22. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Oblasť udeľovania povolení na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín je upravená zákonom o pobyte cudzincov, ktorý z hľadiska vecnej príslušnosti spadá do pôsobnosti ministerstva vnútra. V ostatnom období ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj ministerstvo vnútra pripravilo novely zákona o službách zamestnanosti a zákona o pobyte cudzincov za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009-50ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ktoré nadobudli účinnosť 7. júla 2011. Obidvoma novelami sa legislatívne upravili podmienky vydávania tzv. modrých kariet, ktoré ich držiteľov oprávňujú na vstup, pobyt a zamestnanie na území Slovenskej republiky. Podmienka udelenia prechodného pobytu sa tak u držiteľov modrej karty nebude vyžadovať. Cieľom modrej karty je podpora prijímania mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a úprava ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky.
Okrem toho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci prípravy ďalších legislatívnych zmien v oblasti upravujúcej vydávanie povolení na zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje, aby u štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana alebo bol predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, alebo ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného rodinného života, aby sa u nich nevyžadovalo povolenie na zamestnanie tak, ako je tomu v súčasnosti v zmysle platného právneho stavu.
Požiadavka povolení na zamestnanie obmedzuje tieto zraniteľné skupiny, ktorým medzinárodné dohovory, ako aj slovenské právne predpisy priznávajú právo na ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím v krajine ich pôvodu v procese socioekonomickej integrácie. Táto úprava výrazne prispeje k procesu posilnenia ekonomickej nezávislosti a integrácie týchto ľudí do slovenskej spoločnosti. Účinnosť navrhovanej zmeny predpokladáme v prvom polroku 2012.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pani poslankyňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Upozorňujem vás, že máte dve aj trištvrte minúty necelej.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Napriek tomu, že mám málo času, začnem takým porovnaním, nie je víno ako víno. Porovnajte si tokajské a čučo, napríklad. Takisto nie je superhrubá mzda ako superhrubá mzda.
Ja sám som v minulosti pred pár rokmi bol pri tom, keď v Českej republike pripravovali projekt zavedenia superhrubej mzdy a vidím tu aj svojho kolegu z vtedajšieho tímu, ktorý sa tejto práce tiež zúčastňoval, a to, čo sme pre české ministerstvo práce navrhovali, bolo, žiaľ, v konečnom dôsledku nie to, čo české ministerstvo alebo česká vláda prijala.
Čiže čo sa vlastne v Čechách stalo, poďme na to takto. Do konca roku 2007 v Českej republike sa uplatňoval pri zdanení zamestnancov progresívny spôsob zdanenia, čiže sadzby dane progresívne stúpali, podobne ako to bolo na Slovensku do roku 2003. Čiže Česi sa rozhodli urobiť daňovú reformu, ktorú spustili od 1. januára 2008. Rozhodli sa, podobne ako na Slovensku, že zavedú rovnú daň. Rovnú daň so sadzbou 15 %. So sadzbou 15 %, čiže keď počúvate, je to menej ako našich 19. Ono to znie, ale len opticky výhodnejšie, pretože zároveň urobili taký krok, že za základ dane bol zobratý nie dovtedy hrubý príjem zamestnanca znížený o odvody zamestnanca, ale za základ dane sa po tejto reforme bral hrubý príjem zamestnanca neznížený o jeho odvody a, naopak, navýšený o odvody zamestnávateľa.
Čiže oni nerobili odvodovú reformu, odvody nechali tak ako predtým. Čiže odvody platil naďalej aj zamestnanec, aj zamestnávateľ. Podobne, ako je tomu stále u nás. Ale zmenili metodiku pri výpočte dane tak, že do základu dane zahrnuli aj odvody, ktoré za zamestnanca platil zamestnávateľ. A zároveň zaviedli rovnú sadzbu dane 15 %.
Na prvé počutie si poviete, že na tom nič nie je. Lenže tento postup mal dve veľké chyby, ktoré neviem, či si nedokázali spočítať predtým, ale v praxi sa jasne ukázali.
