22. schôdza

Dámy a páni, pekný deň. Dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorý predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky v súlade s programovým vyhlásením vlády na obdobie rokov 2010 až 2014, v ktorom sa vláda zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania organizácií a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činností a posilniť ich verejnoprávny charakter.
To podstatné, čo je obsiahnuté v tomto návrhu, v súlade s tým, čo sme avizovali, čo je koniec koncov aj v programovom vyhlásení vlády, je zmena financovania médií verejnej služby tak, aby ich financovanie bolo udržateľné a zabezpečovalo ďalší rozvoj, v súlade s tým, čo už teraz je v platnej legislatíve, kde sa predpokladá, že médiá verejnej služby nebudú generovať ďalšie dlhy a prehlbovať stratu, v ktorej médiá verejnej služby, konkrétne RTVS vzhľadom na minulosť sa nachádza. Znamená to, že k 1. 1. 2013 sa zrušia úhrady za služby verejnosti, tzv. koncesionárske poplatky, a nahradí sa primárne financovanie médií verejnej služby finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. To je tá najpodstatnejšia časť tohto návrhu.
V tejto chvíli, pán predsedajúci, ďakujem za úvodné slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán Krajcer, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2011 č. 488 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, otázka verejnoprávnych médií a zmien, ku ktorým pristupujeme v tejto snemovni, by mala byť podľa môjho názoru presahujúca nejaké stranícke delenia, pretože otázka verejnoprávnych médií je nielen veľmi citlivou, ale aj kľúčovou témou k integrácii spoločnosti, a to najmä v čase, ktorý aj v súčasnosti prežívame. A vidíme aj nové civilizačné výzvy, hrozby, ohrozenia, ale aj atomizáciu spoločnosti a množstvo negatívnych javov. A práve od verejnoprávnych médií sa očakáva o. i. aj kultivovanie spoločnosti cez náročnejšie programy. Takže pokiaľ niektorá garnitúra otvára úpravu verejnoprávnych médií a pokiaľ napr. dochádza, tak ako je to v súčasnosti, k veľmi zásadnej zmene, pokiaľ sa to týka financovania, myslím si, že by mala tomu predchádzať predovšetkým široká celospoločenská diskusia, pretože aj keď ten systém a nový model vo financovaní ako je jeden z dôvodov a príčin na zmenu v tomto zákone, predsa len verejnosť naďalej zostáva nielen cieľovou skupinou, lebo som presvedčený, že verejnosť divák poslucháč zostáva naďalej v priamom vzťahu s verejnoprávnym médiom. A napriek tomu, že presúvame financovanie verejnoprávnych médií sčasti z domácností cez nepriamy výber daní, cez štátny rozpočet, naďalej je tým najpodstatnejším verejnosť a divák poslucháč, ku ktorému tieto zmeny majú smerovať. A mal by byť aj v priamom vzťahu a vyžadovať príslušné zmeny smerom, samozrejme, ku kvalite a náročnosti. My väčšinou tomu hovoríme posilnenie verejnoprávneho charakteru médií. Otázka teda znie, keďže sme v prvom čítaní, čo vlastne potrebujú predovšetkým verejnoprávne médiá. No vymyslel to niekto iný. Ale vedia aj tí, ktorí tomu rozumejú, z výboru pre kultúru a médiá, predpokladám, predovšetkým tí, čo tam sme, tak vieme, aj odborná verejnosť to vie, že je to dlhodobá podfinancovanosť verejnej služby. A z toho sa potom odvíjajú ďalšie negatívne javy, o ktorých hovoril aj pán minister v odôvodnení. A to je napr. generovanie straty alebo dlhu a potom aj istá odkázanosť na spriaznenosť alebo nespriaznenosť záchrany štátu. Lenže ak hovoríme o tej prvej transformácii, ktorá nastala vo verejnoprávnych médiách alebo kým sme vôbec začali hovoriť o verejnoprávnych médiách alebo o médiách elektronických, určených pre verejnú službu alebo public service (v angličtine), (Ten prvý výraz je z nemčiny.) tak došlo k transformácii zo štátnych médií na verejnoprávne médiá. Dnes ale ako keby sme sa oblúkom vracali sčasti späť v oblasti najdôležitejšej. A to je financovanie verejnoprávnych médií, ktoré idú priamo zo štátneho rozpočtu.
