24. schôdza

Ďakujem pekne. Veľmi pekne ďakujem za vaše slová, pani premiérka, a v mnohom, v mnohom som súhlasná s tým, čo ste hovorili. Otázka eurovalu nás posúva k oveľa komplexnejším otázkam a položili ste jednu z nich: Kam kráča Slovensko? Možno doložím, do akej miery je Slovensko suverénnym štátom? Čo pre nás znamenajú hodnoty ako sloboda, demokracia a hlavne pluralita názorov? Tieto názory sme získali historicky veľmi nedávno a v dosť dlhých a ťažkých bojoch, a preto sa nedivme, že pre nás znamenajú mnoho a pre mnohých znamenajú všetko. A zodpovednosť je ešte stále na vás i na nás všetkých.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani premiérka, vypočul som si váš príhovor a musím povedať, že v mnohom s vami súhlasím. Z toho, čo ste povedali... A vyzdvihol by som hlavne tú pasáž z vášho vystúpenia, kde ste sa odkázali na morálne zásady. Prihlasujem sa k tomu, aby sme sa vrátili späť k morálnym hodnotám. Verím, že aj vstupom SaS do politiky sa v tomto v slovenskom politickom živote mnohé zmenilo a aby sme zvážili, čo z predkladaných riešení je morálnym hazardom a aby sme podporovali také riešenia, ktoré morálny hazard do budúcna nie ďalej podporujú, ale, naopak, aby sme tento morálny hazard redukovali. Lebo, ako ste správne poukázali na, vo svojom vystúpení, práve morálny hazard je koreňom problémov, pred ktorými dnes stojíme. Dnes by táto Národná rada vôbec neriešila problém eurovalu, riešili by sme reformy, riešili by sme napĺňanie programového vyhlásenia vlády, ku ktorému sme sa všetci po náročnej dohode zaviazali a ktoré všetci poslanci koalície aj podporili, a tým vystavili mandát a pracovné úlohy tejto vláde.
Takže moje hlasovanie dnes, alebo nehlasovanie, bude aj o tom, zastaviť morálny hazard.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Vinníci za súčasnú krízu, ktorá sa rozbehla v plných obrátkach po roku 2008, sú známi, či už konkrétni politici, konkrétne finančné inštitúcie, konkrétne bankové domy a poisťovne, vrátane ratingových agentúr, vrátane mnohých profesorov ekonómie z významných univerzít, ktorí za platby dávali vyjadrenia o tom, ako je finančný sektor v poriadku, ako je to dobré, že je neregulovaný, ako je dobré, že vzniká spojenie jednotlivých finančných inštitúcií do megainštitúcií, kde už vznikol typický problém pyramídovej hry. Vieme, kde sú vinníci.
Ja som vyzvala, pán poslanec, na vás sa pozerám, Zelník, aby sme pri tvorbe nových pravidiel, aby sa toto neopakovalo, ako Slovenská republika boli prítomní.
A k tým ostatným poznámkam, pýtam sa: Malo zmysel vstúpiť do Európskej únie? Prinieslo to výhody pre Slovenskú republiku? Moja odpoveď je - áno. Malo zmysel vstúpiť za neľahkých obetí do eurozóny a mať spoločnú menu euro? Moja odpoveď je - áno. Má zmysel spoločnými silami ochrániť členské krajiny eurozóny a EÚ? Moja odpoveď je - áno. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, pani poslankyne, páni poslanci, zrejme nepoviem nič objavné v úvode, keď pripomeniem, že v tejto budove, v tejto miestnosti diskutujeme rozmanité témy, ekonomické, sociálne, zdravotnícke, aj zahranično-politické. Niekedy sú celkom konkrétne, niekedy sú všeobecnejšie, niekedy aj stranícke, ale tu a tam prichádza na rokovací stôl aj téma, ktorá je naozaj veľmi univerzálnou, omnoho širšou, ako je téma rezortná alebo téma povedzme vysoko profesionálna, odborná.
Dodatok k eurovalu, ako sme si zvykli, je práve takouto témou. Témou, ktorá nie je ani rezortná, ani stranícka, ale dnes je nesmierne kľúčová. Kľúčová pre eurozónu, pre Európsku úniu, ale, ako sme počuli, aj pre Rusko, aj pre Spojené štáty, aj pre Čínu, pre G-20, doslova bez preháňania pre celý svet. A treba povedať, že epicentrom tejto témy je eurozóna, ktorej Slovensko je členom. A to je nepochybne dôkaz, že ide o kľúčovú, zásadnú tému, ktorá presahuje nielen rady koalície vo vzťahu k opozícii, ale presahuje, dovolím si povedať, aj obdobie jednej vlády, pretože má a bude mať veľmi vážny dopad aj na budúce generácie.
Myslím, že každý, kto len trošku sleduje dianie vo svete, vidí, ako sa dnes doslova spája celý svet v zápase s touto krízou. Ako intenzívne sa stretávajú lídri, ako často je spolu nemecká kancelárka s francúzskym prezidentom. Spájajú sa v úsilí zabrániť tomu najhoršiemu. Drastickému ekonomickému prepadu, dramatickému nárastu nezamestnaných ľudí, ale aj ohrozeniu našich vkladov, vkladov našich občanov. Niektorí majú viac peňazí v bankách, niektorí majú menej peňazí v bankách, ale pre každého je táto téma, dovolím si povedať, životne dôležitá.
Svet sa teda spája v úsilí zabrániť tomu najhoršiemu. A tak ako pozorujem aj zahraničnú tlač, tak ako počúvam na medzinárodných fórach a chodím tam pomerne často, tak to vidím aj tak, že svet sa spája nielen v úsilí, ale aj v konštruovaní nástrojov, ktoré tomu najhoršiemu by mali brániť a zabrániť. A ten tzv. EFSF alebo ochranný val je jedným z takýchto nástrojov, na použití ktorého sa doslova zjednocuje celý svet. Prečítajte si dnes americkú tlač, prečítajte si odborníkov ekonómov z obidvoch kempov - z demokratického aj republikánskeho. Vyslovene to vidieť zo dňa na deň ako sa aj odborný svet, aj politický svet zjednocuje v názore, že zrejme to nie je jediný nástroj účinný a možno aj nie najlepší, ale celkom isto do tejto chvíle nikto lepší neponúkol. A všetci hovoria, že nemôžeme sa prizerať samospádu. Toto je kľúčový problém dnešných dní.
Eurozóna zápasí o svoju záchranu. A zápasí aj o záchranu svojej meny, teda aj našej, slovenskej meny. Možno preženiem, a možno ani nie, keď poviem, že aj Európska únia zápasí. Ak nie doslova o svoju existenciu, tak nepochybne o svoju budúcnosť.
Nuž a len pripomeniem, že Slovenská republika je členom oboch týchto zoskupení, tak eurozóny, ako aj Európskej únie. Treba, aby sme si to povedali nahlas a jasne. Slovensko je členom najelitnejšieho európskeho klubu krajín. Nič lepšieho v Európe, dámy a páni, nemáme.
Je teda vo výsostnom záujme Slovenskej republiky, aby sme tento globálny zápas s krízou vyhrali. A samozrejme som presvedčený a myslím si, že to je aj morálne, ako hovoril pán poslanec Fořt, že Slovensko sa nemôže tomuto zápasu vyhnúť. My nesmieme z tohoto ihriska ani zbabelo, ani vypočítavo zutekať. To vždy a všetko za nás vybojuje niekto iný? Máme iba práva z členstva z toho elitného klubu, alebo sme prevzali dobrovoľne, s nadšením, s radosťou aj povinnosti, ktoré vyplývajú z tohoto klubu?
Dámy a páni, nevyhýbajme sa poctivým otázkam. A takto stojí dnes problém. Naozaj my Slováci jediní z tých sedemnástich zdupkáme a povieme, že ani to jedno percento nedáme?! O to viac, keď veľmi dobre viete, a bolo to želanie strany SaS, že v tejto chvíli už šestnásť ostatných krajín ratifikovalo. Veľmi dobre viete, ako tlačí čas. Chceli sme byť poslední, sme teda poslední, ale celá Európa - a obávam sa, že aj omnoho širšie - sa dnes pozerá na Slovákov, či majú charakter, či majú morálku, či majú odvahu, alebo majú len politické strany, ktoré sledujú jedinú vec, prieskumy verejnej mienky. Tak stojí dnes otázka. (Potlesk.)
Som si istý, že všetkým vám, bez ohľadu na to či sedíte v laviciach koaličných, alebo opozičných, je dnes jasné, že vôbec nerokujeme o Grécku, ani o Írsku, ani o Portugalsku, ani o Taliansku, nerokujeme ani o Španielsku. Rokujeme o existenčných a budúcich šanciach alebo nešanciach našej vlasti. O budúcnosti našich deti. O budúcnosti budúcich pokolení. Takto stojí dnes otázka. A ak, pán Fořt, má len čo len kúsok morálky v sebe, tak to môže vidieť v takomto konkrétnom, a som hlboko presvedčený, aj pravdivom obraze.
Je teda čas, aby sme si naozaj položili kľúčové otázky. Zásadné otázky. Ale je dôležité aj to, aby to boli otázky poctivé.
Pozorne som si vypočul predsedu parlamentu. Aj on sa pýtal. Napríklad sa opýtal, že keby sme urobili slovenskú zbierku na euroval, koľkože centov by vyzbierali Slováci. A hneď si aj odpovedal, že zrejme ani cent. Tak v tom momente som si povedal, že aj tak sa dá. Ale potom sa aj ja opýtam, keby sme tak náhodou urobili slovenskú zbierku na slovenský štátny rozpočet, koľkože centov by sme vyzbierali Slováci? Kebyže dane boli dobrovoľné, koľkože dane z príjmov by sme odviedli? Čiže áno, otázky je možné klásť, len je nesmierne dôležité, najmä v takýchto kľúčových okamihoch, aby to boli otázky pravdivé a poctivé.
Nemusíte so mnou súhlasiť, ale ja za takúto poctivú a pravdivú otázku považujem napríklad otázku: Udrží sa eurozóna? Bolo by dobré, keby sa udržala eurozóna? Udržíme spoločnú jednotnú európsku menu? Bolo by dobré, keby sme ju udržali? Je v záujme Slovenskej republiky zostať v eurozóne? Je v záujme našej vlasti zostať v Európskej únii?
A budem sa pýtať ešte ďalej. Mali by členovia klubov, elitných európskych klubov plniť podmienky a záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v týchto kluboch? Dámy a páni, má Slovenská republiky záväzok ratifikovať ochranný val? Je v záujme Slovenska, aby zostalo kredibilnou alebo teda dôveryhodnou krajinou s dôveryhodnou vládou, s ktorou sa budú radi stýkať štátnici všetkých krajín? No a napokon, teda je poctivou aj otázka, keď už sme v tom najelitnejšom klube, aby sme aj my prispeli svojím dielom na tom ťažkom zápase na záchrane jednotnej európskej a teda aj slovenskej meny?
Panie poslankyne, páni poslanci, ak si len na jedinú z týchto otázok odpoviete kladne, tak potom musíme ochranný val a dodatok k nemu ratifikovať.
Ja som presvedčený, to je moje videnie, že odpovede na všetky tieto otázky sú áno. Je v našom záujme, aby sme ten zápas vyhrali, a aby sme zostali dôveryhodnou krajinou. Chcem vám pripomenúť, nebolo to tak dávno, v roku 1997 nás ministerka zahraničných vecí pani Albright označila za čiernu dieru Európy. Pamätáme sa? Krížom krážom sa písalo vo svetovej tlači black hole, nečítalo sa to dobre. Susedia boli roky v Severoatlantickej aliancii, my sme boli vylúčení. Česi, Poliaci, Maďari boli pozvaní rokovať o vstupe do EÚ. My sme boli vylúčení. Za sedem rokov sa nám podarilo vyhrabať. Dobehnúť zameškané. Akože sa vtedy Európa postavila k tejto čiernej diere? Tak, že nám nechali voľnú stoličku. Tak, že vymysleli takzvanú skupinu na vysokej úrovni. Neviem, či Ján Figeľ neviedol za Slovensko túto skupinu, aby sme mohli dobehnúť obrovské manko za Čechmi, Poliakmi, Maďarmi. Pomáhali nám ako blázni. Ten hnusný Brusel. Aby sme dobehli. Aby sme zatreli tu čiernu dieru. Za málo rokov sa nám to podarilo. A jediní z Vyšehradskej štvorky sme boli schopní o ďalších päť rokov vstúpiť do eurozóny. To nebolo za odmenu. To nebolo za to, že sme iba chceli. To bolo za to, že sme boli schopní, že sme splnili kritériá, že sme pri tom neklamali, preto nám dovolili vstúpiť do tohoto najelitnejšieho klubu. A zrazu som čítal vo svetovej tlači, že Slovensko nie je žiadnou čiernou dierou, ale tigrom Európy. Ešte v roku 2007 sme mali hospodársky rast najvyšší v celej Európskej únii. Prišli významné investície. Ľudia mali viacej roboty. O tom všetkom je projekt znovuzjednotenia Európy. Ten projekt je ešte omnoho viac. Je o bezpečnosti našich krajín. Je o bezpečnosti nášho kontinentu. Preto sme tak veľmi chceli.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci, škriabali sme sa veľmi ťažko. A ja si veľmi živo spomínam na stretávania s ľuďmi na uliciach, vo fabrikách, alebo s lekármi. Nebolo nám ľahko, ale sme sa vyškriabali. A vyškriabali sme sa veľmi vysoko.
Dnes by mi bolo veľmi ľúto, keby sme sami sa vrhli do priepasti. Bolo by mi to ľúto a bolo by to nezodpovedné.
Nemali by sme tomu dovoliť. Nemali by sme sami seba vytlačiť na okraj európskeho diania. Kto sa potom bude s nami rozprávať? Všimli ste si, že sa s nami rozprávajú? Všimli ste si, že keď sme boli predsedníckou krajinou V-4 a pani premiérka pred každým summitom pozvala najvyššieho európskeho predstaviteľa, že vždy prišiel? Že v Bratislave si podávajú kľučky špičkoví politici a štátnici? Že sa nás pýtajú na názory, čo sa deje v Bielorusku, na Ukrajine, v Moldavsku, v Srbsku? Aj nás rešpektujú.
Vieme vybaviť lepší distribučný kľúč. Vieme obhájiť svoju pozíciu voči Kosovu, hoci sme len piati. Máme názor. Rešpektujú tento názor. Budú nás aj ďalej? Aj potom? A budú sa nás pýtať?
Panie poslankyne, páni poslanci, nemal by som čisté svedomie, keby som vás nepoprosil, nedovoľme, aby sa Slovensko znovu stalo čiernou dierou Európy. To mala tá cesta potom zmysel? Tá obrovská bolesť našich ľudí? Tá obrovská námaha? Nedovoľme to, aby sme sa sami z vlastnej pýchy, kvôli straníckym preferenciám, kvôli straníckej agende vytlačili na okraj európskeho politického diania! (Potlesk.)
No a celkom na záver. Často v politike premýšľam, najmä keď sú ťažké rozhodovania, ako treba rozhodovať. Od začiatku sa držím takej hierarchie, s ktorou som si porozumel. Najprv Slovensko, samozrejme dnes aj Európa, potom moja politická strana, a potom ja sám.
Myslím, že aj z toho, čo povedal kolega Mikloš, čo povedala pani premiérka, ale aj iní, vyplýva, že v záujme Slovenska je to, aby sme naše záväzky dodržali. Stačí, keď budeme naozaj myslieť na záujmy našej vlasti a na budúcnosť Európy a našich deti v nej.
