22. schôdza

Áno, ďakujem aj za túto doplňujúcu otázku. Ak dovolíte, trošku zoširšia, ale najskôr by som päť alebo šesť takých základných slovíčok, ktoré charakterizujú to, prečo chceme zaviesť superhrubú mzdu, prečo chceme zaviesť jednotný výber. Spravodlivosť, jednoduchosť, poriadok, solidarita, udržateľnosť a efektivita. Za týmito slovami sa vlastne skrýva podstata toho, prečo superhrubá mzda, prečo jednotný výber. Ide hlavne o zjednodušenie a sprehľadnenie daňovo-odvodového systému.
Len pokiaľ ide o odvody a pokiaľ ide o odvody zamestnanca, zamestnávateľa, tak ak dobre počítam, tak dnes vlastne v prípade zamestnanca sa robí trinásť výpočtov trinástich rôznych odvodov do Sociálnej alebo zdravotnej poisťovne. Po novom to budú výpočty len dva.
Samozrejme, to nie je len zjednodušenie výpočtu, to nie je len to, že podnikatelia, ktorí dnes posielajú každý mesiac jeden výkaz do Sociálnej poisťovne, jeden výkaz do každej z troch, čiže ďalšie tri do zdravotných poisťovní, ďalej posielajú prihlášky, odhlášky za svojich zamestnancov, každý štvrťrok posielajú hlásenie na daňový úrad, tak tieto administratívne procesy sa im znížia tak, že klesnú asi na štvrtinu súčasného stavu. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktoré je neuveriteľne komplikované, sa odstráni a bude nahradené novým jednotným, jednoduchým daňovo-odvodovým priznaním, kde na druhej strane môžeme vďaka zavedeniu superhrubej mzdy spustiť aj zúčtovanie sociálneho poistenia, čo znamená, vraciam sa k spravodlivosti, vyššiu spravodlivosť aj pri platení sociálneho odvodu. Efektivita... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán podpredseda vlády, prosím všetkých, ktorí sú v rokovacej sále, páni poslanci, páni poslanci, ktorí ste v rokovacej sále a máte záujem diskutovať o niečom inom ako počúvať pána podpredsedu vlády, skúste to realizovať mimo rokovaciu sálu. Vyrušujete aj pána podpredsedu vlády aj tých, ktorých to zaujíma. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, môžete pokračovať.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem.
Efektivita. Efektivita štátnej správy, veľmi veľa zaznelo už z úst pani premiérky pri otázke, ktorú zodpovedala, pokiaľ šlo o daňový úrad, resp. finančnú správu. Ja len poviem z rezortu, ktorý mám, za ktorý nesiem zodpovednosť, Sociálna poisťovňa.
V Sociálnej poisťovni príde o zamestnanie, to je možno zlá správa pre niekoho, ale pre tento štát je to dobrá správa, príde o zamestnanie približne 1 500 ľudí tým, že výber poistného sa prenesie na finančnú správu. Z pohľadu finančných prostriedkov to znamená úsporu ročne asi 30 mil. eur. V situácii, keď každý, každé jedno euro, nieže každý milión a nieže každých 30 mil. eur sú tu vzácne, onedlho budeme rokovať o štátnom rozpočte, si myslím, že toto stojí za zmienku.
Pokiaľ ide o spravodlivosť, áno, treba odstrániť jednotlivé výnimky, ktoré ešte stále v odvodovom aj daňovom systéme máme, a tým dosiahneme to, aby sme znemožňovali aj možnosti legálnych, pololegálnych únikov pri platení, neplatení, či sociálneho alebo zdravotného poistenia.
A na záver poviem toľko. Tento nový systém nám vytvorí jasné predpoklady pre budúce znižovanie odvodov. Preto vás aj pri tejto príležitosti prosím a žiadam zároveň o podporu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, o ktorom budem zrejme na tomto mieste hovoriť možno už o pár hodín.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Nech sa páči odpoveď.