Existuje, urobil som si takú tabuľku, asi šesť základných modelov financovania verejnoprávnych médií v Európe, k tým americkým sa nebudem vyjadrovať, lebo to je špecifická problematika, pričom, samozrejme najideálnejší model je tzv. viaczdrojový. A sú rôzne tendencie posilňovať niektorú zložku. Ale gro z väčšiny štátov, ktoré sú združené v EBU, čiže v Európskej únii vysielateľov verejnoprávnych médií, sú to tzv. koncesie. Viaczdrojovosť zabezpečuje aj to, čo je kľúčové. A to je nezávislosť verejnoprávnych médií. Chcel by som teda vedieť, akým spôsobom dôjde k posilneniu verejnoprávneho charakteru a predovšetkým k nezávislosti verejnoprávnych médií, aj keď minimum zdrojov v objeme 90 mil. eur alebo v tej premennej položke 0,142 % hrubého domáceho produktu môže byť o niečo vyššie, všetci dobre vieme, že je to nedostatočné. Ja viem, že v čase šetrenia hovoriť o posilňovaní nezávislosti verejnoprávnych médií aj cez nezávislosť a dostatok finančných zdrojov je zrejme nepopulárne. Ale potom som mohol počkať na otvorenie tohto problému, keďže hlavná zmena je práve v spôsobe financovania verejnoprávnych médií. Takže z tých šiestich modelov najviac zastúpených, 17 krajín má trojkombináciu príjmov z koncesií, z reklamy a zo sponzoringu, pričom priamo zo štátneho rozpočtu sú financované len štáty, ako je Vatikán, čo je prirodzené, San Maríno, no a potom také štáty, ako je Bielorusko, Ukrajina alebo Turecko. Výhradne napr. druhý extrém je len z reklamy (Monako, Lichtenštajnsko, Luxembursko), veľmi malý a obmedzený trh. A, samozrejme, sú aj na inej strane spektra zúžené krajiny, kde sú modely výhradne prostredníctvom koncesií. Francúzsko už prešlo vlastne na model bez reklamy. Myslím, že Sarkozy to nazval civilizačnou výzvou. Ja osobne to vítam. Aj slovenský divák by si zaslúžil, aby nemusel programy sledovať s reklamným brejkom. Takže to je len na margo rôznych možností, o ktorých máme možnosť uvažovať, kde asi je optimálne zaradenie slovenského verejnoprávneho sektora možno aj vzhľadom na tradíciu, ktorú sme mali cez bývalé Česko-Slovensko, keď už Česká republika je v tej najväčšej skupine sedemnástich štátov. Samozrejme, robili sa v minulosti opatrenia, ktoré si tiež dávali do vienka prívlastok reforma, transformácia. Musíme byť všetci kritickí aj sebakritickí, lebo neboli to vždy správne riešenia. Za jedno z mnohých spomeňme tzv. transformáciu Rádiotelekomunikácií v roku 2000. A viete, pán minister, že verejnoprávne médiá sa dodnes „potýkajú“ s hlavným problémom, ktorý dosť z veľkej čiastky odčerpáva z objemu financií, či už to ide cez koncesie alebo to ide cez štátny rozpočet alebo iný zdroj financovania. A ešte nám stále beží reklama. A to je platenie za šírenie signálu v čiastke, poviem to v korunách, medzi 300 mil. až 400 mil. korún. A jednoducho tu sa sprivatizoval národný éter podľa švajčiarskych konvencií. A je úplne smiešne, ak je „verejnoprávny sektor“, a tí, viem, rozumní budú tomu rozumieť, aby štátna alebo verejnoprávna inštitúcia platila za šírenie toho, čo patrí všetkým, peniaze súkromnej firme, tak to sa mi tiež nezdá správne. Ale, bohužiaľ, stalo sa, postihlo to aj verejnoprávne médiá. A myslím si, že tých 300 mil. až 400 mil. korún tak sa mohlo použiť účelnejšie na novú obsahovú službu. Ale to sa už teraz vyriešiť, samozrejme, nedá. Ja len, pán minister, sa snažím generovať niektoré kroky, ktoré sa urobili, boli chybné v rôznych tých vývojových obdobiach od roku 1993. Hovorím to len preto, aby sme sa poučili a robili len tie lepšie riešenia. Ja viem, že toto riešenie je pre širokú verejnosť populárne. To nepochybne tým je, ale na druhej strane tieto zmeny ktoré sú tu, povedzme si to otvorene, nič nepokazia, ale ani nič nevyriešia. Je to také preliatie vody z kastróla do kýblika s tým istým obsahom. Myslím, že by nám malo ísť o to, aby tá voda bola čistejšia a aby jej vo verejnoprávnych médiách bolo viac.
