26. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo ma poveril, výstavbu teda a dopravu, ma poveril prednesením spoločnej správy.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. októbra 2011 č. 659 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Konštatujem, že výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol návrh pridelený, o ňom rokovali nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil návrh schváliť uznesením z 22. novembra 2011 č. 332, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu takisto odporučil tento návrh zákona schváliť uznesením zo 16. novembra 2011 č. 213 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rokoval síce o tomto návrhu zákona 22. novembra, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Konštatujem tiež, že v časti IV sú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona bola schválená uznesením z 29. novembra 2011 č. 229.
Prosím, pán podpredseda parlamentu, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, znovu som si vyžiadal slovo do rozpravy vzhľadom na to, že sa jedná o energetické zákony, a pokiaľ nie sú niektoré veci v súlade s mojím presvedčením, tak sa snažím prezentovať tieto svoje názory v pléne.
Prerokovávame zákon, ktorý je veľmi dôležitý vzhľadom na to, že rieši otázku budúcej likvidácie jadrových zariadení a tento horizont zasahuje až do roku 2113. Čiže je to veľmi dlhý horizont, a preto je už dneska potrebné nastaviť mechanizmy tak, aby sme v tomto časovom horizonte mali možnosť tieto zariadenia aj veľmi efektívne a účinne likvidovať.
Zákon, ktorý predstavilo ministerstvo hospodárstva, pokladám odborne za fundovaný, dobrý a myslím si, že plne reflektuje tie zámery, ktoré sú aj v stratégii vyraďovania jadrových zariadení, a v podstate nemal by som dôvod vystúpiť k tomuto zákonu, keby sa neudiala jedna vec.
Totiž na hospodárskom výbore sa do spoločnej správy dostal článok 1, s ktorým ja mám vážny problém a s týmto článkom nemôžem súhlasiť. Preto žiadam, aby bod 1 spoločnej správy, to znamená bod 1, v čl. 1 sa pred 1 bod vkladajú nové body 1 až 6, ktoré znejú atď., aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie. A zároveň dávam k tomuto bodu 1 aj pozmeňujúci návrh.
O čo, dámy, páni, ide? Za vyraďovanie jadrových zariadení je zodpovedný len a len štát, nikto iný. Žiadny prevádzkovateľ jadrového zariadenia, žiadny užívateľ, žiadny správca prenosovej alebo distribučnej sústavy, vždy je táto zodpovednosť len na štáte. Štát musí zabezpečiť mechanizmy a dostatok finančných prostriedkov na to, aby tieto jadrové zariadenia boli efektívne využité, aby mali vždy dostatok prostriedkov na to, aby sa staré jadrové elektrárne, staré vyhoreté jadrové palivo, všetky pomocné prvky a technologické zariadenia, ktoré sú kontaminované a rádioaktívne ožiarené, aby sa vyradili pod kontrolou štátu a za ich vyraďovanie berie zodpovednosť len štát. Preto prostriedky akumulované v Národnom jadrovom fonde sa prerozdeľujú cez štyri podúčty pod kontrolou štátu. Doteraz, v doterajšej praxi štát cez ministra hospodárstva určuje predsedu Národného jadrového fondu a správcov štyroch podúčtov.
V tomto bode 1 sa však objavilo, že my dopĺňame zo súčasných 7 členov Národného jadrového fondu, teda správcov, rozširujeme ich na 9. Podľa tohto znenia tých dvoch dopĺňa do systému na kontrolu prostriedkov, dopĺňa výrobca elektriny jadrovým spôsobom. To znamená Slovenské elektrárne, resp. Enel. To znamená, púšťame Enel do hry a zrazu Enel bude mať možnosť ovplyvňovať rozdeľovanie finančných prostriedkov z jadrového fondu, kde Enel nie je jediný prispievateľ. Do tohto fondu prispievajú všetci občania Slovenskej republiky cez výslednú cenu elektrickej energie, všetky podnikateľské subjekty cez konečné odberateľské ceny, všetci prevádzkovatelia distribučných sústav, prenosovej sústavy a, samozrejme, nielen výrobca elektriny, ale aj ten, kto jadrové zariadenia vlastní, jadrové reaktory, a to je JAVYS. JAVYS takisto predsa vlastní 3 vyradené jadrové reaktory a takisto musí prispievať do tohto jadrového fondu.
Preto nevidím logiku v tom, aby sa do Národného jadrového fondu dostali len zástupcovia Enelu a nie ostatní účastníci a nie zástupcovia štátu, ktorí musia takisto prispievať do tohto fondu.
Ja som si vedomý, že som opozičný politik a že zrejme túto myšlienku rozšírenia účastníkov v Správnej rade Národného jadrového fondu už nezastavím, hoci by bolo ideálne, aby sa to celé zastavilo a nechalo v pôvodnom stave, ale preto dávam aspoň návrh, aby sa nedodržal takto striktne ten systém, že Enel tam automatický vstúpi, ale aby sa tie dve miesta navyše, ktoré sa generujú, aby sa rozdelili medzi výrobcov - nie výrobcu, výrobcov - a prevádzkovateľov jadrových zariadení, to znamená, aby mal rovnakú šancu aj JAVYS, aj elektrárne, a prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Prečo prevádzkovateľa prenosovej sústavy? Keď si pozriete predpokladané zdroje Národného jadrového fondu, SEPS-ka (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) prispieva zhruba rovnakými prostriedkami ako Slovenské elektrárne do jadrového fondu. Prečo majú byť z tohto diskvalifikovaní?