Prvý veľký problém bol ten, že takýto spôsob zavedenia rovnej dane dosť nelogicky zvýhodnil hlavne zamestnancov s nadpriemernými, s vysoko nadštandardnými príjmami. Prečo? Skúste so mnou rozmýšľať. Máme hrubú mzdu, ktorú zvýšime o 35 % pre zjednodušenie odvodov zamestnávateľa, čiže zvýšim daňový základ o 35 % a potom z toho vyrátam 15-precentnú daň. Toto platí pre zamestnanca, ktorý má priemerný príjem. Ale zamestnanec, ktorý má nadpriemerné príjmy, tak za neho zamestnávateľ neplatí odvody z celej hrubej mzdy, ale tak ako u nás, aj v Českej republike je maximálny základ na platenie odvodov, čiže ak niekto zarába ja neviem v Českej republike, neviem, či poviem presne tie sumy, ak zarába 50- tisíc českých korún, tak za neho zamestnávateľ neplatil 35-percentné odvody, ale v prepočte možno 20-percentné, lebo tam bol ten maximálny základ. Čiže odvody sa neplatili z celého jeho príjmu. Čiže jeho základ sa zvýšil proporcionálne menej, ale mal rovnú daň 15 %.
Čiže ešte raz. Priemerne platený zamestnanec: základ sa mu zvýšil o 35 % a daň mal 15. Nadpriemerne zarábajúci zamestnanec: základ sa mu zvýšil povedzme o 20 %, čiže menej, a daň mal 15 %. Čiže tí nadpriemerne zarábajúci z toho vyťažili.
Poviem ešte jeden príklad... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán podpredseda vlády, len už sme vyčerpali...

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Dobre, tak nepoviem.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Predpokladám, že pri bode, ktorý máme v riadnom programe schválenom, sa dozvieme aj tieto skutočne veľmi zaujímavé informácie, len musíme rešpektovať rokovací poriadok a hodina otázok sa skončila.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Samozrejme, rešpektujem. Ďakujem pekne a uvidíme sa v rozprave.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi teda, aby som pokračoval tam, kde som zastavil svoje vystúpenie. Hovoril som o tom, ako sme diskutovali na výbore tri možné alternatívy, ako by ten vernostný systém mohol fungovať a nakoniec sme sa rozhodli pre vládny návrh, ktorý považujeme za najvyváženejší.
Chcem ešte povedať, že pre úplné zabránenie špekulácií sa mi podarilo na výbore presadiť pozmeňovací návrh, ktorý dáva lekárni, ktorá sa rozhodne dávať zľavy, povinnosť dať túto zľavu za rovnakých podmienok pre všetkých pacientov všetkých poisťovní. Myslím, že tým dávame na bok všetky špekulácie ohľadom toho, že by tu mohla existovať nejaká vertikálna sieť, ktorá by zneužila vernostný systém.
Samozrejme, tak ako na jeseň minulého roku, tak aj v lete tohto roku vyvolal vernostný systém nevôľu Slovenskej lekárnickej komory. Predstaviteľom Slovenskej lekárnickej komory sa podarilo vyvolať opätovne hystériu dôverne známu z decembra minulého roku a januára tohto roku. Určite ste si všimli vo vašich e-mailových schránkach aj v najčítanejšom slovenskom denníku túto inzerciu. Argumenty, s ktorými vystupovala Slovenská lekárnická komora, by sa dalo zhrnúť do dvoch takých najvážnejších.
Ten prvý je, že vernostný systém zlikviduje malé nezávislé lekárne, ten druhý, že zvýši spotrebu liekov. Tie ostatné v rovine utópie a predstáv nebudem komentovať.
Čo sa týka likvidácie malých nezávislých lekární, chcem povedať, že tu nemusíme modelovať nejaký príklad. Prax hovorí niečo úplne iné. V Českej republike vernostný systém existoval. Katastrofické scenáre o krachoch lekární sa tam vôbec nerealizovali. Podnikanie v lekárnictve je určite zaujímavým odvetvím, keď na Slovensku v súčasnosti funguje zhruba 1 800 lekární. Pre porovnanie na dvakrát tak veľkom trhu v Českej republike funguje približne 2 300 lekární. Preto istý typ súťaže a tlaku na to, aby lekárne o pacienta bojovali práve nižšími cenami a zľavami, je úplne adekvátny, ale najmä je v prospech pacienta. To, že v Českej republike to fungovalo a nedošlo ku katastrofickému scenáru, možno len potvrdzuje skutočnosť informácia, ktorá je veľmi čerstvá, že včera schválila Poslanecká snemovňa Českej republiky novelu zákona 48/1997, na základe ktorej sa umožňuje lekárňam poskytovať zľavy aj na lieky na lekársky predpis. Teda presne to schválili včera v snemovni Českej republiky, o čom dnes rokujeme.
