Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, z rozpravy, ktorá tu už hodnú chvíľu prebieha, som pochopila, prečo nie je možné, aby sme sa s opozíciou zhodli na návrhoch na zmeny k Zákonníku práce, pochopila som, prečo opozícii prekáža akýkoľvek posun k tomu, aby sa zo Zákonníka práce stala norma, ktorá bude aspoň čiastočne vyvážene upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Z vašich vystúpení som pochopila, že pre vás je...
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, z rozpravy, ktorá tu už hodnú chvíľu prebieha, som pochopila, prečo nie je možné, aby sme sa s opozíciou zhodli na návrhoch na zmeny k Zákonníku práce, pochopila som, prečo opozícii prekáža akýkoľvek posun k tomu, aby sa zo Zákonníka práce stala norma, ktorá bude aspoň čiastočne vyvážene upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Z vašich vystúpení som pochopila, že pre vás je zamestnávateľ niekto, kto bezbreho vykorisťuje a utláča zamestnanca a hľadá, resp. využíva na to všetky dostupné prostriedky, aby mu ublížil, aby ho dostal pod existenčný tlak, aby naňho naložil neúmerné množstvo práce, aby mu príp. nezaplatil, aby ho príp. len tak prepustil. A Zákonník práce je tu podľa vás na to, aby zamestnanca pred týmto neslýchaným a drzým zamestnávateľom ochránil. No a podľa mňa je zamestnávateľ niekto úplne iný.
Podľa mňa je zamestnávateľ niekto, kto vymyslí a pripraví podnikateľský zámer, investuje do tohto zámeru svoje vlastné, často ťažko zarobené zdanené peniaze, vytvorí následne pracovné miesta, zabezpečí zákazky, popasuje sa so všetkými nie malými potrebnými administratívnymi povinnosťami, ktoré mu štát ukladá, no a potom už len nesie riziko, či sa mu dlhodobo podarí tento podnikateľský zámer prevádzkovať, či sa mu podarí aj nasledujúce mesiace získať zákazky, či bude mať na mzdy, či náhodou nepríde hospodárska kríza alebo či náhodou štát nezmení legislatívu tak, že nebude schopný niektoré zo svojich záväzkov plniť v predpokladanej kvalite s predpokladanými nákladmi a tak ďalej.
Ďalej som z predneseného pochopila, že podľa opozície by mal štát v maximálnej možnej miere diktovať pravidlá, mal by o všetkom rozhodovať a mal by do všetkého zasahovať. Podľa vás ľudia nie sú schopní komunikovať so zamestnávateľom a dohodnúť si obojstranne prijateľné podmienky, ktoré by zohľadňovali požiadavky, hlavne možnosti obidvoch strán. Snažíte sa o zásahy štátu aj tam, kde to nie je vôbec potrebné. A nielenže to nie je potrebné, niekde je to dokonca škodlivé, pretože to môže umelo deformovať vzťahy, ktoré by inak prirodzene fungovali.
Viackrát v rozprave zaznela pripomienka, že navrhovanou novelou sa vytráca zo Zákonníka práce stabilita. Mladí ľudia vraj nemajú istotu, že keď si nájdu prácu, bude to stabilná práca so stabilnými podmienkami. Stabilita je bez pochyby super vec, naozaj fajn pocit. A verte mi, že aj zamestnávateľ by privítal stabilné prostredie. Tiež by skôr privítal stabilného zamestnanca, ktorého zaučil, zaškolil, do ktorého investoval čas, ktorému odovzdal know-how spoločnosti a ktorý bude stabilne podávať očakávané výkony. Žiadny zamestnávateľ sa nevyžíva v tom, aby prijímal a následne bezdôvodne vyhadzoval zamestnanca z práce. Veď to stojí peniaze. Načo by to robil?
Navyše, pozrime sa aj na druhú stranu tejto mince. Zamestnávateľ by tiež privítal, keby jeho externé prostredie, teda napr. dodávatelia a odberatelia alebo aj štát formou legislatívy vytvárali preňho stabilné prostredie. Veľmi dobre vieme, že to nie je možné. No a zamestnávateľ môže poskytnúť len natoľko stabilné prostredie, nakoľko mu to umožňujú podmienky a okolnosti. Akonáhle ho budeme zákonom nútiť vytvárať neprimeranú stabilitu, stabilitu, ktorú si nemôže dovoliť, zviažeme mu tým ruky a legislatíva tak môže byť priamym nástrojom jeho likvidácie. A likvidácia zamestnávateľa neznamená len zánik firmy, znamená to predovšetkým zrušenie pracovných miest. Má byť toto skutočne cieľ umelo vytvorenej stability? Takáto stabilita predsa v konečnom dôsledku uškodí hlavne zamestnancovi.
Pravidlá sú nevyhnutné, potrebné a často naozaj pomôžu nastaviť procesy. Ale majú byť primerané a hlavne vyvážené. Ak sú niekomu definované povinnosti, musia mu byť definované aj práva a možnosti. Ak sú na druhej strane definované nároky, majú byť definované aj zodpovednosti. A tieto majú byť opäť vyvážené. Pravidlá, ktoré vnášajú do života neprimerané obmedzenia a zvýhodňujú alebo ochraňujú len jednu stranu zmluvného vzťahu, môžu byť škodlivé. V prípade Zákonníka práce by to mali byť také pravidlá, ktoré vnesú do pracovného procesu a v neposlednom rade aj pracovného trhu flexibilitu a nielen obmedzenia a limity. Rozumným uvoľnením alebo odstránením niektorých limitov vytvoríme priestor na to, aby pracovno-právne vzťahy fungovali prirodzene a kopírovali požiadavky, želania a možnosti zúčastnených strán. A preto vítam vládny návrh zákona, ako aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré v mnohých bodoch na tieto potreby reflektujú.
Aj ja si dovolím predniesť v mene koaličných poslancov dva pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh upravuje možnosť čerpať náhradné voľno za odpracované nadčasy. Dnes zákon limituje možnosť dohody o čerpaní náhradného voľna tromi mesiacmi, čo môže byť v mnohých prípadoch nereálne. Preto navrhujeme, aby bolo toto obdobie predĺžené na dvanásť mesiacov, čo túto možnosť rozšíri. Dovolím si prečítať navrhovaný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej, Zoltána Horvátha, Moniky Gibalovej, Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).
V čl. I v novelizačnom bode 89 sa v § 121 ods. 4 v druhej vete slovo „troch“ nahrádza slovom „dvanástich“.
Odôvodnenie. Navrhuje sa upraviť, že termín na čerpanie náhradného voľna možno stanoviť najneskôr do dvanástich mesiacov odo dňa vykonania práce nadčas. Verím, že v tomto návrhu vidíte vyrovnané možnosti, resp. rozšírenie možností pre obidve strany, teda pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa, ako rozumným spôsobom riešiť bežné situácie, keď v jednom období je vyšší nápor práce a potreba pracovať v nadčasoch a za ním nasleduje obdobie, keď zamestnancovi, aj zamestnávateľovi viac vyhovuje dohodnúť sa na čerpaní náhradného voľna.
Druhý pozmeňujúci návrh skupiny poslancov sa týka výhod z kolektívneho vyjednávania. Donedávna sme boli svedkami, ako si top manažmenty veľkých, často štátnych spoločností prideľovali na základe kolektívnych zmlúv neadekvátne výhodné podmienky, napr. aj tzv. zlaté padáky. Preto sme toho názoru, že nie je dôvodné a ani morálne, aby niekto, kto za stranu zamestnávateľa podmienky do kolektívnej zmluvy vyjednáva, zneužíval pozíciu moci na svoje záujmy motivovaný vlastným prospechom. Dovoľte mi tento pozmeňujúci návrh skupiny poslancov predniesť.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 340).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 490/2008 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa dopĺňa takto: „Za § 13b sa vkladá § 13ba, ktorý znie: „Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dohodnuté v podnikovej kolektívnej zmluve sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu; to sa nevzťahuje na pracovný čas, odpočinok a dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu materstva, rodičov a mladistvých, a podmienky stravovania. U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, sa prvá veta vzťahuje aj na vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.“.“
Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú.
Krátke odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa výhody z kolektívnych vyjednávaní na podnikovej úrovni nevzťahovali na top manažment organizácií podliehajúcich zákonu o výkone práce vo verejnom záujme. Návrh vychádza zo skúseností so zneužívaním kolektívneho vyjednávania na obohacovanie top manažmentu, ale najmä zo systémového konfliktu záujmov top manažmentu v dnešnom systéme, kde na jednej strane jediný zastupuje zamestnávateľa, a tak aj verejný záujem a na druhej strane má priamy prospech z výhod, ktoré dohodne pre zamestnancov.
V závere by som chcela poprosiť ctené poslankyne, ctených poslancov o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ako aj o podporu Zákonníka práce. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis