24. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som chcel naozaj podporiť všetko to, čo povedal pán poslanec Burian. Ešte by som odporučil obrátiť pozornosť na jednu vec, a to sú diaľnice. Ak zoberieme do úvahy, dámy, a to veľmi úzko súvisí s tým, ak zoberieme do úvahy, že na budúci rok máme rozpočet s vyše 1,3 miliardy, ktorý je orientovaný do výstavby dopravnej infraštruktúry, tak podľa toho, čo vidíme v tomto roku, kedy bolo zaplánovaných štyristošesťdesiat, deväťstoštyridsaťšesť miliónov eur, reálne plnenie v tomto roku, reálne plnenie finančné bude na úrovni šesťdesiat miliónov eur v tomto roku. Máme tu deväťsto miliónov, ktoré nebudú využité na výstavbu diaľníc v tomto roku. Ak sa zopakuje táto situácia a pán minister dopravy bude predvádzať to, čo predvádza, to znamená, že nič sa nedeje na tých diaľniciach, vznikne obrovský priestor na to, aby ste mohli týmito peniazmi zaplátať to, čo chcete zobrať teraz obciam a mestám.
Ja som realista. A predpokladám, že aj v prípade, keď nastúpi iná vláda alebo nová vláda, nestihne rozbehnúť za tri-štyri mesiace všetky projekty výstavby diaľníc tak, aby vedela prestavať 1,3 miliardy eur, pán minister.
Takže, ja si myslím, že tuná sa treba takisto pozrieť a zreálniť peniaze, ktoré ste schopní vôbec prestavať na diaľniciach.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Chomovi. Len mi pripomenul jednu vec, že..., a my, keď sme hľadali nejaké úsporné, alebo keď táto vláda chce hľadať nejaké úsporné riešenia, určite sa dajú možno nájsť aj zmysluplnejšie. Možno to, čo naznačil aj pán poslanec Choma. Faktom je, že prečítali sme si v pláne teda znižovania výdavkov štátu, a sme tam našli strašne veľké sumy. Ja si myslím, že tu by trebalo prehodnotiť práve to, tie úsporné opatrenia vo výdavkoch, aby sa našlo spoločné riešenie, ktoré by bolo kompenzáciou aj pre tieto municipality.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, na programe nášho rokovania sú veľmi dôležité body, v ktorých bude..., v ktorých sa zaoberáme mnohými zložitými problémami a otázkami, ktoré trápia väčšinu našich obyvateľov.
Už sme si zvykli na rôzne protiľudové balíčky, ale dnes to bude priam rituálna obeta. Tá však nespočíva v tom, že naša pravicová vláda sa aspoň niekedy obetuje za obyčajných občanov. Je to presne naopak. Vláda obetuje ľudí od mladých až po tých najstarších. Príkladov je vyše hlavy.
Teraz vláda chce mestám a obciam a samosprávnym krajom zobrať peniaze, a tak zakryť neschopnosť ministrov plniť svoje vládne priority.
Zložité problémy nerieši kompetentne, s perspektívnym pohľadom, ale iba ich odkladá alebo presúva do iných oblastí. Pýtam sa, z akých finančných zdrojov budú samosprávy po prijatí navrhovaných zákonov zabezpečovať celé široké spektrum služieb v obciach? Z akých prostriedkov zabezpečia osvetlenie. Ako budú likvidovať komunálny odpad a z akých finančných zdrojov zabezpečia čistotu a poriadok či vývoz domového odpadu?
Mimoriadne vážnym problémom je oblasť nášho školstva. Ako, vážení členovia vlády, sa budú prevádzkovať školy a domovy sociálnych služieb? A z čoho budú obce spolufinancovať rôzne europrojekty? Koho z vás, vážení poslanci a poslankyne, zaujíma problematika splácania úverov, ktoré si obce vybrali na základnú činnosť.
Podľa vás majú zvýšiť sa miestne dane alebo rozpredať svoj majetok, alebo im navrhnete, aby sa ešte viac zadlžovali v bankách? Takýto postup vlády je neprijateľný. Aj napriek tomu, že podľa nej iné možnosti vraj neexistujú.
Vládni činitelia si veľmi dobre uvedomujú, že po prijatí predkladaných zákonov v očiach občanov nebudú zlí ministri, ale všetko bude smerovať na komunálnych politikov. Práve im ľudia budú vyčítať, že nedokážu zabezpečiť základné služby. A pritom hlavní vinníci budú naďalej rozhodovať nespravodlivo a nekompetentne. Takýto prístup k riešeniu problémov v regiónoch je až príliš nezodpovedný.
Dovolím si tvrdiť, že ide o hazard s občanmi Slovenskej republiky, ktorých ste už niekoľkokrát potrestali rozhodnutiami vlády, a najmä parlamentu. Teraz ste na nich znovu pripravili ďalší, doslova bič a strkáte ho do rúk miestnej a regionálnej samosprávy.