Druhý argument, ktorý znel v médiách a ktorým strašila Slovenská lekárnická komora, je, že sa zvýši spotreba liekov. Chcem vám povedať, že to nie je pravda. Lekáreň nemôže stimulovať spotrebu liekov, pretože preskripciu majú v rukách lekári a nie lekárnici. Ak existuje lekár, ktorý píše pacientovi lieky len preto, lebo si ich pýta, tak verím, že čoskoro nebude mať zmluvu so žiadnou zdravotnou poisťovňou. Na to je revízny systém zdravotnej poisťovne, nie vernostný systém. Nemýľme si jablká s hruškami. Faktom ale je, že ani zákaz vernostných systémov v roku 2009 podľa oficiálnych štatistík neznamenal zníženie spotreby liekov na Slovensku, čiže tento argument nie je pravdivý. Pravda je totižto niekde úplne inde.
Každá lekáreň bez ohľadu na to, kto ju vlastní, si dohaduje s distribučnými spoločnosťami podmienky, za akých od nich bude objednávať lieky. Medzi tieto podmienky patria aj bonusové podmienky, ako zľavy, ďalšie bonusy, výhodné úvery. V tomto ohľade sa podnikanie v lekárnictve nijako nelíši od akéhokoľvek iného odvetvia. Tento zákon má umožniť, aby sa jednotlivé lekárne mohli podeliť o svoj zisk s pacientom, ak chcú. Je len na uvážení vlastníkov lekární, či túto možnosť využijú a do akej miery. Táto zmena, ktorú prináša vládny návrh zákona, je prioritne smerovaná tak, aby priniesla prospech pacientovi. Vďaka nej totiž ušetrí v lekárni a bude mať zľavu na lieky. Teda strašenie monopolmi a finančnými skupinami, toto si naozaj prečítajte, to je veľdielo, nie je namieste.
Dámy a páni, na tomto mieste sa naozaj musíte rozhodnúť, a nie je to jednoduché rozhodnutie, či ste na strane ochrany ziskov lekární alebo zliav pre pacientov. Toto je dilema. Všetko ostatné je odvádzanie pozornosti. Ak v celom liekovom reťazci dnes môže výrobca poskytovať zľavy distribútorovi, distribútor môže poskytovať zľavy lekárni, tak prečo by ich lekárne nemohli poskytovať pacientovi? Ja a verím, že aj väčšina poslancov v tejto snemovni je už rozhodnutá, že uprednostníme zľavy na doplatkoch za lieky pred ochranou ziskov lekární.
No a čo Slovenská lekárnická komora? Známy to inzerent, o ktorom som už dnes hovoril. Už nevyžaduje vypustenie ustanovení o zavedení vernostného systému v lekárnictve. Už požaduje rovno neschváliť zákon o lieku. To je ich požiadavka. Nie vypustiť vernostný systém. Neschváliť zákon o lieku. Pre zisk lekární je ochotná obetovať zákon, vďaka ktorému sa môžu ušetriť desiatky miliónov eur vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré tak veľmi potrebujeme pre nemocnice a ambulancie, pre vyššie platy lekárov a sestier, o ktoré nám, verím, všetkým ide, ktoré tak veľmi potrebujeme na udržanie fungujúcich transformovaných nemocníc, o ktoré sa tak veľmi trápia naši kolegovia z opozície.
Lekárnici sú pre svoje zisky ochotní obetovať zákon, vďaka ktorému môžu pacienti pri predpisovaní účinnej látky ušetriť až 50 mil. eur vo svojich peňaženkách. A že lekárnikom ide o zisk, o tom nemajte vôbec pochybnosti. Časť farmaceutov, ktorí predstavujú Slovenskú lekárnickú komoru, sa dnes združuje pod názvom Družstvo lekární stránka www.dl.sk, ktorých hlavným cieľom je okrem iného, citujem z ich stránky: „Družstvo lekární je združenie lekárnikov – majiteľov lekární, ktorým nie je ľahostajný ich osud. Cieľom jeho vzniku je obhajoba ekonomických záujmov jeho členov, aby tak mohli lepšie obstáť v konkurenčnom boji."
Ďalej citujem z ich stránky: "Bonusové podmienky každej lekárne u zmluvného distribútora sú naozaj exkluzívne. Nezanedbateľnými výhodami sú aj upravený reklamačný poriadok alebo možnosť získať úver za výhodných podmienok." Prostredníctvom "dvornej" distribučnej spoločnosti dokážeme zabezpečiť priame dodávky portfólia niektorých partnerov Družstva lekární do lekární. Zaujímavosť tohto modelu spočíva v následnom bonuse vo výške marže distribútora. Ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť." Koniec citátu zo stránky Družstva lekární.