Čo mňa osobne ako momentálne opozičného poslanca a politika zaujíma, je aj to, akým spôsobom, keď hovoríme o posilnení verejnoprávnych médií, chceme zabezpečiť šírenie názorového pluralizmu ako jednu z podmienok, ktorá je napr. aj v Deklarácii o verejnoprávnom vysielaní, pretože mám tu aj štatistiky účasti v diskusiách, konkrétne v jednom verejnoprávnom médiu. A môžem vám povedať, že sú tam príliš veľké rozdiely účasti podľa zastúpenia politických strán. A myslím si, že verejnosť má právo na pluralitu obsahov, názorovú pluralitu, ktorú reprezentujú aj politici, ale aj iné zoskupenia našej spoločnosti. Povedzme si otvorene, že momentálne to tak nie je.
A čo mi prekáža, pán minister, je to, že ste podľahli tlaku strany Most – Híd, a to v tom novelizovanom bode 6, ktorým sa otvára § 15 a ktorým sa otvára aj programový koncept RTVS tak, že sa tam legislatívne dáva povinnosť percentuálneho zastúpenia vysielania pre národnostné menšiny. Viaceré dokumenty či už európskych konferencií v jednotlivej sérii o budúcnosti verejnoprávneho vysielania jednoznačne bazírujú predovšetkým na sociálnu a spoločenskú inklúziu, nie atomizáciu a už vôbec nie nejakú mediálnu segregáciu podľa jazyka vysielania, podľa šírenia signálu v niektorom z jazykov národnostných menšín. Som presvedčený, že tu ideme výrazne krokom späť, že sa aj v tomto zákone, ako to hovoril kolega Jarjabek podobne pri inom zákone, opäť menšinizuje problematika, ktorá vôbec nemá nič spoločné s menšinami, pretože jednak každý má príjem zabezpečený v štátnom jazyku, jednak Slovenská republika umožňuje cez verejnoprávne médiá aj šírenie vysielania aj v jazyku národnostných menšín, dokonca v prípade rozhlasu môžeme hovoriť o samostatnom vysielacom kanáli pre národnostné menšiny. Takže toto z môjho pohľadu narušilo ako-tak stráviteľný obsah zmien, o ktorých by som, povedzme, bol ochotný rozumne rokovať a pri ktorých by som bol ochotný pristupovať k nejakým zmenám ja osobne, ale aj SNS by bola ochotná tak konať. Čiže Slovenská národná strana bude trvať, pán minister, na tom, aby tento novelizačný bod bol odtiaľ vypustený, pretože naozaj nie je nijaké opodstatnenie na takéto legislatívne špecifické ukotvenie a zmenu.
Skôr by som videl iné možnosti, všimol som si aj, myslím si, je to § 3, kde, to mne je zasa sympatické, poviem to tak, aby som bol objektívny, ste dali aj podmienku venovať sa aj národnému povedomiu, ono v podstate už v zákone to máme, je to isté zdupľovanie, ale zároveň aj občianskej spoločnosti. Tu by som videl opäť skôr možnosť bazírovať na spoločenskú integráciu spoločnosti, pretože s týmto je naozaj problém. Malé Slovensko je tak atomizované, že deliť ho na rôzne sekcie, národnosti a neviem ešte na čo možné a nepomenovať konkrétny prostriedok na budovanie integrity a aj sociálnej a národnej súdržnosti, to je chybou. Možno máte niektoré limity, ktoré koaliční partneri nevedia prekročiť. Ale pokiaľ by ste sa na to chceli pozerať objektívne, a stále mám presvedčenie, že aj vy ste zástanca, aj ste to viackrát deklarovali, myslím, obrazne, fanúšikov verejnoprávnych médií, ak by som to tak mohol povedať, myslím, že by nám malo predovšetkým záležať na tom, aby sa neurobili také zmeny, nazval by som to PP projekt (pripravovaná privatizácia verejnoprávneho sektora), aby sa nič takéto neudialo.
