24. schôdza

Zvolávam rokovanie výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj na 13.15 hodinu.

Ďakujem. Vo svetle skorších výborov ja až na 13.40 hod. zvolávam výbor. Ďakujem.

Výbor pre financie a rozpočet zasadne 13.45. Ďakujem.

Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu teraz hneď v miestnosti 183 ako obvykle.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani premiérka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, situácia je vážna, je vážna nielen na Slovensku, nielen v eurozóne, nielen v Európe, ale na celom svete. Dnes sa oči celého sveta upierajú na Slovensko v očakávaní, ako rozhodneme, v očakávaní, ako rozhodnete vy. Áno, dnes budete vy, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svojím hlasovaním rozhodovať nielen o tom, či bude pokračovať táto vláda a táto vládna koalícia, ale aj o tom, či bude mať eurozóna k dispozícii rozšírený a posilnený ochranný val proti hrozbe novej globálnej finančnej a ekonomickej krízy, krízy podobnej, možno horšej, akú sme zažili po páde Lehman Brothers v roku 2008. Pripomínam, že v Slovenskej republike to vtedy znamenalo takmer päťpercentný pokles ekonomiky a stoštyridsaťtisíc nových nezamestnaných.
Vo svete dnes panuje takmer, takmer úplná zhoda na tom, že rozšírenie a posilnenie eurovalu tak, ako o ňom budete dnes hlasovať, je nevyhnutným minimálnym nástrojom a predpokladom na odvrátenie ekonomickej finančnej krízy v Európe a vo svete. Zhodujú sa na tom svetoví politickí lídri, viď vyhlásenie lídrov krajín G-20, zhoduje sa na tom Medzinárodný menový fond, Svetová banka, zhoduje sa na tom Európska centrálna banka, Európska komisia, zhodujú sa na tom vlády všetkých sedemnástich členských krajín eurozóny, teda vrátane slovenskej, ktorá tento návrh odsúhlasila, a zhodli sa na tom zatiaľ parlamenty šestnástich krajín eurozóny. Zhodujú sa na tom mimochodom aj rešpektované ekonomické médiá, ako je napríklad Financial Times alebo The Economist, ktorý v redakčnom článku vyjadril veľmi jasne a jednoznačne, že euroval je nevyhnutným, rozšírený euroval so zvýšenou flexibilitou, je nevyhnutným predpokladom, aj keď nie zrejme postačujúcim riešenia dnešnej situácie.
Žiaľbohu, u nás sa táto diskusia veľmi spolitizovala. Spolitizovala sa aj preto, že je to prirodzene politická téma, je to ťažká a nepopulárna téma, na ktorej sa pomerne ľahko populisticky vytĺka politický kapitál. Tu by som rád zdôraznil, že populizmus je vždy škodlivý, bez ohľadu na to, či ide o ľavicový populizmus alebo o eurovalový populizmus. Tak, ako sa nedá napríklad mať súčasne najnižšie dane a zároveň najvyššie verejné výdavky na zdravotníctvo, školstvo, dôchodky a sociálny systém, takisto sa nedá byť v eurozóne, inkasovať výhody a benefity z tohoto členstva a zároveň sa nepodieľať na nákladoch a na riešeniach problémov, ktoré s tým sú spojené.
Chcel by som vám pripomenúť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vláda Slovenskej republiky na čele s Ivetou Radičovou - ani ja osobne - sme nikdy neboli nekritickými prívržencami, či nebodaj obdivovateľmi spôsobov, akými sa v eurozóne od jari 2010 problémy riešili, s akými sa najskôr eurozóna vyrovnávala s gréckym problémom a neskôr so širšou dlhou krízou. Ako veľmi dobre viete, odmietli sme prvú grécku pôžičku a pripomínam, že to bola pani premiérka, minister zahraničných vecí a minister financií, ktorí museli túto pozíciu obhajovať a ustáť a nebolo to jednoduché, nebolo to ľahké.
Kritizovali sme nespravodlivý a nelogický distribučný kľúč, ktorý bol dohodnutý ešte za predchádzajúcej vlády, podľa ktorého chudobnejšie krajiny, medzi ktoré Slovensko patrí, platia v pomere k svojej ekonomickej sile viac, ako platia krajiny bohaté. Nielenže sme to kritizovali, ale vyrokovali sme zmenu distribučného kľúča. Nedalo sa vyrokovať zmenu distribučného kľúča pre existujúci už schválený val 1, ochranný val 1, teda EFSF, ale vyrokovali sme zmenu distribučného kľúča pre permanentný mechanizmus EESM.
Kritizovali sme, že celú ťarchu riešenia problémov majú niesť daňoví poplatníci a že náklady nenesú aj banky, ktoré sa podieľali na vzniku problému. Ale nielenže sme to kritizovali, ale presadili sme, samozrejme, spolu s ďalšími krajinami, že pri permanentnom mechanizme, ale aj pri diskusiách o prípadnom novom gréckom programe je k dispozícii a bude k dispozícii účasť privátneho sektora. Kritizovali sme mäkké a nedostatočne vynucované pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, ale v rámci Európskej únie sme sa aj podieľali na tom, že tieto pravidlá sa sprísnili, že Európsky parlament pred niekoľkými dňami schválil Pakt stability a rastu, ktorý sprísňuje pravidlá, ktoré v tejto oblasti platia tak, aby sme do budúcna znižovali riziko opakovania problémov, ktoré dnes máme.
