24. schôdza

Dve faktické poznámky, pán poslanec Blanár a Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Blanár.

Pán poslanec, chcem podporiť tú časť vystúpenia, kde hovoríš, aký to bude mať naozaj nedozierny dopad na obce a bude to, samozrejme, rozdielne od väčších, menších a možno veľkými mestami, ten dopad bude rôzny. Ja len poviem príklad. Máme niekoľko obcí, v Turci napríklad, kde je počet obyvateľov okolo sto, stodvadsať, stopäťdesiat. Dnes tie obce majú problém vôbec napĺňať tie základné kompetencie, vitálne kompetencie na to, aby žili. Ja nehovorím, že je to v poriadku v súčasnosti. Ale ak ideme robiť nejakú zmenu mixu, tak je potrebné aj toto posúdiť a povedať, čo ideme robiť ďalej. V každom prípade, povedzme si jasne otázku, to si myslím, že pán poslanec si jasne povedal. Chcete, aby sme poskytovali sociálne služby? Určite áno. Treba sa o ľudí postarať, na to ale potrebujeme peniaze. Chcete, aby sme opravovali cesty? Samozrejme, pretože chceme, aby bola mobilita pracovnej sily. Na to potrebujeme peniaze. Chcete, aby sme prispievali na sociálne zľavy prímestskej autobusovej doprave? Samozrejme, ale musíme mať na to finančné prostriedky. Chceme, aby nemocnice sa ako-tak rozvíjali pri tom mizériu, kde sa nachádzame? Áno, ale na to potrebujeme mať peniaze. Ale nie to, ako pán minister nazval, že ide o malé doladenie systémov. Ak je malé doladenie systému zobrať samospráve 248 miliónov eur, tak ja hovorím, že to nie je malé doladenie, to je jednoducho snaha zlikvidovať samosprávu a dostať ju naozaj do úzkych.

Pán poslanec Podmanický je ďalej prihlásený s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca. Myslím si, že základný problém, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je ten, že nie je prijímaný pri vzájomnej diskusii s predstaviteľmi samosprávy, ale je to čistý diktát tejto vlády-nevlády, voči samospráve. Niekedy mám taký pocit, že je to dokonca také osobné ťaženie pána ministra Mikloša po tom, čo bol vypískaný na poslednom sneme ZMOS-u starostami a primátormi, on sa vtedy zodvihol a odišiel. Ani sa mu nečudujem, napokon, to je v poriadku, ale ako keby si tak v tichosti povedal, však ja vám ukážem a začali prichádzať jedna rana za druhou. Spomeniem zavedenie dane z príjmov pre samosprávu, ktorá poškodí predovšetkým bývanie, nájomné bývanie, malé služby, prenájmy v obciach. To bola taká prvá rana. Za tým nasleduje oveľa väčšia, doslova taká katastrofická rana, a to je tento zákon, ktorý, ktorý závažným spôsobom poškodí samosprávy.
Bohužiaľ, vytvoril sa tu akýsi obraz, že samospráva je tá zlá a vznikol konflikt medzi štátom, v tom užšom slova zmysle, a samosprávou, pričom akoby sme nechceli si uvedomiť, že či štát, či samospráva, či štátna správa alebo samospráva, obidve tieto zložky sa podieľajú na verejnej správe, teda majú byť partnermi. A akákoľvek zásadná zmena financovania musí byť prijímaná v partnerskom dialógu, a nie diktátom vlády.

Pán poslanec Bublavý bude reagovať.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne kolegom za podporné stanoviská, a tak ako to pán kolega Podmanický v tých posledných vetách spomenul, ja by som si ho dovolil doplniť. Pán minister, nepozerajte na nás, na samosprávu. Len keď to vezmem nejaký rôčik naspäť, keď sa riešili platové pomery starostov a za pomoci aj médií sa hľadali ľudia v samospráve a starostovia, ktorí, žiaľ, boli zvolení a nevedia ani čítať, ani písať, našli sa takí nejakí dvaja-traja, ktorí pochádzali z rómskych komunít, a my nie sme všetci tí, ktorí s tým čítaním a počítaním máme všetci problémy. My si vieme napočítať, že keď je výpadok v rozpočte, ktorý, žiaľbohu, je nadstavený tak, aby sme ho dobiehali tým, že budeme vyššie dane vyberať od našich spoluobčanov, od našich starších a prestárlych ľudí, ktorým by sme mali zvýšiť, zvýšiť dane, ktorí ledva z dôchodkov vyžijú a aj mladé rodiny, ktorým staviame byty a ktoré, žiaľ, každý druhý mesiac majú problémy s platením nájmov, a my ste tí, ktorí im pomáhame a obce čakáme niekedy, aby tí ľudia nám mohli tieto nájmy zaplatiť aj s mesačným oneskorením a musíme sa s týmto vysporiadať. Tak my sme tí, ktorí štátu pomáhame a mladým rodinám tiež pomáhame a podporujeme ich, aby mohli prežiť. Aj o našich prestárlych spoluobčanov sa staráme aj s tým, že máme nedostatok finančných zdrojov na tieto úkony. Takže prosím vás, berte nás aj serióznymi očami a pohľadom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viktor Stromček.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď na úvod by som rád zdôraznil, že som si plne vedomý toho, že Slovensko dnes, rovnako ako Európska únia, prípadne celý svet, prežíva ťažké obdobie z hľadiska finančnej a ekonomickej situácie.
