26. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si pár poznámok k tomuto návrhu zákona, ktorý pôvodne mal byť zákonom, ktorým sa zavedie nenulová sadzba dane z vína. Tento zámer nevyšiel, pretože zrušenie nulovej sadzby dane z vína, ktorú máme v Slovenskej republike doteraz, tak ako všetky ostatné krajiny, v ktorých sa víno vyrába, narazilo na odpor, bolo to nepriechodné. Takže nebude toto zákon, ktorým sa zavedie nenulová sadzba dane z vína, bude to zákon, ktorým sa iba vytvoria podmienky na to, aby sa niekedy vo vhodnej chvíli, oveľa jednoduchšie ako doteraz a oveľa nenápadnejšie ako doteraz zaviedla nenulová sadzba dane z vína.
Podstata toho návrhu spočíva v tom, že všetky spotrebné dane aj z vína, aj z piva sa naviažu na spotrebnú daň z liehu a budú sa vypočítavať ako prepočet alebo cez koeficient a budú sa odvíjať od spotrebnej dane z liehu. Do toho vzorca je v návrhu zakomponovaná nula v prípade vína. Takže to znamená, že keď niečo vynásobíme nulou, tak ostáva tam nulová sadzba, ale nie je veľmi zložité tú nulu z toho koeficientu vzorca vypustiť a z nuly zrazu bude nejaké reálne číslo. Doteraz máme tri zákony o spotrebných daniach. Máme zákon, teda vzťahujúce sa na alkoholické nápoje, a máme zákon o spotrebnej dani z liehu, zákon o spotrebnej dani z vína a zákon o spotrebnej dani z piva. Teraz tieto tri zákony ideme zrušiť a prijmeme, ak to parlament schváli, jeden zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Na prvý pohľad to vyzerá, že tým zjednodušujeme systém a zároveň, že tým robíme systém spravodlivejší. Ani jedno, ani druhé nie je podľa môjho názoru pravda. Je to totiž tak, že vo vzťahu k vínu, vo vzťahu k pivu, vo vzťahu k liehu fungujú rôzne mechanizmy a tie rôzne mechanizmy sa musia premietnuť aj do toho jedného zákona. Čiže áno, zdanlivo to vyzerá, že miesto troch zákonov bude jeden, že sa zjednoduší právny systém, ale pre adresátov tých zákonov, ktorými sú výrobcovia jednotlivých druhov alkoholických nápojov, ten zákon, keď tam bude všetko dohromady, bude menej prehľadný, ako boli doteraz tie jednotlivé zákony. Rovnako aj tá filozofia, že všetko sa má odvíjať od spotrebnej dane z liehu a iba to budeme prepočítavať podľa stupňa alkoholu obsiahnutého v jednotlivých alkoholických nápojov sa môže zdať, že toto je tá spravodlivosť. Ale spravodlivosť nie je, že na rôzne problémy použijem rovnaké riešenia. Spravodlivosť je v tom, že na rovnaké problémy používam rovnaké riešenia a používam riešenia, ktoré sú primerané k realite.
Situácia výrobcov liehových nápojov je dosť odlišná od situácie výrobcov vína, ktorých je veľké množstvo. Často ide o drobných vinohradníkov a vinárov a to, prečo by bol problém zavedenie nenulovej sadzby spotrebnej dane z vína, nespočíva iba v samotných finančných dopadoch na nich, ale spočíva aj v tom, že by ich neprimerane administratívne zaťažil. Výroba liehu sa obvykle realizuje vo veľkom. Tí výrobcovia nemajú problém zvládnuť takú alebo onakú zmenu zákona, viesť si takú alebo onakú evidenciu. Vo vzťahu k výrobcom vína by toto problém bol a zaťažilo by ich to nielen finančne, ale predovšetkým alebo aj administratívne.
Liehu sa v tomto zákone prispôsobuje aj pivo. Smernica Európskej únie umožňuje zdaňovať pivo dvoma spôsobmi - buď podľa obsahu alkoholu, alebo podľa stupňa plató. Doteraz sme mali podľa stupňa plató. Podobným spôsobom zdaňujú aj okolité krajiny. Teraz prechádzame na obsah alkoholu, čím pivo prispôsobujeme liehu. Rovnako bol zámer prispôsobiť aj spotrebnú daň z vína, čo zase nie je celkom možné, pretože príslušná smernica Európskej únie hovorí o tom, že sa má zdaňovať víno podľa pevne stanovenej sadzby na hektoliter. Čiže tam to nie je možné urobiť priamo podľa stupňa alkoholu obsiahnutého vo víne, čiže tam musíme si pomôcť nejakým koeficientom.
Chcem upozorniť ešte na jednu vec. Týmto zákonom rušíme spotrebnú daň, nulovú sadzbu spotrebnej dane na medovinu, ríbezľové vína, ďalšie ovocné vína, pretože tie doteraz fungujú v režime spotrebnej dane z vína. Teraz tá nula ostáva iba pri tichých vínach vyrobených z hrozna, nie pri medovine a pri ostatných kvasených nápojoch. A upozorňujem, že vo vzťahu k týmto nápojom to môže znamenať aj dramatické zvýšenie ich ceny.
Chcel by som ešte na dve veci upozorniť. Na možný rozpor tohto zákona s príslušnou smernicou Európskej únie, ktorá vo vzťahu k vínu stanovuje, že sadzba spotrebnej dane z vína má byť stanovená pevnou sumou na hektoliter. V návrhu zákona máme koeficient alebo nejaký vzorec odvíjajúci sa pomocou koeficientov zo spotrebnej dane z liehu. Som presvedčený, že pevne stanovená sadzba dane znamená, že je uvedené konkrétne číslo, koľko eur na hektoliter je sadzba spotrebnej dane, tak ako to máme v zákone doteraz. Nie nejaký koeficient, pomocou ktorého samozrejme, že keď to prepočítame, dostaneme nejaké konkrétne číslo, ale toto podľa mňa nie je pevne stanovená suma. A rovnako mám pochybnosť o tom, či bude v súlade so smernicou stanovenie nenulovej sadzby na ostatné kvasené nápoje, ako napríklad medovina, pretože iné ustanovenie spomínanej smernice hovorí o tom, že sa má na iné kvasené nápoje uplatňovať rovnaký prístup ako v prípade spotrebnej dane z vína. Ak to parlament schváli v tomto znení, budeme mať možnosť sa presvedčiť o tom, či naozaj je toto v súlade s príslušnými európskymi smernicami, ako tvrdí ministerstvo, alebo je tam rozdiel, je tam rozpor, ako to tvrdíme my v OKS, pretože sa mienime obrátiť v tejto veci na príslušné orgány Európskej únie, aby túto pochybnosť našu preskúmali a rozhodli o nej.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že z krajín Európskej únie vyrábajúcich víno žiadna nemá nenulovú sadzbu dane, spotrebnej dane z vína. Výnimkou je Francúzsko, kde však táto daň je úplne minimálna, nemá charakter fiškálny, teda žeby štát na tom zarábal, tak ako zarába na iných spotrebných daniach. Ide tam o poplatok, ktorý sa platí za osvedčenia, ktoré tie nápoje dostávajú. Čiže skôr je to niečo ako manipulačný poplatok, nie daň skutočná. Čiže to sú naše výhrady a to sú dôvody, pre ktoré tento zákon poslanci OKS nepodporia.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som doplniť, prehĺbiť argumentáciu kolegu Dostála a v tejto súvislosti si chcem položiť päť otázok.
1) Aké sú dnes zákony o spotrebnej dani? Odpoveď je veľmi jednoduchá, existujú osobitné zákony pre spotrebnú daň z vína, z piva a z liehu a má to svoje dobré dôvody, pretože každý z týchto nápojov má svoje osobitné miesto a postavenie.
2) Aká je situácia vo vinárstve v Európskej únie a u našich susedov? Treba povedať, že neexistuje jediná krajina Európskej únie, kde sa dorába víno, ktorá by mala nenulovú sadzbu z vína. Prijatie tohto zákona otvára dvere k tomu, čo je vlastne zámerom tohto návrhu zákona. To znamená, že pri každom zvýšení spotrebnej dane bez ohľadu nato, či ide o lieh alebo o pivo, by sa automaticky zmenila nulová sadzba spotrebnej dane z vína na nejaké zdanenie vína, čo by neuveriteľným spôsobom znevýhodnilo našich vinárov voči vinárom v Európskej únii a menovite voči vinárom susedných krajín, teda Českej republiky, z Rakúska a z Maďarska.
3) Je dôležité položiť si otázku, o aké regióny vlastne pre vinárstvo ide? K tomu by som sa chcel potom vrátiť troška podrobnejšie. Čo znamená vinárstvo a v čom by bolo reálne poškodené?
4) Existuje veľmi veľa šumov, či zo strany médií alebo aj zo strany ústrednej štátnej správy, ktoré hovoria, že vinári sú lobisti. Ale vinári pri platných zákonoch o spotrebnej dani nijakými lobistami nepotrebujú byť, pretože tie zákony, tak ako dneska platia, sú zákonmi, ktoré sú v zásade v poriadku, ktoré rešpektujú špecifickú situáciu  jednotlivých druhov alkoholických nápojov, a naopak, lobistami sú tí, ktorí sa pokúšajú tieto zákony zmeniť a zmeniť tak, že viažu všetky tri druhy alkoholických nápojov pri zdaňovaní na seba. Nejde tu teda o nijaký lobizmus vinárov, ale, naopak, pri presadzovaní tohto návrhu zákona ide o lobizmus tých, ktorí chcú vinárov jednoznačne poškodiť. Ak sa hovorí, že tento zákon neprináša zmenu sadzieb, to znamená ani zmenu daňovej sadzby pri víne, potom je namieste otázka, načo vôbec takýto zákon, ktorý nič nezjednodušuje, neprináša žiadny efektívnejší výber daní, naopak, toto všetko komplikuje? Načo potom vôbec takýto zákon je? Odpoveď je jednoduchá. Myslím, že toto už na pôde parlamentu povedal pán poslanec Marcinčin, že taký zákon je nanič, lebo je nepotrebný. Je nepotrebný, zbytočne nepotrebný a to je málo povedať, pretože on nie je nepotrebný, ale on fakticky je zlý, odporuje smernici, Európskej únii a otvára naplno dvere k tomu, aby poškodzoval jednotlivé skupiny. A to nielen vinárov, ale aj povedzme pivárov pri zmenách sadzieb.
Ďalšou argumentáciou je, že tento návrh zákona nepoškodzuje, že sa pri ňom neporušuje smernica Európskej únie. Ja sa pokúsim ukázať, v čom a ako smernica Európskej únie sa porušuje a môžem povedať už teraz, že pokiaľ by bol takýto návrh zákona prijatý, dáme ako poslanci za OKS podnet na Európsku úniu pre porušovanie smernice Európskej únie.
Teraz, ak dovolíte, by som sa venoval rád jednotlivým bodom. Predovšetkým by som sa rád venoval tomu, čo by malo byť dostatočne zreteľné a jasné. Mám pri sebe tabuľku, ktorú tu nemôžem premietať, ale jednoznačne z nej vyplýva, aké regióny vlastne zahrňuje dnes výroba vína na Slovensku. Sú to veľmi rozsiahle regióny a je ich šesť. Je to malokarpatská oblasť, južnoslovenská oblasť, nitrianska oblasť, stredoslovenská oblasť, východoslovenská oblasť a tokajská oblasť. To sú rozsiahle regióny a sú to všetky regióny, kde dorábanie a pestovanie vína smeruje okrem iného aj ku kultivácii týchto regiónov, k rozvoju turistiky v týchto regiónov, k rozvoju služieb týchto regiónov a to znamená aj k rozvoju malého a stredného podnikania a to domáceho podnikania. Ja to nehovorím náhodou, pretože pri tomto návrhu zákona sme svedkami niečoho, čoho sme boli svedkami už aj pri daňovo-odvodovej reforme, ktorá sa ale nedostala na program dňa, že pri všetkej správnosti i tejto daňovo-odvodovej reformy, ona bola navrhnutá tak, že bola na úkor veľmi rozsiahlych sociálnych vrstiev živnostníkov, dohodárov, SZČO, ľudí v slobodných povolaniach a ľudí v kreatívnych povolaniach. Ja si neviem predstaviť, aký zmysel má v tejto v situácii, v situácii ekonomickej krízy, ktorá sa bude v najbližších rokoch len a len prehlbovať, aký zmysel má poškodzovať domáce slovenské malé a stredné podnikanie. Ostáva to pre mňa nepochopiteľné a nezrozumiteľné, pretože toto podnikanie, a teraz nehovorím len o vinároch, ale toto malé a stredné podnikanie v podstate vytvára vyše vyše 50 percent hrubého domáceho produktu a vyše 60 percent, takmer 70 percent zamestnanosti.
Ak teda bude naším problémom a bude v najbližšom období zabezpečenie zamestnanosti a aj produkcia hrubého domáceho produktu, je nepochopiteľné, ak by sme mali prijímať také zákony, ktoré tomu zamedzujú a ktoré, naopak, poškodzujú tých, ktorí sú nositeľmi zamestnanosti a nositeľmi tvorby hrubého domáceho produktu.
Vrátim sa ale naspäť k vinohradníctvu ako takému. Ospravedlňujem sa za to, že vás budem teraz troška zamestnávať čítaním, ale pre názornosť je to nevyhnutné. Ide mi o vinohradnícke oblasti a ich členenie, aby bolo názornejšie, aké regióny na Slovensku by vlastne takýto zákon poškodil, pretože je úplne jasné, že tento zákon sa nepripravuje len tak, ale že je prichystané, lebo veď sa o tom hovorí verejne, je prichystané, a neuskutoční sa to iba v tejto chvíli, zvýšenie sadzby z alkoholických nápojov, ale to znamená zo všetkých. Pri prijatí tohto zákona to automaticky znamená prijatie, teda zvýšenie sadzby a v tomto zmysle aj zmena nenulovej, teda zmena nulovej sadzby pri vínach na nenulovú sadzbu. Prečítam vám teda, o ktoré oblasti ide. Je to Malokarpatská vinohradnícka oblasť: Skalický rajón, Stupavský rajón, Pezinský rajón, Doľanský rajón, Senecký rajón, Hlohovecký rajón, Záhorský rajón, Bratislavský rajón, Modranský rajón, Orešanský rajón, Trnavský rajón, Vrbovský rajón. V Južnoslovanskej vinohradníckej oblasti: Šamorínsky, rajón, Galantský rajón, Komárňanský rajón, Strekovský rajón, Dunajskostredský rajón, Palárikovský rajón, Hurbanovský rajón, Štúrovský rajón. V Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti: Ipeľský rajón, Vinický rajón, Fiľakovský rajón, Tornaľský rajón, Hontiansky rajón, Modrokamenický rajón, Gemerský rajón. V Nitrianskej vinohradníckej oblasti: Šintavský rajón, Radošinský rajón, Vrábeľský rajón, Želiezovský rajón, Pukanecký rajón, Nitriansky rajón, Zlatomoravecký rajón, Žitavský rajón, Tekovský rajón. Vo Východoslovenskej vinohradníckej oblasti: Moldavský rajón, Michalovský rajón, Sobranecký rajón, Kráľovskochlmecký rajón. A v Tokajskej vinohradníckej oblasti sú to vinohradnícke obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa, Viničky. Sú to teda rozsiahle regióny, rozsiahle oblasti, za dvadsať rokov sa tieto oblasti skultivovali, skultivovali sa vinohradnícky, vinársky, ale skultivovali sa aj turisticky. To sú dnes tie známe vínne cesty, ktoré sa na Slovensku rozvíjajú a rozmáhajú a rozmáhajú sa veľmi produktívne a boli by ohrozené. A to je aj rozvoj služieb v týchto turistických regiónoch a je to aj kultúrny rozvoj krajinotvorby, pretože všetky tie regióny, ktoré sú vinohradníckymi regiónmi a vinárskymi regiónmi všade v Európe, v Európskej únii a u našich susedov, sú vlastne najkultivovanejšie regióny v celej krajine, v celom štáte.
K tým ďalším bodom. V § 6, kde sa hovorí o sadzbe dane, sa hovorí, že sa ustanovuje, že v prípade akejkoľvek zmeny sadzby na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každého druhu alkoholického nápoja. To znamená, že tento návrh zákona je už škodlivý len tým, že vlastne prepája sadzby dane zo všetkých druhov alkoholických nápojov, či je to lieh, či je to pivo, alebo či je to víno. Prepája ich cez tzv. koeficient, ktorý sa odvodzuje, ako to už povedal kolega Dostál, z liehu, čo znamená vlastne poškodzovanie, v tomto prípade automatické poškodzovanie aj teda pivárov a najmä vinárov.
Ak dovolíte, teraz by som sa venoval tvrdeniu, ktoré sa objavuje dosť často, že podľa návrhu zákona ide o pevnú sadzbu. To znamená, že ten návrh zákona je v súlade so smernicou Európskej únie. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože sadzba dane podľa návrhu zákona sa má vypočítať výpočtom percenta zo sadzby dane stanovenej pre lieh a následne vynásobiť koeficientom, teda nejde o žiadnu pevnú sadzbu dane, ale o nejaký koeficient. Takýto koeficient v nijakej vinárskej krajine Európskej únie  neexistuje. Ak ustanovenie článku 7 odseku 2 Smernice 92/83-EHS, teda je to už staré ustanovenie, hovorí, že členské štáty pevne stanovia svoje sadzby v súlade so Smernicou 92/84 - EHS, čím sa myslí a je aj dané v prípade vína článkom 5 Smernice 92/84 - EHS, ktorá ustanovuje minimálnu sadzbu spotrebnej dani na víno a to 0 pre tiché vína, 0 pre šumivé víno na hektoliter hotového výrobku. Ak sa však niektorý členský štát rozhodne pre inú ako nulovú sadzbu dane, potom sa číslo nula nahrádza konkrétnym číslom vyšším ako nula, teda nie žiadnym koeficientom, ale konkrétnym číslom vyšším ako nula. Takto sa uplatňuje spotrebná daň ináč na všetky tovary podliehajúce spotrebným daniam, teda nielen na alkoholické nápoje, s výnimkou cigariet. Tie sa zdaňujú tzv. kombinovanou sadzbou dane, t. j. opäť pevnou sumou pripadajúcou na počet cigariet a súčasné percento z predajnej ceny.
Použite percenta potom automaticky zvyšuje príjem štátneho rozpočtu bez toho, aby im musel štát zvyšovať daň, pretože predajnú cenu vždy určuje výrobca, predajná cena je vždy vytlačená na kontrolnej známke. Zdanenie cigariet samotných upravuje iná smernica. Nebudem vás tu zaťažovať výpočtom spotrebnej dane z tichého vína, hoci jasne ukazuje, ako by už len prijatie tohto zákona fakticky vinárov poškodilo. Ale myslím si, že nie je to v tejto chvíli potrebné.
Treba ešte pripomenúť toto. Že hektárové výmery, ktoré sú dané produkčnými kvótami v rámci Európskej únie, pre Slovensko a pre víno je to 22 226 hektárov viníc, pričom reálne obrábaných v roku 2011 je približne 9 500 hektárov, takže ten nevyužitý potenciál je 12 725 hektárov. Ide pritom o nie celkom zanedbateľné počty pracovných príležitostí, ktoré sa strácajú už len tým, že tá kvóta je vlastne obsadená len na polovicu, a namiesto toho, aby sa vinárstvo podporovalo, tak vlastne tento návrh zákona smeruje priamo, priamo a bez toho, že by sa to akýmkoľvek spôsobom skrývalo, pretože už, ešte raz to iba opakujem, sa x-krát hovorilo o tom, že po tomto prijatí zákona bude prijatý, budú prijaté aj sadzby, teda zmeny sadzby zo spotrebných daní, čo teda vedie už potom priamo k naozaj poškodzovaniu, k priamemu poškodzovaniu vinárov.
Aby som to nejakým spôsobom uzavrel. Vládou predložený návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov uvádza v dôvodovej správe, že účelom reformy orgánov daňovej a colnej správy je aj to, aby boli efektívnejšie v zmysle zníženia vlastných nákladov a účinnejšie z pohľadu výberu štátnych príjmov. V skutočnosti ide zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky ako predkladateľa návrhu o zavádzanie. Predkladaný návrh neznižuje vlastné náklady na výber daní a cla a naopak, povedie k zvýšeniu byrokratizácie colnej správy a namiesto nevyhnutného zníženia verejných výdavkov s veľkou pravdepodobnosťou zvýši počet jej zamestnancov. To nie je zanedbateľný fakt, ak hovoríme o úsporách verejných výdavkov a medzi tie úspory verejných výdavkov má patriť aj znižovanie počtu pracovníkov v colnej správe, ktorý je na Slovensku v pomere k iným okolitým krajinám, schengenským, je neúmerne vysoké. Predkladaný návrh zákona neprináša nijakú daňovú spravodlivosť, pokiaľ ide o zdanenie alkoholických nápojov podľa obsahu alkoholu v objeme. Navyše je v rozpore so smernicou Európskej únie pre zdaňovanie alkoholických nápojov, keďže tá jednoznačne ustanovuje povinnosť zdaňovať víno pevnou sumou za hektoliter a nie spoločným koeficientom pre všetky alkoholické nápoje. Predkladaný návrh je v tomto zmysle zmätočný a má jediný účel - vytvorenie podmienok pre ohlasované zavedenie nenulovej spotrebnej dane z vína, čo nevratne poškodí rozvoj vinárskych regiónov zasahujúcich veľkú časť Slovenska, bude v nich pôsobiť likvidačne na turistický ruch a s ním spojené služby a zasiahne aj do rekultivácie krajiny. Preto budeme hlasovať my, ako dvaja poslanci za OKS, proti jeho prijatiu a v prípade, že návrh bude schválený, obrátime sa s podnetom na príslušné orgány Európskej únie.
Žiadam všetkých poslancov bez ohľadu na stranícke tričká a na to, či patria ku koalícii alebo k opozícii, aby si uvedomili fakt, že takto prijatý návrh zákona s tým výhľadom, že zavedie pri zvyšovaní spotrebných daní z alkoholických nápojov nenulovú daň z vína. Žiadam všetkých poslancov, hovorím ešte raz, bez ohľadu na to, či patria ku koalícii, alebo či patria k opozícii, aby za takýto návrh zákona nehlasovali, pretože v tejto situácii, a to je situácia prehlbujúcej sa krízy, ktorá neskončí ani o mesiac, ani o rok, takýto zákon a najmä teda jeho následné dôsledky, ktoré by spočívali vo zvýšení spotrebnej dani z piva a teda následne aj v nenulovej sadzbe z vína, by v podstate poškodili nielen slovenské vinárstvo a vinohradníctvo, ale by poškodili aj malé a stredné podnikanie na Slovensku, poškodili by zamestnanosť a poškodili by aj tvorbu hrubého domáceho produktu na Slovensku.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa prihlásili na vystúpenie pána poslanca Zajaca pán poslanec Anton Marcinčin, pán poslanec Peter Osuský. Končím možnosť reagovať na vystúpenie predrečníka s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Marcinčin.

Ďakujem priateľom z OKS za ich veľmi triezvy a racionálny postoj k tomuto zákonu, ktorý sa mi skutočne zdá v súčasnej situácii nielen zbytočný, ale aj nebezpečný. Všetci očakávame recesiu a v tejto situácii sťažovať podmienky na podnikanie dvom, minimálne dvom sektorom, sa mi zdá škodlivé pre túto ekonomiku. Neviem, prečo by sme mali vyvážať pracovné miesta, ale nielen pracovné miesta, ale prečo by sme mali vyvážať aj celú kultúru, turistický ruch, architektúru a všetko, čo súvisí s výrobou vína a s výrobou piva. Je to zákon, ktorý, si myslím, ešte je zo starých čias, keď bola snáď nejaká dohoda o zjednodušovaní všetkého medzi SDKÚ a SaS. Myslím, že tie časy už pominuli a teraz by sme mali skôr veľmi triezvo pozerať na výšku sadzieb spotrebných daní v susedných krajinách, aby nedochádzalo práve k tomuto vývozu zamestnanosti, a mali by sme skôr hľadať spôsoby, ako podporovať domácu produkciu, zvlášť v tých sektoroch, ktoré prinášajú pracovné miesta do zaostalejších regiónov, do regiónov, ktoré ležia mimo hlavného mesta a ktoré ležia mimo záujem možno finančných skupín.
Som veľmi rád a predpokladám, bolo by veľmi dobré, ak tento parlament by sa už týmto zákonom ani nezaoberal, pretože myslím, že na to nie je žiaden dôvod. Skôr by sme mali venovať čas všetkému, čo tento parlament a Slovensko v súčasnosti spája, než tomu, čo ho rozdeľuje. Nie na tých zlých, ktorí sú alkoholici, ktorí pijú, alebo na tých zlých, ktorí produkujú víno a produkujú pivo, a na tých ostatných dobrých, ktorí ako keby tým pádom ušetrili.

Pán poslanec Osuský bude reagovať ako druhý vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Vystupujem tu na podporu kolegov, ktorí hovorili predo mnou. Musím povedať, že to, čo ideme urobiť alebo čomu otvárame dvere, povedané s Petrom Pithartom, my "slyšíme trávu růst" a vieme, kame táto koncepcia môže doviesť. Znamená, že ideme poškodiť odbor, ktorý od pádu komunizmu sa zdvihol z prachu. Zdvihol sa od stolového vína a zlievok a ak sa niečo na tejto krajine okrem iného zlepšilo, tak je to stav a dostupnosť benzínových púmp a stav a kultúra vinárstva. Myslím si, že je popri všetkej argumentácii inými víno produkujúcimi krajinami namieste povedať, že krok, ktorý by znamenal v budúcnosti zdanenie vína, je presne v duchu toho, čo sa charakterizuje výrokmi: Ak to žije, treba to zdaniť. Ak to hynie, potom to treba z verejných peňazí podporovať.
Myslím si, že sa vinárstvo pracovitosťou "ľudí vo vinici" zdvihlo ako máločo a je na ceste k svojej bývalej sláve. A nemyslím si, že je zrelý čas na to, aby sme otvorili dvere niečomu, čo znamená nielen stratu komparatívnej výhody, ale čo znamená priame poškodenie v porovnaní s konkurenciou. Domnievam sa, že toto nie je cesta, aj keď som zástanca slobodného trhu, pretože slobodný trh víno produkujúcich krajín hovorí, že tento krok nie je krok dobrým smerom a tí, ktorí odviedli výkon, aby vinárstvo zdvihli, si ho nezaslúžia.

Reagovať teraz bude pán poslanec Peter Zajac.

Áno, ďakujem svojim kolegom za ich faktické poznámky, ktoré ma posilnili v presvedčení, že postupujeme správne. Chcel by som uviesť už iba jeden taký drobný kultúrny fakt. Ja som naschvál nehovoril priamo o kultúre, ale ja keď počujem tú pseudo-argumentáciu, ktorá hovorí s takým úsmevčekom, že áno, že toto je vlastne o pití a myslí sa tým v zátvorke o chľastaní. Takto môžu hovoriť len ľudia, ktorí si neuvedomujú a dodnes si neuvedomili zmenu toho kultúrneho správania, ktorá je aj zmenou kultúrneho správania na Slovensku, že tu nejde o nejaké pitie, chľastanie, krčmové popíjanie, ale že tu ide o kultúru spoločnosti, o sociálnu kultúru, že tu ide aj o ľudské zdravie, pretože kultivované konzumovanie vína znamená aj zdravie. A tieto argumenty uvádzam až teraz v tejto faktickej poznámke, aj keď ich osobne pokladám za argumenty absolútne kľúčové.
Ďakujem pekne.

Posledný prihlásený do rozpravy je pán spravodajca, pán poslanec Ondrej Matej.