Takže myslím, že z toho všeobecného hľadiska som povedal to, čo som považoval za potrebné povedať.
Bohužiaľ, nevieme momentálne riešiť to podstatné. A to je garantovanie posilnenia verejnoprávneho charakteru cez legislatívne opatrenia. A, bohužiaľ, ani touto zmenou nevieme dostatočne garantovať nezávislosť cez finančné zabezpečenie verejnoprávnej služby, pretože odborníci a priamo aj ľudia z vedenia RTVS vám všetkým otvorene do očí povedia, že toto je len na vysielanie, toto nie je na výrobu pôvodnej slovenskej tvorby, ku ktorej, mimochodom, tiež podľa zákona by táto inštitúcia by mala smerovať. A keďže som bol jeden z tých, ktorí podporili možno tú prvú a asi najväčšiu zmenu v histórii nielen verejnoprávneho vysielania, pretože našťastie médiá sú staršieho dátumu, možno od vzniku rozhlasu v roku 1923 alebo 1926 na Slovensku a potom Slovenskej televízie, a to je zlúčenie týchto dvoch samostatných a typovo už vyhranených nosičov, ktoré si vytvorili svoju vlastnú identitu, pokiaľ nedôjde k nejakým zásadnejším pohybom napr. na výbore pre kultúru a médiá a pokiaľ teda by nebola nejaká ochota rokovať o racionálnom prístupe tak, aby sme naozaj hovorili o posilnení verejnoprávnosti a nielen aby sme si splnili nejaký koaličný záväzok z programového vyhlásenia vlády a potom ďalej už problematiku nesledovali, tak neviem povedať teraz dopredu, aký bude postoj k tomu či už môj alebo mojich kolegov, ale to je všetko. V zásade nedávam nijaký procedurálny návrh, a tým je asi povedané už aj niečo viac. Takže ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len stručne zareagujem na môjho kolegu. Pán kolega, vaše vystúpenie by som rozdelil do dvoch častí. Časť prvá je, kde ste sa venovali problematike, o ktorej momentálne rokujeme. To je spôsob zmeny financovania verejnoprávnych médií. A časť druhá je tá, ktorá sa už dotkla aj Maďarov a otázok, ktoré momentálne nemajú nič spoločné s prerokovanou otázkou, ale, v poriadku, kde sa absolútne zhodneme je veta, veľmi sympatická, ktorú ste použili hneď na úvode, že by sme mali pristupovať k verejnoprávnym médiám nadstranícky. Áno, súhlasím s tým. Myslím si, že to je správny postoj. a snaží sa aj súčasná vláda koalícia vždy takto aj formulovať legislatívu, aby aj verejnoprávne médiá boli skutočne nezávislé.
Ale čoho som sa obával. Z vášho vystúpenia mám pocit, že ste sa snažili podsunúť verejnosti aj v pléne poslancom informáciu, ako keby zmena spôsobu financovania verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu bola akýmsi návratom zoštátnenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. S tým nemôžem súhlasiť. Prečo? Porovnám to a ako barličku využijem súčasný aktuálny stav. Najväčším nebezpečenstvom, keď sa médiá stávajú závislými od politiky, je napr. to, keď musia pýtať peniaze, pretože ich nemajú dosť. A najväčším nebezpečenstvom je spôsob financovania napr. cez zmluvy so štátom. Štát sa stáva zákazníkom a už poznáme to staré baťovské „náš zákazník, náš pán“.
Čiže toto sú také malé hrozby a o tých ďalších hrozbách budem hovoriť v ďalšej faktickej poznámke, ale tento spôsob zmeny je garanciou nezávislosti a solidarity. Neskôr to vysvetlím.