Fiškálna decentralizácia bola prirodzeným pokračovaním reformy verejnej správy. Jej filozofia spočíva v tom, že samospráva bude financovaná z vlastných aj podielových daní. V tomto duchu boli nastavené parametre fiškálnej decentralizácie, v rámci čoho sa samosprávy odstrihli od vplyvu štátu.
Podľa jasných kritérií sa prerozdeľuje výnos z dane príjmu fyzických osôb. Ak sa darí ekonomike a zamestnanosti, tak sa darí lepšie napĺňať aj obecné a regionálne rozpočty. Ak ekonomika pokrivkáva, rovnako to cíti štát i samospráva. Je to férové a spravodlivé.
Pokus ministra financií zmeniť financie samospráv a zaviesť mix daní, nie je ani férový, ani spravodlivý a neprinesie široko programovaný pozitívny výsledok. Mix daní znie lákavo, veď ide o prerozdeľovanie štyroch daní namiesto jednej. V skutočnosti ale ide o obrovské riziko, pretože okrem dane z príjmu fyzických osôb sa daň z príjmu právnických osôb, spotrebná daň ani daň z pridanej hodnoty priamo neviaže na ľudí.
Samosprávam tak v budúcom roku bude chýbať viac ako dvestopäťdesiat miliónov eur. V ďalších rokoch to môže byť na rovnakej úrovni, prípadne ešte viac. Súvisí to s rozvojom ekonomiky aj presunom štátnych kompetencií na plecia samospráv. Vôbec nepochybujem, že prepad bude v budúcnosti ešte vyšší, nakoľko ministri chcú využiť na plnenie svojich zámerov a rôznych straníckych záujmov.
Minister financií chce v rozpočte riešiť svoje problémy a prispieť k zníženiu deficitu za každú cenu, najmä na úkor občanov. Je trestuhodné, že nedostatok finančných zdrojov sa výraznou mierou dotkne domov sociálnych služieb, domovov dôchodcov, a čo je najhoršie, našich škôl a zdravotníckych zariadení.
Chce postihnúť aj oblasť verejnej správy, opravy ciest, mostov a kultúrnych zariadení. Pritom už dnes na tieto oblasti neposkytuje ani zďaleka to, čo je najnutnejšie. Opatrenia robí bez akýchkoľvek posúdení dopadov na celkovú činnosť samosprávy. To je neštandardný a nebezpečný postup, ktorý v Európskej únii nie je bežný.
Pritom predstavitelia samosprávnych krajov na rokovaniach s predstaviteľmi vlády viackrát žiadali, aby spoločne posúdili tie najnutnejšie potreby. Vláda chce samosprávy financovať mixom piatich daní, podielová, zrážková DPH a daň z príjmu fyzických a právnických osôb. Myšlienku mixu daní kraje neodmietajú, ale úroveň nastavenia podľa vládneho návrhu je taká nízka, že to obyvatelia krajov okamžite pocítia, a dokonca v niektorých oblastiach bude likvidačný.
Osem samosprávnych krajov, okrem bratislavského, ktorý na dani z motorových vozidiel vyberie takmer o dvadsať miliónov eur viac, ako je priemer za jeden kraj, by po takomto neuváženom kroku bolo prinútených po desiatich rokoch od svojho vzniku bojovať o svoju existenciu.
V roku 2012 by kraje hospodárili s rozpočtom zníženým o šesťdesiatdva miliónov eura, čo prinesie nielen zvýšenie poplatkov v domovoch sociálnych služieb a školských jedálniach, úpravu cestovného v prímestských autobusoch, ale aj neopravené cesty a vyššiu daň z motorových vozidiel. Štát sa takýmto spôsobom zbavuje zodpovednosti a svoje zlé rozhodnutia prenáša na plecia obyvateľov.
Všemocná koaličná vláda sa jednoducho rozhodla obetovať takmer dvetisíc samospráv a osem vyšších územných celkov bez akejkoľvek diskusie, analýz, dopadových štúdií a seriózneho vyjednávania, rozhodla zmeniť zaužívané pravidlá financovania samospráv, pravidlá, ktoré boli doposiaľ posvätné pre doterajšie vlády. A parlament má poslušne jeho návrhy schváliť. Je takýto postup pre vás, vážení kolegovia a kolegyne, správny a prijateľný? Dámy a páni z vládnej koalície, vaša arogancia, chladnokrvnosť a nezáujem problémy väčšiny občanov riešiť, nepozná hraníc. Netvárte sa, že mix daní je pomocou pre samosprávy a občanov, ktorí pomoc potrebujú. Obyvateľom našich miest a obcí prijatím predložených návrhov ešte viac komplikujeme a sťažíme im život. Je to krok k zatváraniu základných škôl, obmedzeniu sociálnych služieb, znižovaniu záujmu o spolufinancovanie eurofondov a koniec koncov spôsobí paralyzovanie základných úloh samosprávy. Štátna moc zaútočila na svojho partnera, ktorý jej pomáha pri realizácii štátnych úloh. Samosprávy sú vám dobre na to, aby zabezpečovali prenesené kompetencie, vykonávali tisíce úloh, ale keď môžete, tak im hneď ubližujete. Takto sa k sebe nesprávajú kolegovia ani partneri. Dámy a páni, skúsme sa na samosprávu pozrieť cez optiku úloh a funkcií, ktoré vykonáva. Pozrime sa na mestá a obce a samosprávne kraje ako na samosprávne jednotky, s ktorými žijú ľudia, a nepodporme zákon, ktorý ide proti našim spoluobčanom.