Dámy a páni, a znovu sa vrátim k tomu apelu, tu a teraz pravdepodobne dnes o piatej sa musíte všetci vo svojom vnútri rozhodnúť, či budete chrániť zisky lekární, alebo podporíte zľavy pre pacienta. Takto stojí otázka. Pri tomto rozhodovaní, prosím, pomyslite na ľudí, ktorí nás tu poslali. A skúste si predstaviť sami seba, ako vysvetľujete dôchodcovi, ktorý dopláca mesačne 40-50 eur za lieky, že nemôže dostať v lekárni zľavu ani jeden jediný cent, lebo vy bojujete proti monopolom, proti finančným skupinám, a tým vlastne chránite jeho záujmy. Dámy a páni, toto nevysvetlíte.
Dámy a páni, tento zákon nie je ani o ziskoch, ani o monopoloch, ani o farmaceutických spoločnostiach, ani o finančných skupinách. Tento zákon je o pacientoch, o tom, aby mali lacnejšie lieky a nižšie doplatky. Tento zákon je o tom, aby sme zbytočne z verejného zdravotného poistenia nevyhadzovali peniaze na predražené lieky a radšej ich dali nemocniciam a ambulanciám, lekárom a sestrám na lepšie platy a na skvalitnenie služieb pre pacienta.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, kľúčová dilema alebo otázka, ako ste povedali, nie je to, či sme na strane ziskov lekární alebo zliav pre pacientov, ale kľúčová otázka je, či ste vy na strane a v područí Penty, alebo či konáte samostatne. A ministerstvo zdravotníctva v tomto prípade koná asi tak samostatne, ako nezávislí poslanci v roku 2004, keď schvaľovali Zajacove zákony. To je tá kľúčová otázka. A odpoveď je, myslím, každému len trošku informovanému človeku jasná.

Ďakujem. No ja chcem poďakovať kolegovi Novotnému za skutočne pekné zhrnutie všetkých najdôležitejších bodov, ako aj krásny opis toho, o čom vlastne tá inzercia v celonárodných denníkoch bola. Ešte raz ďakujem. Veľmi pekne si to vystihol.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Maďarič, tiež by som vám možno mohol odpovedať, že jedna z kľúčových otázok, pre ktorú sa stále trápim a o ktorej rozmýšľam, je, či strana SMER zastupuje záujmy občanov alebo finančnej skupiny J & T, pána Širokého, pán Poóra a podobných veľkých investorov. Viete, zatiaľ ešte žiadny z ministrov tejto vlády, ani minister zdravotníctva, nebol zachytený na jachte finančnej skupiny. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel začať ináč, no ale dokončím, resp. dokončím myšlienku, ktorá tu začala. Myslím, že strana SMER - sociálna demokracia zastupuje ľudí, a myslím si, že tie preferencie v posledných mesiacoch, resp. preferencie v posledných voľbách, ak zoberieme, že sme išli do volieb po hospodárskej kríze, o tom jasne rozprávajú.
Je možno otázka, že koho zastupujú niektorí členovia dnešnej koalície z radov SDKÚ a aj napriek tomu, že celá kampaň bola postavená na tvrdeniach, ktoré dnes, samozrejme, už sú úplne ináč, a vy ste najväčší zástancovia poskytnutia napríklad peňazí Grécku, aj napriek tomu tie preferencie boli znovu menšie v tomto volebnom období ako v predchádzajúcom. Neviem, čím to je. Asi to je tým, že ľudia niečomu veria viac, niečomu menej. A tak ako som tu už dnes raz povedal, reči sa hovoria a chlieb sa je. A ľudia buď cítia tú politiku, ktorú robíte, alebo ju necítia. A keď ju cítia pozitívne, tak to ocenia, samozrejme, v konečnom dôsledku. A v prípade, že to necítia tak, samozrejme, ocenia, ale v tom negatívnom slova zmysle. Ale vráťme sa k zákonu, k tomu, kvôli čomu som sem prišiel pôvodne.
Viete, ja keď to počúvam, ja neviem, ja som ekonóm, nie som lekár, ale v konečnom dôsledku, keď sa ma pýtali, že prečo k tomu vystupujem, no preto, lebo to je asi o peniazoch. To už nie tak o tom, či je to z medicínskeho pohľadu tak alebo onak, ale v konečnom dôsledku je to o peniazoch.