Preto som sa rozhodol urobiť mierny pozmeňujúci návrh, ktorý by, si myslím, bol vzhľadom na to, že tu je snaha rozšíriť počet členov v Správnej rade na 9, aspoň to rozjemniť, aby to nemalo až také priame napojenie na Enel. A skutočne nemyslím si, že Enel by mal rozhodovať do slovenských prostriedkov, ktoré naakumulujú z väčšej časti tam slovenskí občania, aby Enel rozhodoval, kto, akým spôsobom sa Národný jadrový fond bude rozpúšťať.
Preto, dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňovací návrh vzhľadom na to, že nebol rozdaný do lavíc, musím ho prečítať celý.
Pozmeňujúci návrh poslancov Ľubomíra Jahnátka, Tibora Glendu a Jána Richtera k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa nového znenia v čl. I sa pred 1. bod vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V § 3 ods. 1 sa slovo "sedem" nahrádza slovom "deväť" a slová "a štyria správcovia podúčtov" nahrádzajú slovami "štyria členovia, ktorí sú zároveň správcovia podúčtov, a dvaja členovia vymenovaní podľa ods. 3 písm. d) a e)".
2. V § 3 ods. 3 znie:
"(3) Vláda vymenúva a odvoláva na návrh
a) ministra hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "minister") predsedu rady správcov a ďalších štyroch členov rady správcov,
b) ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len "minister financií") jedného podpredsedu rady správcov,
c) predsedu úradu jedného podpredsedu rady správcov,
d) držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení, ktorí platia príspevky podľa § 7 ods. 1 písm. a) (ďalej len "platiteľ príspevku"), jedného člena rady správcov,
e) prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktorá platí odvody podľa § 7 ods. 1 písm. b), jedného člena rady správcov."
3. V § 3 ods. 9 sa slová "toho ministra, ktorý ho navrhol za člena rady správcov alebo na návrh predsedu úradu v prípade, ak ide o odvolanie člena rady správcov, ktorého do funkcie navrhol predseda úradu" nahrádzajú slovami "toho, kto ho navrhol za člena rady správcov".
4. V § 3 ods. 10 sa slová "toho ministra, ktorý ho navrhol za člena rady správcov alebo na návrh predsedu úradu v prípade, ak ide o odvolanie člena rady správcov, ktorého do úradu navrhol predseda úradu" nahrádzajú slovami "toho, kto ho navrhol za člena rady správcov".
5. V § 3 ods. 12 v prvej vete na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová "z ktorých jeden musí byť členom menovaným na návrh platiteľa príspevku".
Odôvodnenie: Príspevky vedené na osobných účtoch jednotlivých jadrových elektrární sú vo svojej podstate prostriedkami, ktoré si prevádzkovatelia týchto zariadení odkladajú na splnenie svojej zákonnej povinnosti. Prevádzkovatelia sústav uhrádzajú odvody určené na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky vytváraných počas doterajšej prevádzky. Prevádzkovatelia preto majú rozhodujúci záujem na efektívnej správe daných prostriedkov a na kontrole s ich nakladaním. Navrhujem, aby prevádzkovatelia jadrových elektrární a prevádzkovatelia sústav mali svoje zastúpenie v rade správcov jadrového fondu, čo im umožní prispievať k účinnej kontrole a efektívnemu hospodáreniu jadrového fondu.
Navrhovaný model je taktiež zaužívaný a osvedčený v iných oblastiach verejnej regulácie. Osobitne možno spomenúť Fond ochrany vkladov, ktorého funkcia je vo svojej podstate podobná funkcii jadrového fondu. Navrhované ustanovenie v podstate kopíruje § 16 zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú traja členovia rady fondu ochrany vkladov (t. j. najvyššieho orgánu) volení a odvolávaní zástupcami bánk.
V zásade identický mechanizmus je osvedčený aj v kontexte Garančného fondu investícií podľa § 93 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Štyroch členov deväťčlennej rady fondu (t. j. najvyššieho orgánu fondu) volia a odvolávajú zástupcovia obchodníkov s cennými papiermi.
Podobný mechanizmus možno nájsť aj v oblasti farmaceutickej regulácie, kde zdravotné poisťovne navrhujú piatich z jedenástich členov kategorizačných komisií a kategorizačných rád (podľa § 91 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín) na základe verejného zdravotného poistenia.
Vážený pán predseda, ešte raz opakujem, aby bod 1 bol vyňatý zo spoločnej správy na osobitné rokovanie. A zároveň spravodajcovi predkladám v písomnej podobe mnou predložený pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som k predmetnému návrhu zákona najprv predniesol svoj pozmeňujúci návrh, ktorý je rozdaný, a potom by som sa tiež ešte krátko vyjadril.
