22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda parlamentu, pri rôznych príležitostiach vystupujete dosť často a ja som si všimol na vašich vystúpeniach, že takisto používate určite taký leitmotív všetkých tých vašich vystúpení a ten je veľmi jednoduchý a je to vlastne rozvrátenie verejných financií a čo všetko teraz sa musí spraviť na to, aby sa tie verejné financie dostali do nejakého lepšieho postavenia.
Len úmyselne nehovoríte tú pravdu plnú, nehovoríte o tom, že my sme si, bohužiaľ, užili rok a pol tvrdého dopadu finančnej a hospodárskej krízy na Slovensku. Prečo došlo k určitému zväčšeniu tých nožníc medzi výdajmi verejných financií a príjmom? Ten dopad totiž finančnej krízy na Slovensko bol asi s trištvrteročným posunom. My sme ale štátny rozpočet museli pripravovať v určitom predstihu. A keď si pozriete štatistiky, až v IV. kvartáli 2008 došlo k miernemu poklesu výberu financií do štátnej kasy a jednoducho ten rozpočet na rok 2009 už bol pripravený. My sme sa snažili, keď už dopadla tá kríza, to bolo zhruba v tom koncom II. kvartálu 2009, posunúť peniaze do verejných financií, tam, kde boli štrukturálne fondy. Museli sme zvýšiť podiel štátu na čerpanie štrukturálnych fondov do diaľnic, dávali sme do elektrární, kde sme vytvorili 4 200 pracovných miest, v diaľniciach 15-tisíc pracovných miest. Čiže to boli tie aktivity, ktoré súviseli aj so zvýšením výdavkov štátu na rôzne podnikateľské aktivity, aby sme zvýšili zamestnanosť, aby sme zvýšili produktivitu práce a výsledok bol, že v polovici 2010 sme boli krajinou... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Mňa zaujal na vystúpení pána predsedu parlamentu osobný rozmer pána Sulíka, pretože je evidentné, že ľuďom, ktorí neustále komunikujú cez sociálne siete a cez počítače, chýba základná výbava, pokiaľ ide o slušné medziľudské vzťahy a pokiaľ ide normálnu ľudskú komunikáciu.
Keď som postavil pánovi ministrovi zahraničných vecí otázku, aby mi odcitoval jednu jedinú urážku, ktorá odznela v mojom vystúpení, tak sa mojej otázke vyhol, pretože dobre vie, ak ma pozorne počúval, že v mojom vystúpení nič také nebolo.
Pán predseda parlamentu, pán Sulík, ja vás žiadam o zvolanie poslaneckého grémia v tomto okamihu, pretože ako predseda stany, ktorá je najsilnejšou politickou stranou na Slovensku, ktorá zastupuje obrovské množstvo ľudí, nemôžem akceptovať, aby ste nazývali ústavných činiteľov Slovenskej republiky, poslancov Národnej rady za stranu SMER – sociálna demokracia primitívmi. Nehnevajte sa, ja sa voči tomu ohradzujem. Je to spôsob, ktorý je neakceptovateľný v parlamente.
Ak si tak píšete cez počítač, je to váš problém. Ale nekomunikujte v Národnej rade, ako komunikujete cez sociálne siete.
Buď sa ospravedlňte strane SMER – sociálna demokracia a frakcii za túto hrubú urážku v Národnej rade, ak sa neospravedlníte, žiadame zvolanie poslaneckého grémia, pretože takto nemôže pokračovať Národná rada, ak začne najvyšší ústavný činiteľ, druhý najvyšší ústavný činiteľ, vy si to stále neuvedomujete, ste druhý najvyšší ústavný činiteľ v tejto krajine, nazývať svojich kolegov v Národnej rade Slovenskej republiky primitívmi! Toto je niečo, čo tu ešte nikdy nebolo.
Takže buď sa rýchlo ospravedlňte, alebo zvolajte poslanecké grémium. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, skúsim sa vyjadriť pomerne stručne ku kauze, ktorá je jednou, jedným z dôvodov zvolania tejto schôdze, a to je kauza Osrblie. Najskôr vám niečo odcitujem. Je to záznam pre ministra zahraničných vecí z 31. 8. 2006 tesne po tom, ako ste zostavili vládu, kedy bol jeden z obvinených a náš bývalý veľvyslanec už v tom čase podozrivý z korupcie. Záznam obsahuje informáciu, z akej korupcie bol podozrivý, boli tam konkrétne, konkrétne informácie. Záver ministerstva zahraničných vecí, ktorý bol v zázname pre ministra zahraničných vecí, znie: "Ministerstvo zahraničných vecí by malo čo najrýchlejšie zabezpečiť dôkladné vyšetrenie daného podozrenia vypočutím oboch zainteresovaných strán a prípadne diskrétne, aby sa predišlo medializácii prípadu, kontaktovať orgány činné v trestnom konaní."