Riešenia hľadajú európski lídri, svetoví lídri, riešenia sa hľadajú na úrovni štátu, samosprávy, skrátka, tá situácia jednoducho nie je jednoduchá. Nebudem zneužívať situáciu, ako to s obľubou robila opozícia v čase, keď sme vládli, a rovnako čelili obrovskej globálnej kríze. Nebudem všetku vinu hádzať na súčasných vládnych politikov, ale rovnako nemôžem prijať ani logiku toho, podľa ktorej krízou možno ospravedlniť akékoľvek škrty, akékoľvek opatrenia, akékoľvek útoky na ľudí, na samosprávu. Ak naozaj prijmeme logiku, že v mene krízy môžeme ospravedlniť napríklad to, že bez takmer akejkoľvek diskusie zoberieme stámilióny samosprávam, s ktorými počítala, ohrozujeme tým samu podstatu jej fungovania. A to už je naozaj príliš nebezpečný krok. Autoritatívne uvalené riešenia o nás bez nás, tam už nie je priestor ani pre demokraciu, ale pre monopolizáciu moci.
Takéto hrubé silové riešenia, v ktorých sa vládni predstavitelia postavia proti celému Slovensku, proti celej samospráve a iba z titulu väčšej moci naotrokujú Slovensku riešenia, ktoré sú neférové a nespravodlivé pre samosprávy.
Treba si pripomenúť, že žijeme v demokracii a že celé financovanie samosprávy, aspoň z jedných, v základných kontúrach na, postavená na filozofii takzvaného fiškálneho federalizmu. A táto filozofia znamená, že každá úroveň verejnej správy má mať svoje vlastné zdroje, o ktorých i môže rozhodovať.
Touto cestou sa ide prakticky vo všetkých vyspelých krajinách vrátane Európskej únie. Podstata je, že o fiškálnom federalizme sa nemôžme baviť v prípade, pokiaľ sú samosprávy vnímané ako nesvojprávne subjekty, ktoré nemajú svoju finančnú autonómiu a finančnú stabilitu. A pritom opakujem, viem sa vcítiť do pocitov ministra financií. Tiež má naplánované svoje rozpočty, svoje príjmy, musí hľadať svoje vlastné škrty, a v takej istej situácii sa nachádza i samospráva a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch, a je ich podstatný počet, i v ďaleko horšej.
Do dvoch-troch mesiacov musia samosprávy absolútne prekopať od samého začiatku svoje financovania a nastavenia financií na nasledujúce roky.
Vláda si nevie poradiť so škrtmi, a tak presúva svoje problémy o úroveň nižšie, na samosprávu. Pritom všetci dobre vieme, že v konečnom dôsledku to celé dopadne na obyvateľov každého jedného mesta, každej jednej dediny. Pretože samospráva, to nie sú úradníci, to nie sú budovy, mali by to byť pekné cesty, mestská zeleň, sociálna pomoc, životné prostredie, kvalita života.
Všetci dobre vieme, že význam komunálnej politiky v posledných rokoch rastie a rieši sa stále viac a viac kompetencií a za takýchto okolností len tak lusknúť prstami a bez akejkoľvek diskusie zo dňa na deň zobrať samosprávam stámilióny eur, s ktorými počítala, to rozhodne nie je zodpovedná politika, ale tak trocha blamáž.
Viem sa vcítiť do toho, aké ťažké je čeliť kríze. Viem sa vcítiť do toho, aké je ťažké zostavovať rozpočet, keď nestačia príjmy. Samosprávy sú totiž na tom ešte ďaleko horšie.
Problém je, že takéto argumenty nemožno zneužívať na to, aby sa minister ultimatívne rozhodol, že raz za dva mesiace sa menia pravidlá hry pre rozpočty samospráv na celom Slovensku. Jedna vec je viesť diskusiu o daňovom mixe, druhá vec je ju autoritatívne zavádzať. Tu totiž nejde o hľadanie trvalo udržateľného riešenia. Toto je proste len, ako som už spomínal, presúvanie problémov na nižšie úrovne, na samosprávu. Ak sa chceme na daňový mix pozerať ako na skutočné riešenie, tak o ňom začnime diskutovať a hľadať také riešenia, ktoré sú akceptovateľné aj pre samosprávu a určiť si ich časové rámce, ktoré sú aj realizovateľné na to, aby sa nejaké zmeny mohli udiať.
Ak je daňový mix iba spôsob, ako sanovať aktuálne problémy štátneho rozpočtu, potom je to nešťastné riešenie. A takéto riešenie nemôže nikto z nás podporiť, nikto kto fandí demokracii, finančnej zodpovednosti a rozvoju miest a dedín.
Som presvedčený o tom, že ak tento návrh prejde, celé Slovensko sa zo dňa na deň zastaví. Vrátime sa o niekoľko rokov dozadu, pretože všetko, na čom sme krok za krokom dlhé roky pracovali a všetky naše plány rozvoja môžme hodiť do koša.
Minister financií často hovorí o zodpovednosti. Ak toto svoje riešenie považuje za zodpovedné, potom naozaj neviem, čo si pod týmto slovom predstavuje. Ubezpečujem ho však, že ako zodpovedný hospodár problémy nepresúva na iných, ale ich má riešiť. A riešenie, ktoré zdecimuje slovenskú samosprávu a vytvorí z nej nesvojprávny subjekt, nemôžeme, ako som spomínal, v žiadnom prípade podporiť.
A aby sme neostali len o takých všeobecných frázach, skúsim povedať každému poslancovi, ktorý zahlasuje za daňový mix, čo to znamená v realite napríklad z hľadiska Bratislavy. Tá finančná situácia hlavného mesta je všeobecne známa a pokiaľ sa bude aplikovať daňový mix, a zároveň zostanú v platnosti zákony, ktoré nás nútia platiť dane, či už z predaja alebo z prenájmu, mesto Bratislava na rok 2012 bude mať rozpočet, v ktorom mu bude chýbať minimálne 23 miliónov eur, ktoré nebude mať odkiaľ sanovať. Ako to riešiť, samozrejme, známe veci, ktoré ale určite žiaden dobrý hospodár nechce realizovať.
Preto by som poprosil a pridal by som sa k návrhu Petra Kažimíra, aby sme sa vrátili naspäť do pracovnej verzie tohto materiálu a diskutovali o ňom tak, aby sme prijali opatrenie, ktoré bude aj obsahovať riešenie, ktoré potrebuje samotný štát, ale zároveň to budú riešenia, ktoré budú realizovateľné aj pre samosprávy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou jediný, pán poslanec Podmanický, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec Stromček opäť zdôraznil, že základný problém tohto zákona je, že je prijímaný bez diskusie, je prijímaný ako diktát. Ja zacitujem z jedného uznesenia z predsedníctva ZMOS-u, podľa ktorého tento návrh je predložený nielen bez diskusie, ale aj bez akejkoľvek analýzy dopadov na občanov miest a obcí.
Zástupcovia miest a obcí aj preto považujú zámer za útok na princípy samosprávnosti a parametre fiškálnej decentralizácie.
Ja si myslím, že samosprávy sú dosť seriózny partner na to, aby s nimi vláda mohla v prípade krízových situácií diskutovať.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami pri prijímaní eura a našiel sa konsenzus.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami v roku 2009, keď sa objavili prvé príznaky krízy, a tie samosprávy sa k tomu postavili zodpovedne a myslím si, že aj chápavo. Tak myslím si, že aj teraz keby pán minister diskutoval so samosprávami, viem si predstaviť, že by sa našiel kompromis, ktorý by bol akceptovateľný aj pre samosprávy.
Takýto kompromis by mohol byť posun z 3 percent na povedzme 10 percent. Ale diktátom povedať, že budúci rok samosprávy dostanú o 3 percentá viac, hoci podľa predchádzajúceho zákona mali dostať 18 percent, tak to je nezodpovedné a pochopiteľne, pochopiteľne to vyvoláva tvrdú a zúrivú reakciu. A tá tvrdá a zúrivá reakcia sa odrazí nielen v tom, že samosprávy budú informovať, kto je skutočný vinník znižovania finančných prostriedkov v samospráve, ale prejaví sa aj tým, že samosprávy budú maximálne zdaňovať napríklad štátne podniky na ich území.