22. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod je potrebné zdôrazniť, že vodohospodári nekritizujú plytvanie finančnými prostriedkami na revitalizáciu aktivít v súvislosti so zadržaním vody v krajine, ale vyjadrujú sa predovšetkým k technickému riešeniu týchto opatrení na ochranu pred povodňami.
Realizačný projekt programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Slovenskej republiky vodohospodári zatiaľ nepotvrdzujú síce ako efektívny, ale to z nasledovných dôvodov.
Po prvé, revitalizácia, ak má byť úspešná, musí byť založená na výsledkoch vedeckého výskumu, na interdisciplinárnej spolupráci viacerých vedeckých odvetví. V uvedenej súvislosti treba zdôrazniť, že samotné zadržiavanie vody nemusí viesť vždy k zlepšeniu kvality krajiny. Jej zadržiavanie na nevhodných miestach môže napr. uviesť do pohybu zosuvy alebo zlikvidovať rastlinstvo, ktoré je menej náročné na vodu, a tým zmeniť pôvodný charakter biotopov.
Ďalej, po druhé, účinky opatrení na ochranu pred povodňami sa štandardne hodnotia príslušnými fyzikálnymi veličinami, ktorými sú zvyčajne prietok vody, odtok alebo hĺbka vody vo vodnom toku alebo na zaplavenom území. Pred schválením každého takého projektu sa tieto veličiny určujú výpočtami alebo modelovaním, pretože bez nich nemožno posudzovať efektívnosť projektu, a to je ďalší dôvod, že nie sú merateľné zatiaľ tie opatrenia, preto nevedia sa vyjadriť k efektivite.
No a po tretie by som povedal, že vodohospodári tieto opatrenia posudzujú číro, len z hľadiska odborného a neberú do úvahy synergické účinky vo vzťahu k nezamestnanosti, vo vzťahu k regionálnym rozdielom, ktoré tiež majú tie účinky alebo zvyšujú efektivitu vynaložených peňazí. Treba dodať, že vybudované zariadenia budú vyžadovať údržbu, opravy alebo rekonštrukcie, čo bude obsahovať prinajmenšom odstránenie zadržaných sedimentov a tiež obnovu, prípadne aj výmenu poškodených častí jednotlivých objektov, čo si bude vyžadovať nemalé finančné prostriedky, ktoré zatiaľ nie sú vyčíslené.
Sme toho názoru, že realizované akcie v rámci projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí majú iba doplnkový charakter v oblasti protipovodňovej ochrany. Naopak, projekty a investičné akcie podľa programu protipovodňovej ochrany, ktoré zabezpečuje predovšetkým Slovenský vodohospodársky podnik, považujeme za efektívnejšie využitie finančných prostriedkov a efektívnejšie zabezpečenie ochrany pred povodňami obyvateľov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku? Zapnite pani poslankyňu Košútovú, poprosím. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister. Ďakujem vám za odpoveď a súhlasím s vami v tom, že vodohospodári nekritizujú zadržiavanie vody v ekosystéme, ale spôsob. Pri rozhovoroch, ktoré sme mali aj naposledy na výjazdovom zasadnutí výboru v Banskej Štiavnici vo vodohospodárskom podniku, sme sa zhodli v tom, že systém ochrany vodných tokov je dobrý a má len jednu veľkú chybu. Je finančne veľmi poddimenzovaný.
Súhlasím aj v tom, že pokiaľ správca vodných tokov musí dodržiavať zákony a hlavne stavebný zákon pri budovaní poldrov, hrádzí a iných zariadení protipovodňového charakteru, je značne znevýhodnený oproti súčasne presadzovaným trendom, kedy mimovládne organizácie budujú v ekosystéme tieto zádržnovodné opatrenia a robia to bez akejkoľvek stavebnej dokumentácie v podstate len na základe nejakej minimálnej projektovej dokumentácie a sú už prvé výsledky. Videla som, kedy tieto vybudované ochranné zariadenia boli pri prvej väčšej búrke zničené. Myslím si, že prezentácie, že také opatrenia, ako je budovanie takýchto zádržných opatrení, nemožno považovať za protipovodňové opatrenia, ale za protierózne opatrenia.