Teda vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve zákona sa dopĺňajú slová "a ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 102/2007 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z., zákona č. 442/2008 Z. z., zákona č. 213/2009 Z. z., zákona č. 289/2009 Z. z., zákona č. 402/2009 Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 73/2010 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 58/2011 Z. z., zákona č. 158/2011 Z. z., zákona č. 182/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z. a zákona č. 348/20111 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 27 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: "Túto skutočnosť preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s touto osobou obsahujúcou záväzok osoby, ktorej zdrojmi mieni preukázať svoje finančné a ekonomické postavenie, že táto osoba poskytne plnenie počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej zdroje majú byť použité na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, musí spĺňať podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. f) vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky, na ktorú boli zdroje záujemcovi alebo uchádzačovi poskytnuté."
2. V § 28 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: "Túto skutočnosť preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s touto osobou obsahujúcou záväzok osoby, ktorej technickými a odbornými kapacitami mieni preukázať svoju technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť, že táto osoba poskytuje svoje kapacity počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej kapacity majú byť použité na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti, musí spĺňať podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. f) vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky, na ktorú boli kapacity záujemcovi alebo uchádzačovi poskytnuté."
A doterajší článok II sa označuje ako článok III.
To odôvodnenie je: Požiadavka, aby tretia osoba, ktorej finančné zdroje majú byť poskytnuté na preukázanie finančného a ekonomického postavenia uchádzačov, sama spĺňala podmienky účasti podľa príslušných teda paragrafov alebo paragrafu a zároveň záujemca alebo uchádzač sa preukázal písomným právnym úkonom obsahujúcim záväzok tejto osoby poskytnúť tieto zdroje. Rovnaká požiadavka na tretiu osobu spĺňať podmienky účasti je preukázať túto skutočnosť písomnou zmluvou aj na preukázanie technickej a odbornej spôsobilosti. Doplnenie: Tým sa ustanovujú rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov atď.
Ešte by som krátko chcel oceniť podľa mňa správny a zodpovedný prístup predkladateľa k zákonu o Národnom jadrovom fonde, pretože z pohľadu udržateľnosti finančných prostriedkov ten Národný jadrový fond je naozaj, jeho hlavnou požiadavkou stanoviť, či definovaná výška príspevkov a odvodov do Národného jadrového fondu vytvorí dostatok finančných prostriedkov pre celú záverečnú časť využívania jadrovej energie. A naozaj sa mi zdá teda rozumná myšlienka, tú, čo navrhuje predkladateľ, valorizovať výšku fixnej časti povinného príspevku držiteľov povolenia na prevádzku zariadenia, ktorá je teraz stanovená, teda v korunách to bolo 350-tisíc korún, alebo v eurách 11 617,87 za každý MW inštalovaného elektrického výkonu. A jednoducho ide o valorizáciu, ktorú stanoví Štatistický úrad v tom príslušnom období. Opakujem teda, že túto zmenu, ktorú vidím ako podstatnú časť novely, podporím, pretože je zodpovedná.
K tomu, čo tu aj pán Jahnátek ako prednášal, ma trošku zarazilo tiež, tá skutočnosť, že tí ďalší dvaja členovia, ktorí by mali byť vymenovaní vládou na návrh držiteľov povolení, by mali byť vymenovaní s dosť veľkou exkluzivitou a oni by prakticky podľa toho návrhu nemuseli ani podliehať výberu, ktorý uskutočňuje teraz do rady správcov ministerstvo výberovým konaním podľa osobitného predpisu.
No a takisto chcem povedať, že podľa platného zákona za výkon tej funkcie patrí členovi rady správcov mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy pracovníka národného hospodárstva, no a asi takýmto rozšírením by sme nešetrili verejné zdroje, ale skôr naopak. Tá rada správcov funguje aj teraz. Dokonca ani nie je plne obsadená, zo siedmich sú tam šiesti. To len teda tá poznámka k pánovi Jahnátkovi.
Ale chcem konštatovať, že ten zákon teda ja podporím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rokujeme o návrhu zákona o štátnom rozpočte v období, keď je pravdepodobné, že Európa sa bude ďalej rozdeľovať na krajiny, ktoré budú realizovať zodpovednú hospodársku politiku, a na tie, ktoré ani vývoj posledných mesiacov nepresvedčil o škodlivosti nadmerného zadlžovania. Sme v období, kedy primárnym cieľom musí byť zachovanie si dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch a znižovanie deficitu verejných financií. Preto je nevyhnutné napriek výraznému zhoršeniu krízy v eurozóne od augusta 2011 dodržať základný tohtoročný cieľ, ktorým je deficit verejných financií na úrovni 4,9 percenta hrubého domáceho produktu. Vývoj tohto hospodárenia v tomto roku ukazuje, že tento cieľ sa podarí dodržať napriek tomu, že zhoršenie ekonomickej situácie cítime už v druhom polroku tohoto roka.