Len ako poznámku k tomu poviem, že, samozrejme, orgány činné v trestnom konaní kontaktované nikdy neboli.
Teraz. Súhlasím s jednou vetou, ktorú povedal podpredseda parlamentu, alebo s jeho tvrdením, že v rokoch 2006 - 2010 by nikdy poradca predsedu vlády nemohol byť za korupciu stíhaný. To podpisujem a s tým súhlasím. Podľa mojej mienky... (Potlesk.)
Podľa mojej mienky a je to môj názor, samozrejme, že korupcia je fenomén a jav, ktorý sa vyskytuje všade, otázka je, v akom rozsahu, a žiadna vláda ani žiadna strana nemá monopol ani na cnosť, ani na neresť. Ale jeden veľký rozdiel okrem rozsahu korupcie je aj v tom, či sa korupcia efektívne odhaľuje a stíha a jej páchatelia idú pred spravodlivosť bez ohľadu na to, aké majú stranícke tričko, aké majú zafarbenie, ak porušia zákon.
A poviem vám druhú vec, korupcia sa reálne dá odhaľovať a stíhať len vtedy, keď sa deje. S odstupom niekoľkých rokov to možné nie je, lebo korupcia sa deje len medzi dvomi ľuďmi, jeden dáva, druhý berie a po niekoľkých rokoch žiadne dôkazy nie sú. A, samozrejme, je možné povedať slovami kolegov zo SMER-u, že v princípe za ich vlády korupcia žiadna nebola. Najväčšia korupčná kauza boli Wänkeho jablká. Proste najväčší prípad korupcie za vašej vlády bol, že niekto proste potreboval mať veľa jablkových kompótov. Nič iné nebolo. Žiadna iná korupcia nebola. (Smiech v sále.)
Ak si myslíte, že toto budú veriť možno vaši voliči, naši voliči alebo naši občania, myslím si, že ich podceňujete. Že ich vážne podceňujete. A v tom je rozdiel podľa mňa úplne najprincipiálnejší medzi vládou Ivety Radičovej a vládou Roberta Fica. Áno, stíhame aj kauzy korupcie na ministerstve vnútra, na ministerstve práce, ale to je práve ten prejav toho, že je tu odhodlanie a záujem a že polícia má voľné ruky a môže stíhať.
Poviem vám svoju aj osobnú skúsenosť, keď som informoval pani premiérku o tom, že bola policajná akcia, kde boli zadržaní viacerí obvinení, išlo o dotáciu, ktorá sa týkala aj jej rezervy, ktorá sa týkala aj jej bývalého poradcu, a jej prvá reakcia bola: "Obviňujte a zatýkajte. Polícia má voľné ruky."
Neviem si predstaviť - a priznám sa, ani si nechcem predstaviť až tak veľmi -, aká by bola reakcia možno pred dvomi alebo tromi rokmi.
Je pomerne málo ľudí vo všeobecnosti, ktorých poznám, za ktorých by som bol ochotný vo vzťahu ku korupcii dať ruku do ohňa. Pani premiérka Radičová patrí medzi nich.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán minister, teraz je schôdza o odvolávaní pani premiérky a vystupujúci ministri by mali predovšetkým brániť pani premiérku z toho, z čoho vlastne sa tu dnes preberá, ale vy ste to opäť pojali ako svoju vlastne, do určitej miery svoju kampaň. Ešteže prišla tá záverečná veta, lebo to nás nakoniec vrátilo späť k tomu, že hovoríme o premiérke Radičovej.
Nuž, keď sa o tom bavíme, tak áno, je pravda, samozrejme, že len za predchádzajúcej vlády, ktorú ste boli minister, sa mohlo krajskému predsedovi KDH stratiť nahrávky telefonických odposluchov, to áno. Bezpochyby sa to vyšetrovalo a nahrávky sa stratili. Ak si dobre pamätám, bývalý krajský predseda KDH je dnes voľný.
