24. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
18.10.2011 o 14:44 hod.
Ing.
Viktor Stromček
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď na úvod by som rád zdôraznil, že som si plne vedomý toho, že Slovensko dnes, rovnako ako Európska únia, prípadne celý svet, prežíva ťažké obdobie z hľadiska finančnej a ekonomickej situácie.
Riešenia hľadajú európski lídri, svetoví lídri, riešenia sa hľadajú na úrovni štátu, samosprávy, skrátka, tá situácia jednoducho nie je jednoduchá. Nebudem zneužívať situáciu, ako to s obľubou robila opozícia v čase, keď sme vládli, a rovnako čelili obrovskej globálnej kríze. Nebudem všetku vinu hádzať na súčasných vládnych politikov, ale rovnako nemôžem prijať ani logiku toho, podľa ktorej krízou možno ospravedlniť akékoľvek škrty, akékoľvek opatrenia, akékoľvek útoky na ľudí, na samosprávu. Ak naozaj prijmeme logiku, že v mene krízy môžeme ospravedlniť napríklad to, že bez takmer akejkoľvek diskusie zoberieme stámilióny samosprávam, s ktorými počítala, ohrozujeme tým samu podstatu jej fungovania. A to už je naozaj príliš nebezpečný krok. Autoritatívne uvalené riešenia o nás bez nás, tam už nie je priestor ani pre demokraciu, ale pre monopolizáciu moci.
Takéto hrubé silové riešenia, v ktorých sa vládni predstavitelia postavia proti celému Slovensku, proti celej samospráve a iba z titulu väčšej moci naotrokujú Slovensku riešenia, ktoré sú neférové a nespravodlivé pre samosprávy.
Treba si pripomenúť, že žijeme v demokracii a že celé financovanie samosprávy, aspoň z jedných, v základných kontúrach na, postavená na filozofii takzvaného fiškálneho federalizmu. A táto filozofia znamená, že každá úroveň verejnej správy má mať svoje vlastné zdroje, o ktorých i môže rozhodovať.
Touto cestou sa ide prakticky vo všetkých vyspelých krajinách vrátane Európskej únie. Podstata je, že o fiškálnom federalizme sa nemôžme baviť v prípade, pokiaľ sú samosprávy vnímané ako nesvojprávne subjekty, ktoré nemajú svoju finančnú autonómiu a finančnú stabilitu. A pritom opakujem, viem sa vcítiť do pocitov ministra financií. Tiež má naplánované svoje rozpočty, svoje príjmy, musí hľadať svoje vlastné škrty, a v takej istej situácii sa nachádza i samospráva a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch, a je ich podstatný počet, i v ďaleko horšej.
Do dvoch-troch mesiacov musia samosprávy absolútne prekopať od samého začiatku svoje financovania a nastavenia financií na nasledujúce roky.
Vláda si nevie poradiť so škrtmi, a tak presúva svoje problémy o úroveň nižšie, na samosprávu. Pritom všetci dobre vieme, že v konečnom dôsledku to celé dopadne na obyvateľov každého jedného mesta, každej jednej dediny. Pretože samospráva, to nie sú úradníci, to nie sú budovy, mali by to byť pekné cesty, mestská zeleň, sociálna pomoc, životné prostredie, kvalita života.
Všetci dobre vieme, že význam komunálnej politiky v posledných rokoch rastie a rieši sa stále viac a viac kompetencií a za takýchto okolností len tak lusknúť prstami a bez akejkoľvek diskusie zo dňa na deň zobrať samosprávam stámilióny eur, s ktorými počítala, to rozhodne nie je zodpovedná politika, ale tak trocha blamáž.
Viem sa vcítiť do toho, aké ťažké je čeliť kríze. Viem sa vcítiť do toho, aké je ťažké zostavovať rozpočet, keď nestačia príjmy. Samosprávy sú totiž na tom ešte ďaleko horšie.
Problém je, že takéto argumenty nemožno zneužívať na to, aby sa minister ultimatívne rozhodol, že raz za dva mesiace sa menia pravidlá hry pre rozpočty samospráv na celom Slovensku. Jedna vec je viesť diskusiu o daňovom mixe, druhá vec je ju autoritatívne zavádzať. Tu totiž nejde o hľadanie trvalo udržateľného riešenia. Toto je proste len, ako som už spomínal, presúvanie problémov na nižšie úrovne, na samosprávu. Ak sa chceme na daňový mix pozerať ako na skutočné riešenie, tak o ňom začnime diskutovať a hľadať také riešenia, ktoré sú akceptovateľné aj pre samosprávu a určiť si ich časové rámce, ktoré sú aj realizovateľné na to, aby sa nejaké zmeny mohli udiať.
Ak je daňový mix iba spôsob, ako sanovať aktuálne problémy štátneho rozpočtu, potom je to nešťastné riešenie. A takéto riešenie nemôže nikto z nás podporiť, nikto kto fandí demokracii, finančnej zodpovednosti a rozvoju miest a dedín.
Som presvedčený o tom, že ak tento návrh prejde, celé Slovensko sa zo dňa na deň zastaví. Vrátime sa o niekoľko rokov dozadu, pretože všetko, na čom sme krok za krokom dlhé roky pracovali a všetky naše plány rozvoja môžme hodiť do koša.
Minister financií často hovorí o zodpovednosti. Ak toto svoje riešenie považuje za zodpovedné, potom naozaj neviem, čo si pod týmto slovom predstavuje. Ubezpečujem ho však, že ako zodpovedný hospodár problémy nepresúva na iných, ale ich má riešiť. A riešenie, ktoré zdecimuje slovenskú samosprávu a vytvorí z nej nesvojprávny subjekt, nemôžeme, ako som spomínal, v žiadnom prípade podporiť.
A aby sme neostali len o takých všeobecných frázach, skúsim povedať každému poslancovi, ktorý zahlasuje za daňový mix, čo to znamená v realite napríklad z hľadiska Bratislavy. Tá finančná situácia hlavného mesta je všeobecne známa a pokiaľ sa bude aplikovať daňový mix, a zároveň zostanú v platnosti zákony, ktoré nás nútia platiť dane, či už z predaja alebo z prenájmu, mesto Bratislava na rok 2012 bude mať rozpočet, v ktorom mu bude chýbať minimálne 23 miliónov eur, ktoré nebude mať odkiaľ sanovať. Ako to riešiť, samozrejme, známe veci, ktoré ale určite žiaden dobrý hospodár nechce realizovať.
Preto by som poprosil a pridal by som sa k návrhu Petra Kažimíra, aby sme sa vrátili naspäť do pracovnej verzie tohto materiálu a diskutovali o ňom tak, aby sme prijali opatrenie, ktoré bude aj obsahovať riešenie, ktoré potrebuje samotný štát, ale zároveň to budú riešenia, ktoré budú realizovateľné aj pre samosprávy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
Vystúpenia
14:44
Vystúpenie v rozprave 14:44
Viktor StromčekRiešenia hľadajú európski lídri, svetoví lídri, riešenia sa hľadajú na úrovni štátu, samosprávy, skrátka, tá situácia jednoducho nie je jednoduchá....
Riešenia hľadajú európski lídri, svetoví lídri, riešenia sa hľadajú na úrovni štátu, samosprávy, skrátka, tá situácia jednoducho nie je jednoduchá. Nebudem zneužívať situáciu, ako to s obľubou robila opozícia v čase, keď sme vládli, a rovnako čelili obrovskej globálnej kríze. Nebudem všetku vinu hádzať na súčasných vládnych politikov, ale rovnako nemôžem prijať ani logiku toho, podľa ktorej krízou možno ospravedlniť akékoľvek škrty, akékoľvek opatrenia, akékoľvek útoky na ľudí, na samosprávu. Ak naozaj prijmeme logiku, že v mene krízy môžeme ospravedlniť napríklad to, že bez takmer akejkoľvek diskusie zoberieme stámilióny samosprávam, s ktorými počítala, ohrozujeme tým samu podstatu jej fungovania. A to už je naozaj príliš nebezpečný krok. Autoritatívne uvalené riešenia o nás bez nás, tam už nie je priestor ani pre demokraciu, ale pre monopolizáciu moci.
Takéto hrubé silové riešenia, v ktorých sa vládni predstavitelia postavia proti celému Slovensku, proti celej samospráve a iba z titulu väčšej moci naotrokujú Slovensku riešenia, ktoré sú neférové a nespravodlivé pre samosprávy.
Treba si pripomenúť, že žijeme v demokracii a že celé financovanie samosprávy, aspoň z jedných, v základných kontúrach na, postavená na filozofii takzvaného fiškálneho federalizmu. A táto filozofia znamená, že každá úroveň verejnej správy má mať svoje vlastné zdroje, o ktorých i môže rozhodovať.
Touto cestou sa ide prakticky vo všetkých vyspelých krajinách vrátane Európskej únie. Podstata je, že o fiškálnom federalizme sa nemôžme baviť v prípade, pokiaľ sú samosprávy vnímané ako nesvojprávne subjekty, ktoré nemajú svoju finančnú autonómiu a finančnú stabilitu. A pritom opakujem, viem sa vcítiť do pocitov ministra financií. Tiež má naplánované svoje rozpočty, svoje príjmy, musí hľadať svoje vlastné škrty, a v takej istej situácii sa nachádza i samospráva a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch, a je ich podstatný počet, i v ďaleko horšej.
Do dvoch-troch mesiacov musia samosprávy absolútne prekopať od samého začiatku svoje financovania a nastavenia financií na nasledujúce roky.
Vláda si nevie poradiť so škrtmi, a tak presúva svoje problémy o úroveň nižšie, na samosprávu. Pritom všetci dobre vieme, že v konečnom dôsledku to celé dopadne na obyvateľov každého jedného mesta, každej jednej dediny. Pretože samospráva, to nie sú úradníci, to nie sú budovy, mali by to byť pekné cesty, mestská zeleň, sociálna pomoc, životné prostredie, kvalita života.
Všetci dobre vieme, že význam komunálnej politiky v posledných rokoch rastie a rieši sa stále viac a viac kompetencií a za takýchto okolností len tak lusknúť prstami a bez akejkoľvek diskusie zo dňa na deň zobrať samosprávam stámilióny eur, s ktorými počítala, to rozhodne nie je zodpovedná politika, ale tak trocha blamáž.
Viem sa vcítiť do toho, aké ťažké je čeliť kríze. Viem sa vcítiť do toho, aké je ťažké zostavovať rozpočet, keď nestačia príjmy. Samosprávy sú totiž na tom ešte ďaleko horšie.
Problém je, že takéto argumenty nemožno zneužívať na to, aby sa minister ultimatívne rozhodol, že raz za dva mesiace sa menia pravidlá hry pre rozpočty samospráv na celom Slovensku. Jedna vec je viesť diskusiu o daňovom mixe, druhá vec je ju autoritatívne zavádzať. Tu totiž nejde o hľadanie trvalo udržateľného riešenia. Toto je proste len, ako som už spomínal, presúvanie problémov na nižšie úrovne, na samosprávu. Ak sa chceme na daňový mix pozerať ako na skutočné riešenie, tak o ňom začnime diskutovať a hľadať také riešenia, ktoré sú akceptovateľné aj pre samosprávu a určiť si ich časové rámce, ktoré sú aj realizovateľné na to, aby sa nejaké zmeny mohli udiať.
Ak je daňový mix iba spôsob, ako sanovať aktuálne problémy štátneho rozpočtu, potom je to nešťastné riešenie. A takéto riešenie nemôže nikto z nás podporiť, nikto kto fandí demokracii, finančnej zodpovednosti a rozvoju miest a dedín.