Ďakujem ti, pán poslanec, za pokus o obsahovú analýzu obsahu môjho vysielania. Ale ak si si zmeny pozrel veľmi podrobne, tak iste vieš, že je tam aj ten nešťastný novelizovaný bod 9, ktorý sa, ako si ty povedal, Maďarov, ja hovorím o jazyku vysielania menšín, týka. A je prirodzené, že Slovenskú národnú stranu to znepokojuje. To už keby sme nepovedali, tak asi by to nebolo dobré a vhodné. Ale nehovoríme to len preto. Ale ak si dobre počúval, určite vieš, uviedol som na to dôvody. A citoval som niektoré medzinárodné dokumenty, ktoré túto problematiku sledujú. A tieto dokumenty sa vôbec touto problematikou nezaoberajú. Dokonca v tejto sfére nie sú ani nejaké zásadné odporúčania alebo limity. A ten komfort, ktorý tu je v oblasti menšín, teda pri menšinách v oblasti vysielania verejnoprávnych médií, je určite jeden z najnadštandardnejších v Európe.
A pokiaľ sa týka toho financovania, ja som povedal, no z jednej nádoby sa to preleje do druhej, len chýba mi zatiaľ to, čo, myslím, aj tebe by malo, pán poslanec, chýbať, že tá nádoba nie je väčšia, pretože keď bude väčšia, bude aj väčšia nezávislosť verejnoprávnych médií a potom nebudú tie veľké rozdiely v účasti jednotlivých politických subjektov, povedzme, v tom alebo ktorom médiu, pretože to už naozaj trčí ako kôl z plota. A najbližšie sa možno na Rade opýtam, aké sú dôvody týchto diskrepancií.

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, ja budem veľmi stručný. V tejto novele mi vadí jeden bod. Je to bod 9, ktorý hovorí o tom, že generálny riaditeľ RTVS by mal mať zvýšený plat zo štvornásobku priemernej mzdy na sedemnásobok priemernej mzdy. Inak preložené do ľudskej reči, v čase, keď nevieme, či Slovensko bude ešte na budúci rok platiť eurom, keď ľudia na Slovensku majú istotu, že budeme zažívať ťažké časy, v čase, keď aj tento rok zadlžíme Slovensko o približne 100 mld. korún, ktoré budú splácať naše deti a vnúčatá, my ideme generálnemu riaditeľovi RTVS zvyšovať plat o 75 %. Je to nehoráznosť. A preto to v žiadnom prípade nepodporím.

Ďakujem pekne. Ja som sa chcela spýtať pána Matoviča, ako prišiel na to číslo mínus 75 %. Ďakujem.

Keď sedem vydelíte štyrmi, vyjde vám 1,75. A to je o 75 % viac ako jedna celá.

Ďakujem, pán podpredseda. Je to tu naozaj veľmi zábavné, ale tá podstata je predsa len trošku vážnejšia.
Čo máme na stole v tejto chvíli. Je to návrh nového financovania Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý sa odvoláva na záväzok vlády zvýšiť efektivitu činnosti verejnoprávnych médií a posilniť ich verejnoprávny charakter. V čom posilňuje návrh nového financovania prostredníctvom štátneho rozpočtu efektivitu RTVS, ťažko povedať. Akýkoľvek prísun peňazí ešte nehovorí nič o ich efektívnom využití. A ako financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu posilní verejnoprávny charakter RTVS, to je pre mňa už úplnou záhadou, resp. myslím si, že práve opak bude pravdou.
Konkrétne si tento návrh kladie za cieľ zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým príjmom, ktorý bude každoročne poskytovaný ako príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého výška sa bude odvíjať v závislosti od výšky hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, čiže nie od úloh RTVS, nie od spoločenského zadania, nie od očakávania, ale od výšky HDP. To je simplexná ekonomizácia informovania, vzdelávania a kultivovania spoločnosti dovedená do dokonalosti.
Povedzme si, čo tie dva súčasné príjmy, ktoré majú byť zrušené, sú a čo garantujú.