Po druhé, bude nevyhnutné schváliť silný ústavný zákon rozpočtovej zodpovednosti, ktorý spoločne predložili zástupcovia všetkých poslaneckých klubov v Národnej rade.
Po tretie, bude potrebné znížiť deficit verejných financií v roku 2012 aj napriek predčasným voľbám a kríze.
A po štvrté, bude potrebné znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 percentá hrubého domáceho produktu.
Toto je základný cieľ rozpočtovej politiky, ktorý dohodla s Európskou komisiou ešte predchádzajúca vláda a v súčasnosti ho rešpektujú všetky významné politické strany na Slovensku. Súčasná vláda dokázala za jeden rok znížiť deficit o 3 percentá hrubého domáceho produktu. Vláda s plným mandátom, ktorá vzíde z marcových volieb, bude môcť urobiť prvé opatrenia už v polovici roka 2012, a teda jej úlohou bude znížiť deficit za jeden a pol roka o 1,6 percenta hrubého domáceho produktu. Od predloženia vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa udiali viaceré skutočnosti, ktoré významne vplývajú na parametre a samotný obsah návrhu vládneho rozpočtu. Kľúčovým momentom je aktualizácia makroekonomickej daňovej a odvodovej prognózy, ktorá sa uskutočnila v dôsledku súčasného diania na svetových finančných trhoch. Schválenie návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 v podobe, v akej bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, nie je reálne. Hlavným dôvodom je už spomínaná kríza svetovej ekonomiky a zároveň aj predčasné parlamentné voľby. V prípade neschválenia zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 by sa hospodárenie štátu počas budúceho roka riadilo rozpočtovým provizóriom, teda na základe schváleného rozpočtu na rok 2011. Scenár rozpočtového provizória nie je dobrým riešením.
Vzhľadom na zložitú situáciu vo svete je lepšie vyslať pozitívny signál o schválení rozpočtu na nasledujúci rok, pričom aktuálna prognóza spolu s dohodami bývalých koaličných strán posúva pôvodne cielený deficit z úrovne 3,8 percenta HDP v roku v 2012 na úroveň 4,6 percenta HDP. Riziká a negatíva, vyplývajúce z rozpočtového provizória najmä v podobe veľmi negatívnych signálov voči trhom, viedli k zámeru schváliť upravený návrh štátneho, návrh rozpočtu na rok 2012, čo si vyžadovalo pripraviť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorý reaguje na zmenené podmienky tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane štátneho rozpočtu. Takýto pozmeňovací návrh bol pripravený a schválený na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu. Celkové negatívne vplyvy obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu oproti vládnemu návrhu rozpočtu predstavujú 850 miliónov eur. Rozpočet na rok 2012 už nepočíta s vplyvmi vyplývajúcimi z daňovo-odvodovej reformy, pričom zároveň sa neuvažuje so schválením akýchkoľvek zmien v legislatíve týkajúcej sa financovania zdravotníctva. V takom prípade sa v porovnaní s vládnym návrhom rozpočtu zvyšujú príjmy zdravotných poisťovní od ekonomicky aktívnych obyvateľov o 183 miliónov eur a platby za poistencov štátu klesajú o 112 miliónov eur. Celkový objem zdrojov v zdravotníctve sa teda oproti vládnemu návrhu rozpočtu zvyšuje o 71 miliónov eur.
V rámci rokovaní o rozpočte bola dosiahnutá kompromisná dohoda medzi vládou a samosprávami, ktorá v porovnaní s vládnym návrhom rozpočtu zvyšuje deficit verejných financií o 61 miliónov eur z titulu zvýšených daňových príjmov územnej samosprávy, pričom sa predpokladá, že samospráva tieto prostriedky aj minie. Zároveň dochádza v štátnom rozpočte k výpadku príjmov z prenájmu nehnuteľností od samospráv.
Objemovo najvýznamnejší vplyv predstavuje aktualizácia makroekonomickej prognózy a na ňu nadväzujúca aktualizácia prognózy daňových a odvodových príjmov, pričom tento výpadok by nastal bez ohľadu na to, či došlo k zmene na politickej scéne. Výpadok daní a odvodov a zníženie nominálneho hrubého domáceho produktu, v porovnaní s prognózou z konca augusta, má na verejné financie negatívny dopad vo výške 690 miliónov eur.
Vzhľadom na vypísanie marcových predčasných volieb je potrebné do návrhu rozpočtu zakalkulovať aj náklady na tieto voľby v objeme 28 miliónov eur. Oproti vládnemu návrhu rozpočtu však pozmeňujúci návrh počíta aj s pozitívnymi vplyvmi v objeme 277 miliónov eur.
Teda na základe vyššie uvedených pozitív a negatív deficit v roku 2012 presiahne pôvodný cieľ 3,8 percenta HDP o 573 miliónov eur, teda o 0,8 percenta HDP, a dosiahne už spomínaných 4,6 percenta. Podstatnou charakteristikou rozpočtu na rok 2012 je transparentnosť, a to tak z pohľadu procesu prípravy, ako aj obsahu rozpočtu. Vláda nielen otvorene a transparentne hovorí o vplyve krízy na verejné financie, ale aj reaguje na zhoršenú situáciu úpravami rozpočtu. Už počas augustového výrazného zhoršenia krízy zverejnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako prvé z členských štátov eurozóny aktualizáciu prognóz a znížilo rast ekonomiky. Prognózy Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky, zverejnené počas septembra, boli v súlade s vtedajšou prognózou ministerstva financií. Vláda výpadok vo verejných financiách vo výške 240 miliónov eur vyriešila dodatočnými opatreniami už 21. septembra. Ďalšia aktualizácia prognóz bola zverejnená na začiatku novembra. Prognóza predpokladaného rastu ekonomiky v roku 2012 sa z júnových 4,4 percenta zhoršila na aktuálnych 1,7 percenta. Prognózy niektorých inštitúcii sú pritom v súčasnosti optimistickejšie, iné, naopak, predpokladajú horší ekonomický vývoj. Všetky odhady ministerstva financií označili v čase robenia prognózy členovia makroekonomického výboru za realistické.
Predložený návrh rozpočtu bol pripravovaný s cieľom otvorene a pravdivo pomenovať stav verejných financií. Na rozdiel od rozpočtov za predchádzajúce roky prišlo k viacerým zásadným zmenám.
Po prvé, v rozpočte nie sú vedome zakomponované nijaké nereálne položky, ktoré by mali počas roka zvyšovať deficit. Napríklad dotácie pre železničné spoločnosti sú nastavené tak, že by tieto spoločnosti mali hospodáriť s vyrovnaným výsledkom. Nad rámec rozpočtu by deficit nemalo zvyšovať ani zadlžovanie nemocníc.
Za ďalšie. Náklady na štátny dlh sú explicitne naviazané na konkrétne predpoklady vývoja objemu štátneho dlhu a úrokových sadzieb. Ak sa tieto parametre odlíšia od predpokladov, automaticky sa bude meniť aj výška úrokov štátneho dlhu.
Po tretie, štátny rozpočet na rozdiel od minulosti obsahuje aj informácie o financovaní konkrétnych rozpočtových a príspevkových organizácií s cieľom zvýšiť tlak na ich efektívne hospodárenie.
Po štvrté. Významná pozornosť sa pri tvorbe rozpočtu venovala aj hospodáreniu štátnych podnikov. Hoci priamo netvoria súčasť verejných financií, ich vzťahy na rozpočet môžu byť významné. Na jednej strane sa v rozpočte vyčlenili dotácie tak, aby sa podniky s vplyvom štátu nemuseli zadlžovať, na strane druhej bol zvýšený tlak na zefektívnenie ich hospodárenia a odvody do štátneho rozpočtu.
A po piate, informácie o jednotlivých príjmových a výdavkových položkách sú v rozpočte zverejňované nielen na nasledujúce tri roky, ale rovnako aj za tri roky, ktoré predchádzajú rozpočtovému obdobiu. Rozpočet tak poskytuje podstatne lepší pohľad na vývojové trendy v jednotlivých oblastiach. Takto pripravený a upravený návrh rozpočtu na rok 2012 by mal pomôcť Slovensku zachovať si na finančných trhoch pozíciu zodpovednej a dôveryhodnej krajiny, preto vás žiadam o podporu pri hlasovaní o ňom.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 bolo vypracované v zmysle príslušných zákonov a príslušných predpisov. Chcem poznamenať, že toto stanovisko predkladám v parlamente už siedmykrát.
Toto stanovisko predstavuje zásadný prínos Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pre Národnú radu Slovenskej republiky v oblasti ochrany a udržania efektívnych kontrolných funkcií. To má význam pre zabezpečenie transparentnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti verejnej správy. Tiež pre posilnenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie. Cieľom stanoviska je predovšetkým podporiť fiškálnu a rozpočtovú politiku, efektívnosť a účinnosť využívania verejných zdrojov v prospech občanov a na druhej strane má toto stanovisko vyjadriť aj pripravenosť a ochotu udržiavať otvorenú komunikáciu s Národnou radou Slovenskej republiky, verejnou správou, médiami a občanmi. Má im pomôcť, aby patrične a účinne riešili problémy v oblasti riadenia verejnej správy.