Cítim ešte jednu povinnosť voči poslancom, ktorých podpore sme sa doposiaľ tešili. Pán poslanec Droba sa opýtal, prečo sme spojili hlasovania? Myslím, že aj pán poslanec Chren. Myslím si, že aj ľuďom azda sa patrí to zreteľnejšie povedať, prečo som ja privítal rozhodnutie pani premiérky a prečo som dnes na vláde za to spojenie hlasoval. Pán Droba, viete prečo? Lebo val musí prejsť. Lebo je to moje hlboké presvedčenie. Lebo je to hlboké presvedčenie troch zo štyroch koaličných partnerov. Pán Droba, je vás nechcem uraziť. Ani nežartujem. Ja len hovorím v tomto prípade fakty. Aj Bugár, aj Figeľ, pani premiérka predovšetkým, aj ja sme presvedčení, že to je kľúčová životná vec pre našu vlasť. Zoberte to, prosím, na vedomie. Nemusíte súhlasiť, len to zoberte na vedomie. Chcem, aby ste mi porozumeli. A tak sa vás pýtam: Ak naozaj sa nemáme hanbiť po Európe, ak na rokovaniach nám nesmú klásť otázky - Hej, Slováci, ste súhlasili, a bude to platiť aj zajtra? - tak val musí prejsť. Tak ako prešiel vo všetkých ostatných krajinách eurozóny. A teraz je, vy, pán Droba, hovoríte jediní nie a nebudeme hlasovať. A znovu platí, že ja hovorím ako minister zahraničných vecí, jeden z členov vlády, a hovoria to aj ďalší a je nás jasná väčšina, že musí prejsť. Tak mi, pán Droba, pomôžte pochopiť, ako mám ten val s kolegami a predovšetkým s pani premiérkou pretlačiť? Môžem žiadať od opozičnej strany, aby nám helfla, keď tu a tam nám to nevyhovuje? Aj pani Merkelová si najprv zjednala poriadok v koalícii, potom mohla čakať, že budú hlasovať aj socialisti, aj zelení. Pán Droba, preto. Rozumiete? Nemusíte súhlasiť, ale na toto máte, som si istý, aby ste to pochopili. (Smiech a potlesk v sále.)
Poviem to po slovensky, musíme politicky zaplatiť, lebo ste nás k tomu dotlačili. A mne je to veľmi ľúto. Viete prečo? Lebo aj preto, lebo ma moja práca veľmi baví. A rád by som v nej pokračoval.Takže, keď som hovoril v strede môjho vystúpenia, že tie otázky dnes viac ako inokedy by mali byť poctivé, si myslím, že netreba sa pýtať, prečo pani premiérka navrhla a ja som hlasoval s ďalšími za spojenie. Lebo inak sa nedá, pán poslanec. Bez tejto politickej ceny, do ktorej ste nás vy dotlačili, nebudú hlasovať. Nebudú hlasovať. A zahlasujú len vtedy, keď zaplatíme.
Pán Fořt, to je morálka, rozumiete? Ste sa jej dovolávali. Toto je v praxi morálka. Je morálne byť päťdesiatjeden týždňov v roku vo vládnej koalícii a na jeden si odskočiť do opozície? Vtedy, keď sa mi to hodí pri naháňaní politických bodov? Pán Fořt, je toto morálne? Morálne je zaplatiť. A poviem to ešte raz. Je mi nesmierne ľúto, že zaplatíme takúto cenu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milý Mikuláš, Boh nám je svedkom, že sme v rokoch, keď sme obracali túto krajinu od Sibíri smerom do Európy, stáli v jednom šíku. Pravda je, že sme mali snahu vstúpiť do elitného klubu. Pravda je, že sa nám to podarilo. Pravda je, čo si hovoril o tom, aké majú byť pravidlá elitného klubu. A ja mám pocit a ja som vždy skôr skeptický, keď ide o samochválu mojej krajiny, že oprávnene sme tam mohli s hrdosťou vstúpiť, lebo, ako si správne povedal, nič nám nedarovali. Nič nám nedarovali. Embargo na pracovný trh našich najbližších susedov, ktorým sme otvorili svoje trhy, bolo ukážkou toho, že tu nič nebolo zadarmo. My sme sa nevklamali ani do eura, my sme sa nevklamali ani do Európskej únie.
A jednou z vlastností elitného klubu má byť to, že tam platia elitné pravidlá pre všetkých. A ja nemám pocit, že elitnosť toho klubu je v tom, kto je v ňom, ale elitnosť toho klubu by mala byť v tom, že drží pravidlá. Že nešvindľuje, že nepodvádza. Že nežije nad pomery. Že nemrhá. Mám pocit, že Slovensko v zásade, iste s výhradami, toto dodržiavalo. A v tom je elitnosť nášho členstva v klube. Ja mám ale pocit, že nie všetci sa v elitnom klube chovali ako v elitnom klube.