Operačný program Zdravotníctvo má zadefinované regionálne alokácie na jednotlivých úrovniach v rozsahu západného, stredného a východného Slovenska. V programovom manuáli OPZ sú zadefinované tieto regionálne alokácie na jednotlivé samosprávne kraje. Regionálne alokácie boli stanovené a schválené monitorovacím výborom pre Operačný program Zdravotníctvo. Na úrovni prioritnej osi jedna bolo kritérium pre stanovenie alokácií počet lôžok, na prioritnej osi dva počet obyvateľov.
A teraz k meritu veci. V rámci Prešovského samosprávneho kraja je na úrovni prioritnej osi dva regionálna alokácia zo zdrojov EÚ stanovená na sumu 8 231 606 eur. V súčasnosti je výška zazmluvnených prostriedkov na Prešovský samosprávny kraj v sume 11 723 646 eur, čím je regionálna alokácia prekročená o takmer polovicu. Presne je to o 42,42 %, čiže na 142 %. U ostatných samosprávnych krajov zatiaľ alokácie prečerpané nie sú. Naopak, niektoré majú regionálne alokácie v rámci prioritnej osi vyčerpané veľmi nízko.
Koncom roka 2010 bol orgánom auditu, ktorým je ministerstvo financií, vykonaný na ministerstve zdravotníctva vládny audit číslo A 344. V rámci neho okrem iných zistení s nízkou závažnosťou bolo len jedno zistenie s vysokou závažnosťou systémového charakteru, a to nedodržanie regionálnej alokácie v rámci Operačného programu Zdravotníctvo. Audítorská skupina konštatovala, že riadiaci orgán ohrozil dosiahnutie strategických cieľov na úrovni jednotlivých regiónov. Zároveň odporúčala, aby riadiaci orgán, čiže v tomto prípade ministerstvo zdravotníctva, dôsledne aplikoval mechanizmus na dodržiavanie regionálnych alokácií za účelom dosiahnutia strategických cieľov na úrovni jednotlivých regiónov rovnomerne. Zároveň odporúčala regionálne alokácie zohľadniť pri vyhlasovaní nových výziev.
Uvedený problém bol následne otvorený orgánom auditu ministerstva financií aj na monitorovacom výbore a na Národnom monitorovacom výbore pre Národný strategický referenčný rámec dňa 27. 4. 2011. Zástupca Európskej komisie pán Christopher Todd na obidvoch stretnutiach vyjadril názor Európskej komisie týkajúci sa dôležitosti dodržiavania stanovených regionálnych alokácií na úrovni regiónov, prioritných osí ako dôležitého nástroja vyrovnávania regionálnych nerovností. V súvislosti s tým požiadal riadiaci orgán o prijatie účinných opatrení, aby v budúcnosti k výraznému prečerpaniu regionálnych alokácií nedošlo, ako v tomto prípade v Prešovskom kraji o takmer polovicu. Vzhľadom na prečerpanie Prešovského samosprávneho kraja riadiaci orgán pristúpil v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a orgánmi auditu k opatreniu prijímateľov Prešovského samosprávneho kraja z oprávnených regiónov vylúčiť pri definovaní oprávnení miesta realizácie projektov vo výzve.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja by som sa chcela spýtať, aj keď ste hovorili, že tá alokácia bola nastavená podľa počtu lôžok a počtu obyvateľov, aj napriek tomu Prešovský kraj je najväčším krajom. Chcela by som sa spýtať, či mal najviac finančných prostriedkov podľa veľkosti alebo vlastne či iné kraje čerpali omnoho viac.
A druhá vec, že či ste sa nezamýšľali nad tým, že ten Prešovský kraj má skutočne tie zariadenia zdravotné v zlom stave. A chcela by som aj vedieť, či by sa dalo už hoci písomne, hoc to tu nebude mať, ktoré mestá čerpali a koľko finančných prostriedkov. Pretože ja si myslím, že v regióne, ktorý zastupujem, môžem si takto dovoliť povedať, Humenné, Snina, Medzilaborce, úplne ten spodný región, tak sa tých finančných prostriedkov vôbec nedostalo. Či je to tak správne tie alokácie nastavovať a či je to tak dobré, pretože skutočne tam, kde je najmenej peňazí, sa dostane ešte aj naďalej najmenej peňazí. Tak chcela by som vedieť, ak by sa dalo, ktoré mestá dostali a po koľko čerpali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, som rád, že dávate túto rečnícku otázku, či je to tak správne. No tiež si to nemyslím, ale táto otázka by mala byť adresovaná práve nominantovi SMER-u, ktorý vtedy vlastne regionálne alokácie robil. Čiže, lebo sa robili vlastne za ministrovania nominantov SMER-u, takže v tomto prípade nemôžem to ovplyvniť. Samozrejme, tieto presné čísla nemám v hlave, musím, odpoviem vám, ktoré mestá koľko dostali, samozrejme, vám odpoviem, lebo toto, chcem vám dať presnú informáciu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, z prevádzkového pohľadu nemocnica, Letecká vojenská nemocnica, a. s., je nemocnica vo finančne stabilizovanom stave. Zabezpečuje prevádzku z vlastných zdrojov, z vlastných výkonov, nie je zaťažená cudzími zdrojmi, nečerpá žiadne úvery a nie je v omeškaniach v úhradách záväzkov. Letecká vojenská nemocnica, a. s., dosiahla za prvý polrok záporný hospodársky výsledok vo výške 236-tisíc, ktoré bolo ovplyvnené nasledovným hospodárením.
Po prvé značným znížením objednávky ministerstva obrany na rok 2011, pretrvávajúcimi následkami zrušenia lôžkových oddelení, pretože sa znížili výkony SVaLZ-ov, oddelenie klinických laboratórií, CT, rehabilitácie a tak ďalej a zároveň boli obmedzené výkony zabezpečovacích zložiek, ako kuchyňa, práčovňa a doprava, ktoré boli technicky a personálne vybudované aj pre rozsiahlu lôžkovú činnosť. Náklady, ktoré boli spojené s delimitáciou lôžkových oddelení z Pasteurovej nemocnice na Leteckú vojenskú nemocnicu, boli práve v prvom polroku 2011 a výnosy v podstate, keďže k tejto delimitácii došlo až k 1. 8. 2011, samozrejme, budú až v druhom polroku.
Pri tejto príležitosti si dovolím povedať, že pohľadávky v lehote aj po lehote splatnosti sú vo výške viac ako pol milióna eur, vo výške 547, kedy jednou z hlavných pohľadávok alebo hlavné percento pohľadávok tvorí nezaplatený nájom nemocnice, Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura, čo sa, samozrejme, predpokladá pri oddlžení splatiť, čo sa týka predpokladu hospodárenia k 31. 12. 2011.
Vzhľadom na to, že už spomínané rozšírenie činností o lôžkové oddelenia, kliniky gerontológie, geriatrie a oddeleniach dlhodobo chorých a doliečovacieho oddelenia, ktoré v prvom polroku stúpli, na základe ktorých stúpli náklady. Po stabilizácii počtu pracovníkov a pracovných postupov predpokladáme vyrovnané hospodárenie týchto oddelení a takisto predpokladáme a našou ambíciou je samozrejme vyrovnané hospodárenie v roku 2011.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čiže Letecká vojenská spoločnosť, a. s., má za prvý polrok viac ako 200-tisíc eur záporný hospodársky výsledok. Má byť vyrovnaný delimitovaním činností lôžkových oddelení z Fakultnej nemocnice, pričom, ako ste sami počuli, tieto delimitované oddelenia časom majú hospodáriť vyrovnane, pretože fakt je ten, že teraz hospodária so záporným hospodárskym výsledkom, čiže navyšujú stratu Leteckej vojenskej nemocnice, to sú vyjadrenia nového riaditeľa.
Tak sa chcem spýtať, ako, pán minister, chcete zabrániť konkurzu Leteckej vojenskej spoločnosti, a. s., keď teraz má stratu viac ako 200-tisíc eur, prijala oddelenia, ktoré momentálne sú v negatívnych číslach, sú v záporných číslach, to je fakt, a koncom roka bude takisto v záporných číslach. Ako chcete zabrániť konkurzu na Leteckú vojenskú nemocnicu, a. s., keď skončí rok s negatívnym hospodárskym výsledkom?
Ďakujem.

Pán poslanec, ako bývalý riaditeľ nemocnice a bývalý minister zdravotníctva iste viete, že hospodársky výsledok je súčtom pomeru nákladov a výnosov, a viete, ako som povedal v zdôvodnení, že náklady, ktoré vznikli za prvý polrok, boli v podstate nákladmi, ktoré Letecká vojenská nemocnica pripravovala, ktorými pripravovala delimitáciu oddelení z Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura. Samozrejme, keďže tie výnosy ešte neboli, tak sa to prejavilo v zápornom hospodárskom výsledku. Ale viete aj to, že v prípade záporného hospodárskeho výsledku, keď je akciová spoločnosť v zdravom finančnom hospodárení, nemusí a vôbec neznamená automaticky konkurz ani exekúciu, pretože jednoducho je to tak podľa Obchodného zákonníka.
Opakujem ešte raz, vzhľadom na to, že výnosy budú a vlastne už boli, lebo je to od 1. 8. delimitované, čiže výnosy nabiehajú v prvom polroku. My sme alebo teda Letecká vojenská nemocnica začala stabilizovať počty pracovníkov, ktoré boli značne naddimenzované, a našou ambíciou je priblížiť sa k vyrovnanému hospodáreniu s tým, že chceme, aby Letecká vojenská nemocnica ďalej poskytovala lôžkovú starostlivosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod je potrebné zdôrazniť, že vodohospodári nekritizujú plytvanie finančnými prostriedkami na revitalizáciu aktivít v súvislosti so zadržaním vody v krajine, ale vyjadrujú sa predovšetkým k technickému riešeniu týchto opatrení na ochranu pred povodňami.
Realizačný projekt programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Slovenskej republiky vodohospodári zatiaľ nepotvrdzujú síce ako efektívny, ale to z nasledovných dôvodov.
Po prvé, revitalizácia, ak má byť úspešná, musí byť založená na výsledkoch vedeckého výskumu, na interdisciplinárnej spolupráci viacerých vedeckých odvetví. V uvedenej súvislosti treba zdôrazniť, že samotné zadržiavanie vody nemusí viesť vždy k zlepšeniu kvality krajiny. Jej zadržiavanie na nevhodných miestach môže napr. uviesť do pohybu zosuvy alebo zlikvidovať rastlinstvo, ktoré je menej náročné na vodu, a tým zmeniť pôvodný charakter biotopov.
Ďalej, po druhé, účinky opatrení na ochranu pred povodňami sa štandardne hodnotia príslušnými fyzikálnymi veličinami, ktorými sú zvyčajne prietok vody, odtok alebo hĺbka vody vo vodnom toku alebo na zaplavenom území. Pred schválením každého takého projektu sa tieto veličiny určujú výpočtami alebo modelovaním, pretože bez nich nemožno posudzovať efektívnosť projektu, a to je ďalší dôvod, že nie sú merateľné zatiaľ tie opatrenia, preto nevedia sa vyjadriť k efektivite.
No a po tretie by som povedal, že vodohospodári tieto opatrenia posudzujú číro, len z hľadiska odborného a neberú do úvahy synergické účinky vo vzťahu k nezamestnanosti, vo vzťahu k regionálnym rozdielom, ktoré tiež majú tie účinky alebo zvyšujú efektivitu vynaložených peňazí. Treba dodať, že vybudované zariadenia budú vyžadovať údržbu, opravy alebo rekonštrukcie, čo bude obsahovať prinajmenšom odstránenie zadržaných sedimentov a tiež obnovu, prípadne aj výmenu poškodených častí jednotlivých objektov, čo si bude vyžadovať nemalé finančné prostriedky, ktoré zatiaľ nie sú vyčíslené.
Sme toho názoru, že realizované akcie v rámci projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí majú iba doplnkový charakter v oblasti protipovodňovej ochrany. Naopak, projekty a investičné akcie podľa programu protipovodňovej ochrany, ktoré zabezpečuje predovšetkým Slovenský vodohospodársky podnik, považujeme za efektívnejšie využitie finančných prostriedkov a efektívnejšie zabezpečenie ochrany pred povodňami obyvateľov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Ďakujem vám za odpoveď a súhlasím s vami v tom, že vodohospodári nekritizujú zadržiavanie vody v ekosystéme, ale spôsob. Pri rozhovoroch, ktoré sme mali aj naposledy na výjazdovom zasadnutí výboru v Banskej Štiavnici vo vodohospodárskom podniku, sme sa zhodli v tom, že systém ochrany vodných tokov je dobrý a má len jednu veľkú chybu. Je finančne veľmi poddimenzovaný.