Ďakujem za pozornosť.

No, ďakujem pekne, Stano, za tvoje vystúpenie. Preto, lebo v podstate opäť si, tak ľudovo povedané, zabŕdol do tej problematiky, o ktorej som tak v krátkosti hovoril na záver svojej predošlej faktickej poznámky. Na margo toho, čo si hovoril, že čo to bude znamenať napríklad v školstve, čo sa týka verejného stravovania detí v školách, čo sa týka dotácií a fungovania, resp. financovania verejnej dopravy a podobne, ja musím opäť vysloviť neuveriteľný údiv nad tým, že v doložke vybraných vplyvov k tomuto zákonu sa uvádza, že táto legislatívna zmena nebude mať žiadne sociálne vplyvy, napríklad žiadne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva alebo na sociálnu exklúziu. Ja si skutočne neviem predstaviť, ak by tomuto zákonu predchádzali naozaj seriózne prepočty a analýzy, ktoré by už vopred ukázali na tie negatívne dopady, ktoré si napríklad aj ty vo svojom vystúpení hovoril, ako by bolo možné označiť, čo sa týka dopadov tohoto zákona za zákon, ktorý nemá žiadne sociálne, žiadne dopady, pokiaľ ide o sociálne vplyvy, napríklad vplyvy na hospodárenie obyvateľstva alebo sociálnu exklúziu. Ak my dáme menej peňazí do škôl, ak my dáme menej peňazí do školských jedální, ak dáme menej peňazí na verejnú dopravu, je celkom isté, že to bude mať negatívne dopady alebo negatívne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva a z tohto hľadiska jednoducho aj tá doložka vybraných vplyvov tak, ako ju tu máme, nás zavádza a klame. A ja si myslím opäť, že práve preto je dobré, že tu sedia, v tomto parlamente ľudia, ktorí sú priamo zo samosprávy, lebo nám môžu ukázať, že aj tie údaje k tomuto zákonu, ktoré nám vláda predložila, sú živé.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kubánek, vy ste už asi tretí alebo štvrtý v rozprave, ktorý strašíte s automatickým zvýšením miestnych daní. Takže musím znova zopakovať, že rozdiel medzi predpisom miestnych daní a skutočne vybranými daňami je dosť veľký. Neviem vám presne povedať, že v Prešove, u vás, aký je ten rozdiel, ale v priemere napríklad kolegovia ZMOS-u určite by vedeli ako s presnými číslami to potvrdiť, že je veľký rozdiel medzi týmito dvoma číslami. Druhý rozdiel je ten, ako sa stavajú jednotlivé samosprávy k miestnym daniam. Určite aj pre vás nie je ničím neznámym ten časový fakt dokedy alebo počas akej dlhej doby miestne dane sa nehýbali. Nakoľko každá samospráva vychádzala z toho, že podielové dane, resp. peniaze od štátu, zabezpečujú a vykryjú všetko. Ja si myslím, že keď s miestnymi daňami sa zapracuje takisto ako s ostatnými daňami z hľadiska štátu, že dostatok peňazí môže, takto vyzbieraný ako, dostatočné množstvo peňazí eliminuje ten výpadok, ktorý v nasledujúcom roku môže podľa prognóz znamenať tento návrh.
Ďakujem vám.

Pán kolega, Braňo, chcem ti poďakovať za ocenenie môjho vystúpenia, ale nedá mi, aby som nevyslovil ešte jednu myšlienku. Táto vláda nemá záujem rokovať so samosprávnymi krajmi, pretože nemá tam svoje zastúpenia a skôr, táto vláda by bola rada, keby mohla zlikvidovať samosprávne kraje a prevziať moc do svojich rúk a riadiť celú republiku.

Áno, ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi začať hneď reakciou, resp. ak by som mal zhrnúť tú diskusiu, ktorá trvala niekoľko hodín, tak by sa asi hodili dve slová. Oheň a síra. Dobre to ilustruje aj záverečné vystúpenie v odpovedi na faktické pána poslanca Kubánka, ktorý povedal, že táto vláda, vládna koalícia chce zlikvidovať vyššie územné celky. Tak vám chcem pripomenúť, pán poslanec, že to bola vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá zaviedla regionálnu samosprávu, že to bola vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá uskutočnila fiškálnu decentralizáciu, ktorá je hodnotená veľmi pozitívne aj vašimi starostami aj vašimi primátormi. Takže nie podľa rečí, ale podľa skutkov skúste hodnotiť. A všetky tie vaše reči, ktoré sme tu hodiny počúvali, hodnotím, samozrejme, ako účelový populizmus, účelové strašenie, pričom nepopieram, že tá situácia nie je jednoduchá. Áno, tá situácia nie je jednoduchá, viem, že nie je jednoduchá, neteším sa tomu a uznávam, že naozaj musia aj samosprávy prepracovávať svoje rozpočty, pretože oproti tomu, čo predpokladali, keby sa parametre nemenili, budú mať menej. Celý svet prepočítava svoje rozpočty. A viete, v čom je zásadný rozdiel? Ak udržíme verejné financie pod kontrolou, tak ich budeme prepočítavať o percentá. Ak neudržíme, napríklad tým, že samospráva, ktorej významnou časťou verejnej správy nebude tiež šetriť, výrazne šetriť, a ak aj z tohto dôsledku neudržíme verejné financie pod kontrolou, potom budeme všetci, vrátane samosprávy prepočítavať rozpočty o desiatky percent, nie o percentá. A ak tomu neveríte, to nie je teória, nech sa páči, pozrieť sa do niektorých krajín, kde sa to stalo realitou práve z dôvodu nezodpovednej politiky. Ak dovolíte, začnem tým, čo hovoril pán poslanec Burian, ktorý bol jeden z posledných vystupujúcich. Ale považujem to za zásadné. Pán poslanec povedal, že záleží nám, teda vám, tiež na tom, aby štátny rozpočet bol schválený. Zároveň skoro všetci, ktorí ste vystupovali, ste navrhovali tento zákon stiahnuť. No, len vám musím oznámiť, že ak navrhujete stiahnutie tohoto zákona, zároveň navrhujete neschválenie štátneho rozpočtu, zároveň navrhujete rozpočtové provizórium. Jednoducho, nedá sa mať všetko. Zvlášť v situácii, v ktorej sme dnes. Áno, máte pravdu, keď hovoríte, že tá situácia je zložitá aj tým, že tento zákon bol pripravovaný s tým, s predpokladom, že budú schválené aj ďalšie zmeny, ďalšie reformy, napríklad odvodová reforma. A máte pravdu, že v dôsledku toho, že zrejme nebude odvodová reforma schválená, bude potrebné meniť parametre v tomto zákone, teda tie percentá. Ale to, samozrejme, v druhom čítaní urobíme a už na tom pracujeme. Netýka sa to len tohto zákona, týka sa to mnohých ďalších zákonov, do ktorých to bude nevyhnutné premietnuť. Pretože jednu vec by sme si mali povedať, a teda uznať, že je tak, jediná šanca že Slovensko bude mať schválený rozpočet a vyhne sa rozpočtovému provizóriu je tá, že nepredpokladám, že opozícia, ale štyri strany bývalej vládnej koalície, ktoré sa dohodli, ktoré uzavreli politickú dohodu na rozpočte, ktorá bola mimochodom potvrdená už deň po vyslovení nedôvery vláde, minulú stredu, odhlasovaním vládneho návrhu rozpočtu vo vláde všetkými členmi vlády, vrátane členov za stranu SaS, teda vychádzam z toho a predpokladám, že jediná šanca, ako rozpočet schváliť, je dodržať túto dohodu týchto štyroch strán a schváliť ho v tom znení, v ktorom sme ho, v ktorom sme našli politickú dohodu a v ktorom sme ho schválili aj vo vláde ako vládny návrh. Nebude to možné úplne v tom zmysle, že niektoré veci musíme meniť z hľadiska parametrov, ale v tom zmysle, tú dohodu, že jednotlivé výdavky jednotlivých výdavkových kapitol ostanú zachované, čo napríklad pri tomto zákone znamená, že keďže nebude zrejme, nebude superhrubá mzda, alebo ak nebude superhrubá mzda, tak budeme musieť meniť percentá, ale mali by sme ich meniť tak, aby objem zdrojov do samosprávy v tomto prípade bol taký, aký predpokladala vláda, keď schvaľovala návrh štátneho rozpočtu. A dostávam sa hneď k tomu, či teda je potrebné, aby aj samospráva viac šetrila alebo nie, či je reálne, aby v budúcom roku nárast daňových príjmov z dane z príjmu fyzických osôb alebo z iných centrálnych daní bol taký, aký by bol, keby sa nič nemenilo, teda 18,6-percentný. Viacerí z vás hovorili, myslím, že pán poslanec Ondruš to povedal tak najjednoznačnejšie, že chce vyvrátiť mýtus, že štát šetrí, a samosprávy nešetria. Ja som nikdy nehovoril, že samosprávy nešetria. Zároveň ale faktom je, že doterajší príjem z centrálnych daní vrátane rokov krízy, odkedy sme zaviedli fiškálnu decentralizáciu, príjmy štátu z centrálnych daní boli výrazne nižšie ako príjmy samosprávy. To je fakt, ktorý sa dá dokumentovať na číslach, konkrétne u samosprávy bol tento nárast v rokoch 2006 až 2011, 33, 8 percenta. U štátnej správy bol nárast, u štátu 18 a pol percenta. Teda, takmer len polovičný oproti nárastu daňových príjmov v centrálnych daní u samospráv. Napriek tomu, že v kríze došlo k takému poklesu, tak ten nárast bol výrazne, výrazne vyšší u samospráv. Nato hneď príde argument, áno, ale samospráva dostala množstvo kompetencií, ktoré v tom čase navyše dostala. A áno, je pravda, že dostala, že boli presúvané mnohé kompetencie, mimochodom, musím povedať, že hlavne počas vlády Roberta Fica, ale v poriadku, dostávala, ale naozaj z rozpočtového hľadiska boli len dve zásadné. A to sú, to boli kompetencie v regionálnom školstve a kompetencie v oblasti sociálnych služieb. V regionálnom školstve predstavoval, rozpočtovo to predstavovalo objem 27,8 milióna eur. V sociálnych službách to bolo síce viac, ale v sociálnych službách je to tak, že práve, žiaľbohu, za vašej vlády bol prijatý úplne zmätočný zákon, ktorý sa, ktorý dodnes platí a nestihli sme sa s ním vysporiadať, ktorý vlastne ukladá samosprávam povinnosť zabezpečiť každého, kto o to požiada z hľadiska zariadení sociálnych služieb atď., čo nie je reálne ani možné vykonať a vzniká obrovská disproporcia medzi nákladmi a možnosťami. Čo vyrovnávame, aj vy ste to vyrovnávali za vašej vlády, aj my to vyrovnávame jednorázovými dotáciami, ktoré každý rok vláda dopláca, ale ten problém treba riešiť systémovo. A teraz na ilustráciu. Ak by nárast, čiže hovoríme o, hovoríme o regionálnom školstve, zhruba 28 miliónov eur, hovoríme o sociálnych službách, kde je to ťažké vyčísliť, ale kde to doplácame, doplácame dotáciou špeciálnou, a zároveň platí, že ak by nárast zdrojov v samospráve bol taký istý rýchly od rokov 2005 až 2011, ako bol v štátnej správe, tak by samospráva dostala o takmer jednu miliardu eur menej. Ešte raz, inými slovami povedané, nárast príjmov z centrálnej dane od roku 2005 do roku 2011 bol o miliardu eur vyšší, takmer o miliardu, 981 miliónov eur vyšší, ako bol, ako by bol, keby ten nárast z príjmu bol taký veľký, ako bol nárast príjmov štátu z centrálnych daní. A pritom hodnota tých kompetencií v regionálnom školstve bola 28 miliónov eur. Inými slovami, trvám na tom, že nárast príjmov samospráv z centrálnych daní v tomto období od vzniku fiškálnej decentralizácie bol výrazne, výrazne vyšší ako príjmy štátu z ostatných centrálnych daní. Zároveň tvrdím, že nie je možné, proste nie je to možné, ani udržateľné a ani logické a spravodlivé, aby v budúcom roku vzrástli príjmy samospráv o 18,6 percenta, keď v tomto roku štátna správa šetrí veľmi výrazne. V tomto roku 10-percentný pokles mzdových prostriedkov v štátnej správe, 10-percentný pokles bežných výdavkov. V budúcom roku zmrazený objem mzdových prostriedkov, 5-percentný pokles bežných výdavkov. Čiže za dva roky mínus 15 percent na bežných výdavkoch, mínus 10 percent na mzdových výdavkoch. A zároveň by tu mal byť 18,6-percentný nárast príjmov z centrálnych daní samosprávy? V situácii, v ktorej sa nachádzame? To nemyslíte vážne? Ja chápem, že by bolo dobré, keby tie peniaze boli. Však iste. Keď sme spočítali koľko boli nevyhnutné požiadavky rezortov, keď sme rokovali o rozpočte týždne. No tak to bolo dva a pol miliardy eur, ten rozdiel medzi požiadavkami nevyhnutnými zo strany rezortov a tým, čo máme k dispozícii v predpokladaných budúcoročných príjmoch. Takže z tohto pohľadu jedna vec je kľúčová. A ja potvrdzujem, že je to tak, ako povedal pán poslanec Burian. On to, on to skôr vytiahol ako senzáciu, že podľa neho to bolo tak, že my sme si najskôr povedali, koľko chceme dať do samosprávy, o koľko menej chceme dať alebo inými slovami, koľko tam môžeme dať, a podľa toho sme potom napočítali ten mix daní. Áno, potvrdzujem to, tak to bolo. A inak to ani nemohlo byť. Pretože, ak chceme mať rozpočet, ktorý zabezpečí, že krajina neskrachuje, že si bude vedieť požičať, že v prvom polroku, v januári, februári, marci budeme môcť ísť na trhy a budeme si vedieť požičať, tak musíme znížiť deficit verejných financií pod, na 3,8 percenta v budúcom roku a pod 3 percentá v roku 2013. A bude to musieť každá vláda, akákoľvek na Slovensku vládnuť bude, na to vás upozorňujem. Toto je priorita nad všetkými prioritami. Pretože, ak túto prioritu nejako dokážeme zabezpečiť, a je pravda, že to nebude ľahké. Je pravda, že prognózy sa prepočítavajú a čím je čerstvejšia, tým je horšia. Je pravda, že bude treba prijímať aj ďalšie dodatočné opatrenia. Ale ak toto nedokážeme presadiť, tak len potom uvidíte tie problémy. Pretože, ak si nedokážeme požičať, alebo ak si dokážeme požičať len za oveľa vyšší úrok, tak potom tie dôsledky a nevyhnutné potrebné škrty budú omnoho, omnoho väčšie. Z tohto pohľadu, jednoducho, niet úniku. A ak si myslíte, že to má také riešenie, že dobre, tak majme 18,6-percentný nárast v samospráve a poďme čo robiť potom ale? Škrtať v štátnej správe nie o 10 percent, ale o 20 percent? O 30 percent? Tak podľa mňa to riešenie nie je a tá situácia musí byť vyriešená tak, že záťaž alebo potreba nevyhnutných úspor bude rozložená širšie. Čiže ten problém o ktorom diskutujeme, a musím sa ohradiť voči opakovanému tvrdeniu, že so samosprávami a s predstaviteľmi samospráv nerokujeme. Ktosi tu tvrdil z vás, že som vraj rokoval raz. Osobne ja som rokoval trikrát. Dvakrát na ministerstve financií s najvyšším vedením ZMOS-u, raz na rade ZMOS-u v Trenčíne. Vyjadril som pripravenosť kedykoľvek, ochotu prísť aj na mimoriadny snem ZMOS-u, keď bude treba. A pán poslanec Podmanický, ubezpečujem vás, že vôbec nie som taký citlivý ani nie som z cukru, keď niekto zapíska. Ja som v roku 2004, neviem kde ste vy boli v roku 2004, ale ja som na sneme ZMOS-u v roku 2004 zažil taký piskot, aký som nepočul ani na žiadnom športovom podujatí, akého som sa v živote doteraz zúčastnil. Napriek tomu, to bolo v čase, keď sme pripravovali a presadzovali fiškálnu decentralizáciu. Napriek tomuto piskotu, ktorý bol oproti tomu, čo ste spomínali na ostatnom sneme, bol ničím. Teda ten na ostatnom sneme bol ničím. Napriek tomu piskotu sme tú reformu vtedy dokončili a rok nato ma snem ZMOS-u vytlieskal. Predstavte si to. Pretože bolo evidentné, že to, čoho sa tak báli, čo odmietali, čomu neverili, jednoducho funguje a je dobré. Čiže nejaký ten piskot, nebojte sa, to znesiem. Ale čo sa týka ďalšej veci, lebo vznikla úplne, pre mňa, nehnevajte sa, pre mňa iracionálny odpor k tomu mixu daní. Lebo dobre, bavme sa, dokonca aj na tom, aj na tom, na tej rade ZMOS-u v Trenčíne som cítil, cítil som, nevedel som to celkom dosť dobre pochopiť. Dokonca väčšina ľudí uznala, áno, no tak musíme šetriť aj my. Musia aj samosprávy. Takže to, že nebude 18,6-percentný nárast, ale bude nižší, ako-tak vedeli prijať. Ale o mixe daní ako keby sa nedalo ani rozprávať. Pričom vás ubezpečujem, že mix daní je v prospech samosprávy. Mix daní je oveľa lepšie riešenie, ako je, keď máte príjem len z dane z príjmov fyzických osôb. A ubezpečujem vás, že to platí o to viac, čím ťažšie sú časy. Ale ak sa na tomto, ak na tomto má stáť dohoda so ZMOS-om, tak tu verejne hovorím, že s tým nemám problém. Pre mňa je zásadný problém rozpočet a zníženie deficitu. A to, že sa musí aj samospráva podieľať na tomto znížení deficitu. Ale mix daní, ak mix daní má byť zásadným problémom, nech sa páči. Potom ale budeme musieť zmeniť to percento, ktoré je dnes v zákone pri dani z príjmov fyzických osôb, aby ten nárast v budúcom roku bol 3-percentný, a nie 18,6-percentný. Na tom sa môžte, keď poviete, že sa na tom chcete dohodnúť, nech sa páči. Len vás upozorňujem a upozorním aj ZMOS, že sa veľmi ľahko môže stať a dokonca si myslím, že sa stane, že o rok alebo o dva prídu a povedia, ejha, máme veľké výpadky, štát, doplať nám to. Lebo výhoda mixu daní je, že je oveľa stabilnejší a že najmä v ťažkých časoch, keď je prepad ekonomiky, tak je oveľa väčší prepad dane z príjmov fyzických osôb ako iných daní. Ako sa ukázalo v rokoch 2009, 2010. Takže ešte raz. Mix daní nie je nič, čo by bolo proti samospráve, je to naopak riešenie, ktoré je omnoho, omnoho stabilnejšie, omnoho predvídateľnejšie a, mimochodom, súvisí to aj s tým prenosom kompetencií. Viete, prečo vašu vlastnú vládu, vládu Roberta Fica tak lákalo presúvať kompetencie na samosprávy, najmä v rokoch 2007, 2008? Jednoducho preto, že príjmy samosprávy rástli enormne, pretože v čase boomu výnos z dane fyzických osôb rástol proste najrýchlejšie spomedzi všetkých daní. Vtedy, vtedy najmä vznikla tá disproporcia, a preto vládu logicky lákalo, no tak majú toľko veľa peňazí naviac, tak im presuňme nejaké kompetencie aj bez toho, že im dáme peňazí, však aj tak ich majú dosť. A presne to sa dialo. Čiže platí, že mix daní by toto riziko znížil, pretože ten príjem by bol rovnomernejší, s menšími výkyvmi v horších časoch, ale menšími prepadmi, s menšími výkyvmi, s menšími naviac peniazmi v dobrých časoch, ale aj menšími prepadmi v horších časoch a bola by teda nižšia motivácia vlády presúvať tam kompetencie. Takže aj z tohto pohľadu sa mi zdá, že ten mix daní je rozumné riešenie, ktoré je v prospech samospráv, a ja tomu iracionálnemu odporu, priznám sa, nerozumiem. Rozumiem tomu, že chcú samosprávy viac peňazí. Tomu sa dá rozumieť. Tam, ale je argument zase logický, že proste tie peniaze, tie peniaze nie sú. Takže rád by som zdôraznil, že, no a veľa tu zaznelo všeličoho, veľmi tvrdých, ťažkých vyjadrení. Tak len chcem povedať, lebo opakovali ste viacerí, že o akýchsi klamstvách a sľuboch pani premiérky zo Štrby ohľadne zrušenia dane z prenájmu a z predaja. Ja som v tej Štrbe bol, a o žiadnom takom sľube neviem. Viem o tom, že sa, neviem kto z vás tam bol, ale ja som tam bol. Viem o tom, že to bola požiadavka, je to opakovaná požiadavka samosprávy, viem o tom, že sme povedali, že budeme ten problém analyzovať a že v prípade možností, sám som to zopakoval znovu predstaviteľom samospráv teraz, keď sme rokovali viackrát. Takže sú veci, o ktorých vieme hovoriť, o ktorých vieme rokovať, kde vieme hľadať zhodu a ja musím povedať, že rokovania so ZMOS-om opakované, opakujem, ja som sa zúčastnil troch a moji kolegovia, štátny tajomník ešte väčšieho množstva, a mnohé veci sme vyriešili. Na mnohé veci sme našli postoj, v mnohých veciach sme ustúpili my. Konkrétne napríklad pri miestnych daniach pri zdanení odpadu komunálneho, kde sme ustúpili, kde som uznal argumentáciu ZMOS-u. Čiže tá dobrá vôľa tu je. A vôbec nie je pravda to, čo sa tu viacerí z vás snažili podsúvať, že toto má byť akási naša pomsta alebo nejaký politi... Ja skôr sa obávam, ja skôr sa obávam, najmä v tomto predvolebnom období, v ktorom už sme, spolitizovania situácie zo strany ZMOS-u. Ja som, obávam sa, dúfam, že k tomu nedôjde, lebo doteraz naše, naše vzťahy a rokovania boli veľmi konštruktívne a opakujem, mix daní, ak má byť mix daní tým zásadným problémom, tak kľudne nájdime, nájdime iné riešenie. Len, len opakujem, nebude to dobré pre samosprávu. A veľmi sa obávam, že o rok alebo o dva bude musieť žiadať vládu, aby doplácala. A ešte poslednú vec. Áno, máte pravdu, pán Petrák, keď hovoríte, že dobre. Tak neporovnávajme skutočnosť očakávanú a rozpočet na budúci rok, lebo keby sme ju porovnávali, bol by ten nárast trojpercentný. Máte pravdu, že keď budeme porovnávať rozpočet minulého roka a to, čo navrhujeme, že to bude teda nula. Nie, nie, zhruba nula. Tak zatiaľ, nevieme aké sú, lenže. To vám práve chcem povedať. Štátu nikto negarantuje, že bude mať nejaký nárast daňových príjmov. Ja považujem za veľmi ústretové gesto, keď sme povedali samospráve, že jej vieme garantovať, že bude mať ten trojpercentný nárast oproti skutočnosti. Garantovať. To garantovanie, mimochodom, vysvetľuje to, čo ste našli, to, čo ste našli, že sú tam iné čísla. No iné čísla sú tam. Máte pravdu, len sú tam práve preto, že to chceme garantovať. Lebo zákon sme schvaľovali ešte pred poslednou prognózou, respektíve vo vláde sme ho schvaľovali ešte pred aktualizáciou prognózy, teraz sme aktualizovali prognózu zo 4,4 rastu, makroekonomickú, na 3,4 percenta rastu, čo znamenalo, že aby sme zabezpečili trojpercentný nárast príjmov samospráve oproti skutočnosti tohto roka, tak sme museli v tomto zákone, v štátnom rozpočte už, už uvažovať s vyšším percentom pre samosprávy z mixu daní. Pôvodný návrh bol, že z toho mixu daní budú mať 12,97. Teraz myslím aj obce aj VÚC-ky. Teraz v štátnom rozpočte už uvažujeme 13,07, pretože rešpektujeme ten prísľub, tú garanciu, že chceme zabezpečiť 3-percentný nárast v rozpočte na budúci rok oproti tohtoročnej očakávanej skutočnosti. Toto, vážení, je ústretové gesto. Pretože štátu nikto daňové príjmy negarantuje. Takže aj toto som bral ako ústretové gesto, že v ťažkých časoch, kde je v štátnej správe ako takej, ilustroval som, mám to na platoch, na bežných výdavkoch, pokles, chceme garantovať, že navýšenie bude. Aj keď navýšenie, navýšenie minimálne. Ak toto nie je konštruktívny a ústretový prístup, tak neviem, neviem, čo je. A o týchto veciach, opakujem, ja som, ja som schopný a ochotný kedykoľvek aj so samosprávou diskutovať. Takže v tomto zmysle vás žiadam, aby, aby ak chceme, aby rozpočet bol schválený, ak sa chceme vyhnúť takým problémom, ktoré môžu znamenať naozaj potom revidovanie rozpočtov a potrebné nevyhnutné opatrenia rádovo v desiatkach percent, tak rozpočet by schválený mal byť. To by mala byť podľa mňa prvoradá priorita, a možno jediná alebo jedna z mála tejto vládnej koalície, ale aj parlamentu možno ako celku, pretože situácia je nesmierne, nesmierne zložitá, turbulentná, ťažká. Neviem, či sa budeme, na čom všetkom sa budeme schopní ešte dohodnúť do volieb, ale na rozpočte by sme sa mali. Pretože, ak krajina má rozpočet, je vnímaná úplne inak a rozpočet, ktorý v zásade napĺňa tie ambície znižovania deficitu a ozdravenia verejných financií, tak je vnímaná úplne, úplne inak trhmi, ako keď rozpočet nemá. A znovu zdôrazňujem, neschválenie tohto zákona alebo to jeho stiahnutie, nepokračovanie v diskusii, v diskusii o ňom, by znamenalo nemožnosť schválenia a naplnenia rozpočtu. Tá suma je veľká. Tých 250 miliónov eur je, je veľká suma.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o účtovníctve. Návrhom zákona sa zriaďuje register účtovných závierok, spresňuje sa účtovanie a oceňovanie cudzej meny a navrhuje sa nový spôsob ukladania pokút za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Zriadenie registra účtovných závierok významne zníži administratívnu záťaž účtovných jednotiek aj subjektov verejnej správy. Novou úpravou ukladania pokút sa eliminujú subjektívne vplyvy a obmedzuje sa celková maximálna výška pokuty v závislosti od veľkosti účtovnej jednotky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 509, ako spravodajkyňa výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jeho účel.
Po rozprave odporučím, aby uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní a aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 511 z 23. septembra návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona, sú v súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach prijať také opatrenia, ktoré by efektívnym spôsobom eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, najmä v oblasti spotrebnej dane z minerálneho oleja a tabakových výrobkov. Vzhľadom na doterajšie zistenia správcu dane, by malo odstránenie nekalých praktík pri podnikaní s týmito predmetmi spotrebnej dane pozitívny vplyv na vývoj príjmov štátneho rozpočtu a v konečnej fáze aj na zlepšenie podnikateľského prostredia pre tie subjekty, ktoré podnikajú legálne.
Ďalším cieľom uvedeného zákona je konsolidácia verejných financií, a to zavedením zvýšenia spotrebnej dane na cigarety a tabakové výrobky už od 1. februára 2012, t. j. o rok skôr, ako sa pôvodne predpokladalo, a tiež vykonať zmeny v zákonoch o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, elektriny, uhlia, zemného plynu v súvislosti s prijatím nového procesného predpisu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2012 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške zhruba 29 mil. eur, v roku 2013, 36,5 mil. eur a v roku 2014 taktiež 36,5 mil. eur. Ďakujem pekne za pozornosť.