Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som môj príspevok už prispôsobil prebiehajúcej diskusii. Pôvodne som mal pripravené viaceré komentáre, ale myslím si, že je dobré, aby tá diskusia sa vzájomne dopĺňala. V prvom rade chcem oceniť, že takýto zákon je z rezortu ministerstva predložený na rokovanie Národnej rady, pretože môžem povedať, že konečne reflektuje na skutočné požiadavky pedagogických zamestnancov vôbec v školstve. Veľa vecí sa urobilo, a možno neboli až také citeľné, možno budú neskôr. Nechcem krivdiť, pán minister, lebo veľa rozhodnutí má určitú zotrvačnosť, kým sa dostanú do života, ale určite toto rozhodnutie, ktoré predovšetkým vnímam v oblasti zvýšenia príjmov pedagogických zamestnancov, hodnotím ako veľmi pozitívne a hovorím to aj preto, lebo mám skúsenosti z návštev mnohých škôl, predovšetkým stredných, kde je tento problém. A vnímame ho aj celospoločensky. Ale rovnako mám výhrady k takému akémusi, stále takému, ako by som to nazval, príliš tvrdému duálnemu pohľadu niektorých kolegov-poslancov, ktorí predložili tie pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa tu rozvinula diskusia. A vnímam to práve preto, že, negatívne práve preto, že stále je tu taký pohľad, ktorý sa snaží využívať ustanovenia ústavy, že všetci žiaci, alebo presnejšie občania Slovenskej republiky, v tomto prípade už aj občania, majú rovnaké právo na vzdelávanie. A to je nepochybné, ale ako to dosiahnuť a akým spôsobom vytvoriť tie podmienky, je určite rozdiel medzi nami a tými, ktorí predložili alebo obhajujú predovšetkým tú časť pozmeňujúcich návrhov, ktorá hovorí o osobitnom hodnotení pedagógov súkromných škôl. Ja vôbec sa nebránim tomu, aby tu mohlo byť osobitné hodnotenie škôl, pedagógov v školách. Ale ak, tak to má byť pre všetky školy. A pokiaľ nebola táto dohoda na tom, aby sa to urobilo pre všetky školy, tak nevidím absolútne dôvod, ale absolútne žiadny dôvod, prečo by to malo byť urobené len pre súkromné školy. Pretože predsa pohľad na vzdelávanie nemôže byť taký, že musia mať, ako to povedal pán kolega Poliačik, všetci občania rovnaké práva. Oni ich majú. Štát ich tu zabezpečuje. Preto máme školy verejné, ktoré sú na to, aby ľudia sa mohli vzdelávať. Lenže pohľad, predovšetkým pravicový a neoliberálny, je taký, že pri tom zabezpečovaní tých základných práv ústavných občanov do toho vnášate obchodné princípy, a to nie je len v školstve. Pretože ja za to nemôžem, že niekto, alebo ani vy, že niekto sa rozhodne podnikať v súkromnom školstve, lebo je to podnikanie, to si povedzme otvorene. Možnože to nie je s vysokou pridanou hodnotou a je v prenajatých priestoroch, lebo nemá vlastné, a potom má problémy s tým, že nemôže si opraviť okno alebo niečo podobné. Verejné školy majú rovnako tento problém, a len preto, že sa do týchto škôl 20 aj 30 rokov neinvestovala ani koruna. A pritom sa nesťažujú, pretože to majú priamo zo zákona, aby toto robili. Ale ja poviem ďalší príklad, že aký je ten pohľad. To nie je len v školstve. Ten pohľad váš je aj v zdravotníctve. Presne taký istý. Pretože všetci majú nárok z ústavy, aby dostali primeranú zdravotnú starostlivosť, ale vy opäť ste do toho vzniesli biznis, pretože to zabezpečovanie sa najlepšie robí cez biznis, za štátne peniaze. Preto napríklad aj dnes súkromné zdravotné poisťovne, ktoré sú v povinnom systéme zdravotného poistenia, môžu tvoriť zisk. Tak to teda nie, ten pohľad náš je úplne iný. Štát je tu na to, aby predovšetkým zabezpečil to, čo treba. Ak tu niekto chce mať čosi nadštandard, tak si musí priplatiť, a preto aj zákonodarca v zákone o súkromných školách jasne dal do zákona, že si môžu vyberať školné tieto školy. Verejné školy si to nemôžu robiť. Tak kto je teraz diskriminovaný? A paradoxom je to, že tie súkromné školy vo väčšine to nerobia, pretože sa tvária, že v podstate načo by sme to robili, veď my sme platení z rozpočtu a mali by dať všetci tí, ktorí sú za to zodpovední, ministerstvo cez krajské školské úrady a prípadne samosprávne kraje pri tzv. neštátnych školských subjektoch, ktoré sú súčasťou väčšinou týchto súkromných škôl, nám to zaplatia. Ale prečo my sme boli by tí nepopulárni? No, ale tu si treba uvedomiť, že ak som sa rozhodol, že jednoducho táto úroveň vzdelania mi nepostačuje, či rodič alebo hoci kto iný, a chcem inú, no tak si za to musím aj priplatiť. Lebo, keby sme sa na to pozerali takým spôsobom, ako povedal pán kolega Poliačik, to znamená, že všetky verejné školy sú zlé. Ja to tak cítim, že takým spôsobom sa na to pozeráme, lebo my neumožňujeme, aby súkromné školy tu mohli byť konečne tie, ktoré poskytnú tým talentovaným vzdelanie, pretože jedine tie sú schopné to urobiť, ale pritom opak je pravdou. Pretože je tu množstvo naozaj špičkových škôl a môžeme byť pyšní v mnohých oblastiach, že sú, sú tu a dôkazom toho je aj mnoho ľudí, ktorí sú absolventmi týchto škôl. Čiže toto je rozdiel pohľadu na verejné školy a na súkromné školy. Preto ešte raz podotýkam, nemám problém s tým, aby sme mali voľnejšiu možnosť ohodnocovania pedagógov v školstve, pretože je to určitá forma motivácie. Plne s tým súhlasím. Poznám to, ale nemôžeme vytvárať práve teraz komparatívnu výhodu iba jednej z oblastí, a to je súkromných škôl, ktoré si to môžu dovoliť, a tí ostatní si to nebudú môcť dovoliť, a to je problém. To je naozaj problém. Čiže poďme sa skôr dohodnúť na tom, že to uvoľníme všetkým, ale zrejme tu nie je dohoda, tak to, prosím vás, nerobme u tých súkromných škôl, lebo naozaj ich, tie ostatné školy, znevýhodňujeme, a to nie je určite cieľom. Pretože tých problémov v tom školstve je ešte mnoho iných, nielen ohodnotenie samotných pedagógov, ale je tu aj problém vôbec financovania školstva cez normatívy, ktorí sa ukazujú už dnes naozaj ako neúčinní, pretože nám klesá demografická krivka, a keď to pôjde takto ďalej, tak zavrieme školy takmer možno už všetky a bude, budeme mať problém, keď sem príde, keď príde nárast demografie, a to predsa nikto nechce. Chceme udržať kvalitné stredné vzdelávanie.
Takže ešte raz, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem podotknúť aj slová mojich kolegov, pána Čaploviča a pani Obrimčákovej, určite za jednotku a trojku sme pripravení zahlasovať, ale za dvojku určite nie. A chcel by som vás poprosiť, aby ste to zvážili a naozaj nevytvárali tuto tieto dve kategórie v školstve, ktoré absolútne neprinesú nič pozitívne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k predneseným pozmeňujúcim návrhom. Budem predovšetkým hovoriť ako o prvom o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Chaban. Pretože týka sa to samosprávnych krajov práve v čase, kedy samosprávne kraje sú nútené rovnako do transformácie nemocníc, ako aj štátne nemocnice. Len, bohužiaľ, na rozdiel od štátnych nemocníc, pohľad štátu, teda vlády bol taký, že zatiaľ čo štátne nemocnice budú vyriešené tak, že budú oddlžené. Všetky práva a povinnosti automaticky vyplývajúce z povolení na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, mám na mysli teraz rýchlu lekársku pomoc a rýchlu zdravotnú pomoc, automaticky prejdú na právneho nástupcu, zatiaľ čo u nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov samosprávne kraje nebudú mať nemocnice oddlžené a zároveň ani nebudú môcť, licencie na rýchlu lekársku zdravotnú pomoc a ďalšiu pomoc nebudú môcť vykonávať po 1. 1., pretože im zanikne. Čiže tu sa vytvoril naozaj, dvojkoľajnosť nepochopiteľná, pretože tak samosprávne kraje, ako aj štát vykonávajú zdravotnú starostlivosť v podstate v zastúpení štátu podľa rovnakých zákonov ako v štátnych nemocniciach a podľa rovnakých pravidiel zdravotného poistenia, ktorého pravidlá neurčujú zastupiteľstvá samosprávnych krajov. Čiže ergo, mali by mať rovnaké podmienky pri tejto transformácii, ktorá je, mimochodom, nie celkom dobre nastavená, k tomu sa vyjadrím neskôr, by mali mať rovnaké podmienky. Ale ako vidíte, ich nemajú. Čiže sú výrazne diskriminované a budú musieť, bohužiaľ, do toho sú nútené, že v prípade, keď nebudú oddlžené ich nemocnice, budú to musieť prenášať na bedrá všetkých, všetkých obyvateľov krajov na rôznych iných veciach, že napríklad sa budú zvyšovať poplatky v sociálnych službách, že sa bude zvyšovať cestovné v prímestskej autobusovej doprave, nebudú sa opravovať cesty atď., čo zásadne odmietam. Prečo by to malo byť takto? Všetci občania, aj tí, čo chodia do krajských nemocníc aj tí, čo chodia do štátnych nemocníc koncových, si platia predsa rovnaké zdravotné poistenie a mali by mať rovnaké podmienky. A v tomto prípade musím naozaj vyzdvihnúť tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Chabana. Rieši práve túto jednu deformáciu, týkajúcu sa rýchlej lekárskej a zdravotnej pomoci, kde dáva len do súladu stav, ktorý je v súčasnosti v štátnych nemocniciach, so stavom, ktorý by mal byť aj v krajských nemocniciach, a to si myslím, že je dobre. Bohužiaľ, zrejme už oddlženie v tejto snemovni a touto vládou už asi nebude možné, pretože už snemovňa rozhodla o oddlžení len štátnych nemocníc a krajské budú diskriminované. Budú sa musieť s tým nejako vysporiadať. Budeme musieť možno zvoliť aj iné formy, ktoré veľmi nerád aj ako predseda samosprávneho kraja budem musieť použiť, ale asi ináč nepôjde, aby sme mohli obhajovať záujmy občanov našich krajov, že sa budeme musieť obrátiť na medzinárodné inštitúcie, aby táto diskriminácia bola jednoducho odbúraná. Čiže podporujem naozaj tento pozmeňujúci návrh, má svoje ratio a som presvedčený, že nikto z nás, ktorí žijete v krajoch a kde chodíte do krajských nemocníc, nechcete, aby rýchla lekárska alebo zdravotná pomoc skončila, pretože kým sa urobia výberové konania nové na ďalších poskytovateľov, tak medzitým sa môže veľa vecí negatívnych stať, a to nikto nechce. Som presvedčený, že pán minister tomuto dá zelenú, lebo chápem to, že teraz je predovšetkým diel zodpovednosti na neho, pri jeho zákone, že uvoľní takéto niečo. Ale je to pokus, ktorý naozaj môžeme urobiť len teraz. V opačnom prípade už by sa to nestihlo, pretože koniec decembra je tu čo nevidieť a kým sa to zverejní v zbierke zákonov, to bude chvíľočku trvať. Nuž a nakoniec sa chcem vyjadriť rovnako k pozmeňujúcemu návrhu pána kolegu Rašiho. Toto je naozaj situácia, ktorá je pre všetkých nás veľmi zlá. Vy si to uvedomujete, páni poslanci, aj z koalície, pretože ak nedokážeme zastaviť výpovede dvetisíc štyristo lekárov v nemocniciach, a teraz vôbec nemusíme rozdeľovať, či v štátnych alebo v krajských nemocniciach, pretože výpovede dali aj v krajských, čiže VÚC-kárskych nemocniciach, aj keď zriaďovatelia to nespôsobili, tento stav. Ale máme výpovede rovnako. A ak sa tento stav nezastaví, tak budeme všetci trpieť, verte mi. A pritom vieme všetci, že jednoducho z hľadiska európskeho práva je potrebné zmeniť príspevkové organizácie na inú právnu subjektivitu, to je nespochybniteľné. Ale nie takýmto spôsobom, ako je to urobené teraz, že nie je vyriešené to najzákladnejšie, čo v zdravotníctve je problematické, a to je financovanie. Môžeme zmeniť naše nemocnice na akékoľvek právne subjektivity, pokým nebude vyriešené financovanie, tak môže sa tam manažér trápiť a robiť, čo chce, aj neviemaké geniálne myšlienky bude mať, tak nie je schopný to jednoducho zvládnuť v čase, keď zdravotné poisťovne platia diametrálne odlišné platby za jednotlivé zdravotné výkony. Niekoľkonásobne odlišné medzi jednotlivými nemocnicami, a pritom tí lekári vykonávajú rovnakú zdravotnú starostlivosť, majú rovnakú atestáciu ako v štátnych, súkromných alebo aj VÚC-kárskych nemocniciach, a pritom majú platby nižšie. Nie je možné za podmienok, kedy z ústavy všetky nemocnice musia poskytnúť akútnu zdravotnú starostlivosť, oni ju poskytnú, revízny lekár zdravotnej poisťovne ju uzná, ale zdravotná poisťovňa nemusí zaplatiť tieto výkony. No prirodzene potom, že nemocnice sa zadlžujú. A toto je práve ten najkľúčovejší problém, ktorý treba v prvom rade vyriešiť, až potom ísť na inú právnu subjektivitu. A preto aj predkladateľ, pán kolega Raši a poslanci, ktorí sme tam podpísaní, sme to predložili, aby sa to posunulo a hľadala sa iná forma právnej subjektivity potom, ako tu bude nové financovanie zdravotníctva, ktoré ja podporujem. A napokon táto vláda a tento parlament, predovšetkým koaliční poslanci, ste súhlasili s tým, že od 1. 1. 2014 tu bude nový systém financovania na diagnózu. Čo si myslím, že je naozaj spravodlivejšie a toto by mohlo vyriešiť ten problém. Takže vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste si uvedomili, akú máte zodpovednosť v rukách, akú máme všetci zodpovednosť v rukách za to, že či dvetisíc štyristo lekárov dá výpoveď a bude tu ohrozená zdravotná starostlivosť, že či nemocnice, ktoré od 1. 1. budú akciovými spoločnosťami, nebudú mať dostatočné financovanie, sa stanú ľahkou korisťou veriteľov a prídu o majetok a o mnohé veci, ktoré im neumožnia poskytovať zdravotnú starostlivosť, a to už bude len krôčik k tomu, ako spomínal pán kolega Kalist, že nikto nehovorí o privatizácii. Dnes nie, ale o rok, keď budú na kolenách, keď budú mať veritelia väčšinu hnuteľného majetku v centrách mesta, kde je to väčšinou lukratívne, keď si tam postavia súkromné kliniky a oslabia štátne nemocnice natoľko, že potom príde niekto osvietený z ministerstva a povie, no už sa nedá nič robiť, ak to vieme zachrániť, tak jedine, že odpredáme podiel akcií, a to už je privatizácia. A to nikto nechce, pretože ja si myslím, že zdravotná starostlivosť by nemala byť motivovaná financiami, mám na mysli platením, súkromným platením. Mala by to byť verejnoprospešná služba, ktorá je zabezpečená cez povinné zmluvné poistenie. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, zhrniem na záver. Určite podporím zákon o pedagogických zamestnancoch až na pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovoril, lebo myslím si, že nie je dobrý. A som presvedčený, že všetci pedagógovia to prijmú v záujme postavenia, ale aj ich motivácie do ďalšej práce. A zároveň vás chcem poprosiť, aby ste podporili aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Chabana aj pána poslanca Rašiho a všetkých, ktorí sa podpísali pod to, aby sme zastavili hroziacu krízu, ktorá v zdravotníctve naozaj hrozí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
