24. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:38 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Pán poslanec, chcem podporiť tú časť vystúpenia, kde hovoríš, aký to bude mať naozaj nedozierny dopad na obce a bude to, samozrejme, rozdielne od väčších, menších a možno veľkými mestami, ten dopad bude rôzny. Ja len poviem príklad. Máme niekoľko obcí, v Turci napríklad, kde je počet obyvateľov okolo sto, stodvadsať, stopäťdesiat. Dnes tie obce majú problém vôbec napĺňať tie základné kompetencie, vitálne kompetencie na to, aby žili. Ja nehovorím, že je to v poriadku v súčasnosti. Ale ak ideme robiť nejakú zmenu mixu, tak je potrebné aj toto posúdiť a povedať, čo ideme robiť ďalej. V každom prípade, povedzme si jasne otázku, to si myslím, že pán poslanec si jasne povedal. Chcete, aby sme poskytovali sociálne služby? Určite áno. Treba sa o ľudí postarať, na to ale potrebujeme peniaze. Chcete, aby sme opravovali cesty? Samozrejme, pretože chceme, aby bola mobilita pracovnej sily. Na to potrebujeme peniaze. Chcete, aby sme prispievali na sociálne zľavy prímestskej autobusovej doprave? Samozrejme, ale musíme mať na to finančné prostriedky. Chceme, aby nemocnice sa ako-tak rozvíjali pri tom mizériu, kde sa nachádzame? Áno, ale na to potrebujeme mať peniaze. Ale nie to, ako pán minister nazval, že ide o malé doladenie systémov. Ak je malé doladenie systému zobrať samospráve 248 miliónov eur, tak ja hovorím, že to nie je malé doladenie, to je jednoducho snaha zlikvidovať samosprávu a dostať ju naozaj do úzkych.
Autorizovaný
Vystúpenia
11:44
Vystúpenie v rozprave 11:44
Juraj BlanárMilan Hort, podpredseda NR SR
Pán kolega, pán minister poprosil o dvojminútovú, dvojminútové uvoľnenie z rokovania, lebo má tiež...
Milan Hort, podpredseda NR SR
Pán kolega, pán minister poprosil o dvojminútovú, dvojminútové uvoľnenie z rokovania, lebo má tiež svoje potreby.
Nech sa páči, ale už je tu, môžte začať.
Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Samozrejme, v poriadku, ďakujem pekne. Chcel som vás osloviť a aby ste počuli všetko, čo chcem povedať, takže, vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som na úvod povedal to zásadné posolstvo, ktoré cítim pri predkladaní tohto zákona. Toto nie je úprimná snaha stabilizovať príjmy samosprávy, obcí a miest a krajov. Toto nie je úprimná snaha dať nejaký podiel na samosprávu v súvislosti s krízou, ktorá tu v súčasnosti prebieha. Toto je nič iné, iba vytvorenie narýchlokvaseného nástroja, mixu daní, ako zobrať samospráve peniaze. Toto je holá pravda, to, o tom, čo dnes prerokúvame teraz v prvom čítaní.
Pán minister na úvod pri predkladaní tohto zákona hovoril o tom, že je spokojný, ako sa vytvorila fiškálna decentralizácia počas druhej Dzurindovej vlády. Dokonca vyjadril také presvedčenie, že medzi riadkami som cítil, že je naň pyšný, ako to celé sa urobilo. Urobili to vaši kolegovia a zrejme aj ostatní pod vaším riadením, pán minister. Na záver ste ale zároveň povedali, že je to núdzový trend vo vývoji tejto dane a je potrebné tento trend jednoducho zmeniť. Čiže ste popreli to, čo ste na začiatku povedali, že v podstate je to celé dobre. Keby to bol úprimný krok na to, stabilizovať tie dane, aby naozaj nemali taký veľký výkyv počas krízy, tak určite by sa to robilo komplexne, pri posudzovaní všetkého, čo s tým súvisí. To znamená aj problémami, ktoré majú obce a mestá, ale aj s realitami, ktoré majú samosprávne kraje, ale to sa v súčasnosti neudialo.
Ten postup bol taký, že 26. 7. 2011 sme boli všetci informovaní od ministerstva financií o časti kapitoly rozpočtu, štátneho rozpočtu verejnej správy, kde sa povedalo, že za samosprávne kraje bude príjem v budúcom roku 472 miliónov eur. Zrazu o šestnásť dní, pritom nikto nespomínal žiadnu novelu týkajúcu sa mixu daní, vôbec nikto to nespomínal. O šestnásť dní prišiel návrh, že bude sa robiť mix daní. To znamená, niečo, čo sa malo vytvárať naozaj na základe dopadových štúdií, na základe porovnania toho, čo robíme s kompetenciami, čo všetko musíme robiť, aby sme vedeli, aké finančné prostriedky na to budeme potrebovať, tak namiesto toho sa urobil mix daní, vzorec, pretože sa zistilo, že chýba v štátnom rozpočte 250 miliónov eur.
Tak sa pripravila a teraz, pán minister, berte to už ako zľudovelý nástroj pomenovania tejto dane, pretože je to pomenovanie, ktoré prinášame z obcí a miest, Miklošova daň, takzvaný mix daní, ktorý má zobrať peniaze samosprávnym krajom a obciam a mestám.
Pán minister, okrem toho, že nakladáte na samosprávu neustále viac a viac, nedávate žiadne finančné prostriedky, prídete ešte s tým, že zoberiete finančné prostriedky. Prečo dodnes nebolo zrušené tak, ako sľúbila pani predsedníčka vlády, pani Radičová, na stretnutí miest a obcí v Štrbe z predaja a nájmu daň, ktorú musia platiť samosprávy? Prečo to dodnes nebolo urobené? Nuž preto, lebo neboli ste na to pripravení. Paradoxom je, mimochodom, dámy a páni, že štátny majetok, ktorý sa prenajíma, z toho štátneho majetku nemusí štát platiť žiadne dane. Čo je tu za rovnováha? Takto sa správa štát ku samospráve? Určite nie.
Poviem vám zopár čísel, vážené dámy a páni, pretože zrejme budeme o tom hovoriť aj v druhom čítaní, podľa odhodlania pravicovej koalície, ktorá tu dnes ešte stále sedí. V roku 2008, budem hovoriť teraz za samosprávne kraje, pretože patrí sa povedať aj za túto samosprávu, ktorá významne poskytuje mnohé kompetencie pre obyvateľov v kraji, v roku 2008 bol príjem 427 miliónov eur, v 2009 - 403, 2010 - 337 tisíc, 2011 je odhad, že to bude 398 a pôvodný návrh, ktorý mal byť, ktorý, mimochodom, odhadovalo ministerstvo, mal byť 472. Návrh, ktorý predkladáte, je 470 a podľa toho, čo, ako sa to vyvíja, tak to bude ešte menej. Pre vašu informáciu, tu bude menej dovedna pre samosprávne kraje za roky 12, 13, 14 mínus 214 miliónov eur, celkovo za mestá a obce a samosprávne kraje 857 miliónov eur.
A teraz, dajme si na jednu misku váh to, čo nás čaká, samosprávy a na druhú misku, aké máme na to finančné prostriedky. A, pán minister, to nie je o žiadnych sľuboch, ktoré ste hovorili vo vašom vystúpení, že chápete, že volení zástupcovia samosprávy dali nejaké sľuby. Dnes je to už len o holom napĺňaní kompetencií, ktoré musíme zo zákona my urobiť. My ich musíme urobiť bez ohľadu na to, či finančné prostriedky máme alebo nemáme. Ako to chceme robiť? Budú na nás podávať trestné oznámenia obyvatelia za to, že nemáme finančné prostriedky? Toto nie je úprimná snaha, pán minister, dôjsť k dohode so samosprávou. Je to len, je to len prístup, ako chcete zobrať finančné prostriedky samospráve a nechať všetky tie nepopulárne opatrenia na pleciach ľudí, namiesto toho, aby ste vyrubili poriadnu daň na banky a finančné inštitúcie.