Príjem z úhrad je priamou platbou verejnosti, čo je vo väčšine vyspelých štátov považované za základ a predpoklad verejnoprávnosti médií verejnej služby. Toto sa ide odstrániť s populistickým pokrikom, že sa odbremenia domácnosti od platenia „nezmyselných poplatkov“. Nemienim tu ani s predkladateľom, ani s koalíciou polemizovať o zmysle tzv. koncesionárskych poplatkov a nemienim sa ani odvolávať na najlepšiu európsku prax. Považujem to za stratu času. Chcem však pripomenúť, že súčasné nastavenie výberu týchto úhrad oslobodzuje čiastočne alebo úplne od ich platenia práve sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, dôchodcov, zdravotne postihnutých a domácnosti v hmotnej núdzi. A nový spôsob financovania cez štátny rozpočet znamená, samozrejme, oslabenie verejnoprávnosti a nezávislosti. No znamená aj to, že prostredníctvom rozpočtu budú teraz za RTVS platiť účet všetci ľudia, bez rozdielu, bez výnimiek. A nebude to len prostredníctvom priamych daní. Je zrejmé, že aj to minimum 90 mil. eur sa zdá aktuálnemu ministrovi financií ako nezvládnuteľná suma. Preto odkladá účinnosť zákona, ako len môže. A dnes vie zrejme len on, kde nájde v roku 2013 tých 90 mil., či ich zoberie školstvu alebo zdravotníctvu alebo či ich nájde tak, že zvýši o nejaké tie percentá DPH na potraviny. Naivnému poplatníkovi sa môže zdať že ušetrí mesačne 4,64 eura. Ten premýšľajúcejší pochopí, že mu z druhého vrecka vyberú ešte viac alebo že ho ukrátia niekde inde.
To ešte zatiaľ nehovorím o zničujúcom dopade tohto nového financovania na samotný program STV a SRo. Takže poďme na chvíľu aj k tomuto nie nepodstatnému problému. Totiž druhým rušeným príjmom RTVS je zmluva so štátom, ktorej prostriedky sú dnes priamo určené na tvorbu pôvodných programov. A sú tak aj využívané. Nezaujatý divák a poslucháč RTVS si určite posledné dva roky povšimol výrazne zvýšenú prítomnosť nových dramatických, dokumentárnych, detských a iných programov vo vysielaní. Dokonca súčasní vedúci pracovníci STV, ako som to zachytil, sa dnes chvália, že túto jeseň má STV viac nových pôvodných programov a seriálov ako komerčné televízie dohromady. Zainteresovaní vedia, že to nie je ani dôsledkom spojenia STV a SRo, nie je to ani spôsobené zázračnými schopnosťami generálnej riaditeľky Zemkovej, ale je to dôsledkom minuloročnej zmluvy so štátom a jej synergie s Audiovizuálnym fondom, na ktorý si, mimochodom, už aj na ten dnes brúsia zuby niektorí ľudia z blízkosti pána ministra. Mám na mysli niektorých jeho poradcov, čo sa čoskoro dozvieme, keď príde novela o Audiovizuálnom fonde sem do parlamentu. Tomuto krátkemu času programovej konjunktúry STV a SRo bude po zmene financovania definitívne koniec. A nedá mi tu nepoznamenať, že mnohí z tých umelcov a tvorcov, ktorí dnes bojujú za zachovanie štyridsaťpercentného daňového paušálu, najmä tí, ktorí nejakým spôsobom participujú na programoch pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, možno čoskoro nebudú mať z čoho si ten paušál odrátať. Ale bude to ich problém.
Za zmienku stojí aj to, že návrh určuje hranicu sumy na financovanie RTVS vo výške 90 mil. eur, pričom pri výpočte tejto výšky príspevku zo štátneho rozpočtu sa vychádzalo z príjmov STV a SRo v minulosti, pričom donedávna bola takáto suma považovaná za nedostatočnú pre pokrytie tých úloh, ktoré vyplývajú pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zo zákona. To si, samozrejme, nemusia uvedomiť daňoví poplatníci. Ale tí, ktorí budú s takouto sumou pracovať, si toho vedomí určite sú. Nebolo to raz, čo vtedy generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Zemková, hoci mala peniaze z úhrad a so zmluvy so štátom vo výške, aká sa jej dnes ponúka, pravidelne žiadala o ďalšie dotácie s odôvodnením, že to, čo má, jednoducho nestačí a hrozí katastrofa v Slovenskom rozhlase. Jej dnešné mlčanie je preto pozoruhodné. Podriadenosť a odovzdanosť vládnej moci z jej strany je tu viac než zrejmá. Nie tak dávno, ešte predtým, ako bola zvolená za generálnu riaditeľku RTVS, si trúfla v nejakom rozhovore nesúhlasiť so zrušením úhrad. Dnes ona a RTVS nielen servilne mlčí, ale vytvára tomuto zámeru vo svojich spravodajských reláciách aj P. R. Možno to súvisí aj s tým, že tento istý návrh o financovaní RTVS zvyšuje mzdu generálnej riaditeľke na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy. Kríza-nekríza, pán minister, svojich verných odmeniť treba. A páčilo sa mi, ako ste vo svojom úvodnom slove túto časť novelizácie návrhu zákona cudne premlčali. Tak s takým platom sa naozaj už oplatí byť generálnym riaditeľom, hoci aj v podfinancovanej inštitúcii.
Myslím si, že ten predvolebný populizmus strany SaS bude nakoniec uskutočnený, hoci s chybičkou niekoľkoročného omeškania od roku 2013. Podstatné je to, že to bude krok nezvratný, pretože odvahu na znovuzavedenie úhrad či tzv. koncesionárskych poplatkov už nikto nikdy nenájde. Výsledkom bude chudobná štátna televízia, a štátny rozhlas, už ovládaná nielen politicky, čo je dnes, prostredníctvom Rady, prostredníctvom verejne a jasne zvolenej generálnej riaditeľky, ale bude ovládaná aj ekonomicky, štátna televízia, a štátny rozhlas, na ktorú sa budú skladať cez rozpočet všetci ľudia, aj tí, ktorí si dnes myslia, že ušetria 4,64 eura mesačne. Zaplatia v konečnom dôsledku oveľa viac, najmä tí chudobnejší, cez poplatky v zdravotníctve alebo zvýšením DPH na potraviny. A napokon, čo iste poteší celú našu intelektuálnu elitu, rôzne farmy a Kleopatry z Turca sa definitívne stanú normou nášho kultúrneho života. Gratulujem vám.

Pán poslanec Maďarič ja nespochybňujem, ani nechcem spochybňovať vašu kompetenciu, čo sa týka vyjadrovania sa k verejnoprávnym médiám, ale vaše vystúpenie bolo politické, v poriadku, beriem to. Nepáči sa mi na vystúpení nielen vašom, ale aj vystúpeniach vašich kolegov, že hovoríme tu o zákone, ktorý mení zásadne spôsob financovania verejnoprávnych médií, pričom vy ste si všetci vypichli z tohto zákona to najpopulárnejšie, ľúbivé, čo sa môže ľuďom páčiť. A to je zvýšenie platu pani riaditeľke Zemkovej. Ak to chcete počuť, poviem vám to, ani v koalícii nie je zhoda na tomto zvýšení. Ale nehovoríme o tom. Čiže to je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka. Nemôžem sa zbaviť podozrenia, že vo vašom vystúpení bolo niekoľko zásadných protirečení. A pokúsim sa ich vykresliť. Na úvod ste kriticky vypichli vetu s pokusom alebo so snahou nepochopenia alebo zosmiešnenia, že predkladatelia majú ambíciu zmenou financovania dosiahnuť nezávislosť a skvalitnenie verejnoprávnosti. Povedali ste to, že tomu celkom nerozumiete, že čo má financovanie spoločné s verejnoprávnosťou. A v kútiku duše som s vami súhlasil. Ale zároveň druhým dychom ste povedali, že práve zavedenie takéhoto spôsobu financovania verejnoprávnosť ohrozí, ohrozí nezávislosť a slobodu verejnoprávnych médií. Čiže jedenkrát to platí, keď sa vám to nehodí, a druhýkrát následne si to sám vyvraciate. Takže tomuto som celkom dobre nerozumel. Ďakujem pekne.