detí má prebiehať len v mieste bydliska žiaka, čo je podľa odborníkov absurdné. Zrušením stredísk environmentálnej výchovy sa následne majú odpredať účelové zariadenia, ktoré slúžia pre environmentálnu výchovu detí materských škôl, základných škôl, stredných škôl, ale aj zamestnancov a ďalších inštitúcií a ich pozitívny dopad na formovanie environmentálneho vedomia žiakov i občanov je všeobecne neodškriepiteľný.
Vážený pán minister, bola vám doručená petícia občanov, ktorí nesúhlasia so zámerom zrušiť strediská environmentálnej výchovy, zároveň mi bola doručená kópia tejto petície.
V súlade s § 129 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov vás, vážený pán minister, interpelujem so žiadosťou o odpoveď na nasledujúce otázky:
1. Ako sa naložilo s petíciou občanov, ktorú v kópii prikladám k tejto interpelácii?
2. Bolo už rozhodnuté o zrušení stredísk environmentálnej výchovy?
3. Ako chce ministerstvo plniť záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú zo spoločnej európskej politiky a slúžia pre udržanie kvality života pre budúce generácie?
Kópiu tejto mojej interpelácie odovzdávam do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky podľa rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená zúžená vláda Slovenskej republiky, aj kolegyne a kolegovia, vzhľadom na to, že sa tu evidentne už niekoľko hodín porušuje zákon o rokovacom poriadku, dovolím si interpelovať, dovolím si interpeláciu na pani premiérku Ivetu Radičovú .
Pani premiérka, interpelujem vás vo veci neprítomnosti ministrov vašej vlády dňa 7. 7. 2011. Zaujíma ma, aký postih navrhnete ministrom vašej vlády, ktorí neboli ospravedlnení na interpeláciách poslancov dňa 7. 7. 2011, a tým hrubo porušili § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky? (Potlesk.)
A teraz, ak dovolíte, ďalšia interpelácia je na pána ministra kultúry Daniela Krajcera.
Vážený pán minister, dovoľujem si Vás požiadať o odpoveď na otázku:
Sú pravdivé informácie, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pripravuje delimitáciu zriaďovateľskej kompetencie vo vzťahu k Štátnemu divadlu v Košiciach, Štátnej opere v Banskej Bystrici a Novej scéne v Bratislave z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na vyššie územné celky?
Túto otázku kladiem preto, lebo sme v nie takej veľmi vzdialenej minulosti boli svedkami toho, že ministerstvo podobný krok plánovalo uskutočniť a v prípade Štátneho divadla aj uskutočnilo vo volebnom období 1998 až 2002. Až po doslova katastrofickom vývoji bol pán minister Kňažko nútený tento svoj zámer korigovať. Kto sa bližšie zaoberal problematikou financovania umeleckých inštitúcií, vie, že financovať v primeranej výške viacsúborové divadlo je úloha v dnešných podmienkach pre samosprávne kraje neúnosná a delimitácia operných a baletných súborov spod ministerstva znamená de facto ich likvidáciu, pričom "Čierny Peter" by sa z rúk ministerstva dostal do rúk poslancov samosprávnych krajov. Pokiaľ by informácie o pripravovanej delimitácii všetkých umeleckých divadelných inštitúcií s výnimkou Slovenského národného divadla zo zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky boli pravdivé, môžete nám poskytnúť garancie, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky stanoví v delimitačných protokoloch aj poistný mechanizmus, ktorý Štátnemu divadlu v Košiciach, Štátnej opere v Banskej Bystrici a Novej scéne aspoň na prechodné obdobie bude garantovať zachovanie statusu umeleckej inštitúcie?
Ďakujem za skorú odpoveď.
Chcel by som len pripomenúť, že keby k takémuto kroku naozaj prišlo, tak sa absolútne stratí, zmizne teória troch kultúrno-spoločenských centier v rámci Slovenskej republiky, akými sú Košice, Bystrica a Bratislava.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, ja chcem len pripomenúť, v minulom volebnom období, keď tu neboli všetci členovia vlády prítomní na bode interpelácie, tak ste nám každú minútu a sekundu pripomínali a prerušovali ste rokovanie, žiadali ste, aby sa dostavili všetci členovia vlády, aby bol naplnený zákon o rokovacom poriadku. Vtedy ste aj vy boli veľmi nároční v prítomnosti členov vlády, tak ja vás chcem poprosiť, pán podpredseda, aby ste zabezpečili v súlade s rokovacím poriadkom § 130 ods. 7 účasť neospravedlnených členov vlády.

Ja navrhujem, pán podpredseda, aby ste dali prestávku, kým sa nedostaví aspoň polovica vlády.