Chcem sa vás opýtať na váš názor, či si nemyslíte, že by bolo účinnejšie financovať a budovať protipovodňové zábrany, ako sú vodné nádrže a suché poldre, ktoré majú trvalý charakter, ako vyhadzovať podľa mňa, zbytočne finančné prostriedky na takéto, ťažko povedať, protipovodňové opatrenie.
Ďakujem.

Pán minister, budete reagovať? Nech sa páči.

Áno, ďakujem. Tak začnem od konca, či je to, pokiaľ ako naše ministerstvo má v gescii protipovodňovú ochranu. Ja si myslím, že každá koruna alebo každé euro, ktoré ide do protipovodňovej ochrany alebo do takých opatrení, ktoré môžu zlepšiť a zvýšiť nakoniec ochranu obyvateľstva, tak nesporne aj tieto prostriedky zvyšujú. A dobrá otázka je, že keď prostriedkov nie je dostatok, a toto je vidieť na návrhu tohtoročného rozpočtu, kde už síce tretí alebo štvrtý rok vodohospodársky podnik nedostáva neregulované platby zo štátneho rozpočtu na protipovodňové opatrenia, na udržiavacie práce, nie na investičné, tak je tam ohrozený už samotný systém ochrany a v tom prípade naozaj treba premyslieť, pokiaľ je málo zdrojov, že kam to budeme používať. Ja pevne verím, že toto podfinancovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku, a tým pádom protipovodňovej ochrany sa vyrieši ešte do predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte a budeme sa môcť tešiť aj z tých doplnkových opatrení, ktoré tieto organizácie vykonávajú.
Čo sa týka stavebného zákona, snažíme sa veľmi konštruktívne pomáhať týmto organizáciám aj splnomocnencovi vlády, aby sme našli riešenia, a sami vidíme, že v niektorých prípadoch ozaj vyzerá to skôr obštrukčne, pokiaľ vodoopravný orgán alebo stavebný úrad bude pokladať nejakú prehrádzku na malom potôčiku za podobné dielo, ako je Vodné dielo Gabčíkovo. To znamená, tiež sa to nedá považovať za prístup správny, ale sú aj také opatrenia, kde máte pravdu, že malým zásahom môžeme urobiť veľké škody v okolí, možno aj v obydliach, takže my sme za to, aby sa vytvoril na to taký priestor aj v rámci zákonov, kde nielen miestny starosta bude posudzovať vhodnosť tej danej stavby, ale budú tam privolaní odborníci, ktorí vedia posúdiť prípadne, či treba už posudzovať to už ako vodnú stavbu, alebo ako len úpravu terénu. A na tom sme zhodnutí, tak pevne verím, že ďalší postup už bude v tomto smere pokračovať.
A ako na záver by som povedal, že treba tu vidieť aj ten synergický efekt využitia ESF, sociálneho fondu, kde môžeme momentálnym trvalo nezamestnaným dať nejakú rozumnú prácu a nesporne, pokiaľ ten pomer bude výhodný pre Slovenskú republiku, tak mali by sme, hovorím, v rámci odbornosti pokračovať aj v týchto činnostiach, ale nezanedbávať protipovodňovú činnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Teraz by mali nasledovať otázky, ktoré položil pán poslanec Zoltán Horváth, ale nevidím ho v sále, prvá bola adresovaná ministrovi, obidve boli adresované ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi, ktorý tu má alternanta, ale pretože pán Horváth nie je prítomný, tak nebudeme odpovedať na jeho otázky.
Preto pristúpime k otázke č. 8, ktorú položil pán poslanec Ivan Štefanec, ktorý je prítomný v sále, a je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Jozefovi Mihálovi.