Vážený pán minister, samosprávne kraje majú mnohé veci nedoriešené. Vy veľmi dobre viete, že financovanie sociálnych služieb je pred kolapsom. Vy veľmi dobre viete, že ste tu v tejto Národnej rade predkladali návrh, ktorý pri transformácii nemocníc nepočíta s oddlžením nemocníc samosprávnych krajov. Vy veľmi dobre viete, že opatrenia, ako som spomínal, zdaňovanie prenájmov a predajov, i keď to nie je veľká suma, ale samozrejme, je to tiež suma, ktorá nám odoberá peniaze, prešli v tejto Národnej rade a dnes idete hovoriť o nejakom trojpercentnom náraste. Práve naopak, hovoríte o tom, ako pokračovať v dehonestácii práci priamo volených zástupcov samosprávy. A to je odpoveď aj na kolegov, ktorí mali pripomienky vo faktických poznámkach, že je tu nejaký konflikt záujmov. Viete, všetci tí, ktorí sú v samospráve, či už je to župan alebo starosta, alebo primátor, sú priamo volení poslanci alebo primátori, alebo župani. To znamená, dostávajú priamo hlasy od ľudí a koľko ich získajú, podľa toho sú zvolení, na rozdiel od vás, ktorí tu sedíte a sedíme, stačí, že sa dohodnete so svojím, možno, šéfom alebo neviem s kým, alebo so svojou organizáciou, dá vás na zvoliteľné miesto a ste tu. V živote ste neboli v samospráve a neviete, čo je život samosprávy. A ak by nás mal zastupovať pán Pado, tak musím povedať, že samospráva by veľmi zle dopadla.
Pán minister, dovolím si podporiť návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Petrák za celý poslanecký klub SMER - sociálna demokracia, aby o tomto návrhu sa ďalej nerokovalo, pretože tento návrh nie je úprimný, tento návrh je len nástrojom, aby ste za neschopnosť preniesť ťarchu krízy na tých, ktorí majú dostatok peňazí, to znamená banky, finančné inštitúcie, preniesli na samosprávy a ergo tým preniesli na obyvateľov, ktorí žijú v samosprávach, v obciach, mestách a v krajoch. Preto vás vyzývam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podporte tento návrh pána poslanca Petráka a dajme priestor na to, aby sme seriózne začali rokovať o tom, aká bude fiškálna decentralizácia aj mixu daní, či to bude 13 alebo 14, alebo 15 percent, aby to naozaj spĺňalo kritériá, ktoré tu boli spomínané. Keď je kompetencia, s tou kompetenciou musia ísť aj finančné prostriedky. V opačnom prípade to jednoducho nebudeme môcť zvládnuť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
18.10.2011 o 11:44 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, bol by som veľmi rád, keby na stoličke predkladateľa bol aj pán minister, aby som ho mohol osloviť a aby si mohol vypočuť všetky tie moje pripomienky k tomuto zákonu, pán predsedajúci.
Milan Hort, podpredseda NR SR
Pán kolega, pán minister poprosil o dvojminútovú, dvojminútové uvoľnenie z rokovania, lebo má tiež svoje potreby.
Nech sa páči, ale už je tu, môžte začať.
Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Samozrejme, v poriadku, ďakujem pekne. Chcel som vás osloviť a aby ste počuli všetko, čo chcem povedať, takže, vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som na úvod povedal to zásadné posolstvo, ktoré cítim pri predkladaní tohto zákona. Toto nie je úprimná snaha stabilizovať príjmy samosprávy, obcí a miest a krajov. Toto nie je úprimná snaha dať nejaký podiel na samosprávu v súvislosti s krízou, ktorá tu v súčasnosti prebieha. Toto je nič iné, iba vytvorenie narýchlokvaseného nástroja, mixu daní, ako zobrať samospráve peniaze. Toto je holá pravda, to, o tom, čo dnes prerokúvame teraz v prvom čítaní.
Pán minister na úvod pri predkladaní tohto zákona hovoril o tom, že je spokojný, ako sa vytvorila fiškálna decentralizácia počas druhej Dzurindovej vlády. Dokonca vyjadril také presvedčenie, že medzi riadkami som cítil, že je naň pyšný, ako to celé sa urobilo. Urobili to vaši kolegovia a zrejme aj ostatní pod vaším riadením, pán minister. Na záver ste ale zároveň povedali, že je to núdzový trend vo vývoji tejto dane a je potrebné tento trend jednoducho zmeniť. Čiže ste popreli to, čo ste na začiatku povedali, že v podstate je to celé dobre. Keby to bol úprimný krok na to, stabilizovať tie dane, aby naozaj nemali taký veľký výkyv počas krízy, tak určite by sa to robilo komplexne, pri posudzovaní všetkého, čo s tým súvisí. To znamená aj problémami, ktoré majú obce a mestá, ale aj s realitami, ktoré majú samosprávne kraje, ale to sa v súčasnosti neudialo.
Ten postup bol taký, že 26. 7. 2011 sme boli všetci informovaní od ministerstva financií o časti kapitoly rozpočtu, štátneho rozpočtu verejnej správy, kde sa povedalo, že za samosprávne kraje bude príjem v budúcom roku 472 miliónov eur. Zrazu o šestnásť dní, pritom nikto nespomínal žiadnu novelu týkajúcu sa mixu daní, vôbec nikto to nespomínal. O šestnásť dní prišiel návrh, že bude sa robiť mix daní. To znamená, niečo, čo sa malo vytvárať naozaj na základe dopadových štúdií, na základe porovnania toho, čo robíme s kompetenciami, čo všetko musíme robiť, aby sme vedeli, aké finančné prostriedky na to budeme potrebovať, tak namiesto toho sa urobil mix daní, vzorec, pretože sa zistilo, že chýba v štátnom rozpočte 250 miliónov eur.
Tak sa pripravila a teraz, pán minister, berte to už ako zľudovelý nástroj pomenovania tejto dane, pretože je to pomenovanie, ktoré prinášame z obcí a miest, Miklošova daň, takzvaný mix daní, ktorý má zobrať peniaze samosprávnym krajom a obciam a mestám.
Pán minister, okrem toho, že nakladáte na samosprávu neustále viac a viac, nedávate žiadne finančné prostriedky, prídete ešte s tým, že zoberiete finančné prostriedky. Prečo dodnes nebolo zrušené tak, ako sľúbila pani predsedníčka vlády, pani Radičová, na stretnutí miest a obcí v Štrbe z predaja a nájmu daň, ktorú musia platiť samosprávy? Prečo to dodnes nebolo urobené? Nuž preto, lebo neboli ste na to pripravení. Paradoxom je, mimochodom, dámy a páni, že štátny majetok, ktorý sa prenajíma, z toho štátneho majetku nemusí štát platiť žiadne dane. Čo je tu za rovnováha? Takto sa správa štát ku samospráve? Určite nie.
Poviem vám zopár čísel, vážené dámy a páni, pretože zrejme budeme o tom hovoriť aj v druhom čítaní, podľa odhodlania pravicovej koalície, ktorá tu dnes ešte stále sedí. V roku 2008, budem hovoriť teraz za samosprávne kraje, pretože patrí sa povedať aj za túto samosprávu, ktorá významne poskytuje mnohé kompetencie pre obyvateľov v kraji, v roku 2008 bol príjem 427 miliónov eur, v 2009 - 403, 2010 - 337 tisíc, 2011 je odhad, že to bude 398 a pôvodný návrh, ktorý mal byť, ktorý, mimochodom, odhadovalo ministerstvo, mal byť 472. Návrh, ktorý predkladáte, je 470 a podľa toho, čo, ako sa to vyvíja, tak to bude ešte menej. Pre vašu informáciu, tu bude menej dovedna pre samosprávne kraje za roky 12, 13, 14 mínus 214 miliónov eur, celkovo za mestá a obce a samosprávne kraje 857 miliónov eur.
A teraz, dajme si na jednu misku váh to, čo nás čaká, samosprávy a na druhú misku, aké máme na to finančné prostriedky. A, pán minister, to nie je o žiadnych sľuboch, ktoré ste hovorili vo vašom vystúpení, že chápete, že volení zástupcovia samosprávy dali nejaké sľuby. Dnes je to už len o holom napĺňaní kompetencií, ktoré musíme zo zákona my urobiť. My ich musíme urobiť bez ohľadu na to, či finančné prostriedky máme alebo nemáme. Ako to chceme robiť? Budú na nás podávať trestné oznámenia obyvatelia za to, že nemáme finančné prostriedky? Toto nie je úprimná snaha, pán minister, dôjsť k dohode so samosprávou. Je to len, je to len prístup, ako chcete zobrať finančné prostriedky samospráve a nechať všetky tie nepopulárne opatrenia na pleciach ľudí, namiesto toho, aby ste vyrubili poriadnu daň na banky a finančné inštitúcie.
Vážený pán minister, samosprávne kraje majú mnohé veci nedoriešené. Vy veľmi dobre viete, že financovanie sociálnych služieb je pred kolapsom. Vy veľmi dobre viete, že ste tu v tejto Národnej rade predkladali návrh, ktorý pri transformácii nemocníc nepočíta s oddlžením nemocníc samosprávnych krajov. Vy veľmi dobre viete, že opatrenia, ako som spomínal, zdaňovanie prenájmov a predajov, i keď to nie je veľká suma, ale samozrejme, je to tiež suma, ktorá nám odoberá peniaze, prešli v tejto Národnej rade a dnes idete hovoriť o nejakom trojpercentnom náraste. Práve naopak, hovoríte o tom, ako pokračovať v dehonestácii práci priamo volených zástupcov samosprávy. A to je odpoveď aj na kolegov, ktorí mali pripomienky vo faktických poznámkach, že je tu nejaký konflikt záujmov. Viete, všetci tí, ktorí sú v samospráve, či už je to župan alebo starosta, alebo primátor, sú priamo volení poslanci alebo primátori, alebo župani. To znamená, dostávajú priamo hlasy od ľudí a koľko ich získajú, podľa toho sú zvolení, na rozdiel od vás, ktorí tu sedíte a sedíme, stačí, že sa dohodnete so svojím, možno, šéfom alebo neviem s kým, alebo so svojou organizáciou, dá vás na zvoliteľné miesto a ste tu. V živote ste neboli v samospráve a neviete, čo je život samosprávy. A ak by nás mal zastupovať pán Pado, tak musím povedať, že samospráva by veľmi zle dopadla.
Pán minister, dovolím si podporiť návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Petrák za celý poslanecký klub SMER - sociálna demokracia, aby o tomto návrhu sa ďalej nerokovalo, pretože tento návrh nie je úprimný, tento návrh je len nástrojom, aby ste za neschopnosť preniesť ťarchu krízy na tých, ktorí majú dostatok peňazí, to znamená banky, finančné inštitúcie, preniesli na samosprávy a ergo tým preniesli na obyvateľov, ktorí žijú v samosprávach, v obciach, mestách a v krajoch. Preto vás vyzývam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podporte tento návrh pána poslanca Petráka a dajme priestor na to, aby sme seriózne začali rokovať o tom, aká bude fiškálna decentralizácia aj mixu daní, či to bude 13 alebo 14, alebo 15 percent, aby to naozaj spĺňalo kritériá, ktoré tu boli spomínané. Keď je kompetencia, s tou kompetenciou musia ísť aj finančné prostriedky. V opačnom prípade to jednoducho nebudeme môcť zvládnuť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
11:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:54
Rafael Rafaj(Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 11:54 hod.
Mgr.
Rafael Rafaj
Videokanál poslanca
Ďakujem pánovi županovi, že tiež sa pridal k tej kritike mixu daní. Chcem len povedať, že SNS už pred mesiacom kritizovala toto opatrenie, ktoré zaťaží občanov v obciach a mestách vo výške asi 190 miliónov eur. Ale aby som nebol len kvázi kritický, tak mám aj riešenie, pán minister, ešte stále v tejto funkcii. Začiatkom novembra má byť zvolané už tretie mimoriadne valné zhromaždenie Slovak Telekom. Kvôli čomu? Nuž, kvôli tomu, že štátny gigant Deutsche Telekom, ktorý ste urobili svojho času majoritným vlastníkom tohto slovenského striebra slovenskej ekonomiky, nám odmieta už tretí rok po sebe vyplatiť dividendy v plnej výške 258 miliónov eur. Súhlasil, pokiaľ viem, na júlovom, tom prvom rokovaní s výškou 130 miliónov. Čiže už tu máte rezervu 128 miliónov eur. A keďže ste boli takí servilní voči tlaku politiky Nemecka vo vzťahu k eurovalu, nuž požiadajte týchto priateľov Európy, že aj Slovensko je v kríze, že máme problém zaplatiť naše mestá a dane a nech teda požiada pani Merkelová svoj štátny gigant Deutsche Telekom, aby vyplatil z ich pohľadu tú smiešnu, naozaj smiešnu sumu plus 128 miliónov eur a už vám stačí zohnať iba ďalších 60 a nemusíte zdaňovať obce a mestá. A takto by sme mohli nájsť možno zdroje aj v iných, v iných oblastiach z bývalej privatizácie.
(Potlesk.)
Autorizovaný
14:10
Vystúpenie v rozprave 14:10
Peter KažimírNo, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje...
No, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje skúsenosti, či už tí, ktorí boli na strane exekutívy alebo tí, ktorí roky sa starajú o veci verejné v oblasti, v oblasti samosprávy.
Samospráva má svoje, svoje práva a svoje povinnosti, svoju zodpovednosť za životy, za každodenné životy našich ľudí. Už z princípu svojho pôsobenia má k ľuďom oveľa bližšie ako centrálna vláda. Z tohto pohľadu aj oveľa citlivejšie vníma, vníma potreby obyvateľov našich miest, obcí a regiónov. Chcem povedať, že skúsenosti, ktoré sme mali, hlavne, hlavne v, môžem hovoriť za obdobie rokov 2006 až 2010. Máme za sebou obdobie obrovských nadpríjmov, ktoré umožňoval dotyčný doterajší vzorec financovania samospráv v roku 2006, '07 a '08, ale máme za sebou aj skúsenosti v čase ekonomického ochladenia obrovského prepadu príjmov.
Dokonca máme za sebou aj tú skúsenosť, že sme, že sme na základe rokovania krízovej rady v roku 2009 sa dohodli so samosprávou na tom, že časť, o časť peňazí z titulu daní z príjmov fyzických osôb prišli. Tu len chcem naznačiť, že ten spôsob, akým sme došli k tomuto záveru, bol úplne odlišný, ako sa to deje dnes. Bolo to na základe dohody, a to je ten základný rozdiel, na ktorý chcem, na ktorý chcem poukázať. Áno, rozhodnutie v roku 2009, rozhodnutie o tom, že sme zvýšili odpočítateľnú položku a tým pádom sme znížili príjmy obcí o vyše 100 miliónov eur v danom období, bolo bolestivé pre samosprávu, ale na základe argumentov, ktoré sme obe strany položili na stôl, došlo k zhode. Došlo ku konsenzuálnemu konaniu oboch strán bez reptania, bez sťažností a dokonca aj bez, bez takých rečí, ktoré tu boli dnes uvedené v tejto Národnej rade. Ja musím, musím sa postaviť za svojich kolegov tu, ktorí tu hovorili predo mnou. Boli to všetko, boli to starostovia, boli to, boli to primátori, boli to predstavitelia vyšších územných celkov a som presvedčený, že tí ľudia neklamali. Hovorili presne to, čomu sa rozumejú, vedia rozrátať dopady nového vzorca financovania na každodenný život občanov.
Pre mňa poznámka pána poslanca Pada bola udivujúca, pretože to, čo spomenul, ja neviem, či žije v Michalovciach alebo v Košiciach, ale podľa mňa skôr žije na nejakom plávajúcom ostrove na jazere Guláška, lebo nemôže, nemôže atakovať poslancov Národnej rady, predstaviteľov samosprávy, že sú v konflikte záujmov. Oni jediní z nás naozaj vedia rozmeniť na drobné to, čo sa má udiať v Národnej rade schválením takéhoto predmetného zákona. Chcem poukázať aj na veľký obraz, o ktorom, o ktorom niekedy zabúdame hovoriť. Často kritizujeme a myslím, že je to naprieč vládam, ktoré, ktoré na Slovensku vládli, že máme formálne viacročné rozpočtovanie. Myslím si, že obce sú na tom, obce a samosprávy sú na tom oveľa lepšie ako, ako centrálna vláda a je úplne jasné, že si plánujú financovanie svojich potrieb niekoľko rokov dopredu. Ako pán minister potom v situácii, ak v podstate v októbri alebo v novembri bude prijatý takýto zákon, ktorý im zoberie 248 mil. eur, napr. na mesto Bratislava je to 13 mil. eur, vyčíslené úplne presne, ako si takéto mesto, takáto obec, ako sa má postaviť k svojim plánom, ktoré si úplne legitímne v zmysle zákona postavili na najbližšie obdobie?