Teda euroval nie je ideálne riešenie, nie je to riešenie bez nákladov a nie je to riešenie bez rizík. Problém je však v tom, že nemáme dnes lepšiu alternatívu a že alternatíva, ktorá je riešením, aj keď opakujem, nie je bez rizík, nie je bez nákladov a nie je bez rozporov, už bola schválená v šestnástich členských krajinách eurozóny. My sme tá posledná, my sme sedemnásta.
Neurobiť nič, alebo dokonca odmietnuť euroval, znamená istotu obrovských nedoziernych ekonomických a sociálnych nákladov, ohrozenie meny, ohrozenie úspor, ohrozenie pracovných príležitostí.
Chcel by som poukázať na niektoré mýty a nedorozumenia šírené odporcami eurovalu, ktoré spôsobujú potom aj to, že tieto veci nie vždy sú správne chápané a spôsobujú aj odmietanie, ktoré je ale, musím povedať, do značnej miery prirodzené a v žiadnej krajine nie je ľahké presviedčať ľudí o tom, že tieto opatrenia sú potrebné a nevyhnutné. Napriek tomu v šestnástich krajinách to vlády, vládne koalície a parlamenty, v sedemnástich, v šestnástich krajinách to zvládli a my sme tou krajinou sedemnástou.
Takže k tým mýtom a nedorozumeniam. Po prvé, odporcovia eurovalu šíria, že máme na výber medzi dobrým riešením a zlým riešením. Podľa nich zlým riešením je euroval, pretože znamená riziká a možné náklady, ktoré budeme musieť niesť. A podľa nich dobrým riešením je odmietnuť to a jednoducho, nech sa deje, čo sa deje. Ekonómovia sa zhodujú, dokonca aj odporcovia eurovalu sa zhodujú v tom, že dôsledky a náklady krízy, ktorá by mohla, ktorá by s veľkou pravdepodobnosťou vznikla, sú obrovské a enormné.
Podľa analýzy švajčiarskej banky UBS by sa náklady pri krachu eurozóny, ktorý by mohol byť dôsledkom takéhoto vývoja, a na tom sa zhoduje napríklad aj už spomínaný The Economist vo svojom redakčnom článku, takže dôsledky a náklady takéhoto vývoja podľa tejto analýzy by mohli byť v bohatých krajinách, ako je Nemecko, a stabilných krajinách, 20 až 30 % hrubého domáceho produktu. V krajinách, ktoré sú zraniteľné, ktoré sú, ktoré majú väčšie problémy, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, by tieto náklady mohli byť ešte omnoho, omnoho vyššie. Je to teda podľa tejto analýzy 40 až 50 % hrubého domáceho produktu len v prvom roku, pričom, samozrejme, tie náklady by pokračovali aj v rokoch ďalších.
Čo sa týka tých ďalších mýtov, ktoré sú s týmto spojené. Teda k tomu prvému mýtu, nemáme na výber medzi dobrými a zlými riešeniami. Máme na výber len medzi riešením, ktoré je na stole, ktoré nie je riešením bez nákladov, nie je ideálnym riešením a kľudne sa môžeme zhodnúť aj na tom, že je zlým riešením. Problém je len v tom, že všetky iné riešenia sú radovo, radovo horšie.
Druhý mýtus, ktorý sa šíri, je, že akýkoľvek program, akýkoľvek euroval, ak chcete, sú dopredu vyhodené peniaze. Nie je to pravda, je to zavádzanie. Najlepším dôkazom toho je, chcem pripomenúť, že Slovensko zatiaľ sa zúčastnilo na programe Írsku a Portugalsku. Na obidva tieto programy garantujeme pôžičky, ktoré si zobral euroval na trhoch a ktoré požičal Írsku a požičal Portugalsku. Odborníci sa zhodujú v tom, že programy, ktoré tieto krajiny sa zaviazali robiť, sú reálne, realistické, že vlády pokračujú podľa pôvodných predpokladov a že by im tieto pôžičky mali pomôcť dostať sa z problémov a peniaze by mali bez problémov vrátiť. Zdôrazňujem, že euroval si požičiava peniaze na trhoch a požičiava ich s o niečo vyšším úrokom krajinám, ktoré sú v programe. Takže euroval je inštitúciou, ktorá ak bude zodpovedne narábať s peniazmi, bude ešte inkasovať aj výnosy a my sme akcionármi tohto eurovalu.
Írsko a Portugalsko sú teda príkladom toho, kde to pomohlo, kde to pomohlo aj nám, pretože to pomohlo odvrátiť hrozbu preliatia a presunutia nákazy z týchto krajín do krajín ďalších a teda pomohlo to odvrátiť hrozbu európskej a možno globálnej finančnej a ekonomickej krízy a teda hrozbu ekonomického poklesu a nárastu nezamestnanosti na Slovensku. Dokonca platí, že práve odmietnutie rozšírenia eurovalu, odmietnutie dodatku, o ktorom budete hlasovať, zvyšuje riziko, že o svoje peniaze cez záruky aj v Írsku, aj v Portugalsku môžeme prísť. A to veľmi jednoznačným spôsobom, ak totiž euroval nebude navýšený, ak nebude schválený, tak je vyššia hrozba preliatia nákazy a vyššia hrozba európskej svetovej krízy a v tom prípade neplnenia programov zo strany Írska a zo strany Portugalska a teda ich neschopnosti vrátiť peniaze a potom riziká, že tí, ktorí garantujú, a to sme aj my, budú musieť svoje garancie reálne uplatniť. Takže platí doslova naopak. Práve ohrozovanie schválenia tohto nevyhnutného nástroja hrozí, že môže spôsobiť slovenským daňovým poplatníkom škody.