Vy, pán spoločný spravodajca, pán predseda výboru, vy ste vedeli ten zákon, samozrejme, má viacero momentov. Uviedli ste, že viac-menej tá diskusia sa vedie o dvoch momentoch a prvá je účinná látka. Ten druhý moment je, samozrejme, vernostný systém. A ja zostanem pri tomto, lebo už nemá význam hovoriť o tom, čo sme tu hovorili, že tento zákon je skutočne verejnosťou, aj laickou, aj odbornou verejnosťou vnímaný veľmi zvláštne. Zvláštne kvôli tomu, že to je asi snáď jediný zákon, ja som tu pomerne krátko, ale myslím, že tento zákon mal okolo tisíc pripomienok v pripomienkovom konaní. Neviem, možnože to je bežné. Tí, ktorí ste už dlhšie poslanci, máte s tým možno lepšiu skúsenosť. Ja si myslím, že je to dosť. Následne, keď to prešlo prvým čítaním, keď sme to mali znovu na výbore, tak ma opravte, ak sa mýlim, znovu je tam nejakých, po prerokovaní vo výboroch to bolo znovu nejakých 155 pripomienok, 156. Ja znovu neviem, či je to bežné, alebo nie, ale pre mňa pre laika v oblasti zdravotníctva pomerne nového, mladého poslanca to príde, že je to pomerne veľa na to, že je to vládny zákon, na to, že ho všetci chcú, na to, že je to veľmi dobrý zákon, a na to, že ten zákon je pre nás nevyhnutný a bol dlhodobo pripravovaný, tak 156 pripomienok z výborov je pomerne veľa.
Veľa je to aj preto, lebo tie výbory v každom jednom tom výbore, a teraz sa nebudem k tomu vracať, myslím, že niektorý z mojich kolegov to napádal, či to je ústavné, alebo nie, ako to tam je urobené, ale každý z tých výborov v podstate ovláda vládna koalícia, a napriek tomu tam prišlo znovu 156 pozmeňujúcich návrhov. Každý z vás už mal do činenia s nejakým návrhom, každý z vás prerokovával v gestorskom výbore. Znovu si myslím, že to nie je bežné a nie je to štandardné. A svedčí to asi o jednom. Je ľahko, samozrejme, obviňovať už lekárnickú komoru alebo niekoho iného, ale sú určité veci, ktoré sú fakty. A fakty sú, že v prvom konaní, teda v pripomienkovom konaní bolo tisíc pripomienok, z toho, myslím, že asi polovica alebo päťsto bolo zásadných. Nie takých, že bodka, čiarka, otáznik, ale zásadných a teraz znovu nejakých 155 z výborov, ktoré v podstate, v ktorých má väčšinu, nechcem povedať, že ovládajú, v ktorých väčšinu vládna koalícia, a napriek tomu, že je to vládny zákon.
Ja by som to ešte chápal, keby to bol zákon niektorého z poslancov tak chápem, že áno, výbory k tomu dávajú pripomienky. Ale ak je to vládny návrh zákona, tak potom niekde je asi chyba. A chyba je asi v tom, že ten zákon je zlý.
Čo sa týka tej účinnej látky. Pán kolega, vy ste hovorili, že to sa vyrieši. No ak vyriešilo sa to tak, pokiaľ viem, že za účinnú látku sa teraz v zátvorke alebo čiarke píše aj konkrétny liek. A tým pádom, samozrejme, tá účinná látka nebude hrať viac-menej prakticky žiadnu rolu a predpisovať sa to bude presne tak, ako to bolo predtým, lebo jednoducho tí lekári nie sú na to pripravení a všetci si to uvedomili. Ale nie na to som sa chcel sústrediť, na tú druhú časť, na ten vernostný systém.
Ja som ekonóm, ja nad tým rozmýšľam, čo vy tu rozprávate a hovoríte o tom, že ten zákon pre koho je robený. Ten zákon by mal byť v prvom rade robený pre ľudí, preto ho robíme my. My všetci chceme, aby lieky boli lacnejšie, aby boli dostupné, aby si ich ľudia mohli kúpiť. Myslím si, že proti tomu nie je nikto z nás. Len si treba uvedomiť jeden moment. Lieky sa predávajú v režime, ktorý je regulovaný nejakým spôsobom. To znamená, že to nie je mlieko, nie sú to rožky, nie je to saláma. Samozrejme, ten obchodník si stanoví cenu podľa toho, aká je ponuka, aký je dopyt na trhu. V prípade liekov sú to regulované ceny, ktoré niekto reguluje a kde im stanovuje ceny, výšku doplatku a tak ďalej.