Čiže toto považujem, že to nie je obrana, lebo si vytýkať, že kto bol taký, onaký, makový, to proste nesedí a strata pamäte, a to nechcem byť neslušný, lebo to nie je neslušné, len proste asi ste si nesledovali bližšie to, čo polícia robila tie štyri roky. Lebo, len tak na okraj, popri jablkách aj riaditeľ úradu vyššieho územného celku za korupciu alebo riaditeľ Hraničnej polície za korupciu. Čiže nie ste ako lepší, aj keď sa o tom snažíte rozprávať, že ako perfektne to robíte. To tu všetko fungovalo. Žiadnu Ameriku ani teplú vodu ste neobjavili.
A ja som nemusel chodiť so správami vyšetrovateľa k premiérovi. My sme to proste riešili, mne nikto nehovoril, čo môžme a čo nemôžme. Čiže z toho pohľadu si myslím, že je to zbytočné a opakujúce sa tu, preto na to teraz reagujem, lebo to počujem už desiatykrát.
Takže môžme si ísť popísať jednotlivé kauzy, ktoré sa odohrali, ktoré boli stíhané a ktoré boli stíhané aj za korupciu a ktoré, v ktorých v mnohých sme my pokračovali, v tých, čo robila predchádzajúca vláda, v mnohých pokračujete vy, čo sme začali my.
Takže v tomto nie je problém. Dnes tu nesedíme kvôli korupčným kauzám, ale kvôli tomu, že neviete vládnuť.

Ja budem veľmi stručný, pán minister. Kauzy boli za jednej vlády, či to bola prvá, druhá, tretia a či bude ďalšia. Ja by som vám len chcel pripomenúť jednu vašu vec, ktorú ste povedali pri kupovaní poslancov, pokiaľ sa týka veci, tak sa zamyslíte nad tým, čo ste sám povedali, a potom hľadajte iné slová, ktoré by ste mali povedať k tej korupcii, ktorá je. Takisto bude korupcia, keď príde ďalšia vláda, vždycky bude, lebo sa vždycky nájdu biele ovce, ktoré budú chcieť proste zneužívať systém. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja na pána poslanca Kaliňáka, keď som nastúpil do funkcie ministra vnútra a bolo tam dosť svedkov, takže to môžem povedať, mal som prvé stretnutie s vedením Policajného zboru, bol tam aj vtedajší riaditeľ Úradu boja proti korupcii, a keď som teda mal pripomienku, že sa nestíhali veľké prípady korupcie, že žiadne neboli, áno, pár úradníkov vždy, aj policajtov, jasné, v každom jednom prípade, tak sa ohradil, povedal, že však boli aj vážnejšie. Tak som sa opýtal: A ktorý bol taký ten najzávažnejší? Wänke. No, čiže preto som Wänkeho spomenul nie, nie, nie náhodou.
Pán poslanec Muňko, máte pravdu, to som ja hovoril, áno, korupcia, samozrejme, bude otázka, aký bude mať rozsah a či bude vôľa, skutočná vôľa, aby nikto nemohol stáť nad zákonom, aby každý mohol byť stíhaný, pokiaľ poruší zákon, alebo tu budeme mať nejakú kastu vyvolených a nebudeme nič stíhať.
Viete, teraz to poviem možnože trochu nadnesene, na Ukrajine tiež nie je problém stíhať bývalého premiéra, bývalú premiérku v tomto prípade. Je to znak toho, že tak Ukrajina teda "jede" s tým bojom proti korupcii? Fú-ha! Bol by som opatrný.
Podľa mňa ten lakmusový papier úprimnosti boja proti korupcii je ten, či sa reálne v čase, keď sa korupcia deje, korupčné delikty stíhajú, alebo zametajú pod koberec. A to si myslím, že je principiálny rozdiel medzi bývalou a dnešnou vládou.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pôvodne som chcel vystúpiť hneď po tom, ako vystúpil pán predseda Národnej rady, ale rešpektujem techniku prihlásenia sa. Bol som trošku alebo prihlásil som sa trošku neskoro, ale teraz som veľmi rád.
Pán poslanec Lipšic, teda pán minister Lipšic, prepáčte, vy máte neuveriteľný dar spolu s pani premiérkou urobiť z núdze cnosť. Vždy, keď niečo nefunguje a keď máte prúser, prepáčte za tento výraz, tak to je cnosť. Viete, to je ako za starej dobrej prvej Československej republiky, keď všetci títo cnostní páni chodili do toho bordelu, ale keď ich nachytali, tak potom rozprávali tej svojej manželke, že vieš, ale tá moja bola určite najkrajšia. Vy sa správate úplne takisto.
A vy si naozaj myslíte, že - a teraz použijem vaše slová -, že ľudia sú hlúpi a že nevedia. Už, prosím vás, buďte trošku objektívni. Pravdou je, a týka sa to pani premiérky, jednoducho nikdy nebola korupcia tak vysoko, nikdy nebola tak blízko premiéra a či budete rozprávať, čo chcete, a či budete povyšovať vašu neschopnosť alebo vaše, stratu vašej ilúzie, ktorú ste strávili na akúkoľvek cnosť, tak to tak nebude, jednoducho. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.
Boli ste na vojne, pán minister? Boli ste na vojne? (Reakcia ministra.) Tak ale bez čiapky sa nemá salutovať. Ja som bol dva roky, pekný večer vám želám. (Potlesk.)
Ale teraz vážne úplne. Chcel som reagovať na pána predsedu a súvisí to s pani premiérkou a nechcem odbáčať od veľmi vážnej témy a bol by som veľmi nerád, keby sa z tohoto stal kabaret. Akokoľvek pán minister vnútra mal taký pocit, že v rámci jeho piár to prospeje.
Viete, pán predseda Národnej rady Sulík len potvrdil presne to, čo zaznelo v odôvodnení návrhu. Rozdelil to svoje vystúpenie do dvoch - pre neho charakteristických - oblastí.
Jedna ekonomická, kde už rok aj niečo sa snaží presvedčiť nielen ľudí na Slovensku, ale Európu a celý svet, že on je ten jediný génius a ekonóm par excellance, ktorý je schopný vyriešiť ako Jára Cimrman všetky problémy ľudstva. A druhé bolo, presne ten druhý charakteristický alebo tá druhá charakteristická črta, ktorou začal urážať podľa mňa nielen poslancov a poslankyne SMER-u, ale muselo sa to dotknúť podľa mňa všetkých normálne mysliacich poslancov tu v Národnej rade.
Ale kde je ten kontext? A pani premiérka bude veľmi dobre vedieť, o čom hovorím. Prihlásením sa k týmto dvom základným črtám potvrdili, že tak pani premiérka, ako pán predseda Národnej rady ako dvaja najvyšší ústavní činitelia sú predstaviteľmi čohosi, čo sa nazýva nová pravica. Apologétmi Hayeka, Saroyana, Huntingtona, ľudia, ktorí jednoducho v záujme presadenia cieľov trhu sú schopní akejkoľvek zbesilosti a sú schopní potláčať a potlačiť morálku (potlesk) do absolútnej roviny. To, o čom rozprával pán Sulík v tej ekonomickej časti svojho vystúpenia, je tragické v dobe, kedy všetci normálni predstavitelia politických prúdov zľava doprava majú jeden zásadný problém, a to je vyriešiť a vysporiadať sa s nárastom radikalizmu, ktorý prichádza či zľava, a už dnes otvorene existujú filozofické prúdy, ktoré otvorene publikujú a hovoria názory o vyčerpaní sa kapitalizmu, od nutnosti vrátiť sa k silnej radikálnej socialistickej revolúcii, k zmene vlastníckych vzťahov. Áno, pán Poliačik, prečítajte si niektoré veci. A takisto pohľady sprava. Darmo sa usmievate.
Dnes najväčšie, najväčší problém, najväčší problém pre všetkých normálnych predstaviteľov politických prúdov bude, ako nájsť a optimalizovať to, na čom máme, predpokladám, všetci záujem, aj my sociálni demokrati na Slovensku, a to je optimálne fungovanie alebo využívanie pozitív trhu, voľného trhu. A na druhej strane nájsť tú optimálnu mieru štátnej intervencie a garancie a nájsť tú vyváženosť, aby systém bol schopný sa produkovať a reprodukovať. To je ten základný problém. A to je problém novej pravice, ktorá hovorí, najväčším nepriateľom voľného trhu je nadmiera demokracie. A nadmieru demokracie nie je lepšie potlačiť ináč ako ovládnutím parlamentných demokratických systémov cez menšinové strany a cez ľudí, ako je premiérka Radičová a ako je predseda parlamentu v Slovenskej republike Sulík. (Potlesk.)
Sú to ľudia, a prečítajte si niektoré veci, ktorí hovoria otvorene, akým spôsobom treba implementovať mechanizmy občianskej spoločnosti tak, aby názorová rozmanitosť, ktorá vedie k vysokej miere solidarity, nemohla byť nástrojom potlačenia absolútneho voľného trhu. Prečítajte si to. A my dnes tu máme počúvať nejakého človeka, ktorý okrem urážok ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor na tento elementárny problém, ktorý netrápi len Slovensko, ale celý civilizovaný, demokratický svet a ktorý nám tu začne tvrdiť tieto bludy. V tom je to nebezpečenstvo a v tom je vaše nebezpečenstvo, pani premiérka Radičová, že vy na tej, na tom pozlátku alebo tom obraze tzv. solidárneho a sociálneho politika, ktorý chce získať tú veľkú masu, aby presadil svoje názory, absolútne idete v intenciách prúdu novej pravice.
A druhá vec je otázka morálky. Pán predseda Národnej rady, ja si vyprosujem, ste prvý medzi rovnými, vy tu nie ste na to, aby ste hodnotili, kto je primitív, kto nie je primitív, kto má IQ také, kto má IQ také, kto môže byť to a kto nemôže byť to. Vy tu máte zvládať procesy, ktoré sú stanovené po prvé zákonom a ktoré určuje suma obvyklostí, zvyklostí a reálnej, dnes už skoro 20-ročnej skúsenosti nezávislého slovenského parlamentarizmu. To je vaša úloha. A nie sa tu postaviť a tváriť sa ako otec vlasti, ako riaditeľ firmy, ktorý bude s nami manipulovať a narábať, ako sa mu zapáči.
Problém nie je v našej ješitnosti a urazenosti, problém je v tom, že vy ako predstaviteľ štátu, ako predstaviteľ Národnej rady a, bohužiaľ, predstaviteľ možno alebo reprezentant piatich percent, desiatich percent, nech dvanástich percent ľudí, diktujete podmienky, ktoré ohrozujú stabilitu tohto štátu a ktoré idú narušiť mechanizmy (potlesk), na základe ktorých funguje táto krajina v nezávislosti skoro 20 rokov. A to je na pováženie.
A preto, pani premiérka, zdvihnem ruku za vaše odvolanie aj preto, že ste ideologickým apologétom prúdu, o ktorom som hovoril, aj preto, že nie ste schopná svojou autoritou, ktorú nemáte, sa proti takejto tendencii postaviť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, to nie je nová pravica, to je naozaj nová politika. A nová politika je to v tom, že tu pred vás predstupujú autentickí ľudia, ktorí rozprávajú síce možno niekedy jazykom obyčajného človeka, ale sú ochotní tým jazykom priznať si chybu. Ľudia, ktorí sa snažia k ľuďom priblížiť, chápať ich. A už len keď sa pozriete na to, ako sa predlžuje materská, tak určite nemôžete ani túto vládu, ani premiérku tejto vlády obviniť z toho, že sociálne nemyslí. Sú to ľudia, ktorí, ak počujú aj tvrdé slovo, tak sa ho snažia pochopiť a nezačnú sa hneď oháňať zvolávaním grémia len preto, že im dochádzajú argumenty. Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega poslanec a bývalý predseda parlamentu, ja som udivený, ako ste začali. Vy v tej metafore z prvorepublikovej si dovolíte, a takú nehoráznosť ja som tu ešte nezažil, hovoriť o rétorike ministra a o rétorike premiéra, premiérky Slovenska ako o rétorike, ktorá bola odkiaľ? Z bordelu? Bolo to skutočne tak? Ako ja som toto ešte nepočul. Počul som, že ste nazývali túto snemovňu a obviňovali ju z krčmových rečí a podobne, ale toto, toto si myslím, že si pri precitlivelej reakcii, akú mal váš predseda, nezaslúži nikto z exekutívy, a myslím, že si to nezaslúžia ani uši vašich kolegov, ani nás. Ja by som na tomto, tak ako vy ste hovorili, si vyprosil, aby ktokoľvek tu v tejto snemovni bol obviňovaný z toho, že má rétoriku podobnú, ako za prvej republiky mali rétoriku tí, ktorí navštevovali bordely. Ďakujem.