Ďalší mýtus, ktorý sa šíri, je, že nemožno prekrývať staré dlhy novými. V zásade táto pravda platí, ale neplatí ako dogma a neplatí vždy. A zase programy Portugalska a Írska sú toho jasným dôkazom. Áno, riešime problém v krajinách, ako je Portugalsko a Írsko tým, že sme im požičali cez euroval, teda áno, poskytli sme im nové pôžičky, poskytli sme im ich so zárukou, s garanciou, teda inštitúciou mimo trh a im to pomohlo. Zjavne to teda môže fungovať a môže to byť efektívny nástroj na to, aby sme odvrátili krízu, ktorá by mohla mať veľmi, veľmi negatívne dôsledky.
Ďalší mýtus, ktorý sa šíri, je, že dnes budete vy poslanci rozhodovať o pôžičke Grécku. Nie je to pravda. Nebudete rozhodovať o pôžičke Grécku, budete rozhodovať o navýšení eurovalu, mimochodom, o navýšení na takú sumu, s akou sme pôvodne predpokladali, že ho schvaľujeme, keď sme tu spoločne všetci poslanci vládnej koalície a veľká časť opozície za to hlasovali v lete minulého roka. Pretože pôvodná efektívna kapacita eurovalu mala byť 440 miliárd eur. Nie je z dôvodov, že krajiny, ktoré nemajú "trojáčkový" rating, nemôžu byť v plnej miere započítavané, a preto vlastne napĺňame tú pôvodnú kapacitu.
Ďalej, interpretácia kritikov eurovalu, že buď schválime euroval, alebo necháme Grécko zbankrotovať a že je lepšie nechať Grécko zbankrotovať, je taktiež nepravdivá. Dokonca je to naopak. Euroval totiž potrebujeme aj preto, aby sme prípadnú, ak k tomu dôjde, nechcem to privolávať, nechcem volať v prospech toho, ale ak by k tomu došlo, tak euroval, rozšírený euroval je práve zárukou alebo hrádzou proti tomu, aby sa tam táto nákaza nerozšírila aj do iných krajín a nepostihla nás výrazne negatívne.
Ďalší mýtus a nezmysel, ktorý sa šíri, je ten, že pomoc bankám sú dopredu vyhodené peniaze. My nie sme, neboli sme ani nebudeme obhajcami záujmov bánk. Aj preto sme presadzovali a presadili účasť privátneho sektora, aj preto sme jednoznačne hovorili, že ak sa tieto problémy nemajú opakovať do budúcna, musia náklady svojho riskantného správania niesť aj banky, nielen krajiny ktoré si požičiavali, ale aj banky, ktoré na tom zarábali. Ale zároveň nie je pravda, že akákoľvek pomoc bankám sú vyhodené peniaze. Chcem pripomenúť, že počas svetovej finančnej a ekonomickej krízy po páde Lehman Brothers práve zárukami, teda podobne, ako funguje euroval, pomáhali bankám takmer všetky vyspelé krajiny. Jednoducho preto, že zmrzli finančné toky a že keby táto pomoc nebola prišla, tak dôsledky ekonomickej krízy by boli rádovo horšie, ako boli tie, ktoré sme zažili. Len na ilustráciu pripomeniem, že Veľká Británia, vo Veľkej Británii vláda vydala záruky vo výške 250 miliárd libier, v Nemecku vo výške 180 miliárd eur a v Spojených štátoch garantovanie hypoték vo výške asi 400 miliárd eur. A zároveň platí, že väčšina týchto peňazí sa vládam už dnes vrátila. Takže nešlo ani v tomto prípade o vyhodené peniaze. Zároveň ale platí a musí platiť, že v prvom rade si musia pomôcť, ak sú toho schopné, krajiny, v ktorých banky sa ocitnú v problémoch, a len, ak to nie je možné a len na základe záruk aj z hľadiska toho, že sú vyvodené aj dôsledky voči bankám, napríklad vyvlastnením doterajších vlastníkov, odpísaním straty zo základné imania a rekapitalizáciou zo strany štátu a aj výmenou manažmentov.
Takže toto sú tie hlavné mýty, ktoré sú neustále šírené a ktoré sú nástrojom populistickej, musím povedať veľmi jasne, veľmi zodpovedne a veľmi zrozumiteľne, nástrojom populistickej politiky, ktorá je veľmi škodlivá, ktorá škodí dnes nielen Slovensku, ale ktorá vyvoláva problémy doslova v celom svete. V týchto chvíľach, teraz, keď tu rokujeme, sa zase dejú otrasy na svetových burzách. Aj keď to asi bude interpretované odporcami eurovalu inak, faktom je, že všetci pozorovatelia sa zhodujú, že to dnes, v týchto chvíľach súvisí s neistotou spojenou s tým, či bude na Slovensku euroval schválený a teda či začne platiť pre celú Európu. Chcem upozorniť, že len neistota, či to tak bude, aj keď v zásade, nakoniec aj opozícia deklarovala, že zahlasuje za, a teda je predpoklad, že euroval schválený nakoniec tento týždeň tak či tak bude, napriek tomu neistota v tom, či to bude dnes, spôsobuje otrasy na svetových finančných trhoch. Čo by spôsobilo to, keby sa tento mechanizmus zbúral, ako k tomu vyzýval predseda SaS? Aké by potom malo toto dôsledky?