Otázka znie: "Pán minister, pripravujete zmeny pri pobyte cudzincov z tretích krajín, ktorí majú záujem krátkodobo na Slovensku pracovať?"
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Oblasť udeľovania povolení na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín je upravená zákonom o pobyte cudzincov, ktorý z hľadiska vecnej príslušnosti spadá do pôsobnosti ministerstva vnútra. V ostatnom období ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj ministerstvo vnútra pripravilo novely zákona o službách zamestnanosti a zákona o pobyte cudzincov za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009-50ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ktoré nadobudli účinnosť 7. júla 2011. Obidvoma novelami sa legislatívne upravili podmienky vydávania tzv. modrých kariet, ktoré ich držiteľov oprávňujú na vstup, pobyt a zamestnanie na území Slovenskej republiky. Podmienka udelenia prechodného pobytu sa tak u držiteľov modrej karty nebude vyžadovať. Cieľom modrej karty je podpora prijímania mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a úprava ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky.
Okrem toho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci prípravy ďalších legislatívnych zmien v oblasti upravujúcej vydávanie povolení na zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje, aby u štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana alebo bol predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, alebo ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného rodinného života, aby sa u nich nevyžadovalo povolenie na zamestnanie tak, ako je tomu v súčasnosti v zmysle platného právneho stavu.
Požiadavka povolení na zamestnanie obmedzuje tieto zraniteľné skupiny, ktorým medzinárodné dohovory, ako aj slovenské právne predpisy priznávajú právo na ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine ich pôvodu v procese socioekonomickej integrácie. Táto úprava výrazne prispeje k procesu posilnenia ekonomickej nezávislosti a integrácie týchto ľudí do slovenskej spoločnosti. Účinnosť navrhovanej zmeny predpokladáme v prvom polroku 2012.

Ďakujem pekne. Pán Štefanec nepotrebuje doplňujúcu otázku položiť, a preto pristúpime k ďalšej otázke, ktorá je opätovne adresovaná vám, pán podpredseda vlády, a preto vás poprosím, aby ste zotrvali na svojom mieste, a je od pani poslankyne Eriky Jurinovej, ktorá je prítomná v sále.
"V Česku zrušili superhrubú mzdu. Vysvetlite, prosím, rozdiel medzi medzi ich modelom a naším modelom?"
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pani poslankyňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Upozorňujem vás, že máte dve aj trištvrte minúty necelej.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Napriek tomu, že mám málo času, začnem takým porovnaním, nie je víno ako víno. Porovnajte si tokajské a čučo, napríklad. Takisto nie je superhrubá mzda ako superhrubá mzda.
Ja sám som v minulosti pred pár rokmi bol pri tom, keď v Českej republike pripravovali projekt zavedenia superhrubej mzdy a vidím tu aj svojho kolegu z vtedajšieho tímu, ktorý sa tejto práce tiež zúčastňoval, a to, čo sme pre české ministerstvo práce navrhovali, bolo, žiaľ, v konečnom dôsledku nie to, čo české ministerstvo alebo česká vláda prijala.
Čiže čo sa vlastne v Čechách stalo, poďme na to takto. Do konca roku 2007 v Českej republike sa uplatňoval pri zdanení zamestnancov progresívny spôsob zdanenia, čiže sadzby dane progresívne stúpali, podobne ako to bolo na Slovensku do roku 2003. Čiže Česi sa rozhodli urobiť daňovú reformu, ktorú spustili od 1. januára 2008. Rozhodli sa, podobne ako na Slovensku, že zavedú rovnú daň. Rovnú daň so sadzbou 15 %. So sadzbou 15 %, čiže keď počúvate, je to menej ako našich 19. Ono to znie, ale len opticky výhodnejšie, pretože zároveň urobili taký krok, že za základ dane bol zobratý nie dovtedy hrubý príjem zamestnanca znížený o odvody zamestnanca, ale za základ dane sa po tejto reforme bral hrubý príjem zamestnanca neznížený o jeho odvody a, naopak, navýšený o odvody zamestnávateľa.
Čiže oni nerobili odvodovú reformu, odvody nechali tak ako predtým. Čiže odvody platil naďalej aj zamestnanec, aj zamestnávateľ. Podobne, ako je tomu stále u nás. Ale zmenili metodiku pri výpočte dane tak, že do základu dane zahrnuli aj odvody, ktoré za zamestnanca platil zamestnávateľ. A zároveň zaviedli rovnú sadzbu dane 15 %.
Na prvé počutie si poviete, že na tom nič nie je. Lenže tento postup mal dve veľké chyby, ktoré neviem, či si nedokázali spočítať predtým, ale v praxi sa jasne ukázali.
Prvý veľký problém bol ten, že takýto spôsob zavedenia rovnej dane dosť nelogicky zvýhodnil hlavne zamestnancov s nadpriemernými, s vysoko nadštandardnými príjmami. Prečo? Skúste so mnou rozmýšľať. Máme hrubú mzdu, ktorú zvýšime o 35 % pre zjednodušenie odvodov zamestnávateľa, čiže zvýšim daňový základ o 35 % a potom z toho vyrátam 15-precentnú daň. Toto platí pre zamestnanca, ktorý má priemerný príjem. Ale zamestnanec, ktorý má nadpriemerné príjmy, tak za neho zamestnávateľ neplatí odvody z celej hrubej mzdy, ale tak ako u nás, aj v Českej republike je maximálny základ na platenie odvodov, čiže ak niekto zarába ja neviem v Českej republike, neviem, či poviem presne tie sumy, ak zarába 50- tisíc českých korún, tak za neho zamestnávateľ neplatil 35-percentné odvody, ale v prepočte možno 20-percentné, lebo tam bol ten maximálny základ. Čiže odvody sa neplatili z celého jeho príjmu. Čiže jeho základ sa zvýšil proporcionálne menej, ale mal rovnú daň 15 %.
Čiže ešte raz. Priemerne platený zamestnanec: základ sa mu zvýšil o 35 % a daň mal 15. Nadpriemerne zarábajúci zamestnanec: základ sa mu zvýšil povedzme o 20 %, čiže menej, a daň mal 15 %. Čiže tí nadpriemerne zarábajúci z toho vyťažili.
Poviem ešte jeden príklad... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán podpredseda vlády, len už sme vyčerpali...

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Dobre, tak nepoviem.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Predpokladám, že pri bode, ktorý máme v riadnom programe schválenom, sa dozvieme aj tieto skutočne veľmi zaujímavé informácie, len musíme rešpektovať rokovací poriadok a hodina otázok sa skončila.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Samozrejme, rešpektujem. Ďakujem pekne a uvidíme sa v rozprave.

Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili. Ďakujem aj pánom ministrom, aj podpredsedovi vlády a vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku, ktorú by sme mali využiť na prepnutie systému, a budeme pokračovať 15.08 hodine bodom, ktorý máme rozrokovaný, to znamená tlač 403, vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to zákon, ktorý prerokovávame v druhom čítaní.
Pripraví sa pán poslanec Viliam Novotný, ktorý dokončí svoje vystúpenie v rozprave a potom sú prihlásení ešte ústne páni poslanci Lazár, Sabolová, Kalist a Bastrnák.
Vyhlasujem prestávku a poprosím, aby dodržali čas aj pán minister, aj pán spravodajca. Ďakujem pekne.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 22. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máme ho ako tlač č. 403.
Poprosím teraz pána ministra Uhliarika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a vidím, že pán poslanec Novotný, ktorý je súčasne aj spoločným spravodajcom, je už pripravený na dokončenie svojho vystúpenia v rozprave.
Pán poslanec, nech sa páči, pripraví sa po prípadných faktických poznámkach pán poslanec Lazár. Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 403.)