A tu je teraz otázka, ja mám takú normálnu otázku. Vôbec to nemyslím ani v zlom, že som z opačného politického krídla. Ja sa fakt chcem spýtať, že ako je možné, keď je regulovaná cena, niekto stanoví regulovanú cenu, ktorá by mala pokrývať minimálne náklady, že z nej dokáže dať ešte zľavu. A poviem vám, že prečo tomu nerozumiem. Ja som pôsobil v energetike, vidím tu akurát kolegu Jurčíka, tiež robí v energetike, bude vedieť, presne o čom rozprávam. V energetike sú tiež regulované teplá, vody, elektriny a tie ceny sú stanovené na základe oprávnených nákladov a je tam, samozrejme, primeraný zisk. Ten zisk je úplne primeraný v tom slova zmysle, že má pokrývať základné potreby firmy na obnovu a ten zisk je maximálne minimálny v možnej miere, keď to môžem takto povedať, čiže jeho hodnota je maximálne nízka, tak ako sa dá, samozrejme, aby to spoločnosť prežila.
A tam, pokiaľ viem, takýto problém nikto nikdy neriešil v energetike, lebo tam nikto nikde nedáva zľavy. Prečo tí ľudia nedávajú zľavy? Tak buď je to svojím spôsobom nejaký monopol, ale to nie je pravda. Pretože aj napriek tomu, že napríklad tie firmy, či už je napríklad, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu, že máme veľké distribučné firmy, tým, že došlo k rozdeleniu, tak máme, samozrejme, firmy ktoré distribuujú, a firmy, ktoré predávajú elektrinu, napriek tomu tie zľavy nie sú takého zásadné. Ale v tomto prípade poskytujeme zľavy, tak ak je možnosť poskytovať zľavy a my všetci chceme ušetriť, tak prečo potom ceny tých liekov nie sú také, aby sme priamo tým ľuďom dali tú možnosť a aby priamo pocítili ten efekt nižšej ceny lieku?
Ak máme jednu z najnižších cien liekov, a napriek tomu ešte hovoríme, že budeme mať ešte zľavy, no tak ju dajme ešte nižšiu. Lebo keď predsa hovoríme, že máme jednu z najnižších cien liekov a niekto tu chce poskytovať zľavy, tak to logicky znamená, že tam je ešte priestor. Alebo, a teraz k tomu sa presne chcem dostať, lebo takto horlivo ste tu o tom rozprávalia, ja si myslím, že kľudne si to teda vysvetliť, alebo je iná vec pravda, že tí obchodníci skutočne už nemajú veľkú maržu a pracujú relatívne s primeranou maržou, ale niekto robí účelne dumpingové ceny. Dumpingová cena je cena, ktorá reálne nepokrýva náklady a používa sa preto, aby sa zlikvidovala konkurencia. A následne, keď sa konkurencia zlikviduje, tak tieto ceny sa samozrejme, že zdvihnú. Treba povedať, že je to protizákonné používať dumpingové ceny.
Uvediem vám jeden konkrétne príklad, na ktorý som si spomenul, keď som sem išiel dole po schodoch. Mnohí z vás si pamätáte, a to bolo asi pätnásť rokov dozadu, keď si ja pamätám približne, keď sa sem začali voziť ruže, myslím, že z Holandska to bolo alebo odniekiaľ. Samozrejme, nosili sa sem krásne ruže, malo to veľkú hlavičku, stonka bola dlhá, rovná a na druhej strane boli naše slovenské ruže, ktoré boli menšie, krivé, nemali takú výšku a, čuduj sa svete, tie zo zahraničia, omnoho krajšie, boli lacnejšie než tie naše. No, tak čo sa stalo, samozrejme, postupom času došlo k tomu, že slovenskí výrobcovia nepestujú ruže. Ja osobne o tom neviem, aby niekto na Slovensku dnes pestoval ruže. Ale tie ruže zo zahraničia sa vozia ďalej, ale, samozrejme, nestoja toľko, koľko stáli vtedy, keď mali dumpingovú cenu, ale dnes ich kupujeme za euro, za euro päťdesiat, no viac-menej inú možnosť ani nemáme. A to je klasický príklad toho, ako silná spoločnosť dokáže presadiť svoje záujmy, ak jej na to vytvoríme podmienky. A to je to, čoho sa my presne teraz obávame.
Ja to ešte raz zopakujem, úplne jednoducho a kľudne. Ak je tam taký priestor v regulovaných, podotýkam, v regulovaných cenách, tak potom je zlý regulátor a vymeňte osoby, ktoré sú za to zodpovedné, aby stanovili takú cenu, aby predsa z nich nebolo možné poskytovať zľavu. Veď predsa keď mám stanovenú cenu, a tá cena bola stanovená preto v takejto výške, že už nemôže byť nižšia, lebo musí pokrývať nejaké distribučné náklady, a napriek tomu tá spoločnosť alebo tá lekáreň dokáže dávať zľavy, tak niekde je chyba. Alebo sa deje druhý moment, že tie ceny sú objektívne, ale niekto bude používať dumpingové ceny, pretože povedzme je veľká sieť a môže si do dovoliť a má to spočítané na najbližších povedzme tri, štyri roky, čo sa bude diať, a týmito dumpingovými cenami postupne zlikvidujeme malé lekárne. Mne to ináč nevychádza. Normálnym jednoduchým sedliackym rozumom, keď nad tým rozmýšľam, nič iné mne z toho nevychádza.
Treba si, kolegyne a kolegovia, uvedomiť jednu vec. Pri liekoch to nie je voľný trh, to nie je otázka ponuky a dopytu, nie je to otázka voľnej hospodárskej súťaže. Je to otázka regulovaných cien. Tie ceny, niekto administratívne o nich rozhoduje, stanovuje ich cenu, stanovuje tie marže v tom celom distribučnom kanáli. Preto, viete, nemôžte sa nám čudovať, že pociťujeme obavu z toho, že tento systém môže byť zneužitý a tento vernostný systém ako taký. Aj na takúto základnú otázku v podstate nám nikto nevie dať odpoveď. A netreba sa tomu čudovať, že sme alebo že máme určité podozrenie, že tieto veci sa konajú účelovo.
Ak povedzme iné aj informácie, čo sa týkajú teraz týchto konkrétne našich zdravotníckych zákonov, ktoré sa poskytujú, tiež zaváňajú určitou účelovosťou. Ak napríklad, spomeniem len jednou vetou konkurzy, ktoré tu boli spomenuté. Pán minister, vy ste lekár, nie ste ekonóm, čiže ani právnik, nemáte povinnosť to vedieť. V prípade, že firma má mínusové vlastné imanie a má záväzky po lehote splatnosti, je vedenie, resp. predstavenstvo, keď to je akciová spoločnosť, spoločnosti povinné, ešte raz zopakujem, povinné na seba vyhlásiť konkurz. V prípade, že tak neurobí a niektorý z veriteľov bude ukrátený pri vymáhaní svojich pohľadávok, môže toto predstavenstvo žalovať. A to ja nepredpokladám, že ktorýkoľvek z riaditeľov týchto transformovaných nemocníc si takéto niečo zoberie na svoju hlavu, ak možno v konečnom dôsledku ani za to nemôže.
Čiže to len na margo toho. Viete, že ak rozprávame o týchto veciach, každý presadzuje svoj pohľad na vec, ale vyznieva to minimálne trošku podozrivo, ak aj v iných veciach, ktoré tuná presadzujete alebo o ktorých hovoríte, tie jednotlivé fakty poukazujú na to, že to nie je pravda, že tá skutočnosť je trošku iná, nie preto, že si to myslím ja, vy alebo niekto iný z nás, ale preto napríklad, že v tomto prípade, napríklad v konkurznom je to priamo uvedené v zákone.
Čiže ja by som sa ešte raz chcel spýtať, samozrejme, máme k tomu výhrady, nemáme výhrady proti tomu, aby boli lacnejšie lieky, aby boli lieky verejne dostupné, aby bolo čím viac lekární, proti tomu nemá nikto z nás absolútne žiadnu námietku. Len sa obávame jednej skutočnosti, že tento vernostný systém bude slúžiť tomu, aby veľké siete lekární asi dumpingovými cenami alebo iným spôsobom postupne zlikvidovali ostatné lekárne a potom, keď tu budeme mať už len zopár sietí, tak jednoducho zistíme, že už inú možnosť nemáme, len rokovať s nimi.
Keď zoberiete, mali sme tu niekedy neviem koľko, už si nepamätám, päť, šesť zdravotných poisťovní, asi päť nejako, no a tak priamo už v tej prvej konsolidácii. Dnes v podstate máme dvoch dominantných hráčov. Ten jeden štátny, ten, samozrejme sa borí hlavne s tou skupinou, môžem to nazvať dôchodcov, teda skupinou pacientov, ktorá čerpá viac než dáva do systému. A povedzme máme tu tú súkromnú, súkromnú časť, súkromnú spoločnosť, ktorá vykonáva, dosahuje zisk, pretože ten kmeň je, samozrejme omnoho lepší.
Tiež si nikto nevedel predstaviť, keď tu bolo jedenásť zdravotných poisťovní, že takéto niečo nastane. A keď sa o tom rozprávalo, vidíte, nastalo to. Presne to sa udialo. A viete, prečo sa to udialo? Nie preto, že o tom niekto rozpráva. Preto, že to je prirodzená vlastnosť trhu. Všetci účastníci trhu, ktorí sa tam nachádzajú, majú, samozrejme, túto tendenciu mať čím väčší podiel a povedzme v tomto prípade čím lepší poistný kmeň. To isté nastane v lekárňach. Nie preto, že my tu o tom rozprávame. Preto, že sú to podnikateľské subjekty, ktorým keď umožníme zákonom takéto niečo urobiť, tak to jednoducho urobia, lebo sú podnikatelia, a ťažko im v tom môžme my zabrániť. Môžeme tomu zabrániť len tak, že nevytvoríme podmienky na to, aby došlo k postupnej likvidácii malých lekární a aby nám tu veľké distribučné siete a veľké distribučné siete lekární nediktovali podmienky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán poslanec, čo sa týka sietí, či chceme, alebo nechceme, tie siete sú tu. Vznikali aj za vašej vlády, vznikajú aj za našej. Ani mne sa to nepáči, ale na druhej strane je tu otázka, že čo s tým. Strčiť hlavu do piesku a povedať, že ako neexistujete, a pritom sú tu, alebo povedať, že v poriadku, môžete tvoriť siete a my vás budeme kontrolovať. Taká je tu otázka, žiadna iná, čo sa týka sietí. A, samozrejme, odpoveď na túto otázku každý môže dať sám. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Lazár, ja iba na ten úvod, čo ste hovorili, že ako bol SMER úspešný v týchto posledných voľbách, a naozaj je mi to smiešne, keď to do kolečka počúvam, a teda aj od vašeho predsedu, ako ste jediná strana v Európe získali po vládnutí viac percent, ako ste mali vlastne pred vládnutím. Ale fakt zabúdate na to B), že ako k tomu dospelo, že správali ste sa ako kanibali k svojim vlastným koaličným partnerom a spapkali ste ich preferencie a jedného ste potlačili pod prah zvoliteľnosti. A skúste naozaj matematicky si zrátať percentá vás troch pred voľbami, po voľbách a potom hovorte o tom, či ste boli nejakí úspešní, alebo nie.
Správať sa ako kanibal voči svojmu koaličnému partnerovi nie je umenie, tak prosím vás, neprezentujte to stále ako nejaký veľký úspech a ocenenie vašej sociálnej akože politiky.

Pán poslanec Lazár, ruže sa na Slovensku pestujú, napríklad je to Rosa klub Zvolen, Slovenská ružiarska spoločnosť, Ružiarska spoločnosť Márie Henriety a tak ďalej. A myslím, že s vašimi argumentami to bolo podobné ako s tým, že na Slovensku sa ruže nepestujú.
Pozrite sa, nemám ambíciu vás presvedčiť, pretože vy už ste rozhodnutý, tak ako som rozhodnutý aj ja, len chcem vám naozaj povedať, že môžme tu strašiť s monopolmi, s privatizáciou, hľadať paralely s holandskými ružami, so zdravotnými poisťovňami, princíp je pomerne jednoduchý. Ste,alebo nie ste za to, aby lekáreň, keď sa tak rozhodne, mohla dať zľavu pacientovi z doplatku na liek? Ste alebo nie ste za to, aby sa mohla so ziskom, ktorý má z marže, rozdeliť s pacientom, alebo nie ste za to? Chcete, aby mali stabilný, zákonom chránený zisk, alebo chcete, aby mohli na základe vlastného rozhodnutia poskytnúť pacientovi zľavu? To je otázka pre mňa. A vy si svoju otázku formulujte, ako uznáte za vhodné.
Ďakujem pekne.