Takže, žiaľbohu, musím konštatovať, že situácia naozaj je vážna, imidž Slovenska a meno Slovenska už teraz bolo poškodené a mali by sme spraviť naozaj všetko pre to, aby to ďalej nepokračovalo. Ja som bol hrdý a bol by som oveľa radšej, keby sme meno Slovenska zviditeľňovali reformami, tak ako to bolo v rokoch 2002 až 2006, aby Slovensko bolo spájané s úspešným ekonomickým vývojom, a nie s tým, že je alebo môže byť nespoľahlivým členom klubu, ktorý chce brať benefity a profity, ale nie je schopný a ochotný podieľať sa na nákladoch a na riešení problémov, ktoré sú naše spoločné problémy.
Určite tu v tejto debate odoznejú, odoznie veľa tvrdení, argumentov, možno aj citácií, opieraní sa o názory rôznych analytikov, akademikov. Faktom je, že názory sú rôzne a to je prirodzené, to je legitímne. Faktom je, že najmä medzi analytikmi, akademikmi nájdete aj názory, ktoré odmietajú euroval a ktoré tvrdia, že by mal byť zrušený, že by nemal fungovať. Zároveň ale je pravdou, že dokonca aj medzi analytikmi a akademikmi, ktorí nenesú politickú zodpovednosť, prevláda názor, že euroval je potrebný a že je potrebné ho zvýšiť. A podopriem to len jedným číslom, ak dovolíte. Klub ekonomických analytikov na Slovensku, ktorý združuje expertov - analytikov, robil prieskum medzi svojimi členmi, z ktorého vyplynulo, že 81 % členov Klubu ekonomických analytikov je za navýšenie eurovalu. Ale bez ohľadu na to, aké sú názory analytikov, aké sú názory akademikov, my sme politici, vy ste politici. Vy budete rozhodovať a vy ste tí, ktorí nesú zodpovednosť a ktorí ponesú zodpovednosť za to, či meno Slovenska, či postavenie Slovenska vo svete sa bude zhoršovať alebo sa bude zlepšovať a či budeme schopní pridať sa k šestnástim krajinám, ktoré euroval schválili, a tým vytvoriť podmienky a predpoklady na to, aby sme zabránili, aby sme zabránili vzniku ďalšej recesie, aby sme zabránili poklesu ekonomiky, aby sme zabránili hrozbe znehodnotenia úspor, aby sme zabránili rastu nezamestnanosti. Tá zodpovednosť je na nás, je na vás v tejto chvíli, preto vás v mene svojom aj v mene vlády Slovenskej republiky žiadam o podporu tohto dokumentu a teda o podporu dodatku k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená pani premiérka, členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi vzhľadom k tomu, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor neprijal alebo neschválil spoločnú správu k predmetnému bodu rokovania, dovoľte mi preto, aby som predniesol Informáciu o výsledku rokovania, ktorú ste všetci obdržali pod tlačou 502a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský podáva teda v zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto informáciu o prerokovaní predmetného bodu vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 501 z 22. septembra tohto roku pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rade Slovenskej republiky s dodatkom k rámcovej zmluve o EFSF, ak dovolíte, nebudem čítať všetky zúčastnené zmluvné strany, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti a nakoniec zahraničnému výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou do začatia rokovania gestorského výboru okrem zahraničného výboru, ktorý o predmetnej veci rokoval dnes.
Gestorský výbor pre financie a rozpočet zároveň splnomocnil predsedu výboru, aby som výsledok prerokovania predmetného bodu v zahraničnom výbore doplnil do spomínanej informácie.
Dovoľte mi teda vzhľadom k tomu, že sme ako gestorský výbor neobdržali do začatia rokovania o tomto návrhu stanoviska poslancov Národnej rady, dovoľte mi, aby som skonštatoval, že k predmetnému návrhu zaujali výbory nasledovné stanoviská: výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady rovnako neprijal platné uznesenie, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti neprijal platné uznesenie a nakoniec, ako som už spomínal, Zahraničný výbor Národnej rady na svojej 23. schôdzi, ktorá sa konala dnes, tiež neprijal platné uznesenie. Výpis zo zápisnice rokovania výboru pre, teda zahraničného výboru, ospravedlňujem sa, je prílohou tejto informácie.
Teda gestorský výbor na základe uvedených stanovísk jednotlivých výborov neprijal odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s dodatkom k rámcovej zmluve vysloviť súhlas. Výbor neprijal spoločnú správu a teda na základe § 80 odseku 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky bola predložená táto informácia. Ako určený spravodajca výboru podľa spomínaného § 80 ods. 1 a § 80 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku informujem Národnú radu o výsledku prerokovania a predkladám návrh na ďalší postup. Zároveň ma výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor splnomocnil uviesť Národnej rade výsledok rokovania už spomínaného zahraničného výboru. Toto je všetko k spomínanej informácii.
A teraz mi dovoľte, aby som vám predniesol informáciu o výsledku prerokovávania návrhu vlády Slovenskej republiky spojiť hlasovanie o Dodatku k Rámcovej zmluve s hlasovaním o dôvere vláde v jednotlivých výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením z dnešného dňa č. 535 pridelil žiadosť vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovania príslušným výborom s tým, aby prerokovali predmetnú problematiku ihneď. Ako viete, tieto výbory zasadli medzi 13.00 - 14.00 hodinou dnes popoludní, a zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre financie a rozpočet predložiť Národnej rade o výsledku prerokovania uvedenej žiadosti vo výboroch správu.
Predpokladám, že túto informáciu ste už medzičasom obdržali všetci. Alebo nie? Áno? Tak, ak dovolíte, ak je s tým všeobecný súhlas, ja nebudem prechádzať teraz všetkých 11 výborov, ako sa uzniesli k predmetnej veci. Je s tým všeobecný súhlas, aby som nezdržiaval ctenú snemovňu? (Súhlasná reakcia pléna.) Dovoľte mi, aby som skonštatoval za výbor pre financie a rozpočet, že výbor neprijal platné uznesenie k informácii výborov k žiadosti vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovaní a poveril spoločného spravodajcu, poslanca Kollára, predniesť uvedenú informáciu výborov v Národnej rade Slovenskej republiky. Po b) pripomienky a návrhy výborov - z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a návrhy a nakoniec návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je uvedený v prílohe tejto informácie.
Vážený pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu, ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, poslankyne a poslanci, pred šiestimi mesiacmi, pred šestnástimi mesiacmi 12. júna 2010 rozhodli občania v parlamentných voľbách, že po štyroch rokoch rozkrádania a šafárenia dajú mandát pravicovej vláde, ktorá nastúpila, aby spravila Slovensko lepším.
Dohodli sme sa na zložení vlády a na programe a o mesiac neskôr sme tu, v Národnej rade schválili programové vyhlásenie vlády. V ňom sa nachádzajú aj tieto vety: "Vláda Slovenskej republiky je jednoznačne za zachovanie suverenity členských krajín v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Pre Slovensko je veľmi dôležité zastaviť zadlžovanie budúcich generácií, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku."
Konštatujem, že rozšírenie eurovalu je v rozpore s týmito vetami a je teda v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Tiež sme po voľbách ako koalícia uzavreli koaličnú zmluvu. V nej sa píše v čl. 2 bod 5: "Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde, v Národnej rade a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých partnerov." Takisto sa píše o pár článkov neskôr: "Ak sa niektorý z koaličných partnerov vo vážnej veci a proti vôli ďalších členov koalície spojí na presadenie návrhu s opozíciou, je to hrubé porušenie práv ostatných partnerov." Konštatujem, že v prípade eurovalu dôjde k hrubému porušeniu práv niektorého z partnerov. Naša vláda je zrejme svetový unikát, keď sa rozhodne spojiť hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o eurovale, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a ktorý je v rozpore s koaličnou zmluvou, najmä je v rozpore so zdravým rozumom.
Čo je teda ten euroval, kvôli ktorému ide padnúť vláda? V auguste minulého roku schválila Národná rada dočasný euroval, EFSF, aj s hlasmi strany SaS. My za SaS sme súhlasili najmä z troch dôvodov. Po prvé, malo sa jednať len o dočasné opatrenie na tri roky. Po druhé, mali byť zachraňované len krajiny, nie banky. Po tretie, len také krajiny dostanú pôžičku, ktoré ju budú vedieť splatiť. Prešiel rok a neplatí nič z toho. Toto je choroba spoločnej meny, neplatia dohody, neplatia prísľuby, človek sa nemá na čo spoľahnúť. Vieme, že euroval nebude dočasný. Vieme, že bude možné zachraňovať banky a kupovať štátne dlhopisy a druhou pôžičkou Grécku, ktorá možno nebude, ale predbežne bola schválená 21. júla, bude zvyšok zásad hodený cez palubu.
Keby platil dočasný euroval tak, ako bol pôvodne dohodnutý a ako sme ho schválili, bolo by možné zachraňovať krajiny. Z pôvodnej kapacity 250 mld. eur bolo prisľúbených pre Írsko a Portugalsko 70. Tiež sme neprotestovali proti záchrane týchto dvoch krajín a tiež si myslíme, že prinajmenšom v prípade Írska tie peniaze sú rozumne investované. Nie je to teda tak, že by sme zásadne odmietali čokoľvek, čo je s eurovalom. Zásadne odmietame len neustále menenie pravidiel a nedodržiavanie pravidiel. Eurozóna... Prepáčte, 70 mld. bolo použitých pre tieto dve krajiny z kapacity 250, ostáva teda 180. Eurozóna nemá sto alebo dvesto krajín, má iba sedemnásť a je pomerne ľahké sa pozrieť na krajinu po krajine. Zistíme, že do úvahy na nejakú vôbec záchranu nejakých krajín, prichádzajú štyri malé krajiny - Belgicko, Slovinsko, Malta a Cyprus a dve veľké krajiny - Španielsko a Taliansko. No a teraz pointa, na záchranu štyroch menovaných malých krajín stačí aj tých 180 mld. eur, ktoré sa nachádzajú v dnešnom eurovale. Tieto sú okamžite k dispozícii. Čiže, keď chceme zachrániť malé krajiny, vieme to okamžite spraviť s tým, čo sme schválili pred rokom. Keď chceme zachraňovať dve veľké krajiny, to je Taliansko a Španielsko, tak na ne nepostačí ani navýšený euroval preto, lebo jednoducho množstvo ich dlhov je príliš veľké. Pýtam sa teda, prečo je nutné navyšovať kapacitu eurovalu, keď samotným zvýšením kapacity žiadnu ďalšiu krajinu navyše nezachránime? Je to dôležitá otázka najmä pre tých, ktorí argumentujú pri tomto rozhodovaní solidaritou.
Na zodpovedanie tejto otázky, že prečo je teda nutné navyšovať euroval, keď žiadnu ďalšiu krajinu navyše nezachránime, je potrebné sa pozrieť na ďalšiu výraznú zmenu, a to je zmena kompetencií. Len pripomínam, že táto zmena prišla 21. júla úplne potichu, bez akejkoľvek predchádzajúcej verejnej diskusie. Po novom bude euroval môcť nakupovať štátne dlhopisy, požičiavať ktorýmkoľvek krajinám a najmä zachraňovať banky aj v zdravých krajinách. Ako sme sa zo správy Medzinárodného menového fondu dozvedeli, bankám chýba približne 200 mld. eur. Zhodou okolností to je presne tá suma, o ktorú sa navyšuje kapacita eurovalu, tá stúpne z 250 na 440 mld. eur. V tomto zmysle sa už nechalo počuť Francúzsko, že by si rado nechalo zachrániť svoje banky z dočasného eurovalu, z EFSF, lebo keby si ich malo zachraňovať samo, mohol by sa im zhoršiť rating.
Konštatujem, že rozšírením eurovalu bude Slovensko s peniazmi slovenských daňovníkov zachraňovať zahraničné banky. Počuli sme od pána ministra financií, že aj Nemecko, aj Anglicko, aj Británia zachránili svoje banky. To chápem, zachránili to zo svojich rozpočtov a zachránili svoje banky. Presne tak, ako to spravilo Slovensko pred približne jedenástimi alebo dvanástimi rokmi, kedy Slovensko takisto zachránilo svoje banky. Čiže ja nechcem povedať, že my sme proti záchrane bánk. My sme len proti tomu, aby Slovensko zachraňovalo banky niekde vo svete. Tu by som rád spomenul ešte jednu vec. Keď je teda ten euroval taká skvelá vec, že dokonca zarobíme na úrokoch, a teda, že všetko je bezpečné a nič nestratíme, nech sa páči, spravme dobrovoľnú zbierku a každý môže do toho vložiť peniaze. Ja som presvedčený, nikto tu z prítomných ľudí by ani len cent zo svojich vlastných peňazí nevložil do eurovalu. Toto je opäť len míňanie peňazí daňovníkov a v tomto prípade, žiaľ, najmä slovenských.
Takisto by som chcel pár slov povedať k otrasom na burzách. Áno, finančný svet reaguje a samozrejme reaguje pozitívne na to, keď politici stále viac a viac peňazí daňovníkov pchajú niekam, kde nakoniec skončia v súkromnom sektore. Ja by som na mieste finančných búrz alebo bánk tiež reagoval pozitívne. Samozrejme, že stúpajú kurzy, keď niekto niekde sa zaviaže x miliárd eur investovať na záchranu niečoho, čo dávno malo skrachovať. A tohto sa jednoducho nesmieme báť, keď klesnú kurzy na burzách, keď akcie zrazu pôjdu dole, no tak pôjdu dole. Keď budú lacnejšie, bude ich kupovať viac ľudí. Tomu sa hovorí dopyt a ponuka.
Poďme sa teraz pozrieť, hovoril som teda o tom, že koho budeme zachraňovať, a teraz sa poďme pozrieť, že kto bude zachraňovať. (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Tu je graf, ktorý ukazuje priemernú mesačnú mzdu v krajinách eurozóny. Začína to Luxemburskom, kde je priemerná mzda vyše 4000 eur a končí to Slovenskom, to je ten červený pásik, kde je 762 eur priemerná mzda. Máme najnižšie mzdy v eurozóne. Napriek tomu môžem povedať, že žijeme s patričnou hrdosťou a že budeme žiť radšej skromne, ako sa nechať niekým zachraňovať a tým stratiť nezávislosť a samostatnosť, ktorú sme v roku 1993 získali. Týmto chcem apelovať najmä na medzičasom neprítomných kolegov, ktorí veľmi často hovoria o národnoštátnych záujmoch.
Zároveň máme platiť najvyšší podiel z našich verejných financií na záruky. Nielenže najmenej zarábame, ešte máme aj najviac platiť. (Premietanie grafov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Tridsaťpäť percent verejných financií jedného roka predstavuje objem záruk. Ja poznám ten argument, že veď tie všetky peniaze nebudú stratené ihneď a teda okamžite a všetky. V poriadku, ale bavíme sa o nejakom celkovom riziku a bavíme sa hlavne o pomere toho, že ktorá krajina má ako prispieť na záchranu nie našich bánk, tie sme si zachránili z vlastného, na záchranu cudzích bánk. Takže Slovensko prispeje 35 %, Luxemburg na druhom konci 12%, Nemecko dvadsiatimi. No, ale teda my, grandi, tridsiatimi piatimi, v niečom koniec koncov musíme viesť. Pre ľudí toto znamená, že keby došlo k uplatneniu všetkých záruk, každý Slovák by musel odrobiť 300 hodín za slovenskú priemernú mzdu. (Premietanie grafov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Každý Nemec by musel odrobiť 120 hodín za nemeckú priemernú mzdu. Nemyslím si, že toto je správne, takto zbedačiť Slovensko. Opäť chcem pripomenúť, že viem, nedôjde k uplatneniu celého rozsahu. Nedôjde k uplatneniu ihneď. Tu ide len o ten pomer, ani v Nemecku nedôjde k uplatneniu celého rozsahu a ihneď. Ide o to, že my budeme prispievať dva a pol krát viac v jednotke, ktorá sa volá odpracované hodiny za priemernú mzdu danej krajiny.
Konštatujem teda, že Slovensko je najchudobnejšou krajinou EÚ a zároveň má v pomere k svojim verejným financiám platiť najviac. Teraz dôjde tá, ako aj pán minister povedal, veta, že no ale, my sme aj veľa dostali. Áno, dostali sme štrukturálne fondy, ktoré výdatne živili najmä počas posledných, medzi rokmi 2010 a 2006, výdatne živili korupciu, veľakrát deformovali podnikateľské prostredie. Dostali sme ale aj príkaz odstaviť funkčnú atómovú elektráreň. Dostali sme aj takmer zlikvidované poľnohospodárstvo. Dostali sme aj zákaz migrácie pracovných síl až po maximálnu možnú lehotu. Ja si nemyslím, že nám niekto vo veľkom niečo daruje alebo že to robí z nejakej filantropie. Zároveň by som chcel povedať, že medzičasom Slovensko platí takmer jednu miliardu eur ročne do rozpočtu Európskej únie.
Dovolím si teda zhrnúť, čo som doteraz povedal. Rozšírenie eurovalu je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, v rozpore s koaličnou zmluvou, rozšírenie eurovalu je najmä na záchranu zahraničných bánk a rozšírenie eurovalu bude práve pre Slovensko najdrahšie. Odkedy sme sa dozvedeli, že sa euroval má rozširovať, snažíme sa na túto tému diskutovať. Vystúpil som na rokovaní vlády, dvakrát sme požiadali o mimoriadnu koaličnú radu, bolo stretnutie predsedov strán a premiérky, žiaľ, k vecnej diskusii nedošlo. Celá argumentácia sa hýbala v rovine "lebo geopolitika". Tiež som sa snažil vystúpiť pred poslaneckými klubmi, to si naši partneri neželali. Dňa 1. júla chceli sme ministrovi financií zúžiť mandát, to, s tým, bohužiaľ, naši partneri nesúhlasili. Keď sme vydali brožúrku, v ktorej sme spísali všetky naše argumenty, boli sme obvinení z populizmu. Garantujem vám, že sme si poctivo naštudovali všetky zmluvy a iné dokumenty a poctivo zvážili všetky argumenty. Výsledok je, že rozšírenie eurovalu masívne poškodí slovenských daňovníkov.
Tu by som chcel spomenúť ešte pár slov, čo sa týka alternatívy. Alternatíva k podporeniu eurovalu je euroval nepodporiť. Je to alternatíva. Začať okamžite hospodáriť zodpovedne v tých krajinách, kde hospodária nezodpovedne, a dovtedy predať majetok, ktorý tie krajiny vlastnia. Taliansko má tretie najvyššie zásoby zlata na svete v hodnote približne 100 miliárd eur, nevidím najmenší dôvod, prečo im má centrálna banka kupovať štátne dlhopisy, alebo v krátkej budúcnosti rozšírený euroval prečo by mal Taliansku požičať. Sever Talianska je najbohatší región v Európe, alebo jeden z najbohatších. Taliansko si vie svoje problémy vyriešiť samo. A pokiaľ bude dostávať z eurovalu peniaze, len nezodpovedné hospodárenie bude ďalej fungovať.
Samozrejme, že nie je dobré riešenie. My sme ani nikdy netvrdili, že existuje dobré a zlé riešenie, vyberme si teda to dobré. Nie. Aj toto riešenie, ktoré navrhujeme, bude bolieť, ale je to poctivé a úprimné riešenie. Nie je to len ďalšie kupovanie času. Pozrite sa spätne, posledných pätnásť mesiacov, čo existuje dočasný euroval, to je príbeh o stratenom čase. Za pätnásť mesiacov sa nieže nič nevyriešilo, za pätnásť mesiacov sa práve, naopak, všetko zhoršilo. Keby bolo rovno Grécko začiatkom minulého roka skrachovalo, bolo by to poctivé riešenie podľa platných pravidiel a už dnes mohlo byť z najhoršieho vonku.
Masívne poškodiť znamená, že sa nebavíme o miliónoch, ale miliardách, ktoré jedného dňa zo Slovenska nenávratne odídu. Tieto škody budeme splácať možno ešte dve generácie neskôr. Toto je dôvod, prečo nebudeme súhlasiť s rozšírením eurovalu. Viem, že teraz sme nekonformní a nemám z toho veľkú radosť, ale jedná sa o podstatnú otázku nášho svedomia. Radšej budem za exota v Bruseli, ako sa hanbiť pred mojimi deťmi. My nelepíme na stoličkách, nepotrebujeme žiadne válovy preto, lebo sme strana slušných ľudí. Jediné, čo môžme stratiť, je naša česť.
Spojenie hlasovania o dôvere vláde s hlasovaním o rozšírení eurovalu považujem za vydieranie. O to viac ma to prekvapuje, že pani premiérka, za ktorou strana SaS stála najviac so všetkých strán, najviac, že táto pani premiérka, ktorá povedala, a teraz citujem, v Častej - Papierničke to bolo, "pre mňa nie je možnosť spojenia s jednou témou, ako je euroval", respektíve v ďalšej vete, "ja si na plecia nezoberiem zodpovednosť za politickú nestabilitu alebo neprijatie štátneho rozpočtu". O to viac ma to prekvapuje, že k tomuto spojeniu dnes dochádza.
Žiaľ, musím konštatovať, že pani premiérka spojila hlasovanie o dôvere s vecou, ktorá je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a koaličnou zmluvou, navyše s vecou, ktorá masívne poškodí Slovensko. Slovensko nie je zodpovedné za záchranu celého sveta. Nielen preto, že tie problémy nevyrobilo a nič s nimi nemá. Náš bankový sektor po tom, čo my sme si ho draho zaplatili, funguje stabilne. Aj vďaka trom guvernérom, ktorí sú všetci traja, nazvem ich opatrní finančníci a poctiví finančníci. My sme tie problémy nevyrobili, my nemáme za ne čo platiť a už vonkoncom nie najviac. Slovensko je na ceste do ekonomického nevoľníctva. Keď budúci rok na jar budeme tak ako s týmto eurovalom súhlasiť aj s trvalým, tak jednoducho už sa z toho viacej nebudeme vedieť vymotať. Preto, ako som vravel, konštatujem, táto vec je s programovým vyhlásením vlády, s koaličnou zmluvou, je to vec, ktorá masívne Slovensko poškodí v prospech zahraničných bánk. A moja otázka na záver, pani premiérka, či si si naozaj istá, že konáš správne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, len vecne k jednej, jednému vášmu vyjadreniu, povedali ste, že euroval stačí na záchranu malých krajín a že keby padla veľká krajina ako Taliansko, že to nebude stačiť. Nemám dôvod pochybovať o tomto vašom tvrdení, ale viete, val sa stavia, aby zabránil vlnám. A keby vybuchla sopka na Islande, tak iste by val v Holandsku nestačil na záchranu pred cunami. Jednoducho valy napriek tomu staviame a stavajú ich aj v Holandsku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predseda Sulík, viete, toto naše dnešné rozhodovanie nie je o vami citovaných číslach. Je to ale hlavne o solidarite, ktorú vy máte v názve, no, bohužiaľ, len v názve. Odmietate podporiť euroval kvôli kvázi ochrane peňazí slovenských daňových poplatníkov, a pritom ste odmietli napríklad náš kompromisný návrh, aby sme o každej takejto pôžičke, použití peňazí z eurovalu, poprípade hlasovali a aby povedali, že no dobre, títo si zaslúžia, lebo robia to, čo treba robiť, ale napríklad bankám v určitých prípadoch nedáme. To ste odmietli. A zároveň musím povedať, že, ja si myslím, že týmto prispejete k znehodnoteniu eura. To znamená, nechránite úspory slovenských daňových poplatníkov.
Druhé, čo chcem povedať, je, že kritizujete nedodržanie pravidiel v Európe, no ale, pán predseda, vy nedodržujete ani koaličnú zmluvu, lebo v koaličnej zmluve máte aj takú vetu: Prioritnou úlohou koalície je zabezpečiť vláde potrebnú podporu, osobitne pre prijímanie zákonov a uznesení v Národnej rade v Slovenskej republike.
No takže už mi neostáva nič iné, len povedať, že viete, mne sa zdá, že vy ste nadradili stranícke záujmy nad záujmami Slovenska. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, nebudem hovoriť dlho, myslím, že sú tu na to povolanejší predstavitelia aj našej strany a dovoľte mi jednu vec vám pripomenúť a jednu otázku vám položiť. Tú otázku, ktorú som vám položil už v Papierničke, kde na ňu neodpovedali, bolo to, že ak naozaj ideme doviesť Slovensko do ekonomického nevoľníctva, čo je výraz, ktorý ste práve použili, ako môžete s nami vládnuť? Ako môžete vládnuť so stranami, ktoré idú Slovensko zaviesť do ekonomického nevoľníctva? V čom je potom vydieranie, spojenie tohto bodu e existenciou vlády? Ak by som ja bol presvedčený, že moji koaliční partneri idú zaviesť krajinu do ekonomického nevoľníctva, nemohol by som s nimi vládnuť. Vy sa tvárite, že s nami vládnuť nemáte problém. Ja tomu nerozumiem, ako je to možné?
A len ten jeden stručný komentár, lebo na to sa asi zabudne, nie je pravda, že slovenské banky sme si zachránili len sami. Ak vám niečo hovorí program EFSAL, tak budete, hoci ste vtedy ešte študovali na ekonomickej univerzite, budete vedieť, že Svetová banka a Medzinárodný menový fond požičali Slovensku pomerne veľa peňazí za výhodný úrok na to, aby sme mohli zachrániť naše banky. Presne to, čo ide urobiť euroval teraz v súvislosti s niektorými ďalšími krajinami. To znamená, nie je pravda, že my sme si za nejaké trhové ceny požičali na svetových trhoch, lebo by nám vtedy za tie slušné ceny nikto na tých svetových trhoch nepožičal. Takže preto len chcem povedať, že nehovoríte pravdu, keď hovoríte, že nám nikto nepomohol pri záchrane našich bánk. Pomohol nám a veľmi.
Ďakujem. (Potlesk.)