A ešte mám jeden pocit mám. My sme neboli za prijatie euroústavy, my sme mali výhrady v odovzdávaní právomoci, ale v tomto bode, v "bail out-e" nám ústava ponecháva právo hlasovať podľa vedomia a svedomia. Ja sa domnievam, že nikto nemá byť pranierovaný za to, že hlasuje podľa vedomia a svedomia. A pokiaľ ide o OKS, tie naše preferencie ukazujú, že nám nejde o popularitu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Smiech v rokovacej sále. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, ja sa chcem pozastaviť nad niektorými filozofickými kategóriami, ktoré si spomenul, ako je morálka a česť. Pretože mám pocit, že je to tu tak poloblúdne alebo deliriózne vnímané a niekedy vysvetľované argumentačne a tvoja reč bola priama a jasná. Často sa tu argumentuje rovnítkom medzi valídnym bohatým a invalidným chudobným smerom ku Grécku. Nie je to vždy pravda, že bohatý je valídny a že chudobný je invalidný. Aj keď by sa stal svojim zavinením ten bohatý invalidný, nikto nemá právo mu odmietnuť pomoc a zabezpečiť invalidný vozík. Aj keď sám si zapríčiní, dajme tomu, chorobu. Morálka, ako kolegovia tu niektorí hovorili, nie, a solidarita hlavne znamená v pohode, bez zášte, závisti a hlavne zloby byť nápomocný. To nie je súťaž o tom, kto má priemerne nižší plat, ale o podiele zúčastniť sa na pomoci postihnutému. A o tom je teda aj česť ako neindividuálna kategória. Nehovoríme, ja som čestný. Ľudia o nás hovoria, že ten je čestný. Stratiť česť alebo ju dnes udržať si takú kredibilitu v cnostnosti, ako ju má Slovensko, znamená dať Slovensku šancu. Preto verím, že v hlasovaní sa zachováme tak, ako sa zachovať máme.

Pán minister, ja mám veľkú úctu k tomu, čo ste v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach pre Slovensko urobili. A hovorili ste o tom, aké to bolo ťažké a ako sú vám mnohé veci dnes ľúto. A ja sa opýtam, nie je vám ľúto, že zatiaľ čo nás tu naozaj naťahovali za každú jednu tabulečku, za každé jedno číslo, za každé jedno číselko za desatinnou čiarkou, tak pre iných to neplatí? Nie je vám ľúto to, že tie pravidlá klubu, ktoré na nás tak ťažko tlačili, neplatia pre všetkých rovnako? Keď hovoríte o tom, že nás počúvajú, že sa nás pýtajú, nie je čas, aby sme povedali, že tento klub musí začať fungovať inak na to, aby prežil? Hovorili ste o tom, že bolo veľmi ťažké sa do tohto elitného klubu dostať. A áno, ja s tým súhlasím. Ale zároveň treba povedať, že v čase, keď ekonomika na celom svete rástla, tak my sme tu museli prijímať tvrdé reformy a robiť všetko pre to, teda vy ste museli, ja som tu ešte vtedy nebol, ale robiť všetko pre to, aby sme sa do tohto elitného klubu dostali. Aj vtedy, keď oni si užívali rast ekonomiky v týchto krajinách a nemuseli šetriť, tak tu na to doplácali ľudia, že sme museli v transformácii zaplatiť za to ťažkú daň. Keď je v transformácii teraz celá Európa, nemali by sa títo naši partneri od nás začať učiť?
Ďakujem.

Vážený pán minister, ďakujeme za váš príhovor, ktorý občas zaznieval ako prednáška, alebo školenie, ale myslím si, že srandy bokom, téma je veľmi vážna. Neznevažujeme prínos Európskej únie a prínos Spojených štátov amerických v čase, keď bolo naozaj najhoršie a keď ste spolu s pánom Miklošom, mnohými ďalšími preberali túto krajinu v troskách. Za všetkých poslancov SaS môžem povedať, že si vás veľmi vážime a veľmi vám ďakujeme za to, čo ste za osem rokov spravili zo škaredého káčatka a ako ste ho vypiplali. A ako ste mu pomohli ísť priamo.
Vzali nás do klubu. Počkali na nás, nechali nám to voľné miesto, ale my sme sa nedostali do toho klubu preto, lebo sme boli možno nejak, zjednodušené podmienky by sme mali, jednoducho sme splnili kritériá, neklamali sme, nepodvádzali, snažili sme sa, zreformovali sme niekoľko sektorov štátu a so vztýčenou hlavou sme vstupovali do Európskej únie. Za to patrí vďaka vám a mnohým ľuďom, ktorí v tom čase okolo vás boli.
To ihrisko, na ktorom sme začali hrať, sa však zásadne zmenilo. Tí, čo nám pravidlá pomáhali vysvetľovať, tí starší spoluhráči, tak zrazu sme zistili, že niektorí z nich tie pravidlá od začiatku nedodržiavajú. Porušovali ich do tej miery, že ak mali pravidlá ďalej platiť, tak rozhodca im musel dať červenú kartu.
Čo ste hovorili o názoroch, že nás počúvajú, že máme rešpekt na témy ako Bielorusko, Srbsko, samozrejme, máme ho. Ale nemáme ho preto zase, že by nám chceli urobiť dobre. Máme ho preto, lebo máme silných, schopných ľudí, ktorí tam v tých krajinách niečo dokázali.
No a trošku ma prekvapil argument, že euroval musí prejsť a musí prejsť preto, lebo chcete to vy, pán Figeľ a pán Bugár. Myslím si, že ak by ste sa pozreli týmto smerom a nechcem vám to radiť, ale myslím si, že páni zo SMER-u, aj dámy zo SMER-u ten euroval nakoniec tak či tak podporia a vy to dobre viete. Takže, euroval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. No, vážený pán minister, máte pravdu. Máte plnú pravdu, Slovensko sa veľmi dlho hrabalo zo dna. Ale presne, ako to už viackrát odznelo, za čo? Za to, že sme neklamali, za slovenskú tvrdú prácu, za uťahovanie opaskov. Preto sme tam, v tom spomínanom elitnom klube. Ale z toho istého dôvodu, myslím teraz tu tvrdú prácu, uťahovanie opaskov, aj vašu prácu, samozrejme, ktorá tu tak isto odznela, z toho istého dôvodu odmietame pomáhať tým, ktorí sa do eurozóny preklamali. Stále sme slobodná a nezávislá krajina a nechceme, aby nám niekto túto slobodu len tak zobral. Ak sa rozhodneme, ak by sa Slovensko rozhodlo nehlasovať, ak Slovensko val, teda navýšenie eurovalu neschváli, je to prejav našej slobody a ja si nemyslím, že euroval prejsť musí. Ja si myslím, že euroval prejsť nemusí. Už sme raz boli dlhú dobu pod nadvládou nejakej inej krajiny na večné časy, takzvane, a nepáčilo sa nám to a nechceme to mať späť. Toľko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, úvodom tejto krátkej poznámky chcem povedať to, že úspech toho, že sme v Európskej únii, práve vám nikto neodpára. Dlhodobo táto téma znamenala aj pre vás, a keďže ste tu spomínali aj vlastne, kto by mohol zarábať na téme Európy politicky, tak to, že ste dostali, nikto vám tú zásluhu neodpára, Slovensko do Európskej únie je chvályhodné. A navždy vám za tie dve volebné obdobia bude patriť vďaka.
Na druhej strane si myslím, že jednou z ambícií byť tam bolo, aby sme pravidlá, ktoré tam fungujú, mohli nejakým spôsobom ovplyvňovať. Teraz je tá doba a ja sa snažím položiť otázku už dlhšie obdobie, či nebola väčšia miera tlaku na získanie kompromisu, keďže vás vnímam ako človeka, ktorý vie vydolovať kompromis aj tam, kde sa nedá, alebo nikto iný ho nevidí. Tak by som sa chcel opýtať, keďže aj tu v tomto zaznelo a ja to skúsim odcitovať, obrátili ste sa na jedného z kolegov z SaS so slovami "máte na to, aby ste to pochopili", myslím si, že ak by trošička na všetkých stranách koaličných lídrov sa schoval nejakým spôsobom prístup taký, že každý by mal vyhrať. Alebo, ako som spomínal, nejaký až egoistický, tak by sme sa mohli pohnúť a mali by sme tu mať nejaké riešenie na stole.
Ďakujem.