Som presvedčený o tom, že ak tento návrh prejde, celé Slovensko sa zo dňa na deň zastaví. Vrátime sa o niekoľko rokov dozadu, pretože všetko, na čom sme krok za krokom dlhé roky pracovali a všetky naše plány rozvoja môžme hodiť do koša.
Minister financií často hovorí o zodpovednosti. Ak toto svoje riešenie považuje za zodpovedné, potom naozaj neviem, čo si pod týmto slovom predstavuje. Ubezpečujem ho však, že ako zodpovedný hospodár problémy nepresúva na iných, ale ich má riešiť. A riešenie, ktoré zdecimuje slovenskú samosprávu a vytvorí z nej nesvojprávny subjekt, nemôžeme, ako som spomínal, v žiadnom prípade podporiť.
A aby sme neostali len o takých všeobecných frázach, skúsim povedať každému poslancovi, ktorý zahlasuje za daňový mix, čo to znamená v realite napríklad z hľadiska Bratislavy. Tá finančná situácia hlavného mesta je všeobecne známa a pokiaľ sa bude aplikovať daňový mix, a zároveň zostanú v platnosti zákony, ktoré nás nútia platiť dane, či už z predaja alebo z prenájmu, mesto Bratislava na rok 2012 bude mať rozpočet, v ktorom mu bude chýbať minimálne 23 miliónov eur, ktoré nebude mať odkiaľ sanovať. Ako to riešiť, samozrejme, známe veci, ktoré ale určite žiaden dobrý hospodár nechce realizovať.
Preto by som poprosil a pridal by som sa k návrhu Petra Kažimíra, aby sme sa vrátili naspäť do pracovnej verzie tohto materiálu a diskutovali o ňom tak, aby sme prijali opatrenie, ktoré bude aj obsahovať riešenie, ktoré potrebuje samotný štát, ale zároveň to budú riešenia, ktoré budú realizovateľné aj pre samosprávy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
18.10.2011 o 14:44 hod.
Ing.
Viktor Stromček
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď na úvod by som rád zdôraznil, že som si plne vedomý toho, že Slovensko dnes, rovnako ako Európska únia, prípadne celý svet, prežíva ťažké obdobie z hľadiska finančnej a ekonomickej situácie.
Riešenia hľadajú európski lídri, svetoví lídri, riešenia sa hľadajú na úrovni štátu, samosprávy, skrátka, tá situácia jednoducho nie je jednoduchá. Nebudem zneužívať situáciu, ako to s obľubou robila opozícia v čase, keď sme vládli, a rovnako čelili obrovskej globálnej kríze. Nebudem všetku vinu hádzať na súčasných vládnych politikov, ale rovnako nemôžem prijať ani logiku toho, podľa ktorej krízou možno ospravedlniť akékoľvek škrty, akékoľvek opatrenia, akékoľvek útoky na ľudí, na samosprávu. Ak naozaj prijmeme logiku, že v mene krízy môžeme ospravedlniť napríklad to, že bez takmer akejkoľvek diskusie zoberieme stámilióny samosprávam, s ktorými počítala, ohrozujeme tým samu podstatu jej fungovania. A to už je naozaj príliš nebezpečný krok. Autoritatívne uvalené riešenia o nás bez nás, tam už nie je priestor ani pre demokraciu, ale pre monopolizáciu moci.
Takéto hrubé silové riešenia, v ktorých sa vládni predstavitelia postavia proti celému Slovensku, proti celej samospráve a iba z titulu väčšej moci naotrokujú Slovensku riešenia, ktoré sú neférové a nespravodlivé pre samosprávy.
Treba si pripomenúť, že žijeme v demokracii a že celé financovanie samosprávy, aspoň z jedných, v základných kontúrach na, postavená na filozofii takzvaného fiškálneho federalizmu. A táto filozofia znamená, že každá úroveň verejnej správy má mať svoje vlastné zdroje, o ktorých i môže rozhodovať.
Touto cestou sa ide prakticky vo všetkých vyspelých krajinách vrátane Európskej únie. Podstata je, že o fiškálnom federalizme sa nemôžme baviť v prípade, pokiaľ sú samosprávy vnímané ako nesvojprávne subjekty, ktoré nemajú svoju finančnú autonómiu a finančnú stabilitu. A pritom opakujem, viem sa vcítiť do pocitov ministra financií. Tiež má naplánované svoje rozpočty, svoje príjmy, musí hľadať svoje vlastné škrty, a v takej istej situácii sa nachádza i samospráva a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch, a je ich podstatný počet, i v ďaleko horšej.
Do dvoch-troch mesiacov musia samosprávy absolútne prekopať od samého začiatku svoje financovania a nastavenia financií na nasledujúce roky.
Vláda si nevie poradiť so škrtmi, a tak presúva svoje problémy o úroveň nižšie, na samosprávu. Pritom všetci dobre vieme, že v konečnom dôsledku to celé dopadne na obyvateľov každého jedného mesta, každej jednej dediny. Pretože samospráva, to nie sú úradníci, to nie sú budovy, mali by to byť pekné cesty, mestská zeleň, sociálna pomoc, životné prostredie, kvalita života.
Všetci dobre vieme, že význam komunálnej politiky v posledných rokoch rastie a rieši sa stále viac a viac kompetencií a za takýchto okolností len tak lusknúť prstami a bez akejkoľvek diskusie zo dňa na deň zobrať samosprávam stámilióny eur, s ktorými počítala, to rozhodne nie je zodpovedná politika, ale tak trocha blamáž.
Viem sa vcítiť do toho, aké ťažké je čeliť kríze. Viem sa vcítiť do toho, aké je ťažké zostavovať rozpočet, keď nestačia príjmy. Samosprávy sú totiž na tom ešte ďaleko horšie.
Problém je, že takéto argumenty nemožno zneužívať na to, aby sa minister ultimatívne rozhodol, že raz za dva mesiace sa menia pravidlá hry pre rozpočty samospráv na celom Slovensku. Jedna vec je viesť diskusiu o daňovom mixe, druhá vec je ju autoritatívne zavádzať. Tu totiž nejde o hľadanie trvalo udržateľného riešenia. Toto je proste len, ako som už spomínal, presúvanie problémov na nižšie úrovne, na samosprávu. Ak sa chceme na daňový mix pozerať ako na skutočné riešenie, tak o ňom začnime diskutovať a hľadať také riešenia, ktoré sú akceptovateľné aj pre samosprávu a určiť si ich časové rámce, ktoré sú aj realizovateľné na to, aby sa nejaké zmeny mohli udiať.
Ak je daňový mix iba spôsob, ako sanovať aktuálne problémy štátneho rozpočtu, potom je to nešťastné riešenie. A takéto riešenie nemôže nikto z nás podporiť, nikto kto fandí demokracii, finančnej zodpovednosti a rozvoju miest a dedín.
Som presvedčený o tom, že ak tento návrh prejde, celé Slovensko sa zo dňa na deň zastaví. Vrátime sa o niekoľko rokov dozadu, pretože všetko, na čom sme krok za krokom dlhé roky pracovali a všetky naše plány rozvoja môžme hodiť do koša.
Minister financií často hovorí o zodpovednosti. Ak toto svoje riešenie považuje za zodpovedné, potom naozaj neviem, čo si pod týmto slovom predstavuje. Ubezpečujem ho však, že ako zodpovedný hospodár problémy nepresúva na iných, ale ich má riešiť. A riešenie, ktoré zdecimuje slovenskú samosprávu a vytvorí z nej nesvojprávny subjekt, nemôžeme, ako som spomínal, v žiadnom prípade podporiť.
A aby sme neostali len o takých všeobecných frázach, skúsim povedať každému poslancovi, ktorý zahlasuje za daňový mix, čo to znamená v realite napríklad z hľadiska Bratislavy. Tá finančná situácia hlavného mesta je všeobecne známa a pokiaľ sa bude aplikovať daňový mix, a zároveň zostanú v platnosti zákony, ktoré nás nútia platiť dane, či už z predaja alebo z prenájmu, mesto Bratislava na rok 2012 bude mať rozpočet, v ktorom mu bude chýbať minimálne 23 miliónov eur, ktoré nebude mať odkiaľ sanovať. Ako to riešiť, samozrejme, známe veci, ktoré ale určite žiaden dobrý hospodár nechce realizovať.
Preto by som poprosil a pridal by som sa k návrhu Petra Kažimíra, aby sme sa vrátili naspäť do pracovnej verzie tohto materiálu a diskutovali o ňom tak, aby sme prijali opatrenie, ktoré bude aj obsahovať riešenie, ktoré potrebuje samotný štát, ale zároveň to budú riešenia, ktoré budú realizovateľné aj pre samosprávy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
14:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:51
Ján PodmanickýZástupcovia miest a obcí aj preto považujú zámer za útok na princípy samosprávnosti a...
Zástupcovia miest a obcí aj preto považujú zámer za útok na princípy samosprávnosti a parametre fiškálnej decentralizácie.
Ja si myslím, že samosprávy sú dosť seriózny partner na to, aby s nimi vláda mohla v prípade krízových situácií diskutovať.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami pri prijímaní eura a našiel sa konsenzus.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami v roku 2009, keď sa objavili prvé príznaky krízy, a tie samosprávy sa k tomu postavili zodpovedne a myslím si, že aj chápavo. Tak myslím si, že aj teraz keby pán minister diskutoval so samosprávami, viem si predstaviť, že by sa našiel kompromis, ktorý by bol akceptovateľný aj pre samosprávy.
Takýto kompromis by mohol byť posun z 3 percent na povedzme 10 percent. Ale diktátom povedať, že budúci rok samosprávy dostanú o 3 percentá viac, hoci podľa predchádzajúceho zákona mali dostať 18 percent, tak to je nezodpovedné a pochopiteľne, pochopiteľne to vyvoláva tvrdú a zúrivú reakciu. A tá tvrdá a zúrivá reakcia sa odrazí nielen v tom, že samosprávy budú informovať, kto je skutočný vinník znižovania finančných prostriedkov v samospráve, ale prejaví sa aj tým, že samosprávy budú maximálne zdaňovať napríklad štátne podniky na ich území.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:51 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec Stromček opäť zdôraznil, že základný problém tohto zákona je, že je prijímaný bez diskusie, je prijímaný ako diktát. Ja zacitujem z jedného uznesenia z predsedníctva ZMOS-u, podľa ktorého tento návrh je predložený nielen bez diskusie, ale aj bez akejkoľvek analýzy dopadov na občanov miest a obcí.
Zástupcovia miest a obcí aj preto považujú zámer za útok na princípy samosprávnosti a parametre fiškálnej decentralizácie.
Ja si myslím, že samosprávy sú dosť seriózny partner na to, aby s nimi vláda mohla v prípade krízových situácií diskutovať.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami pri prijímaní eura a našiel sa konsenzus.
Takto vedela vláda diskutovať so samosprávami v roku 2009, keď sa objavili prvé príznaky krízy, a tie samosprávy sa k tomu postavili zodpovedne a myslím si, že aj chápavo. Tak myslím si, že aj teraz keby pán minister diskutoval so samosprávami, viem si predstaviť, že by sa našiel kompromis, ktorý by bol akceptovateľný aj pre samosprávy.
Takýto kompromis by mohol byť posun z 3 percent na povedzme 10 percent. Ale diktátom povedať, že budúci rok samosprávy dostanú o 3 percentá viac, hoci podľa predchádzajúceho zákona mali dostať 18 percent, tak to je nezodpovedné a pochopiteľne, pochopiteľne to vyvoláva tvrdú a zúrivú reakciu. A tá tvrdá a zúrivá reakcia sa odrazí nielen v tom, že samosprávy budú informovať, kto je skutočný vinník znižovania finančných prostriedkov v samospráve, ale prejaví sa aj tým, že samosprávy budú maximálne zdaňovať napríklad štátne podniky na ich území.
Autorizovaný
14:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:53
Viktor StromčekJa len doplním tú...
Ja len doplním tú informáciu, nechcel som už naťahovať ďalej svoj príhovor, pre prípad Bratislavy a o diere, ktorú my musíme, samozrejme, zasanovať na budúci rok, nemáme ju možnosť kompenzovať úvermi, ako napríklad možnože aj iné mestá, lebo my už sme dávno cez 60 percent, a tým pádom nám neostane nič iné, len masívne predávať majetok, čo si nemyslím, že je tá správna cesta hospodára, o ktorej nás, alebo na ktorú túto cestu nás vyzýva ministerstvo financií.
Preto by sme ešte raz požiadali o vrátenie tohto zákona a opätovne hľadali riešenia akceptovateľné pre obidve strany.
Vďaka.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 14:53 hod.
Ing.
Viktor Stromček
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa len opätovne takisto pridať ešte k výzve i pána poslanca Podmanického a opätovne vyzvať ministerstvo financií, aby sme hľadali riešenia, ktoré sú akceptovateľné úplne pre všetkých. Tak isto neodmietame sa spolupodieľať na riešení súčasnej situácie, ale určite nie direktívnym spôsobom, ktorý znamená nekonečné problémy, ktoré sú neriešiteľné napríklad pre samosprávy.
Ja len doplním tú informáciu, nechcel som už naťahovať ďalej svoj príhovor, pre prípad Bratislavy a o diere, ktorú my musíme, samozrejme, zasanovať na budúci rok, nemáme ju možnosť kompenzovať úvermi, ako napríklad možnože aj iné mestá, lebo my už sme dávno cez 60 percent, a tým pádom nám neostane nič iné, len masívne predávať majetok, čo si nemyslím, že je tá správna cesta hospodára, o ktorej nás, alebo na ktorú túto cestu nás vyzýva ministerstvo financií.
Preto by sme ešte raz požiadali o vrátenie tohto zákona a opätovne hľadali riešenia akceptovateľné pre obidve strany.
Vďaka.
Autorizovaný
14:54
Vystúpenie v rozprave 14:54
Branislav OndrušZatiaľ čo my práve tento fakt vyzdvihujeme, zdôrazňujeme a považujeme za pozitívum, naopak, spomedzi vás, dvaja kolegovia toto kritizovali a považujú práve za negatívum. A mám pocit, že toto je taká ilustrácia toho, z akých pozícií vychádzate pri príprave aj tejto legislatívy vy a z akých pozícií vychádzame my.
My sa domnievame, že je dobre, ak vystupujú k takýmto návrhom práve tí ľudia, ktorí najviac poznajú problematiku, ktorí s ňou najviac pracujú, ktorí sú s ňou najviac konfrontovaní v praxi a práve preto môžu využiť konkrétne praktické skúsenosti zo života, zo svojho pôsobenia a cez tieto, alebo vďaka týmto skúsenostiam potom hodnotiť pozitíva a negatíva predkladaných návrhov.
Z toho dôvodu ja sa aj na tomto mieste chcem opäť prihlásiť k tomu, aby sme nikdy sa neusilovali obmedzovať výkon poslaneckého mandátu v Národnej rade vo vzťahu k výkonu poslaneckého mandátu v samospráve. Ja fakt, že medzi nami sedia aj starostovia, primátori, že medzi nami sedí župan, považujem za prínos pre každú našu debatu, a to aj pre tú, ktorú máme teraz na stole.
Vážené kolegyne a kolegovia, zároveň sa domnievam, že práve množstvo vystúpení zástupcov samospráv v tejto rozprave dokazuje to, že príprave tohto zákona nepredchádzala dôkladná debata a skutočne celospoločenská debata a tá je nevyhnutná, pretože či sa nám to páči, alebo nie, či už sme, alebo nie sme zástupcovia samosprávy, každý z nás má so samosprávou nejaké skúsenosti, každý z nás je klientom samosprávy, pretože nikto z nás nemôže žiť mimo dosahu samosprávnych orgánov a ich rozhodnutí. Z tohto dôvodu v skutočnosti každý jeden z nás je, alebo bude nejakým spôsobom v prípade prijatia tohto zákona zasiahnutý a, bohužiaľ, z toho, čo sme počuli predovšetkým od starostov a primátorov, ten zásah bude negatívny.
Vážené kolegyne a kolegovia, v prvom rade by som chcel, pokiaľ ide o samosprávy, vyvrátiť alebo, áno, vyvrátiť jeden ako argument, ktorý sa tu stále používa, a to, že ak je štát postavený do situácie, že musí šetriť, tak aj samosprávy by sa mali naučiť šetriť.
Moja skúsenosť, keďže až do decembra minulého roka som sám bol poslancom mestského zastupiteľstva, hovorí, že dokonca aj v čase, kedy samosprávy na tom finančne neboli až tak zle, boli na tom stále horšie ako štát, a aj v tom čase boli nútené šetriť. Áno, na jednej strane tu boli aj rozvojové projekty, pretože úlohou samospráv nie je len udržiavať, ale aj modernizovať a rozvíjať obce, mestá alebo kraje. Na druhej strane, aj v tej, aj v tom čase hojnosti, ak to tak môžem nazvať, boli samosprávy konfrontované s tvrdou realitou. Ani v tom čase na mnohé, na výkon mnohých tzv. kompetencií, v skutočnosti ale povinností, pretože slovo kompetencia má svoj slovenský, svoju slovenskú obdobu v slove právomoc a musím povedať, že z tohto hľadiska naozaj nejde ani tak o právomoci, ako skôr o povinnosti samospráv. Tak aj v čase hojnosti, mnoho z týchto povinností si samosprávy boli schopné vykonávať iba obmedzene alebo nie v takej miere, v akej by si to predstavovali občania. To je dôsledok fiškálnej decentralizácie, ktorá bola vykonaná v neprospech samospráv, v neprospech obcí a miest, hoci je pravda, že v istom čase, keď príjmy rástli aj štátu aj samosprávam, nebol tento fakt tak vypuklý a nebol tak viditeľný, ako ho vidieť dnes.
Iba by som sa opakoval, keby som teraz hovoril o tom, čo hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Petrák, keď spomínal, akým spôsobom sa presúvali kompetencie alebo teda, ako ja hovorím, povinnosti na samosprávy bez adekvátneho finančného plnenia, takže to už opakovať nebudem. Ale musím zdôrazniť, že ak by sme naozaj mali vstúpiť do systémového riešenia alebo ak by sme, naozaj sme mali hľadať systémové riešenie, ktoré vychádza nielen z európskej tradície, ale aj zo skúseností, aké máme v rámci Európskej únie, museli by sme vstúpiť do prerozdeľovania daní medzi samosprávami a štátom oveľa výraznejšie, ako sme to urobili kedykoľvek doteraz.
Problémom alebo len jedným z problémov je, akým spôsobom bude vyskladaný daňový príjem obcí a miest a samosprávnych krajov. Druhým problémom je vôbec celkový podiel príjmov samospráv na tom, čo štát vyberie na daniach. A v tomto smere, ak by sme mali ísť na európsky štandard, museli by sme podiel príjmov samospráv na daniach takmer zdvojnásobiť, v podstate zdvojnásobiť. To sú len, to sú len stotiny percenta, pod ktoré by to išlo, ako pod 50 percent. Približne 13 percent dnes je podiel, podiel na daniach, pokiaľ ide o samosprávy, približne 25 percent je podiel na daniach zo strany samospráv v Európskej únii. To je, to je teda naozaj bezmála dvojnásobok a už aj toto porovnanie nám celkom jasne ukazuje, že v skutočnosti, ak sa už bavíme o prerozdeľovaní daňových výnosov medzi štátom a samosprávou, tak my sme ďaleko za tým, čo, ako je finančne stabilizovaná samospráva v rámci Európskej únie.
Takisto, čiastočne o tom hovoril alebo do značnej miery o tom hovoril aj pán poslanec Petrák, aby sme sa museli vrátiť oveľa podrobnejšie k výkonu jednotlivých právomocí, kompetencií alebo povinností samospráv a porovnávať ich s tým, ako boli finančne zabezpečované v čase, keď ich mal na starosti štát. Nehovoriac o tom, že mnohé zodpovednosti, ktoré boli prenesené zo štátu na samosprávy, boli prenášané už v tom čase ako deficitné. A teraz nehovorím len samoz..., len teda o samotnom roku 2002 alebo 2001, keď sa tieto veci rozhodovali, ale aj o období, ktoré nasledovalo potom. A nikdy nepre..., nikdy neboli tieto kompetencie presunuté naozaj s dostatočným finančným plnením, pretože aj keď by bol, aj keď sa stalo, že podľa prepočtov z hľadiska rozpočtu boli presunuté príslušné zdroje s tou príslušnou kompetenciou, vždy išlo o kompetencie, ktoré už v tom čase štát nedostatočne financoval, a teda ako deficitné ich automaticky prenášal aj na samosprávy.
Musím povedať, že faktom, ktorý dokazuje, alebo údajom, ktorý dokazuje o tom, že príprave tohto zákona nepredchádzala seriózna analýza a už vôbec nie seriózna a dostatočne hlboká diskusia, je aj skutočnosť, že napríklad predstavitelia samosprávnych krajov sa iba krátko po nástupe novej vlády stretli s pani premiérkou Radičovou, potom už takéto oficiálne pracovné stretnutie nemali. S pánom ministrom financií sa tak isto na takomto oficiálnom pracovnom stretnutí stretli raz. A komunikácia, komunikácia povedzme len so štátnym tajomníkom alebo dokonca s nižšími úradníkmi na ministerstve, takú nemožno považovať za serióznu diskusiu a za seriózny spôsob komunikácie medzi vládou a najvyššími predstaviteľmi samosprávnych krajov.
Napokon, v súvislosti s tými číslami, o ktorých sa tu hovorí, mi dovoľte ešte jeden dôležitý údaj. My tu, my tu rozprávame o daniach, o akomsi toku daní zo strany štátu k, smerom k samosprávam. Čiže štát vyberá daň z príjmu fyzických osôb a potom ju prerozdeľuje smerom k samosprávam, v tom terajšom mixe teda alebo v tom terajšom nastavení je to 94 percent z tej vybranej dane. Ale treba povedať, že my máme nastavené, nastavené dane aj tak, že putujú dane aj zo strany samospráv k štátu. A ak teda máme hovoriť o tom, v akej finančnej kondícii sú dnes samosprávy a akým spôsobom by sme mali pomôcť samosprávam vykonávať tie činnosti, ktoré im patria, tak by sme mali hovoriť aj o možných riešeniach na strane týchto daní. Ja mám na mysli napríklad daň z predaja nájmu majetku. To je daň, ktorú, ktorú vyberá štát od, od obcí a miest, ktorú zarábajú obce a mestá potom pre štát a z ktorej priamo, teda z tejto dane, na nej nemajú žiadne podiely, a nie sú to malé peniaze. Napríklad, keď pán Stromček tu spomínal Bratislavu, myslím, že aj pán Kažimír spomínal Bratislavu, tak napríklad v prípade Bratislavy by to trojpercentné navýšenie príjmov, ako podiel na dani z príjmu fyzických osôb, malo predstavovať približne 2,5 mil. eur, ale objem peňazí, ktoré podľa plánu predaja a prenájmu svojho majetku Bratislava odvedie štátu v podobe tejto dane, sú až 4 mil. eur, čiže vidíte, že napríklad len na tejto dani odvedie mesto štátu viac, než, než získa na tom novom, tzv. daňovom mixe.