Súhlasím aj v tom, že pokiaľ správca vodných tokov musí dodržiavať zákony a hlavne stavebný zákon pri budovaní poldrov, hrádzí a iných zariadení protipovodňového charakteru, je značne znevýhodnený oproti súčasne presadzovaným trendom, kedy mimovládne organizácie budujú v ekosystéme tieto zádržnovodné opatrenia a robia to bez akejkoľvek stavebnej dokumentácie v podstate len na základe nejakej minimálnej projektovej dokumentácie a sú už prvé výsledky. Videla som, kedy tieto vybudované ochranné zariadenia boli pri prvej väčšej búrke zničené. Myslím si, že prezentácie, že také opatrenia, ako je budovanie takýchto zádržných opatrení, nemožno považovať za protipovodňové opatrenia, ale za protierózne opatrenia.
Chcem sa vás opýtať na váš názor, či si nemyslíte, že by bolo účinnejšie financovať a budovať protipovodňové zábrany, ako sú vodné nádrže a suché poldre, ktoré majú trvalý charakter, ako vyhadzovať podľa mňa, zbytočne finančné prostriedky na takéto, ťažko povedať, protipovodňové opatrenie.
Ďakujem.

Áno, ďakujem. Tak začnem od konca, či je to, pokiaľ ako naše ministerstvo má v gescii protipovodňovú ochranu. Ja si myslím, že každá koruna alebo každé euro, ktoré ide do protipovodňovej ochrany alebo do takých opatrení, ktoré môžu zlepšiť a zvýšiť nakoniec ochranu obyvateľstva, tak nesporne aj tieto prostriedky zvyšujú. A dobrá otázka je, že keď prostriedkov nie je dostatok, a toto je vidieť na návrhu tohtoročného rozpočtu, kde už síce tretí alebo štvrtý rok vodohospodársky podnik nedostáva neregulované platby zo štátneho rozpočtu na protipovodňové opatrenia, na udržiavacie práce, nie na investičné, tak je tam ohrozený už samotný systém ochrany a v tom prípade naozaj treba premyslieť, pokiaľ je málo zdrojov, že kam to budeme používať. Ja pevne verím, že toto podfinancovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku, a tým pádom protipovodňovej ochrany sa vyrieši ešte do predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte a budeme sa môcť tešiť aj z tých doplnkových opatrení, ktoré tieto organizácie vykonávajú.
Čo sa týka stavebného zákona, snažíme sa veľmi konštruktívne pomáhať týmto organizáciám aj splnomocnencovi vlády, aby sme našli riešenia, a sami vidíme, že v niektorých prípadoch ozaj vyzerá to skôr obštrukčne, pokiaľ vodoopravný orgán alebo stavebný úrad bude pokladať nejakú prehrádzku na malom potôčiku za podobné dielo, ako je Vodné dielo Gabčíkovo. To znamená, tiež sa to nedá považovať za prístup správny, ale sú aj také opatrenia, kde máte pravdu, že malým zásahom môžeme urobiť veľké škody v okolí, možno aj v obydliach, takže my sme za to, aby sa vytvoril na to taký priestor aj v rámci zákonov, kde nielen miestny starosta bude posudzovať vhodnosť tej danej stavby, ale budú tam privolaní odborníci, ktorí vedia posúdiť prípadne, či treba už posudzovať to už ako vodnú stavbu, alebo ako len úpravu terénu. A na tom sme zhodnutí, tak pevne verím, že ďalší postup už bude v tomto smere pokračovať.
A ako na záver by som povedal, že treba tu vidieť aj ten synergický efekt využitia ESF, sociálneho fondu, kde môžeme momentálnym trvalo nezamestnaným dať nejakú rozumnú prácu a nesporne, pokiaľ ten pomer bude výhodný pre Slovenskú republiku, tak mali by sme, hovorím, v rámci odbornosti pokračovať aj v týchto činnostiach, ale nezanedbávať protipovodňovú činnosť.
Ďakujem.