Nemáte pocit, ja sa vás, pán minister, potom budem samozrejme pýtať, aký deficit samosprávy si budete, budete plánovať v rozpočte verejnej správy na budúci rok? Po..., v prípade, že, že prijímate takýto vzorec financovania? Lebo je úplne samozrejmé, že obce, ktorým zoberiete peniaze, a nie sú zadlžené a majú možnosti v rámci, v rámci svojich rozpočtových zákonov sa dofinancovať z úverov, že tak urobia. A viete, že to je ten problém, že obce nežijú v ESA metodike, v metodike časovo rozlíšených výdavkov a viete, že nám to, viete, že nám to, nám, centrálnej vláde, parlamentu to robí problém z hľadiska, z hľadiska záverečného deficitu. Ja, samozrejme, by som očakával väčšiu aktivitu z hľadiska ministerstva financií napr. v oblasti reportingu. Je stará známa vec, že každý minister financií, či je modrý, červený alebo zelený, je na konci roka zelený z toho, že je plný očakávania toho, ako skončilo financovanie samospráv. A možno už nie každý vie, že sa to dozvie najskôr vo februári nasledujúceho roku. Čiže to sú oblasti, ktorým by som podľa, podľa mňa, podľa mňa by sa centrálna vláda mala venovať práve tejto problematike, aby rozpočtové správanie samospráv bolo vypočítateľnejšie, aby reportovanie na centrálnu úroveň bolo, bolo de facto online alebo, aby bolo aktuálne, aby sa, aby sa prípadné, prípadné deficity za, dali, dali očakávať, anticipovať a aby sa s nimi dalo rátať aj z hľadiska realizácie rozpočtu v danom, v danom roku. Obávam sa, že ten návrh, ktorý je dnes na stole, samozrejme, ide, ide proti tejto myšlienke, pretože opakujem, ak vykastrujete, vyrežete zo dňa na deň de facto štvrť miliardy eur z financovania samospráv, je úplne logické, že tie samosprávy zareagujú z časti na základe vašich receptov, to znamená, budú musieť zvýšiť svoje originálne príjmy, ale z časti to urobia na úkor cudzích zdrojov, a tu sa dostávame do oblasti opäť neznámej, a to do oblasti, akým, akým dielom prispejú samosprávy k výslednému deficitu napr. budúceho, budúceho roka.
Nemám pocit, že dávate týmto zákonom a vzorcom financovania na túto otázku odpoveď. Budem sa vás, samozrejme, pýtať aj, ako si myslíte, ako by si mali vyššie územné celky dofinancovať rozpočtovú dieru. Ich jediný originálny príjem sú dane z motorových vozidiel. Takže aký, akú majú oni ďalšiu možnosť, aby, aby si skoro 60-miliónový výpadok dofinancovali? Opäť, opäť tá možnosť pri rozbehnutých programoch, pri čerpaní eurofondov, pri problémoch s predfinancovaním, problémoch s preplácaním dane z pridanej hodnoty budú musieť siahnuť na cudzie zdroje.
No, k celkovému zákonu, je v prvom čítaní a pri danom, v danom stave poznania vecí, musím povedať, že tento návrh zákona je zdrapom papiera, pretože je tu hlasne avizované to, že superhrubá mzda nebude. Tento vzorec financovania je postavený na superhrubej mzde. To znamená, percentá, ktoré prideľujete samospráve, nie sú dnes reálne. Druhým dôvodom, prečo je to zdrap papiera je, je to, že všetci neradi, ale akceptujeme tú realitu, že začiatkom novembra bude nová prognóza rastu hrubého domáceho produktu, a nie je žiadny dôvod si myslieť, že tá prognóza bude lepšia. Všetci priznávame a pripúšťame, že bude oveľa horšia, z tohto pohľadu aj, aj plánovaný nárast podľa pôvodného vzorca o 18 percent, bohužiaľ, zrejme nebude realitou, ale ani vami sľubovaný nárast o 3 percentá podľa tohto vzorca nebude realitou.
Pán minister, včera sedel, sedeli členovia finančného, rozpočtového výboru s predstaviteľmi samospráv kvôli téme zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tomto stretnutí boli zástupcovia SDKÚ a KDH a na vlastné oči a uši videli a počuli, aký je názor, názor predstaviteľov samospráv vyšších územných celkov, ale aj ZMOS-u na tento zákon. Je úplne prirodzené, že ak sa rozprávame, a zatiaľ sa naozaj konštruktívne rozprávame, o návrhu tohto ústavného zákona, je prirodzené, že chceme, aby mal dosah aj na rozpočtové, zodpovedné správanie samospráv. Ale včera sme dostali úplne jasnú odpoveď. Ak im opäť v rozpore s programovým rozpočtovaním, v rozpore s vypočítateľnosťou príjmov, a teraz nemyslím vypočítateľnosť z hľadiska skutočnej reality, v ktorej sa ekonomika nachádza, ale z hľadiska právnej istoty, legislatívneho vývoja, ak im, ak im meníme, ak vláda mení a parlament mení spôsob financovania diktátom, tak nie sú ochotní a schopní takúto zodpovednosť znášať. Opäť, naopak, upozorňujú úplne realisticky, že, že takýto spôsob financovania bez dohody má negatívny dopad na zadlžovanie samospráv, alebo bude mať negatívny dopad. Tak sa budeme musieť rozhodnúť, akou cestou ísť. Ja som poukázal na to, že rozdiel medzi nami v téme financovania samospráv je v tom, že my sme sa snažili o dohodu a my sme aj tú dohodu dosiahli. Je pravdou, že následne v tých najťažších rokoch predstavitelia samosprávy asi nie v dobrom spomínajú na jar 2010, keď prepad príjmov bol rádovo v desiatkach percentách, keď štát musel pomôcť a nesystémovo poskytol finančné injekcie. Bolo to rádovo raz 100 miliónov, potom 30 miliónov eur a následne už aj vaša vláda poskytla cca 40 miliónov eur, tuším, samosprávam. Bolo to v roku 2010 s istým, s istým úškrnkom musím povedať, že chápal som vtedy vaše, vaše konanie tak, že jasné, bez problémov ste samosprávu dotankovali ďalšími desiatkami miliónmi eur, pretože ten deficit z hľadiska verejného vnímania išiel na náš vrub. Čiže bez problémov ste vtedy tú samosprávu dotankovali.
Teraz im úplne v rozpore, v rozpore s tým, čo bolo im sľubované, beriete. To, čo včera na finančnom a rozpočtovom výbore počuli aj predstavitelia koalície, bolo aj to, pán minister, a na to asi nebudete môcť byť hrdý, je vyhlásenie predstaviteľov samosprávy, že, že boli oklamaní. A to tu hovorili moji kolegovia, to, čo sa dialo pri východiskách rozpočtu, to, o čom boli ubezpečovaní v júli, a to, čo sa potom následne stalo pri legislatívnom procese v auguste. Ak hovoríte, že intenzívne diskutujete so samosprávami, nie je to pravda. Vy im diktujete a jedným z dôvodov, tak to vnímam ja, prečo sa schádza mimoriadny snem ZMOS-u, je práve spôsob, spôsob komunikácie, ktorý ste zvolili. Ja chápem že tých 248 mil. eur potrebujete do príjmu štátneho rozpočtu, i keď nechápem, ako taký veľmajster v šetrení, ako ste, pán minister, vy a ako ste sa vždycky prezentovali, základný pilier konsolidácie na budúci rok pozostáva práve z peňazí, ktoré dodnes patria samosprávam. Lebo neexistuje, a možno, možno sa mýlim, ale opravte ma, neexistuje žiadne iné opatrenie, v takomto finančnom objeme, ktoré by vyšlo z dielne vlády alebo vládneho, resp. podľa mňa teraz bezvládneho zoskupenia, žiadne iné opatrenie v rádovo, v takomto objeme financií.
Takže po tom všetkom, čo som povedal, po tom všetkom, čo som počul od zástupcov samospráv, je vhodné, a to je môj procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť návrh tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie. A na dopracovanie preto, lebo som presvedčený, že samosprávy sú schopné a ochotné zodpovedne znášať, samozrejme, osud, osud krajiny v týchto ťažkých časoch, čo dokázali aj v minulosti a dokazujú to svojou každodennou prácou, i keď, pán minister, viete, tak ako ste uvádzali daňovú odvodovú reformu veľmi, veľmi nepekným vyjadrením, uvádzali ste ju spôsobom tým, že živnostníci žijú na úkor zamestnancov, prepáčte ak som to parafrázoval, ale tá podstata, ten duch tam bol z hľadiska ich príspevku do sociálneho systému, takisto túto zmenu uvádzate slovami, že nielen štát, ale aj samosprávy musia šetriť. Chcem vám pripomenúť vaše slová z predvolebnej kampane v roku 2010, keď ste bičovali nás za to, že vláda nešetrí, ale samosprávy šetria. Veľmi dobre si na to pamätám. Šetrili vtedy, šetria aj dnes, lebo musia, majú oveľa menej prostriedkov ako v minulosti a ja mám stále pocit, podľa toho, čo som počul, že sú ochotní aj počúvať, ale musíte sa s nimi rozprávať.
Náš postoj k tomu je taký, že my sme schopní podporiť zmeny, spôsoby, spôsob financovania samospráv, ale len na základe zhody s predstaviteľmi samosprávy, aj vyšších územných celkov, aj obcí, aj miest.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
18.10.2011 o 14:10 hod.
Ing.
Peter Kažimír
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, som posledný z tých, ktorý by povedal, že spôsob financovania samosprávy je úplne v poriadku a nedá sa ďalej zmeniť. Pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril o superosvedčených výsledkoch fiškálnej decentralizácie, hovoril dokonca aj o veľmi intenzívnom dialógu so samosprávou pri príprave terajšieho návrhu zákona.
No, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje skúsenosti, či už tí, ktorí boli na strane exekutívy alebo tí, ktorí roky sa starajú o veci verejné v oblasti, v oblasti samosprávy.
Samospráva má svoje, svoje práva a svoje povinnosti, svoju zodpovednosť za životy, za každodenné životy našich ľudí. Už z princípu svojho pôsobenia má k ľuďom oveľa bližšie ako centrálna vláda. Z tohto pohľadu aj oveľa citlivejšie vníma, vníma potreby obyvateľov našich miest, obcí a regiónov. Chcem povedať, že skúsenosti, ktoré sme mali, hlavne, hlavne v, môžem hovoriť za obdobie rokov 2006 až 2010. Máme za sebou obdobie obrovských nadpríjmov, ktoré umožňoval dotyčný doterajší vzorec financovania samospráv v roku 2006, '07 a '08, ale máme za sebou aj skúsenosti v čase ekonomického ochladenia obrovského prepadu príjmov.
Dokonca máme za sebou aj tú skúsenosť, že sme, že sme na základe rokovania krízovej rady v roku 2009 sa dohodli so samosprávou na tom, že časť, o časť peňazí z titulu daní z príjmov fyzických osôb prišli. Tu len chcem naznačiť, že ten spôsob, akým sme došli k tomuto záveru, bol úplne odlišný, ako sa to deje dnes. Bolo to na základe dohody, a to je ten základný rozdiel, na ktorý chcem, na ktorý chcem poukázať. Áno, rozhodnutie v roku 2009, rozhodnutie o tom, že sme zvýšili odpočítateľnú položku a tým pádom sme znížili príjmy obcí o vyše 100 miliónov eur v danom období, bolo bolestivé pre samosprávu, ale na základe argumentov, ktoré sme obe strany položili na stôl, došlo k zhode. Došlo ku konsenzuálnemu konaniu oboch strán bez reptania, bez sťažností a dokonca aj bez, bez takých rečí, ktoré tu boli dnes uvedené v tejto Národnej rade. Ja musím, musím sa postaviť za svojich kolegov tu, ktorí tu hovorili predo mnou. Boli to všetko, boli to starostovia, boli to, boli to primátori, boli to predstavitelia vyšších územných celkov a som presvedčený, že tí ľudia neklamali. Hovorili presne to, čomu sa rozumejú, vedia rozrátať dopady nového vzorca financovania na každodenný život občanov.
Pre mňa poznámka pána poslanca Pada bola udivujúca, pretože to, čo spomenul, ja neviem, či žije v Michalovciach alebo v Košiciach, ale podľa mňa skôr žije na nejakom plávajúcom ostrove na jazere Guláška, lebo nemôže, nemôže atakovať poslancov Národnej rady, predstaviteľov samosprávy, že sú v konflikte záujmov. Oni jediní z nás naozaj vedia rozmeniť na drobné to, čo sa má udiať v Národnej rade schválením takéhoto predmetného zákona. Chcem poukázať aj na veľký obraz, o ktorom, o ktorom niekedy zabúdame hovoriť. Často kritizujeme a myslím, že je to naprieč vládam, ktoré, ktoré na Slovensku vládli, že máme formálne viacročné rozpočtovanie. Myslím si, že obce sú na tom, obce a samosprávy sú na tom oveľa lepšie ako, ako centrálna vláda a je úplne jasné, že si plánujú financovanie svojich potrieb niekoľko rokov dopredu. Ako pán minister potom v situácii, ak v podstate v októbri alebo v novembri bude prijatý takýto zákon, ktorý im zoberie 248 mil. eur, napr. na mesto Bratislava je to 13 mil. eur, vyčíslené úplne presne, ako si takéto mesto, takáto obec, ako sa má postaviť k svojim plánom, ktoré si úplne legitímne v zmysle zákona postavili na najbližšie obdobie?
Nemáte pocit, ja sa vás, pán minister, potom budem samozrejme pýtať, aký deficit samosprávy si budete, budete plánovať v rozpočte verejnej správy na budúci rok? Po..., v prípade, že, že prijímate takýto vzorec financovania? Lebo je úplne samozrejmé, že obce, ktorým zoberiete peniaze, a nie sú zadlžené a majú možnosti v rámci, v rámci svojich rozpočtových zákonov sa dofinancovať z úverov, že tak urobia. A viete, že to je ten problém, že obce nežijú v ESA metodike, v metodike časovo rozlíšených výdavkov a viete, že nám to, viete, že nám to, nám, centrálnej vláde, parlamentu to robí problém z hľadiska, z hľadiska záverečného deficitu. Ja, samozrejme, by som očakával väčšiu aktivitu z hľadiska ministerstva financií napr. v oblasti reportingu. Je stará známa vec, že každý minister financií, či je modrý, červený alebo zelený, je na konci roka zelený z toho, že je plný očakávania toho, ako skončilo financovanie samospráv. A možno už nie každý vie, že sa to dozvie najskôr vo februári nasledujúceho roku. Čiže to sú oblasti, ktorým by som podľa, podľa mňa, podľa mňa by sa centrálna vláda mala venovať práve tejto problematike, aby rozpočtové správanie samospráv bolo vypočítateľnejšie, aby reportovanie na centrálnu úroveň bolo, bolo de facto online alebo, aby bolo aktuálne, aby sa, aby sa prípadné, prípadné deficity za, dali, dali očakávať, anticipovať a aby sa s nimi dalo rátať aj z hľadiska realizácie rozpočtu v danom, v danom roku. Obávam sa, že ten návrh, ktorý je dnes na stole, samozrejme, ide, ide proti tejto myšlienke, pretože opakujem, ak vykastrujete, vyrežete zo dňa na deň de facto štvrť miliardy eur z financovania samospráv, je úplne logické, že tie samosprávy zareagujú z časti na základe vašich receptov, to znamená, budú musieť zvýšiť svoje originálne príjmy, ale z časti to urobia na úkor cudzích zdrojov, a tu sa dostávame do oblasti opäť neznámej, a to do oblasti, akým, akým dielom prispejú samosprávy k výslednému deficitu napr. budúceho, budúceho roka.
Nemám pocit, že dávate týmto zákonom a vzorcom financovania na túto otázku odpoveď. Budem sa vás, samozrejme, pýtať aj, ako si myslíte, ako by si mali vyššie územné celky dofinancovať rozpočtovú dieru. Ich jediný originálny príjem sú dane z motorových vozidiel. Takže aký, akú majú oni ďalšiu možnosť, aby, aby si skoro 60-miliónový výpadok dofinancovali? Opäť, opäť tá možnosť pri rozbehnutých programoch, pri čerpaní eurofondov, pri problémoch s predfinancovaním, problémoch s preplácaním dane z pridanej hodnoty budú musieť siahnuť na cudzie zdroje.
No, k celkovému zákonu, je v prvom čítaní a pri danom, v danom stave poznania vecí, musím povedať, že tento návrh zákona je zdrapom papiera, pretože je tu hlasne avizované to, že superhrubá mzda nebude. Tento vzorec financovania je postavený na superhrubej mzde. To znamená, percentá, ktoré prideľujete samospráve, nie sú dnes reálne. Druhým dôvodom, prečo je to zdrap papiera je, je to, že všetci neradi, ale akceptujeme tú realitu, že začiatkom novembra bude nová prognóza rastu hrubého domáceho produktu, a nie je žiadny dôvod si myslieť, že tá prognóza bude lepšia. Všetci priznávame a pripúšťame, že bude oveľa horšia, z tohto pohľadu aj, aj plánovaný nárast podľa pôvodného vzorca o 18 percent, bohužiaľ, zrejme nebude realitou, ale ani vami sľubovaný nárast o 3 percentá podľa tohto vzorca nebude realitou.