Napokon, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, ešte krátko nadviazať na to, čo pán kolega, pán kolega Stromček tu hovoril, pokiaľ ide, o vlastne takom tom prístupe k samosprávam a myslím, že aj viacerí kolegovia to spomenuli. My sa nemôžeme ubrániť dojmu, a to súvisí aj s tým, čo tu zaznelo, koľko starostov a primátorov sedí v týchto ľaviciach, ktoré obsadzuje poslanecký klub strany SMER a koľko v laviciach, ktoré obsadzujú strany vládnej koalície, nemôžeme sa ubrániť hlbokému presvedčeniu, že tento návrh nie je len návrh čisto ekonomický, nie je len návrh čisto daňový, ale má aj svoju významnú politickú dimenziu. A tá dimenzia, ako som povedal, sa ukazuje aj v tejto snemovni a vyplýva jednoducho z toho, že nie je náhoda, že práve v poslaneckom klube strany SMER - sociálna demokracia sedí toľko priamo volených zástupcov samosprávnych orgánov. Vyplýva to okrem iného aj z toho, akú silu má naša strana v samospráve. Vyplýva to z toho, že ak by sme brali do úvahy jednotlivé politické strany, je to práve SMER, ktorý je najsilnejšou stranou v samosprávach, ktorý má najviac obsadených miest starostov a primátorov, ktorý má obsadených najviac miest županov, predsedov samosprávnych krajov.
A toto je fakt, ktorý nemožno nebrať do úvahy, ak diskutujeme o tomto návrhu a my sme jednoznačne presvedčení o tom, že toto je politická dimenzia, dimenzia tohto návrhu. Som presvedčený o tom, že ak by strany vládnej koalície mali podobné alebo takéto zastúpenie v samosprávach, správali by sa voči samosprávam iným spôsobom, než sa správajú teraz. K tomuto presvedčeniu ma vedie fakt, že tie útoky na samosprávy, obmedzovanie samospráv, útoky, dehonestácia starostov a primátorov, o tom tak isto hovorili moji kolegovia, sú stále prítomnou súčasťou politiky tejto vládnej koalície. Neprejavuje sa to len v tomto jednom zákone, ale prejavuje sa, prejavilo sa to v mnohých, viacerých legislatívnych návrhoch, ktoré sme za ten uplynulý rok a štvrť v tejto snemovni prediskutovávali. A skutočne, spoločným menovateľom viacerých legislatívnych návrhov, či už to boli legislatívne návrhy, s ktorými prišli samotní poslanci alebo s ktorými prišla vláda, bolo to, že sa tu útočí na samosprávy. Áno, na samosprávy, voči ktorým má vláda takýto prístup aj preto, lebo v nich dominuje strana SMER a toto je tiež spôsob, akým útočiť na stranu SMER - sociálna demokracia, akým jej podrážať nohy, akým robiť pokusy, aby sa zhoršila jej pozícia na verejnosti.
Hovorím o tom preto, lebo toto považujem za mimoriadne zákerné. V konečnom dôsledku totižto na takúto politiku nedopláca strana, nech je, nech by išlo o ktorúkoľvek stranu, ale doplácajú ľudia, ktorí v samospráve žijú, doplácajú aj vaši voliči, ktorí sú takisto odkázaní na tie rôzne služby, na to, na činnosť, na rozhodovanie, na výkon právomocí alebo povinností, ktoré má samospráva v rukách. A tak, ak aj máte pocit, že politicky útočíte a likvidujete SMER, tak v skutočnosti tým ubližujete len, aj svojim vlastným voličom.
A o tom, o tomto mojom alebo v tomto mojom presvedčení, musím povedať, ma utvrdzujú aj moje stretnutia, moje stretnutia so starostami a primátormi po celom Slovensku, a keby som chcel byť veľmi osobný, tak by som mohol porozprávať stretnutie s jedným starostom, ktorého syn sedí v tejto časti našej snemovne a ktorý mi takisto rozprával veľmi kriticky svoj pohľad na to, akým spôsobom vy, vážení kolegovia a kolegyne, tu vystupujete a prezentujete návrhy vo vzťahu k samosprávam.
Takže na záver mi dovoľte teda vás vyzvať, aby sme nepokračovali v takejto politike voči samosprávam, aby sme ďalej už neprezentovali návrhy, ktoré sú namierené proti samosprávam, pretože v konečnom dôsledku ohrozujú občanov. Ja musím povedať, že to cítim aj v oblasti, ktorej sa prioritne venujem, to je oblasť sociálnych vecí a konkrétne oblasť sociálnych služieb, čo je významná súčasť právomocí alebo povinností samospráv. Musím povedať, že aj tam cítim neustálu chuť útočiť, dehonestovať samosprávy, to, ako samosprávy vykonávajú povinnosti v oblasti sociálnych služieb, a dokonca aj akési reformné, ale reformné zmeny, ktoré sú navrhované zo strany vlády v tejto oblasti, zase mali akoby len za cieľ zobrať nejaké peniaze samosprávam a zhoršiť im pozíciu, zhoršiť im situáciu. Ale opakujem, opäť by aj na tieto návrhy len doplácali občania.
A práve z tohto dôvodu, ja si nesmierne vážim, že tu môžeme počuť názory ľudí, ktorých sa to priamo dotýka, názory ľudí, ktorí s tým majú priame skúsenosti a vás chcem, vážené kolegyne a kolegovia, vyzvať, aby ste aj pri prerokovávaní tohto návrhu mali otvorené hlavy, otvorené mysle a pokúšali sa racionálne zhodnotiť argumenty, ktoré tu počúvate a ktoré dokazujú celkom jednoznačne, že tento návrh zákona bude mať mimoriadne negatívne dopady na fungovanie samospráv, a teda na každého jedného občana Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
18.10.2011 o 14:54 hod.
Mgr.
Branislav Ondruš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, nielen samotný tento zákon, ale aj rozprava k nemu, ktorá prebieha v tomto pléne, ukazuje, že je len veľmi malý priestor na to, aby došlo k nejakej zhode medzi opozíciou a vládnou koalíciou, pokiaľ ide o tento návrh. A to jednoducho preto, lebo je úplne evidentné, že vychádzame z hodnotovo a filozoficky rozdielnych pozícií. Hovorím o tom v reakcii na rozpravu, ktorej sme teraz svedkami, a vystúpenia dvoch kolegov z radov vládnych poslancov, ktorí kritizovali, že za stranu SMER tu vystupujú predovšetkým ľudia, ktorí sú zároveň starostami alebo primátormi, alebo majú iné pozície v rámci samosprávy.
Zatiaľ čo my práve tento fakt vyzdvihujeme, zdôrazňujeme a považujeme za pozitívum, naopak, spomedzi vás, dvaja kolegovia toto kritizovali a považujú práve za negatívum. A mám pocit, že toto je taká ilustrácia toho, z akých pozícií vychádzate pri príprave aj tejto legislatívy vy a z akých pozícií vychádzame my.
My sa domnievame, že je dobre, ak vystupujú k takýmto návrhom práve tí ľudia, ktorí najviac poznajú problematiku, ktorí s ňou najviac pracujú, ktorí sú s ňou najviac konfrontovaní v praxi a práve preto môžu využiť konkrétne praktické skúsenosti zo života, zo svojho pôsobenia a cez tieto, alebo vďaka týmto skúsenostiam potom hodnotiť pozitíva a negatíva predkladaných návrhov.
Z toho dôvodu ja sa aj na tomto mieste chcem opäť prihlásiť k tomu, aby sme nikdy sa neusilovali obmedzovať výkon poslaneckého mandátu v Národnej rade vo vzťahu k výkonu poslaneckého mandátu v samospráve. Ja fakt, že medzi nami sedia aj starostovia, primátori, že medzi nami sedí župan, považujem za prínos pre každú našu debatu, a to aj pre tú, ktorú máme teraz na stole.
Vážené kolegyne a kolegovia, zároveň sa domnievam, že práve množstvo vystúpení zástupcov samospráv v tejto rozprave dokazuje to, že príprave tohto zákona nepredchádzala dôkladná debata a skutočne celospoločenská debata a tá je nevyhnutná, pretože či sa nám to páči, alebo nie, či už sme, alebo nie sme zástupcovia samosprávy, každý z nás má so samosprávou nejaké skúsenosti, každý z nás je klientom samosprávy, pretože nikto z nás nemôže žiť mimo dosahu samosprávnych orgánov a ich rozhodnutí. Z tohto dôvodu v skutočnosti každý jeden z nás je, alebo bude nejakým spôsobom v prípade prijatia tohto zákona zasiahnutý a, bohužiaľ, z toho, čo sme počuli predovšetkým od starostov a primátorov, ten zásah bude negatívny.
Vážené kolegyne a kolegovia, v prvom rade by som chcel, pokiaľ ide o samosprávy, vyvrátiť alebo, áno, vyvrátiť jeden ako argument, ktorý sa tu stále používa, a to, že ak je štát postavený do situácie, že musí šetriť, tak aj samosprávy by sa mali naučiť šetriť.
Moja skúsenosť, keďže až do decembra minulého roka som sám bol poslancom mestského zastupiteľstva, hovorí, že dokonca aj v čase, kedy samosprávy na tom finančne neboli až tak zle, boli na tom stále horšie ako štát, a aj v tom čase boli nútené šetriť. Áno, na jednej strane tu boli aj rozvojové projekty, pretože úlohou samospráv nie je len udržiavať, ale aj modernizovať a rozvíjať obce, mestá alebo kraje. Na druhej strane, aj v tej, aj v tom čase hojnosti, ak to tak môžem nazvať, boli samosprávy konfrontované s tvrdou realitou. Ani v tom čase na mnohé, na výkon mnohých tzv. kompetencií, v skutočnosti ale povinností, pretože slovo kompetencia má svoj slovenský, svoju slovenskú obdobu v slove právomoc a musím povedať, že z tohto hľadiska naozaj nejde ani tak o právomoci, ako skôr o povinnosti samospráv. Tak aj v čase hojnosti, mnoho z týchto povinností si samosprávy boli schopné vykonávať iba obmedzene alebo nie v takej miere, v akej by si to predstavovali občania. To je dôsledok fiškálnej decentralizácie, ktorá bola vykonaná v neprospech samospráv, v neprospech obcí a miest, hoci je pravda, že v istom čase, keď príjmy rástli aj štátu aj samosprávam, nebol tento fakt tak vypuklý a nebol tak viditeľný, ako ho vidieť dnes.
Iba by som sa opakoval, keby som teraz hovoril o tom, čo hovoril vo svojom vystúpení pán poslanec Petrák, keď spomínal, akým spôsobom sa presúvali kompetencie alebo teda, ako ja hovorím, povinnosti na samosprávy bez adekvátneho finančného plnenia, takže to už opakovať nebudem. Ale musím zdôrazniť, že ak by sme naozaj mali vstúpiť do systémového riešenia alebo ak by sme, naozaj sme mali hľadať systémové riešenie, ktoré vychádza nielen z európskej tradície, ale aj zo skúseností, aké máme v rámci Európskej únie, museli by sme vstúpiť do prerozdeľovania daní medzi samosprávami a štátom oveľa výraznejšie, ako sme to urobili kedykoľvek doteraz.
Problémom alebo len jedným z problémov je, akým spôsobom bude vyskladaný daňový príjem obcí a miest a samosprávnych krajov. Druhým problémom je vôbec celkový podiel príjmov samospráv na tom, čo štát vyberie na daniach. A v tomto smere, ak by sme mali ísť na európsky štandard, museli by sme podiel príjmov samospráv na daniach takmer zdvojnásobiť, v podstate zdvojnásobiť. To sú len, to sú len stotiny percenta, pod ktoré by to išlo, ako pod 50 percent. Približne 13 percent dnes je podiel, podiel na daniach, pokiaľ ide o samosprávy, približne 25 percent je podiel na daniach zo strany samospráv v Európskej únii. To je, to je teda naozaj bezmála dvojnásobok a už aj toto porovnanie nám celkom jasne ukazuje, že v skutočnosti, ak sa už bavíme o prerozdeľovaní daňových výnosov medzi štátom a samosprávou, tak my sme ďaleko za tým, čo, ako je finančne stabilizovaná samospráva v rámci Európskej únie.
Takisto, čiastočne o tom hovoril alebo do značnej miery o tom hovoril aj pán poslanec Petrák, aby sme sa museli vrátiť oveľa podrobnejšie k výkonu jednotlivých právomocí, kompetencií alebo povinností samospráv a porovnávať ich s tým, ako boli finančne zabezpečované v čase, keď ich mal na starosti štát. Nehovoriac o tom, že mnohé zodpovednosti, ktoré boli prenesené zo štátu na samosprávy, boli prenášané už v tom čase ako deficitné. A teraz nehovorím len samoz..., len teda o samotnom roku 2002 alebo 2001, keď sa tieto veci rozhodovali, ale aj o období, ktoré nasledovalo potom. A nikdy nepre..., nikdy neboli tieto kompetencie presunuté naozaj s dostatočným finančným plnením, pretože aj keď by bol, aj keď sa stalo, že podľa prepočtov z hľadiska rozpočtu boli presunuté príslušné zdroje s tou príslušnou kompetenciou, vždy išlo o kompetencie, ktoré už v tom čase štát nedostatočne financoval, a teda ako deficitné ich automaticky prenášal aj na samosprávy.
Musím povedať, že faktom, ktorý dokazuje, alebo údajom, ktorý dokazuje o tom, že príprave tohto zákona nepredchádzala seriózna analýza a už vôbec nie seriózna a dostatočne hlboká diskusia, je aj skutočnosť, že napríklad predstavitelia samosprávnych krajov sa iba krátko po nástupe novej vlády stretli s pani premiérkou Radičovou, potom už takéto oficiálne pracovné stretnutie nemali. S pánom ministrom financií sa tak isto na takomto oficiálnom pracovnom stretnutí stretli raz. A komunikácia, komunikácia povedzme len so štátnym tajomníkom alebo dokonca s nižšími úradníkmi na ministerstve, takú nemožno považovať za serióznu diskusiu a za seriózny spôsob komunikácie medzi vládou a najvyššími predstaviteľmi samosprávnych krajov.
Napokon, v súvislosti s tými číslami, o ktorých sa tu hovorí, mi dovoľte ešte jeden dôležitý údaj. My tu, my tu rozprávame o daniach, o akomsi toku daní zo strany štátu k, smerom k samosprávam. Čiže štát vyberá daň z príjmu fyzických osôb a potom ju prerozdeľuje smerom k samosprávam, v tom terajšom mixe teda alebo v tom terajšom nastavení je to 94 percent z tej vybranej dane. Ale treba povedať, že my máme nastavené, nastavené dane aj tak, že putujú dane aj zo strany samospráv k štátu. A ak teda máme hovoriť o tom, v akej finančnej kondícii sú dnes samosprávy a akým spôsobom by sme mali pomôcť samosprávam vykonávať tie činnosti, ktoré im patria, tak by sme mali hovoriť aj o možných riešeniach na strane týchto daní. Ja mám na mysli napríklad daň z predaja nájmu majetku. To je daň, ktorú, ktorú vyberá štát od, od obcí a miest, ktorú zarábajú obce a mestá potom pre štát a z ktorej priamo, teda z tejto dane, na nej nemajú žiadne podiely, a nie sú to malé peniaze. Napríklad, keď pán Stromček tu spomínal Bratislavu, myslím, že aj pán Kažimír spomínal Bratislavu, tak napríklad v prípade Bratislavy by to trojpercentné navýšenie príjmov, ako podiel na dani z príjmu fyzických osôb, malo predstavovať približne 2,5 mil. eur, ale objem peňazí, ktoré podľa plánu predaja a prenájmu svojho majetku Bratislava odvedie štátu v podobe tejto dane, sú až 4 mil. eur, čiže vidíte, že napríklad len na tejto dani odvedie mesto štátu viac, než, než získa na tom novom, tzv. daňovom mixe.
Napokon, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, ešte krátko nadviazať na to, čo pán kolega, pán kolega Stromček tu hovoril, pokiaľ ide, o vlastne takom tom prístupe k samosprávam a myslím, že aj viacerí kolegovia to spomenuli. My sa nemôžeme ubrániť dojmu, a to súvisí aj s tým, čo tu zaznelo, koľko starostov a primátorov sedí v týchto ľaviciach, ktoré obsadzuje poslanecký klub strany SMER a koľko v laviciach, ktoré obsadzujú strany vládnej koalície, nemôžeme sa ubrániť hlbokému presvedčeniu, že tento návrh nie je len návrh čisto ekonomický, nie je len návrh čisto daňový, ale má aj svoju významnú politickú dimenziu. A tá dimenzia, ako som povedal, sa ukazuje aj v tejto snemovni a vyplýva jednoducho z toho, že nie je náhoda, že práve v poslaneckom klube strany SMER - sociálna demokracia sedí toľko priamo volených zástupcov samosprávnych orgánov. Vyplýva to okrem iného aj z toho, akú silu má naša strana v samospráve. Vyplýva to z toho, že ak by sme brali do úvahy jednotlivé politické strany, je to práve SMER, ktorý je najsilnejšou stranou v samosprávach, ktorý má najviac obsadených miest starostov a primátorov, ktorý má obsadených najviac miest županov, predsedov samosprávnych krajov.
A toto je fakt, ktorý nemožno nebrať do úvahy, ak diskutujeme o tomto návrhu a my sme jednoznačne presvedčení o tom, že toto je politická dimenzia, dimenzia tohto návrhu. Som presvedčený o tom, že ak by strany vládnej koalície mali podobné alebo takéto zastúpenie v samosprávach, správali by sa voči samosprávam iným spôsobom, než sa správajú teraz. K tomuto presvedčeniu ma vedie fakt, že tie útoky na samosprávy, obmedzovanie samospráv, útoky, dehonestácia starostov a primátorov, o tom tak isto hovorili moji kolegovia, sú stále prítomnou súčasťou politiky tejto vládnej koalície. Neprejavuje sa to len v tomto jednom zákone, ale prejavuje sa, prejavilo sa to v mnohých, viacerých legislatívnych návrhoch, ktoré sme za ten uplynulý rok a štvrť v tejto snemovni prediskutovávali. A skutočne, spoločným menovateľom viacerých legislatívnych návrhov, či už to boli legislatívne návrhy, s ktorými prišli samotní poslanci alebo s ktorými prišla vláda, bolo to, že sa tu útočí na samosprávy. Áno, na samosprávy, voči ktorým má vláda takýto prístup aj preto, lebo v nich dominuje strana SMER a toto je tiež spôsob, akým útočiť na stranu SMER - sociálna demokracia, akým jej podrážať nohy, akým robiť pokusy, aby sa zhoršila jej pozícia na verejnosti.
Hovorím o tom preto, lebo toto považujem za mimoriadne zákerné. V konečnom dôsledku totižto na takúto politiku nedopláca strana, nech je, nech by išlo o ktorúkoľvek stranu, ale doplácajú ľudia, ktorí v samospráve žijú, doplácajú aj vaši voliči, ktorí sú takisto odkázaní na tie rôzne služby, na to, na činnosť, na rozhodovanie, na výkon právomocí alebo povinností, ktoré má samospráva v rukách. A tak, ak aj máte pocit, že politicky útočíte a likvidujete SMER, tak v skutočnosti tým ubližujete len, aj svojim vlastným voličom.
A o tom, o tomto mojom alebo v tomto mojom presvedčení, musím povedať, ma utvrdzujú aj moje stretnutia, moje stretnutia so starostami a primátormi po celom Slovensku, a keby som chcel byť veľmi osobný, tak by som mohol porozprávať stretnutie s jedným starostom, ktorého syn sedí v tejto časti našej snemovne a ktorý mi takisto rozprával veľmi kriticky svoj pohľad na to, akým spôsobom vy, vážení kolegovia a kolegyne, tu vystupujete a prezentujete návrhy vo vzťahu k samosprávam.
Takže na záver mi dovoľte teda vás vyzvať, aby sme nepokračovali v takejto politike voči samosprávam, aby sme ďalej už neprezentovali návrhy, ktoré sú namierené proti samosprávam, pretože v konečnom dôsledku ohrozujú občanov. Ja musím povedať, že to cítim aj v oblasti, ktorej sa prioritne venujem, to je oblasť sociálnych vecí a konkrétne oblasť sociálnych služieb, čo je významná súčasť právomocí alebo povinností samospráv. Musím povedať, že aj tam cítim neustálu chuť útočiť, dehonestovať samosprávy, to, ako samosprávy vykonávajú povinnosti v oblasti sociálnych služieb, a dokonca aj akési reformné, ale reformné zmeny, ktoré sú navrhované zo strany vlády v tejto oblasti, zase mali akoby len za cieľ zobrať nejaké peniaze samosprávam a zhoršiť im pozíciu, zhoršiť im situáciu. Ale opakujem, opäť by aj na tieto návrhy len doplácali občania.
A práve z tohto dôvodu, ja si nesmierne vážim, že tu môžeme počuť názory ľudí, ktorých sa to priamo dotýka, názory ľudí, ktorí s tým majú priame skúsenosti a vás chcem, vážené kolegyne a kolegovia, vyzvať, aby ste aj pri prerokovávaní tohto návrhu mali otvorené hlavy, otvorené mysle a pokúšali sa racionálne zhodnotiť argumenty, ktoré tu počúvate a ktoré dokazujú celkom jednoznačne, že tento návrh zákona bude mať mimoriadne negatívne dopady na fungovanie samospráv, a teda na každého jedného občana Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
15:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:11
Ján PodmanickýTaktiež do diskusie neprispievajú argumenty typu, že starostovia a primátori, ktorí sú v parlamente, sú v konflikte záujmov. To znamená, že lekári, ktorí sú v parlamente sa nemajú vyjadrovať k zákonom týkajúcich sa zdravia? To znamená, že učitelia sa nemajú vyjadrovať k školskej problematike? To znamená, že jadroví fyzici sa nemajú vyjadrovať k využívaniu atómovej energie? To znamená potom ale aj to, že ekonóm by sa nemal vyjadrovať k ekonomike a guvernér Národnej banky by nemal hovoriť o..., by nemal dávať správu o činnosti Národnej banky. Čiže, ak chceme takýmto scestným spôsobom uvažovať, tak potom naozaj tá diskusia k ničomu nepovedie.
Ale paradox je, že my zo strany SMER, poslanci a primátori, nebojujeme len za starostov a primátorov zo SMER-u, ale bojujeme aj za starostov a primátorov z SDKÚ, z KDH, z MOST-u.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 15:11 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Je smutné, keď neexistuje dialóg medzi predstaviteľmi vlády a samosprávy vinou vlády, ale ešte smutnejšie je, keď počas tohto dialógu zaznievajú klamstvá, ako napríklad klamstvo pani premiérky Radičovej na Rade ZMOS-u. Myslím, že to bolo začiatkom tohto roka v Štrbe, keď prisľúbila Rade ZMOS-u, že sa zastaví alebo zmení ten zákon, ktorý zaviedol daň z príjmov aj pre samosprávu. Dvakrát mali poslanci tohto parlamentu aj vládni poslanci tohto parlamentu možnosť tento zákon zmeniť. Dvakrát sme ich vyzývali, že nech naplnia prísľub pani premiérky Radičovej. Ani jeden z poslancov vládnej koalície nezahlasoval za tieto návrhy, a tak vlastne fakticky urobili z premiérky klamárku.
Taktiež do diskusie neprispievajú argumenty typu, že starostovia a primátori, ktorí sú v parlamente, sú v konflikte záujmov. To znamená, že lekári, ktorí sú v parlamente sa nemajú vyjadrovať k zákonom týkajúcich sa zdravia? To znamená, že učitelia sa nemajú vyjadrovať k školskej problematike? To znamená, že jadroví fyzici sa nemajú vyjadrovať k využívaniu atómovej energie? To znamená potom ale aj to, že ekonóm by sa nemal vyjadrovať k ekonomike a guvernér Národnej banky by nemal hovoriť o..., by nemal dávať správu o činnosti Národnej banky. Čiže, ak chceme takýmto scestným spôsobom uvažovať, tak potom naozaj tá diskusia k ničomu nepovedie.
Ale paradox je, že my zo strany SMER, poslanci a primátori, nebojujeme len za starostov a primátorov zo SMER-u, ale bojujeme aj za starostov a primátorov z SDKÚ, z KDH, z MOST-u.
Autorizovaný
15:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:13
Ľubomír PetrákAk sme schvaľovali pred chvíľou euroval, tak sa tu robili rôzne prepočty, ktoré hovorili, koľkonásobok priemernej mzdy je potrebné na to, aby sa splatili záruky....
Ak sme schvaľovali pred chvíľou euroval, tak sa tu robili rôzne prepočty, ktoré hovorili, koľkonásobok priemernej mzdy je potrebné na to, aby sa splatili záruky. Vychádzali tam pomery tristo, tristo platov na Slovensku voči dvesto platov v Nemecku približne. Ale na druhej strane, keď si premietnete dopad tohto zákona do praxe, ten znamená, že sa musia zvýšiť miestne dane a poplatky. Ale ja sa vás potom pýtam, zamýšľali ste sa nad tým, keď na jednej strane vám to vadí a vadí to samozrejme aj nám, že ten, ten pomer voči priemernej mzde, alebo povedzme ešte inak, voči priemerným dôchodkom je neadekvátny. A prepočítavali ste to niekedy, aký je dopad tohto vášho opatrenia na priemerné mzdy a dôchodky normálnych bežných ľudí, ktorí majú vyžiť zo štyristo-päťsto eur? A to hovorím mnohokrát veľa. Aj v tomto prípade platí, že keď zasadá parlament, istoty občana Slovenskej republiky sú ohrozené. Ja vás preto prosím, aby tento návrh zákona stiahli.
Ak hovoríte o tom, že je potrebná, alebo samospráva sa má podieľať aj na štátnych politikách, nikto sa tomu nebráni. Ale ak sa my máme podieľať na štátnej politike školstva, vzdelávania, čo je jedna z priorít vlády, a je to aj priorita spoločnosti, tak to nemôže byť opätovne jednosmerka, že obce dostanú málo peňazí na školstvo, ale napríklad v prípade sanácie, v prípade sanácie školstva, v prípade miestnych daní obce v ....
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 15:13 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, musím povedať, že podľa môjho názoru si absolútne presne pomenoval problém, keď si povedal, že doplácajú a doplatia na to iba ľudia, teda daňoví poplatníci. Toto je tá pravda, ktorá tu je. A chcem k tomu povedať asi nasledovné.
Ak sme schvaľovali pred chvíľou euroval, tak sa tu robili rôzne prepočty, ktoré hovorili, koľkonásobok priemernej mzdy je potrebné na to, aby sa splatili záruky. Vychádzali tam pomery tristo, tristo platov na Slovensku voči dvesto platov v Nemecku približne. Ale na druhej strane, keď si premietnete dopad tohto zákona do praxe, ten znamená, že sa musia zvýšiť miestne dane a poplatky. Ale ja sa vás potom pýtam, zamýšľali ste sa nad tým, keď na jednej strane vám to vadí a vadí to samozrejme aj nám, že ten, ten pomer voči priemernej mzde, alebo povedzme ešte inak, voči priemerným dôchodkom je neadekvátny. A prepočítavali ste to niekedy, aký je dopad tohto vášho opatrenia na priemerné mzdy a dôchodky normálnych bežných ľudí, ktorí majú vyžiť zo štyristo-päťsto eur? A to hovorím mnohokrát veľa. Aj v tomto prípade platí, že keď zasadá parlament, istoty občana Slovenskej republiky sú ohrozené. Ja vás preto prosím, aby tento návrh zákona stiahli.
Ak hovoríte o tom, že je potrebná, alebo samospráva sa má podieľať aj na štátnych politikách, nikto sa tomu nebráni. Ale ak sa my máme podieľať na štátnej politike školstva, vzdelávania, čo je jedna z priorít vlády, a je to aj priorita spoločnosti, tak to nemôže byť opätovne jednosmerka, že obce dostanú málo peňazí na školstvo, ale napríklad v prípade sanácie, v prípade sanácie školstva, v prípade miestnych daní obce v ....
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
15:15
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:15
Juraj BlanárVystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 15:15 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Pán poslanec Ondruš, chcem podporiť tú časť, ktorá hovorila o nesystémovom prístupe, pretože všetko sa to odvíja len od jediného prístupu, a to, že bola diera v rozpočte štátnom, ktorá bola presne zadefinovaná, je 250 miliónov eur. A teraz si sadli na ministerstve financií a povedali, akým spôsobom túto dieru zaplátame? Tak si spomenuli, aha, tak tu starostovia a župani voľakedy rozprávali o mixe daní, keď tu bola kríza, že by to mohlo byť stabilnejšie, nuž dobre, tak namiešaj ten mix daní, dal úlohu pán minister niektorému z úradníkov, ten namiešal mix daní bez toho, aby sa poradil so starostami, primátormi, so županmi, výsledok je taký, že tento nástroj, ktorý sa na ministerstve zrodil, zoberie samosprávam v budúcom roku 250 miliónov eur, v ďalšom roku 260 miliónov a v ďalšom takmer 265, čo je dovedna 857 miliónov. Toto nie je prístup serióznej vlády, ktorá má záujem v dialógu so samosprávou, pretože je súčasťou verejnej správy, štát a samospráva, v dialógu nájsť spôsob, ako plniť funkcie pre našich obyvateľov, ktorí sú obyvatelia obcí, miest, krajov, ale aj Slovenskej republiky, tú, ktorú dnes riadi táto vláda. Alebo už neriadi? To teda v skutočnosti neviem, ale toto som chcel ešte, pán poslanec, podotknúť, aby každý, kto počúva túto rozpravu, vedel, že to nie je nič, čo bolo úprimne urobené. Je to len nič iné, ako zaplátať dieru na úkor samosprávy a z volených zástupcov primátorov, starostov a županov urobiť tých vinných, ktorí budú musieť potom celú to ťarchu preniesť na občanov. A to zásadne odmietame.
Autorizovaný
15:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:17
Szilárd SomogyiStrana Sloboda a solidarita nemá žiadny, žiadny problém s tým, že volený poslanec zastupuje, či už v samospráve svojich voličov alebo v Národnej rade, chápeme to ako rozličné úrovne samosprávy. Len nerád by som bol, keby táto debata alebo táto rozprava znova sa zúžila len na nejakýsi ad hoc skupinu odborových alebo záujmových, záujmov prvých mužov alebo prvých ľudí týchto samospráv. Pán poslanec Ondruš, z vášho vystúpenia, keď ste porovnávali percentá alebo daňové pokrytie potrieb samospráv s ostatnou Európou alebo západnou časťou Európy, spomínali ste, že to percentuálne zabezpečenie je oveľa väčšie ako ten návrh, ktorý predkladá pán minister. Dá sa z toho chápať to, že so samotnou konštrukciou tohto návrhu súhlasíte, len by ste mali ako problém s čiastkou alebo s percentuálnym zabezpečením z toho mixu?
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 15:17 hod.
Szilárd Somogyi
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. V strane Sloboda a solidarita sa nekádrujú ani poslanci ani členovia, takže neviem povedať, že ktorý náš kolega mohol byť v tejto súvislosti spomenutý, ja určite nie. Žiaľ, môj otec už je vyše tridsať rokov mŕtvym, takže bez zaujatosti môžem povedať, že to, čo sa v Biblii píše v súvislosti medzi otcom a synom, že kto podľa koho sa posudzuje, zrejme ani tu v samosprávnej politike neplatí. Z vystúpenia jednotlivých rečníkov je už teraz hmatateľné, mystifikácia, ani nie samospráv alebo členov jednotlivých zastupiteľských zborov, ale skôr starostov alebo primátorov.
Strana Sloboda a solidarita nemá žiadny, žiadny problém s tým, že volený poslanec zastupuje, či už v samospráve svojich voličov alebo v Národnej rade, chápeme to ako rozličné úrovne samosprávy. Len nerád by som bol, keby táto debata alebo táto rozprava znova sa zúžila len na nejakýsi ad hoc skupinu odborových alebo záujmových, záujmov prvých mužov alebo prvých ľudí týchto samospráv. Pán poslanec Ondruš, z vášho vystúpenia, keď ste porovnávali percentá alebo daňové pokrytie potrieb samospráv s ostatnou Európou alebo západnou časťou Európy, spomínali ste, že to percentuálne zabezpečenie je oveľa väčšie ako ten návrh, ktorý predkladá pán minister. Dá sa z toho chápať to, že so samotnou konštrukciou tohto návrhu súhlasíte, len by ste mali ako problém s čiastkou alebo s percentuálnym zabezpečením z toho mixu?
Ďakujem.
Autorizovaný
15:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:19
Branislav OndrušA ešte jednu poznámku na margo toho, čo hovoril pán kolega Petrák. Skutočne, ja musím povedať, že ja som, mňa veľmi zarazilo, keď som v dôvodovej správe v doložke vplyvov našiel, že tento návrh nebude mať žiadne sociálne vplyvy. No vzhľadom na to, čo pán Petrák spomínal, tak ja som hlboko presvedčený, že to bude mať dosť negatívne sociálne vplyvy, najmä pokiaľ ide o hospodárenie obyvateľstva.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.10.2011 o 15:19 hod.
Mgr.
Branislav Ondruš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nie, pán kolega Somogyi, ja som to, ten podiel štátu a samospráv na celkových daňových príjmoch spomínal ako jeden z kameňov, ak máme iste riešiť túto otázku systémovo, tak si myslím, že tu by sme mali začať, ale určite to, prosím, nechápte ako súhlas s tým daňovým mixom tak, ako ho navrhuje v tomto zákone ministerstvo. Ja, samozrejme, som nikoho nechcel kádrovať, a preto som ani nepovedal, o ktorého poslanca ide, vám to, samozrejme, potom súkromne povedať môžem, to nie je na tom nič zlé. To, čo som chcel tým ukázať je, že ľudia, ktorí sú v samosprávach, a myslím, že pán kolega Podmanický to povedal teraz v tej svojej reakcii, bez ohľadu na to, aké majú politické tričko oblečené oni alebo ich najbližší príbuzní, majú takmer identický názor na to, akým spôsobom by mal štát prerozdeľovať dane vybraté od ľudí medzi štát a samosprávu. A chcel som to povedať práve preto, lebo tu zo strany vašich kolegov znelo, že my si vlastne, že, že naši kolegovia zo SMER-u, ktorí sú zároveň starostami alebo primátormi tu vystupujú len preto, lebo bojujú sami za seba. Ja som tým chcel ukázať, že skutočne bojujú za všetkých starostov a primátorov, a v konečnom dôsledku bojujú za všetkých ľudí, pretože tí starostovia a primátori robia pre svojich obyvateľov, obyvateľov svojich obcí a miest bez ohľadu na to, akú stranu tí ľudia volia.
A ešte jednu poznámku na margo toho, čo hovoril pán kolega Petrák. Skutočne, ja musím povedať, že ja som, mňa veľmi zarazilo, keď som v dôvodovej správe v doložke vplyvov našiel, že tento návrh nebude mať žiadne sociálne vplyvy. No vzhľadom na to, čo pán Petrák spomínal, tak ja som hlboko presvedčený, že to bude mať dosť negatívne sociálne vplyvy, najmä pokiaľ ide o hospodárenie obyvateľstva.
Autorizovaný
15:22
Vystúpenie v rozprave 15:22
Jozef BurianFaktom je, že prišla kríza a kríza ukázala v nahote všetky tieto problémy, ktoré sú v samosprávnom kraji, a teda všetkých obciach, mestách a vyšších územných celkoch. Treba povedať, že aj tieto, tieto municipality sa učia na svojich problémoch a na svojich chybách aj možno na svojich, teda tých pozitívnych stránkach o tom, ako majú hospodáriť a myslím, že takým vytriezvením toho celého stavu bol rok 2009, hlavne rok 2010. Ale netreba zabúdať, za akých podmienok jednotlivé zmeny, ktoré sa udievali, povedzme, v tom financovaní alebo financovaní samospráv, teda municipalít, ako sa udiali za minulých období. Jednoducho, veľký rozdiel je to, že za akých podmienok sa prijímal takýto návrh zákona. Ja som to hovoril aj pri návrhu v zákone o, nazvem to teda, bol to ten pracovný názov, superhrubej mzde, za akých by som povedal hektických dôb sa priná..., alebo takéto zákony prijímajú alebo ako sa chcú prijímať takéto zákony. Proste, jednoducho na poslednú chvíľu prijať takýto návrh zákona bez nejakej signifikantnej konzultácie s municipalitami bez toho, aby boli nejaké logické prepočty a aby boli nejaké dopadové štúdie, ktoré môžu nastať práve v období, keď nás očakáva, vyzerá, hospodárske spomalenie. A neni to len úvaha, úvaha teda inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, dnes vyšla správa EBRD, ktorá hovorí dokonca o nejakom poklese rastu slovenskej ekonomiky až na úroveň 1,1 percenta oproti plánu, ktorý dáva ministerstvo financií stále na úrovni 3,4 percenta rastu HDP, myslím, že tu sú veľmi veľké skoky. V tejto časti neistoty my vstupujeme do municipalít ako, ako nejakým, nejakou takou ako, ako nášľapnou mínou a postavíme ich pred hotovú vec, príjmite takéto riešenie, lebo štátny rozpočet má problém, tak musíte sa aj vy vyskladať v rámci štátneho rozpočtu na to, aby jednoducho rozpočet, rozpočet, štátny rozpočet bol dostatočne komfortabilný.
A teda jednoducho, keby som to vyjadril, vyjadril nejakou parafrázou nejakého nekrofilného zoofila, že kde je ten pes zakopaný, tak by sme sa vrátili, že ten pes zakopaný je v tom, že ministerstvo financií fakt si najprv vypočítalo, o akú sumu sa to jedná, vypočítalo si objem, ktorý potrebuje dostať do chalupy, aby jednoducho zabezpečilo výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby naplnilo ambície 4,9-percentného schodku verejných financií voči HDP, a tým sa vyjavila takáto suma a takýto prepočet a takéto koeficienty výberu jednotlivých daní. No toto, si myslím, že nie je práve to najsprávnejšie, nielenže najsprávnejšie riešenie, to je podľa mňa cesta do pekla. Lebo tak, ako dnes to prepočítame takýmto spôsobom, v takom hektickej dobe sa nám to môže vrátiť za niekoľko rokov.
Tak, ako sa postavila daň z príjmov fyzických osôb v roku 2003 ako jedna z mantier alebo mantra, na báze ktorej sa budú vypočítavať budúce príjmy municipalít, tak si myslím, že dnes urobíme mix daní, ktorý tak či tak budeme musieť opravovať. Pán minister, myslím, že absolútne vie to, že tento koeficient alebo tento prepočet je urobený na superhrubú mzdu. Tak či tak, tento zákon, ak to prejde do druhého čítania, bude musieť mať absolútne veľa zmien, ktoré sa budú týkať výpočtov. Ak hovoríme o tom, že dnes je prepad v obciach a mestách a vyšších územných celkoch na druhý polrok nižší asi približne o tri percentá v závislosti od každej municipality, tak dnes garantujeme ten prepadový rozpočet, ktorý dnes museli mestá a obce a vyššie územné celky znižovať na druhý polrok, výhľad na druhý polrok, ten teraz ministerstvo financií garantuje, ako keby to bude, to bude zagarantované na budúci rok. Čiže my sa dostaneme na prepadový rozpočet tohto roka a my garantujeme vlastne to, že to budú príjmy na úrovni roku 2011, ale znížené už asi približne 2,7 percenta až 4 percentá. Už nehovoriac o tom, že v tejto dobe, v tejto dobe, keď teda v neistej situácii alebo v neistej dobe, keď teda môže byť ďalší prepad ešte do konca roka, myslím, že môžu nastať ešte ďalšie, ďalšie, by som povedal, devalvácie tohto celého riešenia. Naopak, si myslím, že by sa mohlo hľadať riešenie práve s municipalitami a hľadať také riešenie, ktoré by nepoložilo tieto samosprávne kraje, mestá a obce, nepoložilo doslova na lopatky, keďže som predsedom finančnej komisie vo vyššom územnom celku v Košiciach, viem asi o čom hovorím a viem, aké, povedzme, je veľa nášľapných mín.
Čiže my staviame tieto samosprávne kraje, mestá a obce, staviame pred dve možné rozhodnutia. To prvé rozhodnutie je to, že aj pán minister asi vie tiež, že tieto municipality nie sú celkom na akruálnom princípe a všelijaké fintičky, ktorými sa vedia dostať k tomu, že oni technicky síce sú na vyrovnanom rozpočte, ale keby sme to brali podľa stopercentných akruálnych, výkazníctva, a teda účtovníctva, tak zistíme, že to tak nie je.
Čiže budú hľadať rôzne fintičky ako úniky z tohto riešenia, alebo druhú vec máme, že sa jednoducho vykašľú na celý systém a budú robiť to najnutnejšie, na čo majú. Jednoducho na to v konečnom dôsledku doplatia občania Slovenskej republiky, lebo toto je miska váh. Toto je miska váh, ktorú jednoducho nevieme, nevieme nejakým spôsobom obalamutiť, ošaliť. Jednoducho je to tak.
My keď, keď v rámci rozpočtu verejnej správy preložíme z jedného vrecka do druhého len tie isté peniaze, dostávame sa do tej istej polohy, do tej istej polohy, ako máme na začiatku. Čiže namiesto toho, aby sa teda začala seriózna diskusia s týmito municipalitami, nakoniec ideme do takýchto tvrdých opatrení.
Ja aj rozumiem ďalšej veci. Máloktorá vláda išla do nepopulárnych opatrení v oblasti dane z príjmu fyzických osôb, to je argument, prečo mix daní, lebo jednoducho pre štátny rozpočet to bol príjem možno šiestich percent. Dnes, ak teda bude mix daní, bude možno aj záujem o to, aby sa hľadali kompromisné riešenia v každej z týchto daní.
Ale pán minister, ak dnes Slovensko čelí problému, povedzme, jednak aj recesii, jednak aj zníženiu hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, ak viac ako dvadsať percent ľudí, teda viac ako pätina ľudí sa dostáva na úroveň chudoby, a my stále paušálnym riešením chceme, chceme zavádzať dane, my tu za chvíľu budeme mať zvyšovanie spotrebnej dane z, spotrebnej dane z palív, budeme zase mať len ďalší problém toho, že nám tá skupina ľudí, ktorí sú v tej strednej, povedzme, a tej nižšej triede, prepadáva práve do tej najnižšej skupiny ľudí. My nezabezpečíme ani tú primárnu spotrebu, ani ten primárny rozvoj ekonomiky, aj keď Slovensko je bytostne závislé na exporte.
Ale faktom je, že aj takýmito úkonmi, ktoré dnes predstavujeme pred občanov, tlačíme tieto municipality do toho, aby zvyšovali dane pre svojich občanov, čo zase bude unifikovaným riešením ďalšieho daňového zaťaženia alebo zaťaženia pre občanov v danom teritóriu.
Bohužiaľ, asi to môže byť aj politický podtext, ktorý tu hovoril pán poslanec Ondruš, ale môže to mať aj negatívny vplyv do ďalších volieb pre tieto municipality či sú to mestá a obce, či sú to vyššie územné celky.
Čiže takéto tlačenie bez nejakej zmysluplnej diskusie, bez toho, aby ste mali pripravený zákon, ktorý už dnes viete, že budete ho absolútne prerábať, lebo sa bude musieť prerábať, lebo dnes tie čísla absolútne nie sú signifikantné s tým, keď teda je jasné, že odvodová daňová reforma nebude súčasťou preberania sa v tejto Národnej rade, takže ctení poslanci zistia, že tieto prepočty, ktoré sú tu, sú len nejakým, nejakým nástrelom, ktorý nie je dnes podložený efektívnymi zákonmi, efektívnymi prepočtami.
Čiže dnes budeme meniť všetko, takže ja by som osobne doporučoval, aby sme teda nielen menili, ale jednoducho tento zákon dali znovu na prepracovanie a začali zmysluplne diskutovať, lebo každému záleží na tom, aby rozpočet verejných financií na Slovensku bol, aby mal nejakú zmysluplnú podobu, aby teda aj trhy ocenili to, že Slovensko dokáže nielen zabezpečiť výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby vláda mohla teoreticky čím viac rozhadzovať a dotlačiť VÚC-ky k tomu, a teda mestá a obce, aby buď švindľovali alebo sa dostali do nejakej nútenej správy, alebo sa dostali do problémov, ktoré už v budúcnosti bude mať veľký, veľký problém riešiť.
Takéto riešenie chceme dosiahnuť. Sme na najlepšej ceste, že tento zákon znovu budeme otáčať v ďalšom budúcom volebnom období, a nebude to mať konca-kraja, nebude to mať jednoducho to, čo potrebujeme my, a to je stabilita.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
18.10.2011 o 15:22 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem možno dosť netradične a inšpiroval ma pán poslanec Petrák vo svojej úvodnej reči a myslím si, že paradoxom toho celého prejednávaného textu alebo tohto zákona je aj to, že len dva roky tomu dozadu tu bývalý poslanec, pán Mikloš, terajší minister financií spolu, myslím, že s pánom Štefancom práve predkladali návrh zákona, ktorý nehovoril o mixe daní, ale práve naopak, aby sa tých šesť percent, ktoré patrili alebo ktoré patria, doteraz príjem štátu, aby sa prerozdelili medzi samosprávy, teda medzi obce, mestá a vyššie územné celky. No história sa, by som povedal neopakuje, ba práve naopak, dnes sme tu pred, pred celkom inou témou a pred celkom iným problémom, ktorý riešime, a to je mix daní. Chcem povedať, že mix daní ako, ako filozoficky, ako filozofia možno je, je, je teda racionálnym riešením alebo je riešením, ktoré sa dá o tomto diskutovať určite. Určite je vec, ktorá je legitímna a myslím, že o tejto legitímnej veci sa už diskutovalo aj v rokoch predchádzajúcej vlády, hlavne to bol dôvod asi to, že daň z príjmov pre..., fyzických osôb bola najrýchlejšou daňou, ktorá rástla a tie veľké prírastky, ktoré boli práve na strane týchto samospráv, dávali aj tomu diskusiu, či je tento prírastok, je, by som povedal, do akej miery je, je riešením do budúcna, teda riešením filozofie samospráv aj, a teda štátneho rozpočtu. Musím ale povedať, že, že aj veľa kompetencií sa aj v tom čase, aj v predchádzajúcom období sa dalo do vienka týmto samosprávam a aj tým sa určitým spôsobom negovali, povedzme, tieto prírastky, ktoré je logické, teda ak Slovensko dobieha povedzme v nákladovej časti základných, základných, základných životných potrieb, tak si myslím, že aj tá mzda je tým najrýchlejšou časťou, ktorá je v dobiehaní, povedzme, či už krajín, okolitých krajín alebo západnej Európy, čiže bude dlhodobo rastová.
Faktom je, že prišla kríza a kríza ukázala v nahote všetky tieto problémy, ktoré sú v samosprávnom kraji, a teda všetkých obciach, mestách a vyšších územných celkoch. Treba povedať, že aj tieto, tieto municipality sa učia na svojich problémoch a na svojich chybách aj možno na svojich, teda tých pozitívnych stránkach o tom, ako majú hospodáriť a myslím, že takým vytriezvením toho celého stavu bol rok 2009, hlavne rok 2010. Ale netreba zabúdať, za akých podmienok jednotlivé zmeny, ktoré sa udievali, povedzme, v tom financovaní alebo financovaní samospráv, teda municipalít, ako sa udiali za minulých období. Jednoducho, veľký rozdiel je to, že za akých podmienok sa prijímal takýto návrh zákona. Ja som to hovoril aj pri návrhu v zákone o, nazvem to teda, bol to ten pracovný názov, superhrubej mzde, za akých by som povedal hektických dôb sa priná..., alebo takéto zákony prijímajú alebo ako sa chcú prijímať takéto zákony. Proste, jednoducho na poslednú chvíľu prijať takýto návrh zákona bez nejakej signifikantnej konzultácie s municipalitami bez toho, aby boli nejaké logické prepočty a aby boli nejaké dopadové štúdie, ktoré môžu nastať práve v období, keď nás očakáva, vyzerá, hospodárske spomalenie. A neni to len úvaha, úvaha teda inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, dnes vyšla správa EBRD, ktorá hovorí dokonca o nejakom poklese rastu slovenskej ekonomiky až na úroveň 1,1 percenta oproti plánu, ktorý dáva ministerstvo financií stále na úrovni 3,4 percenta rastu HDP, myslím, že tu sú veľmi veľké skoky. V tejto časti neistoty my vstupujeme do municipalít ako, ako nejakým, nejakou takou ako, ako nášľapnou mínou a postavíme ich pred hotovú vec, príjmite takéto riešenie, lebo štátny rozpočet má problém, tak musíte sa aj vy vyskladať v rámci štátneho rozpočtu na to, aby jednoducho rozpočet, rozpočet, štátny rozpočet bol dostatočne komfortabilný.
A teda jednoducho, keby som to vyjadril, vyjadril nejakou parafrázou nejakého nekrofilného zoofila, že kde je ten pes zakopaný, tak by sme sa vrátili, že ten pes zakopaný je v tom, že ministerstvo financií fakt si najprv vypočítalo, o akú sumu sa to jedná, vypočítalo si objem, ktorý potrebuje dostať do chalupy, aby jednoducho zabezpečilo výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby naplnilo ambície 4,9-percentného schodku verejných financií voči HDP, a tým sa vyjavila takáto suma a takýto prepočet a takéto koeficienty výberu jednotlivých daní. No toto, si myslím, že nie je práve to najsprávnejšie, nielenže najsprávnejšie riešenie, to je podľa mňa cesta do pekla. Lebo tak, ako dnes to prepočítame takýmto spôsobom, v takom hektickej dobe sa nám to môže vrátiť za niekoľko rokov.
Tak, ako sa postavila daň z príjmov fyzických osôb v roku 2003 ako jedna z mantier alebo mantra, na báze ktorej sa budú vypočítavať budúce príjmy municipalít, tak si myslím, že dnes urobíme mix daní, ktorý tak či tak budeme musieť opravovať. Pán minister, myslím, že absolútne vie to, že tento koeficient alebo tento prepočet je urobený na superhrubú mzdu. Tak či tak, tento zákon, ak to prejde do druhého čítania, bude musieť mať absolútne veľa zmien, ktoré sa budú týkať výpočtov. Ak hovoríme o tom, že dnes je prepad v obciach a mestách a vyšších územných celkoch na druhý polrok nižší asi približne o tri percentá v závislosti od každej municipality, tak dnes garantujeme ten prepadový rozpočet, ktorý dnes museli mestá a obce a vyššie územné celky znižovať na druhý polrok, výhľad na druhý polrok, ten teraz ministerstvo financií garantuje, ako keby to bude, to bude zagarantované na budúci rok. Čiže my sa dostaneme na prepadový rozpočet tohto roka a my garantujeme vlastne to, že to budú príjmy na úrovni roku 2011, ale znížené už asi približne 2,7 percenta až 4 percentá. Už nehovoriac o tom, že v tejto dobe, v tejto dobe, keď teda v neistej situácii alebo v neistej dobe, keď teda môže byť ďalší prepad ešte do konca roka, myslím, že môžu nastať ešte ďalšie, ďalšie, by som povedal, devalvácie tohto celého riešenia. Naopak, si myslím, že by sa mohlo hľadať riešenie práve s municipalitami a hľadať také riešenie, ktoré by nepoložilo tieto samosprávne kraje, mestá a obce, nepoložilo doslova na lopatky, keďže som predsedom finančnej komisie vo vyššom územnom celku v Košiciach, viem asi o čom hovorím a viem, aké, povedzme, je veľa nášľapných mín.
Čiže my staviame tieto samosprávne kraje, mestá a obce, staviame pred dve možné rozhodnutia. To prvé rozhodnutie je to, že aj pán minister asi vie tiež, že tieto municipality nie sú celkom na akruálnom princípe a všelijaké fintičky, ktorými sa vedia dostať k tomu, že oni technicky síce sú na vyrovnanom rozpočte, ale keby sme to brali podľa stopercentných akruálnych, výkazníctva, a teda účtovníctva, tak zistíme, že to tak nie je.
Čiže budú hľadať rôzne fintičky ako úniky z tohto riešenia, alebo druhú vec máme, že sa jednoducho vykašľú na celý systém a budú robiť to najnutnejšie, na čo majú. Jednoducho na to v konečnom dôsledku doplatia občania Slovenskej republiky, lebo toto je miska váh. Toto je miska váh, ktorú jednoducho nevieme, nevieme nejakým spôsobom obalamutiť, ošaliť. Jednoducho je to tak.
My keď, keď v rámci rozpočtu verejnej správy preložíme z jedného vrecka do druhého len tie isté peniaze, dostávame sa do tej istej polohy, do tej istej polohy, ako máme na začiatku. Čiže namiesto toho, aby sa teda začala seriózna diskusia s týmito municipalitami, nakoniec ideme do takýchto tvrdých opatrení.
Ja aj rozumiem ďalšej veci. Máloktorá vláda išla do nepopulárnych opatrení v oblasti dane z príjmu fyzických osôb, to je argument, prečo mix daní, lebo jednoducho pre štátny rozpočet to bol príjem možno šiestich percent. Dnes, ak teda bude mix daní, bude možno aj záujem o to, aby sa hľadali kompromisné riešenia v každej z týchto daní.
Ale pán minister, ak dnes Slovensko čelí problému, povedzme, jednak aj recesii, jednak aj zníženiu hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, ak viac ako dvadsať percent ľudí, teda viac ako pätina ľudí sa dostáva na úroveň chudoby, a my stále paušálnym riešením chceme, chceme zavádzať dane, my tu za chvíľu budeme mať zvyšovanie spotrebnej dane z, spotrebnej dane z palív, budeme zase mať len ďalší problém toho, že nám tá skupina ľudí, ktorí sú v tej strednej, povedzme, a tej nižšej triede, prepadáva práve do tej najnižšej skupiny ľudí. My nezabezpečíme ani tú primárnu spotrebu, ani ten primárny rozvoj ekonomiky, aj keď Slovensko je bytostne závislé na exporte.
Ale faktom je, že aj takýmito úkonmi, ktoré dnes predstavujeme pred občanov, tlačíme tieto municipality do toho, aby zvyšovali dane pre svojich občanov, čo zase bude unifikovaným riešením ďalšieho daňového zaťaženia alebo zaťaženia pre občanov v danom teritóriu.
Bohužiaľ, asi to môže byť aj politický podtext, ktorý tu hovoril pán poslanec Ondruš, ale môže to mať aj negatívny vplyv do ďalších volieb pre tieto municipality či sú to mestá a obce, či sú to vyššie územné celky.
Čiže takéto tlačenie bez nejakej zmysluplnej diskusie, bez toho, aby ste mali pripravený zákon, ktorý už dnes viete, že budete ho absolútne prerábať, lebo sa bude musieť prerábať, lebo dnes tie čísla absolútne nie sú signifikantné s tým, keď teda je jasné, že odvodová daňová reforma nebude súčasťou preberania sa v tejto Národnej rade, takže ctení poslanci zistia, že tieto prepočty, ktoré sú tu, sú len nejakým, nejakým nástrelom, ktorý nie je dnes podložený efektívnymi zákonmi, efektívnymi prepočtami.
Čiže dnes budeme meniť všetko, takže ja by som osobne doporučoval, aby sme teda nielen menili, ale jednoducho tento zákon dali znovu na prepracovanie a začali zmysluplne diskutovať, lebo každému záleží na tom, aby rozpočet verejných financií na Slovensku bol, aby mal nejakú zmysluplnú podobu, aby teda aj trhy ocenili to, že Slovensko dokáže nielen zabezpečiť výdavkovú časť štátneho rozpočtu, aby vláda mohla teoreticky čím viac rozhadzovať a dotlačiť VÚC-ky k tomu, a teda mestá a obce, aby buď švindľovali alebo sa dostali do nejakej nútenej správy, alebo sa dostali do problémov, ktoré už v budúcnosti bude mať veľký, veľký problém riešiť.
Takéto riešenie chceme dosiahnuť. Sme na najlepšej ceste, že tento zákon znovu budeme otáčať v ďalšom budúcom volebnom období, a nebude to mať konca-kraja, nebude to mať jednoducho to, čo potrebujeme my, a to je stabilita.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný