22. schôdza

Ďakujem. Iba krátko. Chcel by som navrhnúť, aby sme bod 11 a 13 spoločnej správy, aby sme o nich hlasovali samostatne, pán spravodajca.
Ďakujem. Áno.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som nesmierne rád, že pán poslanec Fecko vystúpil a požiadal o osobitné hlasovanie o bode 11 a bode 13 spoločnej správy.
Dovoľte, aby som povedal podstatu bodu 11, ktorý je v spoločnej správe. Jedná sa o to, že za chovateľskú organizáciu sa bude považovať každá organizácia, ktorá je zapísaná do príslušného registra. To znamená, že môže byť aj za príslušný register, môže byť považovaný aj register občianskych združení zapísané na ministerstve vnútra podľa zákona 83 o občianskych združeniach. Tým pádom môže jednoznačne hroziť, že občianske združenia, ktoré nie sú založené za účelom podnikania, začnú sa zaoberať otázkou, alebo chovateľskou činnosťou ako podnikateľské subjekty. A z tohto dôvodu dovoľujem ako predkladateľ tohto návrhu zákona nesúhlasiť a vyjadriť svoj názor, že tento bod považujem zo svojho hľadiska ako za pozmeňujúci návrh, ktorý ide nad rámec tohto zákona.
K bodu č. 13. Ide, keď Národná rada príjme bod č. 13, Slovenská republika jednoznačne nesplní svoju notifikačnú povinnosť, ktorú som uviedol ako podmienku alebo cieľ tohto návrhu zákona, a budeme brzdiť v obchodovaní so spermiami na úrovni Slovenskej republiky. Naviac musím povedať, že znenie, ktoré je tu predložené, na ktoré som aj v priebehu rokovania výborov upozornil, semeno plemenníkov môže nakupovať a predávať len prevádzkovateľ inseminačnej stanice. Podľa § 6 znemožní pre chovateľov hovädzieho dobytka a ďalších zvierat na Slovensku, ktorí nie sú vlastníkmi inseminačnej stanice, nakupovať tieto dávky a týmto pádom znemožníme pre nich obchodovanie a ešte viac zúžime monopol, dnešný, ktorý na Slovensku si delia dve spoločnosti, jedna ktorá, vlastní 80 percent slovenského trhu, a druhá 20 percent slovenského trhu. Smutné na celom je, že súčasné znenie najviac nieže bude garantovať týmto dvom spoločnostiach, že budú mať monopol do budúcna, ale ublíži slovenským chovateľom hospodárskych zvierat, pretože výsledok bude taký, že budú musieť nakúpiť, resp. zaobstarať tieto služby drahšie, ako to majú dnes.
Práve preto by som chcel poprosiť ctenú snemovňu a vážených pánov a poslankyne, aby tieto dva návrhy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie, aby neschválili.
Ďakujem.

Bod 13, kolegovia, by aj tak bol, samozrejme, na samostatnom hlasovaní. Tak je to aj v predkladacej správe, ktorú budem uvádzať. Ale ja iba krátko by som zareagoval. Bod 11, aby nám všetkým bolo jasné, o čo ide, ide o Slovenský rybársky zväz. Viac nebudem hovoriť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, ctení vytrvalí poslanci a poslankyne a milí mladí návštevníci a hostia, dovoľte aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Tento návrh na svojom rokovaní 26. mája vláda schválila a prijala k nemu uznesenie č. 336. Dôvodom predloženia tohoto návrhu zákona je v súlade s procesom revitalizácie železničných spoločností znížiť počet členov Správnej rady Železníc Slovenskej republiky a tým šetriť verejné financie. Tento návrh zákona predstavuje úsporu verejných financií vo výške vyše 80 tisíc eur ročne, tak ako je to uvedené v doložke vybraných vplyvov. A iné záležitosti, ako sú rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, ani na samotné podnikateľské prostredie predmetný návrh zákona nebude mať dopad. Samozrejme, tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní tohoto vládneho návrhu a o jeho následné schválenie.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorsky výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je to tlač 386, ako gestorský podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2011 č. 520 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rady Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením z 23. augusta 2011, bolo to uznesenie č. 252, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 25. augusta 2011 č. 187. Z uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III v spoločnej správe vyplývajú dva doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, a gestorsky výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča tiež Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovávania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 6. septembra 2011 č. 196.
Skončil som, vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, ctení hostia, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešné rokovanie Národnej rady uviesť do druhého čítania vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.
Vláda vypracovala predložený návrh zákona vzhľadom na potrebu implementovať novelizované smernice regulačného rámca pre elektronické komunikácie v rámci Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Hlavné zmeny spočívajú v upresnení a posilnení regulačných právomocí Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, v zjednodušovaní prístupu na trh a v precizovaní, resp. upresňovaní zmluvných vzťahov medzi účastníkom a podnikom. Zákon zároveň obsahuje aj tie ustanovenia, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe telekomunikačného úradu ako regulátora. Vzhľadom na skutočnosť, že potrebné zmeny predstavovali rozsiahlu novelizáciu doterajšieho zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a spolu s doterajšími novelami by sa stal zákon neprehľadným a ťažko čitateľným, pristúpili sme k tejto úprave, resp. k príprave celkového nového zákona o elektronických komunikáciách. Napriek tejto skutočnosti je v porovnaní s doterajším zákonom o elektronických komunikáciách prepracovaných a doplnených zhruba jedna štvrtina ustanovení.
Pozitívny prínos návrhu predmetného zákona je najmä vo vzťahu k spotrebiteľovi. Tento, ktorý používa služby elektronických komunikácií, je vo svojom postavení posilňovaný. Zvyšuje sa transparentnosť zmluvných vzťahov a informovanosť spotrebiteľa o jeho možnostiach z hľadiska rôznych služieb na trhu. Obmedzuje sa časová viazanosť využívania služby zákazníkom zo strany podniku. Zabezpečuje sa lepšia ochrana údajov v jednotlivých sieťach. Predložený návrh zákona bol vo vláde schválený 1. júna tohto roku a na základe uvedeného a doterajšieho rokovania si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2011 č. 521 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 23. augusta 2011 č. 253, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 24. augusta 2011 č. 232, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 25. augusta č. 188, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 26. augusta č. 103 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 25. augusta 2011 č. 92.
V časti IV spoločnej správy je potom uvedených štyridsať doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 21, o bode 23, 24, 25, 27, 28, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 37, 38, 39 spoločne s odporúčaním schváliť, o bodoch 22, 26, 29 s odporúčaním neschváliť a o bodoch 34 a 40 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh o elektronických komunikáciách schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrtu zákona o elektronických komunikáciách. Ma štyri body.
Prvý bod. V § 44 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
"(7) Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytne viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenie priamo dotýka.".
Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.
Odôvodnenie tohto prvého bodu: V praxi na základe jednej zmluvy využíva účastník viac druhov verejných služieb alebo väčší počet služieb rovnakého druhu vo vzťahu k viacerým pripojeniam. Dôvod pre odstúpenie od zmluvy sa môže týkať iba jedného druhu služby alebo iba jedného pripojenia, na ktorom sa využíva určitý druh služby. Je potrebné z hľadiska právnej istoty obidvoch zmluvných strán špecifikovať, že odstúpenie sa týka len tej služby alebo jej časti, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia.
Druhý bod. V § 58 odsek 7 sa za slovo "poskytnúť" vkladajú slová "za podmienok ustanovených v § 63 odsek 6".
Táto navrhovaná úprava má za cieľ odstránenie duplicity v právnej úprave procesu sprístupnenia telekomunikačného tajomstva, teda aj v § 58 aj v § 63 predmetného návrhu zákona, týkajúceho sa uchovaných prevádzkových a lokalizačných údajov a odstránenie vnútorného rozporu, ktorý by v tomto prípade vznikal.
Tretí bod. V § 63 odsek 6 znie:
"(6) Podnik je povinný poskytnúť inému orgánu štátu podľa § 55 odsek 6 na účely plnenia jeho úloh podľa osobitných predpisov na základe písomnej žiadosti a so súhlasom súdu alebo na príkaz súdu podľa osobitných predpisov údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písmeno b) až d); v prípade údajov potrebných pre pátranie po nezvestných osobách a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitného predpisu. Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje inému orgánu štátu podľa § 55 odsek 6 v písomnej forme alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme a zrozumiteľným spôsobom. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli."
Vkladajú sa nové poznámky pod čiarou k odkazom 45 až 46, ktoré znejú:
"45) § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním v znení neskorších predpisov.
46) § 76 odsek 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Nasledujúce poznámky sa prečíslujú.
Tento návrh upresňuje znenie, aby nedošlo k aplikačným problémom pri získavaní taxatívne vymedzeného okruhu údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva pri pátraní po nezvestných osobách a odcudzených motorových vozidlách, kedy osobitný predpis ustanovuje iný režim sprístupnenia údajov.
A štvrtý bod tohto pozmeňujúceho návrhu. V § 73 odsek 2 písmeno b) sa číslo "75" nahrádza číslom "76".
Odôvodnenie: Je to legislatívno-technická úprava odkazu na správne ustanovenia.
Ja teda zo spoločnej správy navrhujem vyňať body 16, 21, 22, 25 a 26 na osobitné hlasovanie, pretože ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol to vyžaduje, lebo v pozmeňujúcom návrhu je bod 1 v kolízii s bodom 16 spoločnej správy, bod 2 s bodom 21 spoločnej správy a bod 3 s bodom 25 spoločnej správy. A žiadam teda o všetkých bodoch alebo o jednotlivých bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Moje krátke vystúpenie k tomuto vládnemu návrhu zákona by som mohol začať aj známou vetou, že Veľký brat sa pozerá. A ak sa aj nie dostatočne pozerá, tak Veľký brat sa určite pozerať chce, pretože ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak, ako vyšli z dielne vlády sem do parlamentu, opäť majú umožniť silovým zložkám veľmi jednoduchý a ľahký prístup k údajom telekomunikačným, či už je to obsah telekomunikačného hovoru alebo lokalizačné a iné údaje. To znamená, opäť sa silové zložky, či už polícia, tajná služba a iné služby a iné orgány pokúšajú do parlamentu vniesť ustanovenia a pokúšajú sa predložiť poslancom také návrhy, ktoré by im umožnili bez toho, aby museli požiadať súd o povolenie, získavať údaje zo súkromia občanov tohto štátu.
Tento jav nie je nový a silové zložky sa o toto pokúšali viackrát aj v minulosti, ale tento parlament vždy takúto snahu objavil a samozrejme na ňu aj korektne reagoval. A vždy prijal určité pozmeňujúce návrhy, ktoré sťažili prístup silovým zložkám štátu k osobným a veľmi citlivým údajom občanov. Tak je tomu aj dnes. Ešte raz opakujem, naše silové zložky by veľmi radi fungovali pod heslom Veľký brat sa pozerá a mal by vidieť čo najviac.
Som preto veľmi rád, že už gestorský výbor vo svojej spoločnej správe v bode 25 reaguje na snahu silových zložiek, pretože toto naozaj nie je ani problém pána podpredsedu vlády a ministra Figeľa, pretože ja viem, že v medzirezortnom konaní ministerstvo obrany a vnútra je vždy veľmi silné a navrhuje takéto veci. A poslanci, chvalabohu, zachytili túto snahu, kedy sa silové zložky chceli veľmi jednoduchým spôsobom, bez potreby povolenia súdu zmocniť lokalizačných údajov. To znamená, jednoducho povedané, aby mohli o komkoľvek si kedykoľvek vytiahnuť informácie, s kým telefonoval, ako dlho telefonoval, kde sa pri tom nachádzal a všetky konkrétne údaje o účastníkoch telefonického hovoru. To je absolútny zásah do súkromia, pretože to je také isté telekomunikačné tajomstvo ako samotný obsah telefonického hovoru. A je neprípustné, aby sme akejkoľvek silovej zložke štátu dovolili s takýmito citlivými údajmi narábať svojvoľne, na základe vlastného uváženia, keď sami viete, že sú pochybnosti o odpočúvaní, či už ústavných činiteľov alebo niektorých iných na základe nie možno čistých povolení súdnych. Takže mali by sme my dbať, teraz bez ohľadu na to, ku ktorej strane patríme, naozaj na to, aby sme zachovali ten stav, ktorý tu platil doteraz. To znamená, aby aj na získavanie lokalizačných údajov a technických údajov prevádzkových bol potrebný súhlas súdu a povolenie súdu. V opačnom prípade sa silové zložky takýchto údajov, ku ktorým inak chcú mať bezplatný online prístup, dostať nebudú môcť.
Som preto rád, že aj pán kolega Pŕidal ešte precizuje tento pozmeňujúci návrh, pretože naozaj podporujem, aby v prípade, keď sa jedná o pátranie po nezvestnej osobe alebo pátranie po motorovom vozidle, v ktorom je zabudovaný systém so SIM kartou, aby bolo možné lokalizačné údaje vyžiadať aj bez potreby súdu.
A to obsahuje pozmeňujúci návrh pána poslanca Přidala a on ho predniesol tak v tichosti a kľudne, ale naozaj, páni poslanci, to je významný pozmeňujúci návrh, ktorý treba, aby ste mu priložili veľkú váhu a aby sme naozaj spoločne podporili a neschválili tak ustanovenia, ktoré si do zákona o elektronických komunikáciách pretlačili tak ako vždy, silové zložky, či už je to vnútro alebo je to obrana. Takže podporujem takýto návrh a dovoľte, aby som ešte aj ja predložil ďalší. A ten sa týka povinnosti ukladať tieto osobné údaje nás všetkých a všetkých občanov, ktorí využívajú telekomunikačné služby, ale aj internet, to je tzv. uchovávanie dát. Uchovávanie dát lokalizačných a prevádzkových nám prikazuje smernica európska, ktorá hovorí, že členské štáty sú povinné uchovávať údaje o tom, kto, s kým, kedy telefonoval, ako dlho telefónny hovor trval, kde sa pritom aj konkrétne daní účastníci nachádzali plus všetku e-mailovú komunikáciu, s kým ste si posielali e-maily, aké webové stránky ste navštívili a tak ďalej, takisto uchovávať po určitú dobu. Smernica prikazuje tieto doby na úrovni - pri telefonických hovoroch 12 mesiacov, pri internetovej službe 6 mesiacov. Iste si pamätáte, kolegovia, ktorí tu sedeli aj v minulom volebnom období, že už v minulom volebnom období bol do vlády predložený, bola predložená novela zákona o elektronických komunikáciách, kde sa takisto silové zložky pokúšali túto hranicu natiahnuť na maximum a chceli údaje o telefonických hovoroch zachovávať až 24 mesiacov a internet dokonca 12 mesiacov. V tomto vládnom návrhu zostáva telefónia na úrovni predchádzajúcej platnej právnej úpravy, to znamená 12 mesiacov, avšak pri internete ide zase o pokus zväčšiť túto dobu na 9 mesiacov. To znamená, silová zložka by chcela o každom občanovi tohto štátu vedieť po dobu 9 mesiacov spätne, s kým si e-mailoval, kto na druhej strane bol príjemcom jeho pošty, aké stránky navštevoval, atď. Mám za to, že nie je potrebné pre odhaľovanie trestných činov uchovávať dáta všetkých občanov tohto typu až 9 mesiacov. Preto dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh a vrátil tak uchovávanie dát do pôvodného stavu, tak ako je to platné aj dnes. A chcem len pripomenúť, že takúto zmenu pred troma rokmi podporilo tu stodvadsaťštyri poslancov pléna, to je viac ako ústavná väčšina, to bolo prierezovo celým politickým spektrom. To bol tiež môj pozmeňujúci návrh, kedy sme zmenili ministrovi vnútra tie lehoty na polovicu.
Preto mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388.
Bod 1. K čl. I. V § 58 ods. 5 písm. a) sa slová "9 mesiacov" nahrádzajú slovami "6 mesiacov".
Odôvodnenie: Európska smernica o uchovávaní údajov 2006/24 vyžaduje od telekomunikačných spoločností, aby uchovávali údaje lokalizačné a prevádzkové o komunikácii všetkých svojich zákazníkov za účelom vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov tak, ako boli definované v zákonoch členských štátov. Ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu, stanovuje smernica minimálnu dobu uchovávania týchto dát na 6 mesiacov. Nakoľko takéto ustanovenia predstavujú výrazný zásah do súkromia občanov, navrhuje sa v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby aj nový návrh zákona ukladal túto povinnosť operátorom na rovnakú dobu ako doteraz, to znamená na minimálnu dobu 6 mesiacov a nepredlžoval ju zbytočne až na 9 mesiacov.
Takže naozaj, kolegyne a kolegovia, prosím, berte ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil nie osobne, teda neprihliadajte na to, že ho predložil poslanec opozície. Naozaj v tomto ide o súkromie a práva na súkromie všetkých občanov Slovenskej republiky a my ako zákonodárci sme povinní ho chrániť do maximálnej možnej miery, tak aby sme našli tú zdravú hranicu medzi požiadavkami štátu pri boji proti organizovanému zločinu, terorizmu atď., ale na druhej strane tá línia je veľmi citlivá a je našou povinnosťou ochrániť osobné údaje a veľmi citlivé údaje, ktoré si každý naozaj chráni v maximálnej možnej miere. Preto vás veľmi pekne chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu tak, ako sme to spravili spoločne stodvadsiati štyria či stodvadsiati piati pred troma rokmi, ak si dobre pamätám.
Zámerne som do toho pozmeňujúceho návrhu už nevkladal žiadne iné momenty, ako je možno povinnosť, aby štát začal konečne platiť operátorom za služby, ktoré od nich vyžaduje. Táto téma sa tu už vlečie niekoľko rokov, samozrejme ani počas našej éry vládnucej sme to nevyriešili a naozaj, že tí operátori musia v rámci toho svojho podnikania, toho svojho povolenia znášať aj náklady na odpočúvanie a na ukladanie dát, ktoré štát od nich vyžaduje. Možnože do budúcna, keby sme tým operátom museli ako štát platiť za každé jedno odpočúvanie a za každé jedno ukladanie takýchto osobných údajov, možno by ten štát odpočúval tak nejak efektívnejšie a možno v menšej miere, pretože by mu narastali za každý jeden odpočutý hovor nejaké náklady, takže by sa možno odpočúvalo len tam, kde treba a možno nie tak nejak preventívne aj viac, ja neviem, ako je to v skutočnosti. Takže, aby som naozaj neohrozil prijatie toho pozmeňujúceho návrhu, nič iné v tom nie je a ja vás veľmi pekne prosím, skúste si to pozrieť, ak by ste našli v tom nejakú logiku, vraciame ten stav do pôvodného, tak ako už trvá niekoľko rokov.
Ešte pre malú informáciu, krajina ako Nemecko, ktorá implementovala túto smernicu o povinnom uchovávaní dát, má rozhodnutie Ústavného súdu Nemeckej spolkovej republiky, ktoré hovorí, že je to zásah do práv a súkromia občanov a museli takéto ustanovenia zo svojho právneho poriadku dať preč. V rámci Európskej únie je asi päť alebo šesť krajín, ktoré dodnes takúto smernicu neimplementovali, z dôvodu toho, že odmietajú takýmto spôsobom zasahovať do práv občanov na súkromie. A dokonca už dnes sa v rámci hodnotiacej správy v rámci Európskej únie vyskytujú hlasy, aby tá smernica bola revidovaná a aby sa mnohé z týchto limitov 24 alebo 12 mesiacov, 9 mesiacov skrátili dokonca na 3, pretože sa zistilo, že pre efektívne odhaľovanie trestných činov nie je potrebné sledovať niekoho, internetovú komunikáciu 9 mesiacov a telefonickú komunikáciu rok dozadu.
Takže toľko môj pozmeňujúci návrh, ja vás chcem veľmi pekne poprosiť o jeho podporu, nekoliduje so žiadnym bodom spoločnej správy. Pán predkladateľ, nech sa páči, ale jeden originál je už odovzdaný na tom organizačnom odbore a máte ho rozdaný v laviciach. Takže ja pevne verím, že som nepredniesol nič kontroverzné, čo by mohlo narušiť nejak prijatie toho. A myslím, že môže sa k tomu vyjadriť aj pán navrhovateľ a povie, či som tak ďaleko od pravdy, alebo som vám hovoril nejakú nepravdu. Dobre?
Ďakujem veľmi pekne a naozaj skúste k tomu pristúpiť zodpovedne, ide o osobné údaje, citlivý údaj všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.