Pán minister, včera sedel, sedeli členovia finančného, rozpočtového výboru s predstaviteľmi samospráv kvôli téme zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tomto stretnutí boli zástupcovia SDKÚ a KDH a na vlastné oči a uši videli a počuli, aký je názor, názor predstaviteľov samospráv vyšších územných celkov, ale aj ZMOS-u na tento zákon. Je úplne prirodzené, že ak sa rozprávame, a zatiaľ sa naozaj konštruktívne rozprávame, o návrhu tohto ústavného zákona, je prirodzené, že chceme, aby mal dosah aj na rozpočtové, zodpovedné správanie samospráv. Ale včera sme dostali úplne jasnú odpoveď. Ak im opäť v rozpore s programovým rozpočtovaním, v rozpore s vypočítateľnosťou príjmov, a teraz nemyslím vypočítateľnosť z hľadiska skutočnej reality, v ktorej sa ekonomika nachádza, ale z hľadiska právnej istoty, legislatívneho vývoja, ak im, ak im meníme, ak vláda mení a parlament mení spôsob financovania diktátom, tak nie sú ochotní a schopní takúto zodpovednosť znášať. Opäť, naopak, upozorňujú úplne realisticky, že, že takýto spôsob financovania bez dohody má negatívny dopad na zadlžovanie samospráv, alebo bude mať negatívny dopad. Tak sa budeme musieť rozhodnúť, akou cestou ísť. Ja som poukázal na to, že rozdiel medzi nami v téme financovania samospráv je v tom, že my sme sa snažili o dohodu a my sme aj tú dohodu dosiahli. Je pravdou, že následne v tých najťažších rokoch predstavitelia samosprávy asi nie v dobrom spomínajú na jar 2010, keď prepad príjmov bol rádovo v desiatkach percentách, keď štát musel pomôcť a nesystémovo poskytol finančné injekcie. Bolo to rádovo raz 100 miliónov, potom 30 miliónov eur a následne už aj vaša vláda poskytla cca 40 miliónov eur, tuším, samosprávam. Bolo to v roku 2010 s istým, s istým úškrnkom musím povedať, že chápal som vtedy vaše, vaše konanie tak, že jasné, bez problémov ste samosprávu dotankovali ďalšími desiatkami miliónmi eur, pretože ten deficit z hľadiska verejného vnímania išiel na náš vrub. Čiže bez problémov ste vtedy tú samosprávu dotankovali.
Teraz im úplne v rozpore, v rozpore s tým, čo bolo im sľubované, beriete. To, čo včera na finančnom a rozpočtovom výbore počuli aj predstavitelia koalície, bolo aj to, pán minister, a na to asi nebudete môcť byť hrdý, je vyhlásenie predstaviteľov samosprávy, že, že boli oklamaní. A to tu hovorili moji kolegovia, to, čo sa dialo pri východiskách rozpočtu, to, o čom boli ubezpečovaní v júli, a to, čo sa potom následne stalo pri legislatívnom procese v auguste. Ak hovoríte, že intenzívne diskutujete so samosprávami, nie je to pravda. Vy im diktujete a jedným z dôvodov, tak to vnímam ja, prečo sa schádza mimoriadny snem ZMOS-u, je práve spôsob, spôsob komunikácie, ktorý ste zvolili. Ja chápem že tých 248 mil. eur potrebujete do príjmu štátneho rozpočtu, i keď nechápem, ako taký veľmajster v šetrení, ako ste, pán minister, vy a ako ste sa vždycky prezentovali, základný pilier konsolidácie na budúci rok pozostáva práve z peňazí, ktoré dodnes patria samosprávam. Lebo neexistuje, a možno, možno sa mýlim, ale opravte ma, neexistuje žiadne iné opatrenie, v takomto finančnom objeme, ktoré by vyšlo z dielne vlády alebo vládneho, resp. podľa mňa teraz bezvládneho zoskupenia, žiadne iné opatrenie v rádovo, v takomto objeme financií.
Takže po tom všetkom, čo som povedal, po tom všetkom, čo som počul od zástupcov samospráv, je vhodné, a to je môj procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť návrh tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie. A na dopracovanie preto, lebo som presvedčený, že samosprávy sú schopné a ochotné zodpovedne znášať, samozrejme, osud, osud krajiny v týchto ťažkých časoch, čo dokázali aj v minulosti a dokazujú to svojou každodennou prácou, i keď, pán minister, viete, tak ako ste uvádzali daňovú odvodovú reformu veľmi, veľmi nepekným vyjadrením, uvádzali ste ju spôsobom tým, že živnostníci žijú na úkor zamestnancov, prepáčte ak som to parafrázoval, ale tá podstata, ten duch tam bol z hľadiska ich príspevku do sociálneho systému, takisto túto zmenu uvádzate slovami, že nielen štát, ale aj samosprávy musia šetriť. Chcem vám pripomenúť vaše slová z predvolebnej kampane v roku 2010, keď ste bičovali nás za to, že vláda nešetrí, ale samosprávy šetria. Veľmi dobre si na to pamätám. Šetrili vtedy, šetria aj dnes, lebo musia, majú oveľa menej prostriedkov ako v minulosti a ja mám stále pocit, podľa toho, čo som počul, že sú ochotní aj počúvať, ale musíte sa s nimi rozprávať.
Náš postoj k tomu je taký, že my sme schopní podporiť zmeny, spôsoby, spôsob financovania samospráv, ale len na základe zhody s predstaviteľmi samosprávy, aj vyšších územných celkov, aj obcí, aj miest.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
14:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:26
Ľubomír PetrákAk ste povedali, že tento návrh zákona je zdrapom papieru, tvrdili ste stopercentnú pravdu a môžme si to povedať aj na faktoch, ktoré vyplývajú z rozpočtu verejnej správy, ktorý bol schválený teraz v októbri na zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ v návrhu zákona sa hovorí o podiele výnosu daní pre obce vo výške 9,72 percenta, ak si zoberieme návrh rozpočtu schválený v októbri 2011 pred pár dňami, tak a premeníme si to na podiel na výnose daní, tak jednoduchým prepočtom sa dopracujeme k číslu 9,66. Čiže nie 9,72, ale 9,66. Ak chcete, poviem to v číslach, ak predtým mal byť, malo byť ukradnuté obciam a mestám 643 mil. eur za tri roky, tak podľa nového návrhu rozpočtu bude ukradnuté obciam a mestám 857 mil. eur, čo znamená navýšenie 214 mil. eur úplne jednoduchým krásnym ťahom, o ktorom sa ani vôbec nehovorí. Takže opätovne, ak dialóg, tak určite dialóg, ale dialóg seriózny, konštruktívny a povedať si, kam to má viesť a kto sa bude na tom akým spôsobom spolupodieľať. Toto považujem za holé zlodejstvo.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:26 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, plne s vami súhlasím, čo ste povedali, a predovšetkým sa idem podpísať pod slová, že samosprávy sú zodpovedné a vždy mali záujem sa podieľať na politike, politike štátu, pokiaľ s nimi bol vedený normálny, seriózny a konštruktívny dialóg. Nadviažem aj na slová, ktoré ste povedali, a to síce, že ten dialóg by mal byť. Ja vám chcem ukázať na číslach, ako prebieha dialóg medzi súčasnou vládou a ministerstvom financií a samosprávami dneska.
Ak ste povedali, že tento návrh zákona je zdrapom papieru, tvrdili ste stopercentnú pravdu a môžme si to povedať aj na faktoch, ktoré vyplývajú z rozpočtu verejnej správy, ktorý bol schválený teraz v októbri na zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ v návrhu zákona sa hovorí o podiele výnosu daní pre obce vo výške 9,72 percenta, ak si zoberieme návrh rozpočtu schválený v októbri 2011 pred pár dňami, tak a premeníme si to na podiel na výnose daní, tak jednoduchým prepočtom sa dopracujeme k číslu 9,66. Čiže nie 9,72, ale 9,66. Ak chcete, poviem to v číslach, ak predtým mal byť, malo byť ukradnuté obciam a mestám 643 mil. eur za tri roky, tak podľa nového návrhu rozpočtu bude ukradnuté obciam a mestám 857 mil. eur, čo znamená navýšenie 214 mil. eur úplne jednoduchým krásnym ťahom, o ktorom sa ani vôbec nehovorí. Takže opätovne, ak dialóg, tak určite dialóg, ale dialóg seriózny, konštruktívny a povedať si, kam to má viesť a kto sa bude na tom akým spôsobom spolupodieľať. Toto považujem za holé zlodejstvo.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:28
Juraj BlanárVystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:28 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Vážený pán poslanec Kažimír, chcem tú pasáž podotknúť, ktorou ste rozoberali, že ak sa má urobiť nejaká zmena, tak to musí byť urobené po naozaj konštruktívnej diskusii so samosprávou a na základe analýz, na základe podkladov, ktoré jasne povedia, či je možné za podmienok súčasného financovania, ktoré sa tu nastavuje, financovať všetky zákonom dané kompetencie, ktoré musí samospráva bez ohľadu na to, či má finančné prostriedky alebo nemá, poskytnúť obyvateľom. Toto je zásadný rozdiel medzi tým, čo robila minulá vláda a čo robí táto vláda. Áno, samospráva už v minulom volebnom období zobrala na svoje plecia dosť významný podiel v tom, že sa zvýšil daňový základ a tým pádom boli nižšie príjmy z daní fyzických osôb, ale postupne potom, po dokladovaní samosprávy boli aj dofinancovaní vládou, tak ako bolo povedané a vy, pán minister, veľmi dobre viete, že tá posledná tranža išla, že ešte za súčasnej vlády, alebo neviem, teraz nevlády pani Radičovej, kde sa dostal podiel určitý aj pre obce aj pre samosprávne kraje. Znova chcem podotknúť pri tomto, že tu nejde o seriózny prístup, ako nastaviť dane, aby boli stabilnejšie, tu ide len o to, ako nájsť nástroj, ako zobrať samospráve finančné prostriedky a zaplátať dieru v rozpočte, ale bez toho, aby sa vláda zaoberala tým, čo budú samosprávy bez finančných prostriedkov robiť. Čiže naozaj, treba o tom diskutovať komplexne, aby sme vedeli, čo všetko nás čaká za finančné prostriedky, ktoré nám od... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
Autorizovaný
14:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:30
Peter KažimírĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:30 hod.
Ing.
Peter Kažimír
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja sa ešte raz vrátim do minulosti. Včera, včera pán Turčány zo ZMOS-u, a pán poslanec Ondro Matej je svedkom, spomenul rok 2009, keď rozhodnutím vlády a výsledkom konsenzuálnej dohody naozaj bola zvýšená odpočítateľná položka pre všetkých zamestnancov a všetkých, všetkých, ktorí sú predmetom, ľudí, ktorí sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a vtedy následkom toho samospráva prišla o vyše 100 miliónov eur. A moja otázka na pána Turčányho bola ale, ale, čo sa s tými peniazmi stalo? No tie peniaze neskončili v štátnom rozpočte, tie peniaze skončili u ľudí, pretože mali vyššie čisté príjmy. Bolo to opatrenie, ktoré malo smerovať k posilneniu domácej spotreby. Ten rozdiel medzi, medzi opatrením v roku 2009 a tým, čo je teraz na stole, je v tom, že tie peniaze majú skončiť v štátnom rozpočte, beriete ich samospráve, idú do príjmov štátneho rozpočtu a na základe vášho receptu si ich samosprávy majú vybrať z vrecák opäť ľudí. Čiže to je ten rozdiel, vtedy skončili vo vreckách ľudí, pretože sa zišli čisté príjmy. Teraz, teraz sa ich disponibilné príjmy majú znížiť. Toto je rozdiel v týchto dvoch opatreniach.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:32
Vystúpenie v rozprave 14:32
Dušan BublavýKeby som nebol zainteresovaný v tejto problematike, tak by som možno takémuto návrhu aj zatlieskal. Ale som starostom obce a viem, že reálne o žiaden nárast nejde. V súčasnej platnej legislatíve je predpoklad medziročného nárastu až o 18 percent. Teda pri tejto zmene sme obce a mestá v mínuse 15 percent. Medziročný nárast 3 percentá nepokryje reálny nárast nákladov, ktoré musíme, obce, znášať, ako sú náklady na energie, sociálne služby, na školy, zdravotné zariadenia a rozvoj obce, rovnako, navyše sú zaťažené obce aj prijatými novými zákonmi, ako bol zákon o DPH, zákon o sociálnych službách, jazykový zákon, daň z príjmu, zákon o hazardných hrách, ktorý, ktorý si presunul vlastne štát príjem obcí do štátnej kasy. Tam už gambleri môžu, môžu dotovať štát. Obce nie, lebo, lebo tým pádom obce, obce vlastne podporujú hazardné hry, ale štát z nich môže mať príjem.
Teda, pán minister, tu nejde o reálny medziročný nárast, ale o tabuľkový nárast, ktorý nepokryje ani medziročnú infláciu. A pán minister, čo tých vyše štyritisíc prenesených kompetencií na samosprávu, ktoré neboli dostatočne financované a nie sú dostatočne financované.
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh tohto zákona je veľmi nešťastne načasovaný. V čase, kedy obce a mestá ledva prežívajú, kedy z posledných síl sa snažia zabezpečiť chod obcí a miest, dostávajú ďalšiu ranu pod pás vo forme tohto návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní v územnej samospráve.
Na tejto parlamentnej pôde sme si nejedenkrát vypočuli, ako vláda má záujem o podporu zamestnanosti, o podporu a rozvoj podnikateľského sektoru a aj o podporu a rozvoj samosprávy formou čerpania zdrojov z eurofondov. Ale z čoho ich budú obce a mestá spolufinancovať? Rovnako sme prijali niekoľko noviel zákonov, ktoré mali zabezpečiť prácu pre dlhodobo nezamestnaných obyvateľov. Chcem upozorniť na to, že všetky tieto projekty sa dajú uskutočniť len za predpokladu, že sa obce a mestá podieľajú finančnou spoluúčasťou. Ak obce a mestá nedostanú dostatočný prísun financií, nebudú môcť projekty, ako sú aktivačné práce či protipovodňové práce, nemôžu ich uskutočňovať. Každému rozumnému človeku je jasné, že pokým veľké mestá, aj keď s problémami, ale predsa ako-tak prežijú, tak pre stredné, malé obce je to likvidačné. Už teraz pristupujú mnohí moji kolegovia k takým opatreniam, keď vypínajú verejné osvetlenie, obmedzujú sociálnu starostlivosť, nevyplácajú si mzdy. Pri týchto opatreniach sa pohybujú na hrane zákona. V tme dochádza k riziku vzniku autonehody, alebo možno sa aj vytvoria podmienky ku kriminálnej činnosti. O tom, že tu ide v mnohých prípadoch o život, nemusím snáď ani hovoriť.
Vážené kolegyne, kolegovia, apelujem na vás, aby ste nepodporili takto navrhovaný zákon. Tak, ako sa snaží pán minister naplniť štátny rozpočet, je to nelegitímne. Tak je nutné dbať, aby rozpočet samosprávy bol naplnený. Nie je pravda, že by samospráva plytvala. Už vyše roka samospráva pracuje s veľmi obmedzeným rozpočtom, čo sa odráža aj na kvalite rozvoja obcí a miest. A tí, čo čerpajú eurofondy, tak skutočne z posledných síl si vybavujú nejakým spôsobom pôžičku na preúverovanie týchto eurofondov. A dlhé obdobie trvá, než dostanú náležité finančné zdroje naspäť, čo niekedy trvá vyše pol roka, niektorým obciam aj rok.
Kolegyne, kolegovia, nedopusťme, aby sme sa dopustili a dovolili zdecimovanie samosprávy. Bude to mať nedozierne následky, ktoré sa nebudú dať nikdy napraviť. Kolegyne, kolegovia, nezabúdajte, že v obciach a mestách žijete aj vy.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
18.10.2011 o 14:32 hod.
Bc.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už niekoľko mesiacov rezonuje v samospráve požiadavka o dofinancovanie samosprávy. A zmena zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samospráve však neprinesie vylepšenie prítoku peňazí do rozpočtov obcí a miest a ani pre vyššie územné celky. Predkladateľ návrhu zákona zdôvodňuje, že zmena zákona prinesie väčšiu stabilitu vo finančných príjmoch miest a obcí a že dostatočné zdroje, zaručuje nárast v medziročnom príjme o 3 percentá.
Keby som nebol zainteresovaný v tejto problematike, tak by som možno takémuto návrhu aj zatlieskal. Ale som starostom obce a viem, že reálne o žiaden nárast nejde. V súčasnej platnej legislatíve je predpoklad medziročného nárastu až o 18 percent. Teda pri tejto zmene sme obce a mestá v mínuse 15 percent. Medziročný nárast 3 percentá nepokryje reálny nárast nákladov, ktoré musíme, obce, znášať, ako sú náklady na energie, sociálne služby, na školy, zdravotné zariadenia a rozvoj obce, rovnako, navyše sú zaťažené obce aj prijatými novými zákonmi, ako bol zákon o DPH, zákon o sociálnych službách, jazykový zákon, daň z príjmu, zákon o hazardných hrách, ktorý, ktorý si presunul vlastne štát príjem obcí do štátnej kasy. Tam už gambleri môžu, môžu dotovať štát. Obce nie, lebo, lebo tým pádom obce, obce vlastne podporujú hazardné hry, ale štát z nich môže mať príjem.
Teda, pán minister, tu nejde o reálny medziročný nárast, ale o tabuľkový nárast, ktorý nepokryje ani medziročnú infláciu. A pán minister, čo tých vyše štyritisíc prenesených kompetencií na samosprávu, ktoré neboli dostatočne financované a nie sú dostatočne financované.
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh tohto zákona je veľmi nešťastne načasovaný. V čase, kedy obce a mestá ledva prežívajú, kedy z posledných síl sa snažia zabezpečiť chod obcí a miest, dostávajú ďalšiu ranu pod pás vo forme tohto návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní v územnej samospráve.
Na tejto parlamentnej pôde sme si nejedenkrát vypočuli, ako vláda má záujem o podporu zamestnanosti, o podporu a rozvoj podnikateľského sektoru a aj o podporu a rozvoj samosprávy formou čerpania zdrojov z eurofondov. Ale z čoho ich budú obce a mestá spolufinancovať? Rovnako sme prijali niekoľko noviel zákonov, ktoré mali zabezpečiť prácu pre dlhodobo nezamestnaných obyvateľov. Chcem upozorniť na to, že všetky tieto projekty sa dajú uskutočniť len za predpokladu, že sa obce a mestá podieľajú finančnou spoluúčasťou. Ak obce a mestá nedostanú dostatočný prísun financií, nebudú môcť projekty, ako sú aktivačné práce či protipovodňové práce, nemôžu ich uskutočňovať. Každému rozumnému človeku je jasné, že pokým veľké mestá, aj keď s problémami, ale predsa ako-tak prežijú, tak pre stredné, malé obce je to likvidačné. Už teraz pristupujú mnohí moji kolegovia k takým opatreniam, keď vypínajú verejné osvetlenie, obmedzujú sociálnu starostlivosť, nevyplácajú si mzdy. Pri týchto opatreniach sa pohybujú na hrane zákona. V tme dochádza k riziku vzniku autonehody, alebo možno sa aj vytvoria podmienky ku kriminálnej činnosti. O tom, že tu ide v mnohých prípadoch o život, nemusím snáď ani hovoriť.
Vážené kolegyne, kolegovia, apelujem na vás, aby ste nepodporili takto navrhovaný zákon. Tak, ako sa snaží pán minister naplniť štátny rozpočet, je to nelegitímne. Tak je nutné dbať, aby rozpočet samosprávy bol naplnený. Nie je pravda, že by samospráva plytvala. Už vyše roka samospráva pracuje s veľmi obmedzeným rozpočtom, čo sa odráža aj na kvalite rozvoja obcí a miest. A tí, čo čerpajú eurofondy, tak skutočne z posledných síl si vybavujú nejakým spôsobom pôžičku na preúverovanie týchto eurofondov. A dlhé obdobie trvá, než dostanú náležité finančné zdroje naspäť, čo niekedy trvá vyše pol roka, niektorým obciam aj rok.
Kolegyne, kolegovia, nedopusťme, aby sme sa dopustili a dovolili zdecimovanie samosprávy. Bude to mať nedozierne následky, ktoré sa nebudú dať nikdy napraviť. Kolegyne, kolegovia, nezabúdajte, že v obciach a mestách žijete aj vy.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
14:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:38
Juraj BlanárVystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:38 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Pán poslanec, chcem podporiť tú časť vystúpenia, kde hovoríš, aký to bude mať naozaj nedozierny dopad na obce a bude to, samozrejme, rozdielne od väčších, menších a možno veľkými mestami, ten dopad bude rôzny. Ja len poviem príklad. Máme niekoľko obcí, v Turci napríklad, kde je počet obyvateľov okolo sto, stodvadsať, stopäťdesiat. Dnes tie obce majú problém vôbec napĺňať tie základné kompetencie, vitálne kompetencie na to, aby žili. Ja nehovorím, že je to v poriadku v súčasnosti. Ale ak ideme robiť nejakú zmenu mixu, tak je potrebné aj toto posúdiť a povedať, čo ideme robiť ďalej. V každom prípade, povedzme si jasne otázku, to si myslím, že pán poslanec si jasne povedal. Chcete, aby sme poskytovali sociálne služby? Určite áno. Treba sa o ľudí postarať, na to ale potrebujeme peniaze. Chcete, aby sme opravovali cesty? Samozrejme, pretože chceme, aby bola mobilita pracovnej sily. Na to potrebujeme peniaze. Chcete, aby sme prispievali na sociálne zľavy prímestskej autobusovej doprave? Samozrejme, ale musíme mať na to finančné prostriedky. Chceme, aby nemocnice sa ako-tak rozvíjali pri tom mizériu, kde sa nachádzame? Áno, ale na to potrebujeme mať peniaze. Ale nie to, ako pán minister nazval, že ide o malé doladenie systémov. Ak je malé doladenie systému zobrať samospráve 248 miliónov eur, tak ja hovorím, že to nie je malé doladenie, to je jednoducho snaha zlikvidovať samosprávu a dostať ju naozaj do úzkych.
Autorizovaný
14:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:40
Ján PodmanickýBohužiaľ, vytvoril sa tu akýsi obraz, že samospráva je tá zlá a vznikol konflikt medzi štátom, v tom užšom slova zmysle, a samosprávou, pričom akoby sme nechceli si uvedomiť, že či štát, či samospráva, či štátna správa alebo samospráva, obidve tieto zložky sa podieľajú na verejnej správe, teda majú byť partnermi. A akákoľvek zásadná zmena financovania musí byť prijímaná v partnerskom dialógu, a nie diktátom vlády.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:40 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca. Myslím si, že základný problém, ktorý je spojený s týmto návrhom zákona, je ten, že nie je prijímaný pri vzájomnej diskusii s predstaviteľmi samosprávy, ale je to čistý diktát tejto vlády-nevlády, voči samospráve. Niekedy mám taký pocit, že je to dokonca také osobné ťaženie pána ministra Mikloša po tom, čo bol vypískaný na poslednom sneme ZMOS-u starostami a primátormi, on sa vtedy zodvihol a odišiel. Ani sa mu nečudujem, napokon, to je v poriadku, ale ako keby si tak v tichosti povedal, však ja vám ukážem a začali prichádzať jedna rana za druhou. Spomeniem zavedenie dane z príjmov pre samosprávu, ktorá poškodí predovšetkým bývanie, nájomné bývanie, malé služby, prenájmy v obciach. To bola taká prvá rana. Za tým nasleduje oveľa väčšia, doslova taká katastrofická rana, a to je tento zákon, ktorý, ktorý závažným spôsobom poškodí samosprávy.
Bohužiaľ, vytvoril sa tu akýsi obraz, že samospráva je tá zlá a vznikol konflikt medzi štátom, v tom užšom slova zmysle, a samosprávou, pričom akoby sme nechceli si uvedomiť, že či štát, či samospráva, či štátna správa alebo samospráva, obidve tieto zložky sa podieľajú na verejnej správe, teda majú byť partnermi. A akákoľvek zásadná zmena financovania musí byť prijímaná v partnerskom dialógu, a nie diktátom vlády.
Autorizovaný
14:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:42
Dušan BublavýĎakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:42 hod.
Bc.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne kolegom za podporné stanoviská, a tak ako to pán kolega Podmanický v tých posledných vetách spomenul, ja by som si ho dovolil doplniť. Pán minister, nepozerajte na nás, na samosprávu. Len keď to vezmem nejaký rôčik naspäť, keď sa riešili platové pomery starostov a za pomoci aj médií sa hľadali ľudia v samospráve a starostovia, ktorí, žiaľ, boli zvolení a nevedia ani čítať, ani písať, našli sa takí nejakí dvaja-traja, ktorí pochádzali z rómskych komunít, a my nie sme všetci tí, ktorí s tým čítaním a počítaním máme všetci problémy. My si vieme napočítať, že keď je výpadok v rozpočte, ktorý, žiaľbohu, je nadstavený tak, aby sme ho dobiehali tým, že budeme vyššie dane vyberať od našich spoluobčanov, od našich starších a prestárlych ľudí, ktorým by sme mali zvýšiť, zvýšiť dane, ktorí ledva z dôchodkov vyžijú a aj mladé rodiny, ktorým staviame byty a ktoré, žiaľ, každý druhý mesiac majú problémy s platením nájmov, a my ste tí, ktorí im pomáhame a obce čakáme niekedy, aby tí ľudia nám mohli tieto nájmy zaplatiť aj s mesačným oneskorením a musíme sa s týmto vysporiadať. Tak my sme tí, ktorí štátu pomáhame a mladým rodinám tiež pomáhame a podporujeme ich, aby mohli prežiť. Aj o našich prestárlych spoluobčanov sa staráme aj s tým, že máme nedostatok finančných zdrojov na tieto úkony. Takže prosím vás, berte nás aj serióznymi očami a pohľadom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný