26. schôdza

No jasne.
Pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov a tiež zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.
V článku 1 sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Konkrétne navrhované úpravy sú zamerané najmä na zrušenie disproporcie pri lízingovom odpisovaní hmotného majetku tak, aby sa majetok odpisoval nezávisle od spôsobu jeho obstarania. Ďalej je to zmena ročného daňového odpisu na mesačnú bázu. Ďalej opätovné zavedenie oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu majetku obcí a vyšších územných celkov a tiež technické úpravy týkajúce sa výpočtu základu dane fyzických osôb z dôvodu rozčlenenia príjmov na aktívne a pasívne a možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane len z aktívnych príjmov.
V článku 2 sa mení a dopĺňa zákon 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Návrh zákona o rozpočtovom určení dane príjmov územnej samospráve je vypracovaný v zmysle dohody, podľa ktorej územná samospráva súhlasí so začlenením do navrhovaného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj s participáciou na konsolidácii verejných financií. V návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve dochádza k úprave podielu na dani z príjmu fyzických osôb pre územnú samosprávu z 93,8 % na úroveň 87,3 %, z toho pre obce zo 70,3 % na 65,4 % a pre vyššie územné celky z 23,5 % na 21,9 %.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu a o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmu územnej samosprávy.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil tento zákon, tento návrh a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali tento návrh výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil, keďže som nevystúpil k skrátenému legislatívnemu konaniu, aby som to zhrnul. Dostali sme návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní a teraz preberáme prvé čítanie. Ja som očakával, že novela zákona o dani z príjmu, ktorá je jedna z najdôležitejších zákonov v rámci zákonov daňových, bude nejakým spôsobom viac akčnejším prístupom k riešeniu problematiky jednak štátneho rozpočtu, lebo všetky tieto zákony priamo súvisia so štátnym rozpočtom a nebude to riešiť, iba by som povedal veci, ktoré sú dnes predložené, dá sa povedať až banálne. Banálne preto, lebo vychádzam z toho, že uvažujúc o tom, že vláda by mohla prijať také opatrenia, ktoré by zlepšili príjem štátneho rozpočtu, uvažuje o tom, že príjme zákon, ktorým navrhuje zrušiť lízingové odpisovanie, čo je v priamom rozpore s tým, čo vláda vyhlasovala celý čas - podpora podnikateľských aktivít, podpora podnikania. A tá druhá časť, ktorá je postavená, je vlastne zhoda, na ktorej sa dohodlo ZMOS a vláda, o tom, akým spôsobom bude rozpočtový výnos prerozdeľovaný v rámci miest, obcí, vyšších územných celkov a vlády. Faktom ale zostáva, že to, čo dnes vláda navrhuje v prvej časti, zrušenie takzvaného lízingového odpisovania, je, si myslím, nie práve najlepšia cesta, cesta k tomu, aby bola podpora práve podnikateľského prostredia. Zrušenie lízingového odpisovania v podstate zapríčiní to, že jednoducho podniky, ktoré dnes sa mohli refinancovať mimo bankových zdrojov, sa mohli refinancovať na báze získania zdrojov na finančnom lízingu, dnes budú vlastne takýmto spôsobom dané nabok, alebo jednoducho budú mať veľký problém získať takto zdroje. Finančný lízing ako systém funguje možno dvadsať rokov na Slovensku. Viac-menej je to systém, ktorý funguje vo svete veľmi alebo má dlhú tradíciu, a jednoducho myslím si, že aj v jednoducho obídenie pripomienkového konania v skrátenom legislatívnom konaní, keď tento návrh už raz bol daný v zákone o dani z príjmov ešte pri rozpočte na rok 2011, ktorý neprešiel, ktorý jednoducho bol odmietnutý, tak dnes ho znovu dávame a dávame ho ako príklad toho, akým spôsobom, podľa môjho názoru, poškodíme podnikateľskú časť a podnikateľskú obec. Jednoducho dnes tým, že zrušíme lízing, takzvané lízingové odpisovanie, inak mimochodom rušíme na tri spôsoby. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli buď vo výbore, alebo prešli v zákone, jednoducho sa museli meniť, lebo jednoducho sa hľadala forma, ako keď zrušiť lízingové odpisovanie a nahradiť ho, nahradiť ho, by som povedal, spôsobom ako dnes, tak sa muselo nájsť, filozofia, aby v zrýchlenom odpisovaní sme našli tú takzvanú barličku na to, aby nenašlo sa dostatok priestoru na to, aby jednoducho lízingové odpisovanie bolo teda zhodnotené ako nie to, že v konečnom dôsledku neprinesie pre štátny rozpočet žiadne príjmy, ale naopak, ešte prinesie pre štátny rozpočet stratu. Preto sa vymyslelo,, aby sa obišlo teda lízingové odpisovanie normálne, sa vymyslela barlička na zrýchlené odpisovanie a to zrýchlené odpisovanie sa posunulo v neprospech podnikateľskej obce.
My pri zrýchlenom odpisovaní, alebo, pardon, pri normálnom odpisovaní alebo zrýchlenom odpisovaní dnes budeme odpisovať niečo zložitým spôsobom, zbytočne zložitým spôsobom len preto, aby sme našli príjmy do štátneho rozpočtu. Príjmy do štátneho rozpočtu také, ktoré v konečnom dôsledku nie sú tou rozhodujúcou zložkou štátneho rozpočtu na rok 2012. Ak vláda príjme tento návrh, alebo, pardon, tento parlament príjme tento návrh a budeme by som povedal hlasovať, alebo bude hlasovať terajšia ešte takzvaná koalícia za tento návrh, môžeme sa dožiť toho, že podnikateľská oblasť alebo podnikateľská obec vám veľmi pekne poďakuje za to, že jednoducho im skomplikujete život, vytvoríte im ešte ťažšie prostredie podnikateľské. Keď všetci vieme, že lízing bol jeden z druhov urýchlenia alebo zlepšenia podnikateľského prostredia a jednoducho normálne zrýchlené odpisovanie umožnilo podnikateľom skôr odpísať hmotný investičný majetok. Teraz ešte, v čase krízy je to ešte banálnejšie, že my ešte viac budeme tlačiť na týchto podnikateľov, aby jednoducho neuplatňovali si možnosť, alebo aby zrýchlené odpisovanie nebolo kvalitou také, ako teda bolo, ako je v pôvodnom návrhu zákona dane z príjmov.
Dnes vlastne môžeme si poďakovať alebo môžeme poďakovať vláde a podnikateľská obec môže poďakovať vláde, že jednoducho dnes máme tu návrh zákona, ktorý zhoršuje podnikateľské prostredie a vytvára určitým spôsobom neporiadok aj v účtovníctve. Ak vláda príjme tento alebo a tento parlament a vláda, tento návrh vládny príjmeme, príjmeme aj to, že jednoducho odstavíme systém, ktorý tu fungoval veľmi veľa rokov a vláda v konečnom dôsledku na tomto nezarobí. Skomplikuje systém pre podnikateľov a vláda v konečnom dôsledku, podľa môjho názoru a podľa prepočtov, ktoré boli urobené a ktoré, bohužiaľ, neboli vypočuté aj na ministerstve financií, nezíska toľko zdrojov do štátneho rozpočtu, ako si zaumienila. Dokonca myslím si, že v prvých rokoch to bude skôr v mínusovej podobe pre štátny rozpočet. Ja myslím, že sa ešte viac vyjadrím v tom prvom, pardon, v druhom čítaní a možno, že budeme aj preberať to na výbore a bude to väčšia, širšia diskusia. Lebo myslím si, že všetci čakajú na to, akým spôsobom veľmi rýchlo bude sa hlasovať o tomto návrhu zákona. Preto iba toľko zatiaľ. V druhom čítaní sa viac vyjadrím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja ti chcem poďakovať za to, že si upozornil práve na takú vec, ktorá sa skutočne dotkne veľkého množstva podnikateľov a navyše dotkne sa v oblasti, ktorú by sme mali podporovať a hľadať ďalšie a ďalšie nástroje, ako ju podporovať. Pretože motivuje podnikateľov, aby investovali do svojich podnikov, aby ich modernizovali, aby povedzme nakupovali nové stroje, zariadenia, technológie a podobne. Jednoducho to všetko sa dnes dá a práve v situácii, keď je málo peňazí v hotovosti, nakupovať lízingom. A mnohí to využívajú a ja si myslím, že skutočne, jednak podčiarkujem, čo si povedal, že to bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie a, bohužiaľ, to bude mať negatívny dopad práve v tej oblasti, v ktorej minimálne celoeurópsky, ale aj celosvetovo zaostávame, a to je vlastne investovanie do modernizácie podnikov.

Áno, ďakujem pekne. Páni poslanci Burian a Ondruš tvrdili, že my zhoršujeme podnikateľské prostredie a že im ide o jeho ochranu. Páni, prehovorili vo vás lobisti a nie ochrancovia podnikateľského prostredia. Pretože to, čo týmto zákonom zavádzame, je zrušenie disproporcie pri lízingovom odpisovaní hmotného majetku a zavádzame pravidlo, podľa ktorého sa majetok bude odpisovať nezávisle od spôsobu jeho obstarávania. Čiže rušíme disproporciu, ktorá tu dlho bola, a ktorej zrušenie neprešlo práve preto, že tento lobizmus sa tu presadil a bol odmietnutý vládny návrh ešte pri príprave rozpočtu minulého roka. Hovoríte, že to nebude mať pozitívne dôsledky. Bude to mať v "esovskom" vyjadrení v budúcom roku pozitívne rozpočtové dôsledky vo výške 46 569 000 eur. Teda výrazné pozitívne rozpočtové dôsledky zrušením deformácie a teda zlepšením podnikateľského prostredia. Áno, pri tejto forme odpisovania sa samozrejme zvýšia príjmy štátu, ktoré musí niekto zaplatiť, ale je to disproporcia, ktorá dnes v systéme je, a my ideme túto disproporciu odstraňovať. Teda ideme zlepšovať podnikateľské prostredie. A vy, ak brojíte za to, aby ostala táto disproporcia, tak nebojujete za zlepšené podnikateľské prostredie, ale bojujete za úzke skupinové záujmy firiem, ktoré z tejto disproporcie doteraz profitovali. To treba povedať veľmi jasne a veľmi zreteľne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že, pán minister, je to taká istá hlúposť o tom, že to je prevádzanie... Alebo prevláda tu záujem lobistických skupín, ako je tento návrh. Bohužiaľ, tento návrh nedáva, nezjednocuje nijaké disproporcie. Práveže naopak, vy ste vymysleli tú barličku cez zrýchlené odpisovanie, vy ste dnes predĺžili odpisovanie pre podnikateľov o ďalšie roky. V čase krízy, keď každý štát rieši to, aby sa nakupovalo, nové technológie, aby sa investovalo, vy dnes práve týmto podnikateľom predĺžite dobu odpisovania. To, čo zaplatia, presne, to, čo ste povedali, to, čo očakávate o štátnom rozpočte. Vy ste dnes zmenili celý systém odpisovania, hlavne pokiaľ sa týka zrýchleného odpisovania.
Dnes ste nepodporili podnikateľskú oblasť, ba práve naopak, ju zhoršujete, prostredie a nemá to nič spoločné so žiadnym spôsobom nejakého lobizmu, či to je finančný lízing, alebo nejaký iný. Mimochodom, finančný lízing oproti zrýchlenému odpisu do dnešnej alebo v súčasnej podobe je veľmi blízky, pokiaľ sa týka počtu mesiacov odpisu. Čiže to nie je o žiadnom lobizme, iba o tom, aby sa zachovali podmienky pre podnikateľov tak, ako sú dnes. Zbytočne sa nekomplikovalo a mimochodom v štvrtej odpisovej skupine, to by som potom v prvom čítaní alebo v druhom čítaní vám hovoril, by ste ušetrili na tom nejakých 0,06 promile, čo je podľa mňa blbosť oproti tomu, že to skomplikujete, nezjednodušíte systém, zhoršíte podnikateľské prostredie a vôbec to nemá spoločné nič s tým, že vyrovnávate podnikateľské prostredie alebo ho zlepšujete a už vôbec nie žiadnym lobistickým riešením.
Ďakujem.

Zvolávam zasadnutie výboru pre financie a rozpočet na 13.45 hod. v miestnosti č. 31. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Zvolávam výbor na 13.30 hodinu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie bude v zásade veľmi krátke. Ja chcem k predloženej tlači novely zákona o dani z príjmov vniesť z pohľadu územných samospráv pripomienky. V rokovaní, ktoré prebiehali medzi ministerstvom financií a Združením miest a obcí Slovenska sa po relatívne dlhých rozhovoroch dospelo k záveru, že ministerstvo financií bude garantovať obciam a mestám v roku 2012 príjmy z prevodu podielových daní vo výške 1 mld. 269 mil. eur. Ak si prepočítam čísla, ktoré sú uvedené v návrhu zákona, to znamená, že pôvodný podiel na dani z príjmu fyzických osôb bol 70,3 % a návrhom zákona sa znižuje na 65,4 %, pri súčasnom stave výberu daní mi jednoducho vychádza číslo 1 mld. 254 mil. eur, to znamená aj toto číslo je o 15 mil. eur nižšie, ako bolo pri všetkých rozhovoroch garantované pánom ministrom financií Miklošom.
Považujem tento postup za nekorektný a vyzývam ministerstvo financií a pána ministra, aby sme v priebehu druhého čítania pristúpili ku korekciám tohto návrhu a aby sme prijali návrh, ktorý bude racionálny, zdôvodniteľný a bude zabezpečovať trvalý a udržateľný rozvoj miest a obcí. Prečo som povedal tieto slová, je veľmi jednoduché. Lebo máme predložený návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti miest a obcí, kde sa v čl. 6 hovorí, štát nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku. Tak na jednej strane do okruhu verejných financií a deficitu budú zahrnuté mestá, obce, vyššie územné celky, za hospodárenie ktorých štát nezodpovedá, a na druhej strane všetky predpoklady, ktoré vytvárame zákonnými normami, hovoria o tom, že obce a mestá sa dostanú do platobnej neschopnosti. Toto považujem v takejto vzájomnej konštalácii za neobhájiteľné a neseriózne.
Ak dovolíte, v tejto súvislosti by som ešte uviedol čísla, ktoré hovoria o predpokladanom vývoji dlhu miest a obcí v rokoch 2012, 2013 a 2014, kedy sa predpokladá podľa metodiky ESA 95 schodok hospodárenia obcí a miest v roku 2012 zhruba na úrovni 30 mil. eur, v roku 2013 na úrovni zhruba 100 mil. eur a v roku 2014 už na úrovni 200 mil. eur. Ak sú takéto predpoklady, pri takto nastavenom zákone, ktorý prevádza podiel daní z fyzických osôb na mestá a obce, a súčasne hovoríme o tom, že do okruhu, ktorý bude sledovaný, spadajú mestá a obce, je to nevyvážené, neseriózne a jednoducho v tejto podobe to nemôže byť prijaté, lebo je to cielená eutanázia miest a obcí. A potom sa pýtam, aký je skutočný zámer? Dostať mestá a obce na kolená? Škandalizovať, kriminalizovať primátorov a starostov? Aebo aký je skutočný zámer predkladateľa zákona?
Ďakujem pekne.