Zmiešaný pocit mám však zo súčasného neistého vývoja, tak vonkajšieho, ako aj vnútorného prostredia. Vnútropolitická situácia na Slovensku priaznivá nie je, v spoločnosti zavládla neistota, chýba dostatočná ochota pre dohodu o presadzovaní potrebných reforiem. Proces schvaľovania vládneho zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 sa tak dostal do neľahkej situácie. V takejto situácii prioritným záujmom by malo byť hľadanie a využitie všetkých reálnych možností na plnenie záväzkov v konsolidácii verejných financií. Cieľ by mal jasný. Neohroziť rating pre Slovensko na finančných trhoch a udržať jeho medzinárodné postavenie. Aj to sú dôvody, prečo Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s tým, že Národná rada prerokuje a schváli všetky nevyhnutné, prijateľné zmeny a doplnky. Vysvetlením však nie sú len odhadované negatíva a riziká, spojené so spravovaním rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky v roku 2012 rozpočtovým provizóriom podľa § 11 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že stanovisko, ktoré predkladám, je výsledkom práce moderného a flexibilného úradu. Odráža významný pokrok, ktorý Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zaznamenal vo svojej kontrolnej činnosti v posledných rokoch. Zaznamenal správnosť smerovania a kvalitu jeho práce. Toto potvrdil aj nezávislý medzinárodný Peer Review pod vedením kontrolnej inštitúcie Veľkej Británie a následne medzinárodný titul získania kvality modelu CAF, to znamená Spoločného systému hodnotenia kvality.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh vládneho zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 vychádza z makroekonomických rámcov návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku dospel k viacerým rizikám týchto makroekonomických rámcov. Tieto súvisia s vývojom nielen vnútorným, ale predovšetkým vonkajších faktorov. Vývoj svetovej ekonomiky ako základnú hrozbu pre naplnenie rozpočtových cieľov otvorene pomenováva aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Potvrdzujú to aj aktualizované makroekonomické predikcie inštitútu finančnej politiky a výboru pre makroekonomické prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. novembra tohoto roku. Je potrebné otvorene priznať, že v súčasnosti sa zotavovanie Slovenskej ekonomiky zastavilo. Rastúca nedôvera na zahraničných trhoch sa premieta v poklese investícií a spotreby. Slabnúci globálny rast negatívne vplýva na vývoz tovarov a služieb a opatrenia vlády, ktoré boli zamerané na konsolidáciu verejných financií, oslabujú domáci dopyt. Zatiaľ riadená inflácia sa zrýchľuje. Varovné je predovšetkým zhoršovanie ekonomických vyhliadok najväčších obchodných partnerov Slovenska. Nemali by sme zabúdať, aký dopad mali hospodárske šoky, najmä v Európskej únii, na malú a otvorenú slovenskú ekonomiku v rokoch 2009 až 2010.
Podľa aktualizovaných prognóz Ministerstva financií Slovenskej republiky rast ekonomiky Slovenska sa má v roku 2012 znížiť na úroveň 1,7 percenta. To však nezachová konštantnú úroveň nezamestnanosti, ktorá patrí k najvyšším v Európskej únii. Zároveň ani nemôže poskytnúť občanom potrebný optimizmus na udržanie kvality a spokojnosti s dôstojnosťou ich života. Veď ich priemerné mzdy a dôchodky svojou výškou patria v Európskej únii medzi najnižšie.
Súčasné zhoršovanie vývoja slovenskej ekonomiky vytvára tlak na daňové základne. Plnenie daňových príjmov v roku 2012 bude negatívne ovplyvnené aj neuskutočnením viacerých legislatívnych zmien v rámci nerealizovaných reforiem v daňovej oblasti. Toto všetko vedie k nevyhnutnosti zmien a úprav základných parametrov fiškálneho rámca na rok 2012. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku opätovne poukazuje na rezervy v úspešnosti výberu daní a vymožiteľností. Zároveň odporúča zvýšenú pozornosť venovať predovšetkým zamedzeniu obchádzania daňovej povinnosti, to jest daňovým únikom. Pre lepšie pochopenie môžem uviesť aspoň tie najvýznamnejšie: čerpanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty pri nerealizovaných plneniach, krátenie tržieb ich neevidovaním na elektronických registračných pokladniciach, machinácie v daňovom účtovníctve, podnikanie cez fiktívne firmy, aktivity v oblasti čiernej ekonomiky a podobne. Zlepšenie v tejto oblasti má priniesť zjednotenie výberu daní a ciel a poistných odvodov v rámci programu UNITAS. Efektívnosť a účinnosť tejto reformy daňovej a colnej správy bude jednou z priorít strednodobého plánu kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu na roky 2012 až 2014.
Z hľadiska udržateľnosti znižovania deficitu verejných financií je však potrebné diskutovať o mnohých ďalších otázkach. Takýchto problémov je, samozrejme, veľmi veľa. Je potrebné nimi sa zaoberať a hľadať riešenia, veď zníženie odhadu príjmov návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2012 má za následok zvýšenie deficitu verejných financií. Priamo ohrozuje plnenie rozhodnutia Rady Európskej únie z 2. decembra 2009 k nadmernému deficitu. Pripomínam, že týmto rozhodnutím bolo Slovensku okrem iného uložené odstrániť nadmerný deficit verejnej správy do roku 2013. To znamená znížiť tento deficit pod úroveň 3 percentá z hrubého domáceho produktu. A to je v súčasnosti určite neľahká úloha. Veď rozpočtovanie deficitu verejných financií na rok 2012 sa má z pôvodných 3,8 percenta zvýšiť na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zníženie príjmov a zvýšenie deficitu v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2012 sa osobitne nedotkne rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu. Samozrejme, s výnimkou zmien a úprav, ktoré vyplývajú predovšetkým z nerealizovania reforiem. Ide najmä o nerealizovanie daňovej a odvodovej reformy a nezavedenie nového modelu financovania územnej samosprávy spojeného so zavedením takzvaného daňového mixu.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku konštatuje, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2012 dostatočne pokrýva výdavky na zabezpečenie chodu štátu. Tie súvisia s výdavkami na platenie úrokov za štátny dlh, úhradu odvodu Slovenska do rozpočtu Európskej únie, spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a na financovanie iných finančných nástrojov. Ak zoberieme do úvahy rozpočtovanie týchto výdavkov, tak novej vláde v roku 2012 neostane veľa priestoru na hľadanie úspor v štátnom rozpočte, bude vo veľmi ťažkej pozícii. Zvýšenie deficitu rozpočtu verejnej správy v roku 2012 totiž nepochybne zhorší pozíciu verejných financií a pokiaľ táto vláda neprijme efektívne a účinné opatrenia, tak jej ročné konsolidačné úsilie nedosiahne minimálnu úroveň jedného percenta z hrubého domáceho produktu. Len pripomeniem, že táto je požadovaná rozhodnutím Rady Európskej únie v procedúre nadmerného deficitu z 2. decembra roka 2009. Aj preto bude potrebné viacej úsilia venovať úsporám v prevádzke, pokračovaniu znižovania miery korupcie vo verejnom obstarávaní a k vykonaniu komplexného auditu potrebnosti vykonávaných činností štátnej správy a podobne.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vo svojom stanovisku však poukazuje aj na niektoré ďalšie riziká rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu. Napríklad v kapitole Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky je spojené s plnením záväzkov Slovenska v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd. Tieto sú stanovené v zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a príslušnej smernici Rady Európskej únie. Ďalším rizikom je nedostatočné rozpočtovanie výdavkov na plnenie cieľov spojených so zvyšovaním zhodnotenia odpadov v rámci plánu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Nedostatočné je tiež rozpočtovanie výdavkov na protipovodňové opatrenia. A mnohé ďalšie. Je to len jedna kapitola. Kapitola Ministerstva životného prostredia. Ďalšie podrobnejšie, pozitívne, ale aj negatívne hodnotenia rozpočtovania výdavkov sú uvedené v stanovisku, ktoré máte pred sebou. V ňom je osobitná pozornosť venovaná aj hodnoteniu súhrnného rozpočtu územnej samosprávy. V jej hospodárení, rovnako ako u ďalších subjektov verejnej správy, existuje tiež priestor na vyššie úspory. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi dobre si uvedomujem, že zákon o štátnom rozpočte je hlavným politickým nástrojom. Určuje sa ním, kto a najmä koľko dostane do rúk prostriedkov na realizovanie, resp. svojej alebo svojich politík. Aj preto v porovnaní s ním sú ostatné zákony akoby okrajové. Svojím vystúpením som nechcel zasiahnuť do tohoto inštitútu. Mojím cieľom bolo vysvetliť stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu. Poukázať na naozaj niektoré problémy a možnosti ich riešenia. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky očakáva, že proces schvaľovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 vyvolá širokú diskusiu, možno aj istú dávku nevôle, obavy a kritiku. Napriek tomu verí Najvyšší kontrolný úrad, že v tejto diskusii sa prerokujú všetky návrhy zmien a úprav. Schválením niektorých z nich sa dá dospieť k zodpovednému politickému rozhodnutiu. A tým by malo byť schválenie takýmto spôsobom upraveného vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012. O tom je teda stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. O tom je aj odporúčanie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za vašu trpezlivosť a pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor predkladá túto spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012-2014, ktorú máte pod tlačou 495, písmeno a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 541 zo 14. októbra tohto roku pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 príslušným výborom. Zároveň predseda Národnej rady poveril ako gestorsky výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 berie Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu na vedomie. Gestorsky výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo šesť výborov. Po b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Po prvé, k § 1. Zmena výšky príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v § 1 ods. 1 sa suma 15 360 286 502 eur nahrádza sumou 13 624 719 693 eur a suma 18 680 908 359 eur sa nahrádza sumou 17 299 979 558 eur. V § 1 ods. 2 sa suma 3 320 623 857 eur nahrádza sumou 3 675 259 865 eur. Príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmeny makroekonomickej prognózy, zmien v daňových príjmoch a nerealizovania daňovo-odvodovej reformy, úprav limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu a z toho vyplývajúcej zmeny schodku štátneho rozpočtu. Gestorsky výbor odporúča tento návrh schváliť.
Po druhé. V § 4 zmena výšky záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu sa suma 7 218 770 467 eur nahrádza sumou 7 651 413 332 eur. Objem záväzku štátu na splátky istín štátneho dlhu sa mení z dôvodu zmeny výšky schodku štátneho rozpočtu. Gestorsky výbor rovnako odporúča aj tento návrh schváliť. A nakoniec ústavnoprávny výbor prerokoval a schválil pozmeňujúci návrh, pokiaľ ide o rozpočet Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, návrh znel na zvýšenie príjmov o sumu 236 000 eur. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť. Platné uznesenie nebolo prijaté v štyroch výboroch, pretože nezískalo nadpolovičnú, teda súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov a rovnako tak platné uznesenie nebolo prijaté v jednom výbore, v zahraničnom výbore, pretože tento nebol uznášaniaschopný. Pokiaľ ide o návrh jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky prerokovania jednotlivých rozpočtových kapitol, nebudem podrobne čítať výsledky prerokovania vo všetkých výboroch. Máte to uvedené v písomnej spoločnej správe pod číslom 495, písmeno a. Rovnako je tam uvedené, ktoré výbory neprijali, neprijali uznesenia, či už z dôvodu, že nezískali tieto návrhy súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov, alebo výbor nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol za gestorský výbor, ako som uviedol, návrh na zvýšenie výdavkov kapitol kancelárie, kapitoly Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, gestorsky výbor odporúča neschváliť. Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2012. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Teda na záver konštatujem, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský v oboch, teda v bodoch spoločnej správy uvedených pod II b3) a časti III 1a), len podotýkam, že sa to týka kancelárie prezidenta, odporúča gestorský výbor tento návrh neschváliť. A pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh uvedený v časti II písm. b) 1 a 2 a v časti IV, to je ten pozmeňujúci návrh, ktorý primárne vyplýval vlastne zo zmeny prognózy makroekonomickej, gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť. Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 289 25. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Kollára, Aštaryovú, Mateja a Štefanca za spoločných spravodajcov výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán minister financií, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené dámy, vážení páni. Rokujeme o takzvanom zákone roka. O zákone, o štátnom rozpočte na rok 2012. A ja mám pocit, ako keby sme rokovali o nejakom tovare alebo službe, s ktorým sa dá obchodovať. Myslím si, že sa nedá. Preto odmietam akékoľvek podmienky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky či politických strán, že keď im neschválime toto alebo neschválime hento, tak rozpočet nepodporia. Považujem to za nezodpovedné. Vždy pri každom rozpočte, a zvlášť v týchto časoch, keď sa rast ekonomiky spomaľuje, bude niekto spokojný a niekto nespokojný. Práve teraz, v časoch, keď klesá príjmová stránka rozpočtu, nikdy sa nedá vyhovieť každému. Bolo to tak v minulosti, je to tak dnes a bude to aj v budúcnosti. Aký je upravený rozpočet, ktorý je predložený v Národnej rade? Podľa môjho názoru v prvom rade férový. A férový preto, lebo je upravený o zhoršenú prognózu rastu ekonomiky Slovenskej republiky. Je otvorený a férový, lebo je to správne. A nedialo sa tak za vlády Roberta Fica, kedy sa rozpočty podľa zhoršenej prognózy neupravovali. Je deficitne klesajúci, a to je podľa môjho názoru to najdôležitejšie a najkľúčovejšie, že medziročne naplánovaný deficit štátneho rozpočtu klesá. Ja len pre oživenie pamäti pripomeniem, že v roku 2009 keď bol prepad, pokles ekonomiky najhlbší, mínus 4,8 percenta HDP, tak deficit dosiahol mínus 8 percent. V roku 2010 to bolo mínus 7,9 percenta, tohto roku, verím tomu, že skončí Slovenská republika s deficitom mínus 4,9 percenta a upravený predložený rozpočet na rok 2012 bude prijatý touto snemovňou s deficitom mínus 4,6 percenta. To je veľmi kľúčové a dôležité. Zároveň ale však je deficitný. To znamená dlhový. Slovo dlh je skloňované dneska vo viacerých súvislostiach. S dlhovou krízou v Európe, vo svete, s ústavnými zákonmi o tzv. dlhovej brzde. Ako keby sme si všetci na to slovo tak zvykli. Ale málokedy je skloňované v súvislosti s tým, že žijeme na dlh. Zadlžené sú štáty, zadlžené sú spoločnosti, či už súkromné alebo štátne, zadlžení sú občania. Všetci chceme viac, všetci sa chceme mať lepšie. Je to prirodzená vlastnosť. Ale mali by sme povedať z čoho? Z rastu? Ukazuje sa, že to nie je možné, dlhodobo udržať rast je veľmi ťažké a problematické, a dalo by sa vtedy, keby štáty predtým hospodárili s nulovým, resp. plusovými štátnymi rozpočtami a neprejedali by sme dnes deficit alebo, pardon, neprejedli sme deficit súčasný, plánovaný, možno pred desiatimi rokmi. V tom prípade sa dá financovať lepší život z rastu. Zo zvýšených daní z príjmov? Určite nie. Všetci vedia, že keď je recesia, tak sa nedá. Keď je pokles, tak sa nedá zvyšovať daňové zaťaženie z príjmov, ale práve opak, musí sa to zastaviť, aby sa naštartovala ekonomika. Keď sa ide hore, keď je rast, áno, vtedy je z čoho, možno uvažovať o zvýšení daní z príjmov.
Ale asi sa všetci zhodneme na tom, že by sme to mohli robiť na úkor šetrenia. Na úkor výdavkov. