22. schôdza

Dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 397).
Národná rada svojim uznesením č. 553 z 12. júla 2011 pridelila vládny návrh zákona dvom výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi. Z uznesení výborov vyplynuli tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte všetci pred sebou. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 239 z 31. augusta. Výbor určil poslanca Antona Marcinčina za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa prihlásili dvaja páni poslanci. Za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia pán Peter Pelegrini a ďalej sa prihlásil aj pán poslanec Andrej Kolesík. Po ich vystúpeniach, potom budú môcť sa prihlásiť do rozpravy ústne tí, ktorí by to eventuálne uvítali.
Slovo má pán poslanec Pelegrini.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh novely zákona o stavebnom sporení je ďalším príkladom rozporu činov a toho, čo pravicovo-liberálna vláda dala do svojho programového vyhlásenia. Táto vláda vo svojom programe píše aj o podpore nástrojov na rozvoj bývania okrem iného aj prostredníctvom stavebného sporenia. Predpokladám, že každý z nás s touto úlohou súhlasí. No, žiaľ, hneď druhým dychom musím povedať, že ten, kto si túto vetu prečítal, nadobudol presvedčenie, že stanovený cieľ určite neprinesie.
Skôr než pristúpim ku konkrétnym výhradám z mojej strany, dovoľte krátke všeobecné konštatovanie. Takto koncipovaná novela je proti dostupnosti bývania, je proti podpore stavebnej výroby na Slovensku a dovoľte, aby som ako zástupca sociálnodemokratickej strany vyjadril presvedčenie, že podstatným spôsobom znižuje dostupnosť k úverom na bývanie pre najslabšie sociálne vrstvy, pre ktoré je vlastne stavebné sporenie ako také najviac určené. A to všetko za cenu úspor v štátnom rozpočte.
To, že je potrebné konsolidovať verejné zdroje, určite nikto nespochybňuje. Otázkou však zostáva, či sú takto stanovené úspory nasmerované správne, alebo to je len ďalšia kocka z mozaiky súčasného vedenia ministerstva financií, ktorá sa riadi heslom, chceš zvýšiť príjmy rozpočtu, zvýš dane a poplatky, alebo zníž výdavky štátu na občana, veď on to vydrží. Škoda len, že súčasná vláda používa tak laxné metódy na napĺňanie štátnej kasy.
Preto sa pýtam, či nie je možné tých pár miliónov eur, ktoré chce štát od budúceho roka na stavebnom sporení ušetriť, hľadať inde a preukázať tak, že ministerstvo financií je schopné kumulovať zdroje aj nejakým sofistikovanejším spôsobom. Nakoniec, neustála kritika predchádzajúcej vlády o údajnom plytvaní, je istým námetom pre získanie peňazí. Veď vlastne podľa toho stačí len prestať plytvať a financie sú na svete.
Dovoľte, aby som si položiť ďalšiu otázku. Pripravila, alebo pripravuje táto vláda nejakú alternatívu v tejto krajine na podporu bývania ako základnej ľudskej potreby? Reč čísiel hovorí jasne. Znižujú sa výdavky na priame dotácie pre Štátny fond rozvoja bývania a o nič lepšie nie sú ani vyhliadky v systéme hypotekárneho bankovníctva. Chcem podotknúť, že v roku 2012 štátny rozpočet na podporu bývania má vyhradenú sumu vo výške nula euro, opakujem nula euro. Od týchto všeobecnejších, ale, bohužiaľ, skutočných faktov by som rád aj prešiel ku konkrétnym výhradám.
Navrhnutá novela zákona prešla skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním. Chcem zdôrazniť, že zaznamenala výraznú kritiku. Zásadné pripomienky mala napríklad centrálna banka, dokonca stavovská organizácia Slovenská banková asociácia navrhuje, aby návrh novely bol stiahnutý z ďalšieho legislatívneho konania. A výhrady malo i koaličné ministerstvo spravodlivosti. Tým chcem povedať, že spackanosť tejto novely zákona o stavebnom sporení nie je predmetom len politickej, ale hlavne odbornej kritiky.
Ak odhliadnem od poradia dôležitosti jednotlivých pripomienok, ktoré boli vznesené v rámci pripomienkového konania na túto novelu, začnem poskytovaním medziúveru, ktorý je charakteristickou súčasťou stavebného sporenia ako systémového celku.
Podstata úpravy spočíva v tom, že stavebným sporiteľom, fyzickým osobám sa za obdobie od začiatku roka 2012 odoberá nárok na štátnu prémiu, a to za všetky kalendárne roky, od roku poskytnutia medziúveru až do jeho splatenia. Ministerstvo financií to odôvodňuje tým, že chce, aby stavební sporitelia boli demotivovaní využívať medziúvery a aby ich to vraj viedlo k zodpovedného zadlžovaniu sa. Zdá sa, že ministerskí úradníci sa s týmto problémom príliš neunúvali. Ak vychádzame zo štatistík, tak za takmer 18 rokov účinkovania stavebného sporenia boli len v dvoch rokoch úrokové sadzby na medziúvery vyššie na hypotéky, o necelý jeden percentuálny bod, pritom vôbec nie je vylúčené, že hypotéky v krátkom čase zdražejú a medziúver bude znovu výhodnejší.
Nehovoriac už o tom, že aj medziúvery využívané len na stavebné účely, teda prostriedky z neho získané idú na podporu bývania či už vo forme obstarania nového bytu, alebo rekonštrukčných prác a podobne. Ak zoberieme do úvahy fakt, že medziúver je poskytovaný z dočasne voľných zdrojov stavebnej sporiteľne a tie sú tvorené z vkladov sporiteľov, tak každému musí byť nad slnko jasné, že odobratím štátnej prémie počas čerpania medziúveru sa stráca motivačná zložka sporiteľa s následným dopadom na objem vkladov sporiteľov. Domino efekt tak bude pokračovať znížením bytovej výstavby, ale hlavne v možnosti zaobstarania si bytu, či rekonštrukcie existujúceho bytového fondu. Ale je tu aj ďalší problém, s ktorým sa treba popasovať, a to sú prvky retroaktivity navrhnutého nového zákazu súbehu medziúveru a štátnej prémie na stavebné sporenie, ktorý nerešpektuje princíp ochrany legitímnych očakávaní stavebných sporiteľov, fyzických osôb, že novým zákazom sa nebude zasahovať do práv a povinností stavebných sporiteľov vzniknutých ešte pred účinnosťou a pretrvávajúcich aj po účinnosti navrhnutého nového zákazu.
Konkrétne predložený návrh zákona predpokladá, že nárok na štátnu prémiu na stavebné sporenie za všetky roky do začiatku roka 2012 až do splatenia medziúveru absolútne sa odoberie aj takým stavebným sporiteľom, fyzickým osobám, ktorým ešte pred začiatkom roka 2012 vznikla zmluvná povinnosť splácať dlhoročné vklady na stavebné sporenie s perspektívou poberania štátneho príspevku za celú dobu stavebného sporenia, a súbežne ešte začiatkom roka 2012 začali čerpať a vznikla im povinnosť splácať medziúver. Do takýchto dlhodobých práv a povinností stavebných sporiteľov, ktoré vznikli ešte pred začiatkom roka 2012, teda počas zákonného súbehu medziúveru a štátnej prémie na stavebné sporenie, by sa nemalo retroaktívne zasahovať dodatočným odobratím štátnej prémie v dôsledku navrhnutého nového zákazu súbehu medziúveru a štátnej prémie.
Ministerstvo financií a údajne ani legislatívna rada vlády v tomto problém vraj, v tomto probléme retroaktivitu nevidia, aspoň podľa slov štátneho tajomníka ministerstva prednesených na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Tieto tvrdenia však neznamenajú, že predložený návrh zákona neobsahuje prvky neprípustné, retroaktivity, o čom bude v konečnom dôsledku príslušný rozhodnúť len Ústavný súd a predpokladám, že v prípade schválenia tohto zákona v takom znení, v akom je, dôjde pravdepodobne k podaniu na Ústavný súd a ten rozhodne, či je to retroaktivita, alebo nie je.
Nemenej závažným problém, s ktorým prichádza predkladateľ - ministerstvo financií, je stanovenie nových pravidiel pre priznanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia. Skôr než vyjadrím stanovisko strany SMER – sociálna demokracia k tomuto návrhu, dovoľte, aby som odcitoval informáciu z "itrendu" z konca augusta tohto roka. Podľa prieskumu spotrebiteľskej atmosféry, ktorý urobil štatistický úrad, až tretina slovenských domácností si zo svojich mesačných príjmov nedokáže ušetriť a s peniazmi vydržia len do najbližšej výplaty. Časť príjmov dokáže usporiť 41 % domácností a ďalších 24 % domácností má dlhy, alebo žije z úspor. Opakujem, toto nie sú účelové, ale sú to oficiálne štatistiky. Ich vypovedania schopnosť by nás však mala primäť k tomu, aby sme sa tu na pôde parlamentu zamysleli, čo vlastne, ale hlavne proti komu je schválenie návrhu novely namierené. Financ majstri navrhujú, aby maximálnu sumu štátnej prémie, teda 66,39 eur dostal len ten sporiteľ, ktorý už v prvom štvrťroku príslušného roku vloží na svoj účet 663 eur. Ak si zoberieme štatistiku Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá je, ako som už spomínal, lídrom na trhu v segmente, v tomto segmente, tak najväčšou skupinou stavebných sporiteľov sú obyvatelia vo veku 19 až 30 rokov - pre informáciu 28 644 nových zmlúv od prvého januára 2011, ale napríklad takmer 15 tisíc novouzavretých zmlúv v tomto roku tvoria občania s vekovou štruktúrou od 50 do 60 rokov. Teda ide o vekové skupiny, ktorí požívajú skôr nižšie príjmy, pretože sú spravidla na začiatku profesionálnej kariéry, a zas u tých vyšších ročníkoch samozrejme na sklonku tej profesionálnej kariéry. Pritom priemerný čistý príjem žiadateľa o úver za roky 2007 až 2011 je 596 eur. Preto si kladiem otázku, či je normálne pýtať od občana sumu 663 eur aj 90 centov už v prvom štvrťroku. Aj keď sa na to pozrieme z praktického hľadiska, tak občania sú spravidla v prvých mesiacoch roka finančne vyčerpaní, pretože je po viacerých sviatkoch, ktoré predstavujú finančnú záťaž. Áno, tvrdíte, že ide o úsporu v rámci rozpočtu, ale tak ako doteraz v ďalších desiatkach prípadov aj toto opatrenie je len priamym ožobračovaním ľudí s nižšími príjmami. Zaujímavosťou je, že maximálna výška štátnej prémie v Maďarsku je o takmer 184 eur, aj keď, prirodzene, nechcem dávať Maďarsko za príklad ekonomického zázraku a to ani v oblasti stavebného sporenia, vyššia. Ale sú to aj štáty s reálnou ekonomikou, ako je Chorvátsko, kde je to vyššie o 33,66 eur, alebo náš západný sused Česko, kde je maximálna výška štátnej prémie vyššia o 13,60 eur. Aj to by mohlo poslúžiť ako príklad toho, že siahať na stavebné sporenie len škrtaním štátu, nie je tou najlepšou cestou.
Návrh novely zákona sa zaoberá aj reguláciou poplatkov stavebných sporiteľní. Môžeme povedať, že je to jedna zo zásadných tém tohto návrhu. Prirodzene, téma poplatkov komerčných bánk a teda aj stavebných sporiteľní je veľmi populárnou témou, pretože v spoločnosti prevláda názor, že poplatky bankového sektora sú vysoké. S tým sa dá súhlasiť a pravdou je, že s touto témou treba aj vážne pracovať. Určite by sme mohli diskutovať o viacerých bodoch, kde neboli jednotné názory na reguláciu poplatkov, ako napríklad, či viazať výšku štátnej prémie na výšku poplatku stavebnej sporiteľne, alebo vôbec regulovať poplatky len v segmente stavebných sporiteľní a tak ďalej. Oceňujem však, že navrhovaná zmena poplatkovej politiky stavebných sporiteľní, či už zavedenie účtu stavebného sporenia, uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení, alebo poplatku za spracovanie stavebného úveru, je výsledkom konsenzu medzi ministerstvom financií a stavebnými sporiteľňami.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia z koalície, je fakt, že ak schválite túto novelu, rozpočet v roku 2012 získa isté zdroje. Ale tak, ako tieto peniaze jedným kanálom prídu do rozpočtu, druhým odtečú, predovšetkým v podobe zníženia daňových príjmov. Kto bude potom vlastne spokojný? No v zásade asi nikto. Stavebné sporiteľne preto, že stratia klientov, klienti preto, že prídu o štátu prémiu, stavebné firmy preto, že sa zníži objem stavebnej produkcie, no a v neposlednom rade sklamanie zažije aj ministerstvo financií, ako som už spomínal, kvôli zníženiu daňových príjmov v nasledujúcich rokoch.
Preto klub strany SMER - sociálna demokracia tento vládny návrh zákona nepodporí. A zároveň podávam procedurálny návrh, nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona v zmysle príslušných paragrafov rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne poslankyne, páni kolegovia poslanci, vážený pán minister, stavebné sporenie funguje na Slovensku už devätnásť rokov. V tlači publikované výsledky stavebných sporiteľní o počte postavených, kúpených a obnovených bytov a rodinných domov, o počte a objeme poskytnutých úverov potvrdzujú, že funguje dobre. Napriek tomu minister financií predkladá šestnásty krát novelu, ktorá ho má opäť znevýhodniť pre občanov.
V roku 1991 ešte federálna vláda zrušila podporu komplexnej bytovej výstavby. Na Slovensku a ani v Čechách nebola alternatíva financovania bývania. V roku 1992 Slováci našli model a implantovali do legislatívy aj praxe know-how z Nemecka a Rakúska, Česi ho využili až o rok neskôr a nasledovali nás všetky postkomunistické krajiny. Môžeme byť právom hrdí na to, že Slovensko ako prvé z transformujúcich sa krajín po roku 1989 zaviedlo tento transparentný a pre všetkých prístupný systém podpory financovania bývania.
Môžete sa však aj hanbiť, všetci ako tu sedíte za koalíciu, lebo ste stihli tento roky vysoko efektívne fungujúci systém podpory financovania bývania určený naozaj pre všetky vekové a príjmové kategórie obyvateľstva zo všetkých okolitých krajín najviac deformovať.
Ak odrátam štvorročné volebné obdobie vlády Roberta Fica, tak za pätnásť rokov pätnástimi negatívnymi zásahmi do legislatívy a šestnásty je teraz pred nami na stole. Keď som tento návrh čítal, zamýšľal som sa najmä nad tým, z čoho návrh vychádza, pre koho je určený a čo nám prinesie.
Podrobne som si preštudoval aj analýzu Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií a žasol som nad jej závermi. Okrem nekorektných porovnaní neporovnateľných faktov o výškach úrokových sadzieb úplne odlišných typov úverov som najmä žasol nad tým, že treba zrušiť podporu bývania ako takú, pretože v ňom štát vytvára riziko cenovej bubliny a potenciálnej finančnej krízy.
Pán minister, kde boli títo analytici, keď ste v koalícii koncipovali programové vyhlásenie? Veď v ňom garantujete kontinuity podpory financovania bývania všetkými nástrojmi, stavebným sporením počnúc a Štátnym fondom rozvoja bývania končiac. Aké materiály študujú a za čo sú platení títo analytici, ak si nevšimli štatistiku Eurostatu, že až 40 % slovenských domácností je preplnených a v Európskej únii máme najvyšší podiel mladých ľudí do 35 rokov, ktorí trvale bývajú s rodičmi. Je to až 60 percent.
Verím, že chceme, aby sa Slovensko ekonomicky, vzdelanostne, kultúrne aj sociálne rozvíjalo. Ako sa však má rozvíjať spoločnosť, ak si mladí ľudia nebudú mať kde založiť rodinu? Do roku 1990 mladé rodiny čakali na družstevný byt päť až desať rokov. Dnes,ešte stále máme v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi o viac ako 100 bytov na 1 000 obyvateľov menej. Dokonca nájomný sektor sme dokázali zlikvidovať úplne a dnes ho zo Štátneho fondu rozvoja bývania slimačím tempom, dva- až tritisíc bytov za rok, staviame. Tých bytov potrebujeme minimálne 10 % z bytového fondu, a to je viac ako 180 tisíc bytov.
Kolegovia poslanci z koaličných strán, prerátajte si, či dnešní mladí ľudia majú čas čakať 60 rokov na dostavbu nájomného bytu v mieste ich zamestnania. Aj pri predlžovaní veku odchodu do dôchodku sa asi svojho nájomného bytu jednoducho nedožijú. Myslíte si, že ich spolužitie s rodičmi, aj keď samozrejme starostlivosť o rodičov je chvályhodná, prospeje nárastu pôrodnosti, kvalitnej výchove a vzdelaniu v jednej preplnenej miestnosti o veľkosti 12, v lepšom prípade 16 až 20 metrov štvorcových? Ja si myslím, že nie.
Keď v roku 1991 zrušila federálna vláda podporu bývania, trvalo rok, kým sa našla náhrada, stavebné sporenie. A trvalo tri roky, kým sa systém sfunkčnil a rozbehol aj proces poskytovania úverov. Za uvedené štyri roky poklesol počet novo stavaných bytov z 25 tisíc ročne na 5 tisíc ročne. Ďalšie tri roky trvalo, kým sa uzákonila forma podpory cez Štátny fond rozvoja bývania, a až desať rokov po zmene systému sa podarilo rozbehnúť aj hypotekárne bankovníctvo. Preto zaostávame v počte bytov za vyspelou Európou a určite si nemôžeme dovoliť redukovať podporu financovania bývania. Alebo si chceme to nelichotivé prvenstvo v preplnenosti domácností ponechať pod hlavičkou "lepšie aspoň v niečom byť prvý"?
Má na Slovensku mladý človek s nepravidelným príjmom, zamestnaný na dobu určitú vďaka vášmu skvelému Zákonníku práce určitú alternatívu, ako získať byt? Má alternatívu, ako sa presťahovať za prácou? Má alternatívu, ako a kde si založiť samostatnú rodinu? Napriek veľkému množstvu zásahov do stavebného sporenia v minulosti, aj napriek neúmerne vysokým cenám nehnuteľností v porovnaní s výškou priemernej mzdy, tvrdím, že vďaka stavebnému sporeniu ju dnes má.
Veď práve stavebné sporiteľne poskytujú úvery pre občanov až do výšky 40 tisíc eur aj bez skúmania bonity alebo zábezpeky nehnuteľnosťou. Veď práve stavebným sporením môžu rodičia už malým deťom pripravovať prostriedky na bývanie a osamostatnenie sa po ukončení školy a založení si rodiny. A viac ako polovica z 1,2 milióna stavebných sporiteľov vo veku do 30 rokov potvrdzuje, že program stavebného sporenia je pre nich atraktívny. Pre väčšinu z nich sú práve programy úverov bez zabezpečenia nehnuteľnosťou a preukazovania príjmu jedinou šancou, ako si zabezpečiť svoje vlastné bývanie.
A, vážení páni poslanci vládnej koalície, to platí aj pre občanov nad 55 rokov. Pre nich iná možnosť skvalitnenia alebo zmeny bývania z úveru ako stavebné sporenie na Slovensku nejestvuje. Ktorá banka dá človeku nad 55 rokov s priemerným alebo vyšším ako priemerným príjmom hypotekárny úver? Stavebná sporiteľňa mu ho dá. Práve vďaka deficitu bytov, ktorý sme zdedili ešte z predchádzajúcej éry, aj vďaka pretrvávajúcej nestabilite v hospodárskej oblasti pôrodnosť na Slovensku klesá. V obciach a mestách stoja poloprázdne školy, kvalita výučby však klesá, mimoškolská výchova alebo ponuka záujmových aktivít veľakrát neexistuje. Výsledok sa dostavil. Kriminalita mládeže, ktorej počet permanentne klesá, napriek tomu tak stúpla, že sa musel posunúť vek trestnej zodpovednosti na 14 rokov. A nie je ďaleko návrh na jej ďalšie zníženie.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, odpovede na otázku, komu poslúži novela zákona o stavebnom sporení, som nenašiel. Odpoveď na otázku, komu prospeje, som našiel. Podľa môjho názoru nikomu. Ako uvádzajú nezávislí analytici z navrhovaným zmien sa dá očakávať vyšší deficit príjmov do štátneho rozpočtu ako úspora výdajov na štátnu prémiu, hrozí strata pracovných príležitostí a pre mladých ľudí, čo mňa osobne najviac trápi, sa oddiali šanca získať vlastný byt a pre všetkých ostatných šanca obnoviť si svoj byt.
Návrh novely v čl. I v bode 7 diskriminuje sporiteľov, ktorí požiadajú o medziúver voči sporiteľom, ktorí požiadajú o úver v komerčnej banke, možno tiež podporený zo štátneho rozpočtu. Návrh novely v čl. I v bode 5 diskriminuje sporiteľov, ktorí nemajú na jednorázový vklad v prvom štvrťroku a chcú sporiť pravidelne. A to sú predovšetkým mladí ľudia, ktorí žiadajú o medziúvery, sú to ľudia postihnutí rôznymi živelnými udalosťami, ale sú to však aj starší ľudia, ktorí potrebujú zatepliť svoj dom, aby vládali platiť neustále sa zvyšujúce náklady na energie. A tiež sú to predovšetkým mladí ľudia, ktorí uzatvárajú zmluvy o stavebnom sporení, a tí naozaj nedosahujú príjmy, z ktorých by mali jednorázovo vkladať 600 alebo viac eur.
Preto skutočne nenachádzam racionálny dôvod na podporu návrhu novely zákona o stavebnom sporení a apelujem aj na vás, kolegov poslancov z koalície, kazí a sa berie sa ľahko, stavia a tvorí sa ťažko. Nevytvorte týmto nepremysleným krokom ďalšiu bariéru vzniku mladých rodín, záujmu o privedenie detí na svet. Nevytvorte bariéru záujmu po ukončení školy zostať na Slovensku alebo sa na Slovensko vrátiť.
Preto, vážený pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby bol vrátený tento návrh, táto novela zákona na prepracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem. Myslím, že to zhrniem, nakoľko chcel som vystúpiť v rozprave, ale kolegovia boli veľmi presní a asi by som sa opakoval. Chcem len povedať, že je to také pozvoľné pokračovanie včerajšej nočnej debaty alebo niektorých debát, pretože sme si, bohužiaľ, museli zvyknúť a táto novela je toho dôkazom, že táto vláda dokáže šetriť iba na občanoch, a že táto vláda robí v určitých oblastiach vyslovene protiľudovú politiku. Nemusíme ísť ďaleko, stačí si spomenúť na rozpravu a schválené znenie Zákonníka práce. Je to šetrenie na nesprávnom mieste a podľa môjho názoru likvidácia fungujúceho systému v tejto oblasti.
Myslím si, že všetci dobre vieme, v akom stave je momentálne bytový fond, že je tu deficit 250 tisíc bytov, na obnovu vrátane zateplenia potrebuje asi 25 tisíc bytových domov a 450 tisíc rodinných domov.
Prosím, nehádžme ľuďom, ktorí si chcú legálnym a legitímnym a úplne normálnym spôsobom našetriť na jednu zo svojich základných potrieb, vlastné bývanie, polená pod nohy. Keď hovoríme o šetrení, tak ma napadá, že možno si treba pozrieť odmeny na jednotlivých ministerstvách, konkrétne tuná máme jedno, ktoré predkladá túto novelu, tak polročné odmeny boli v státisícoch eur, možno tu by boli rezervy, kde šetriť a ako nájsť peniaze na fungujúci systém a pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú.
Ďakujem.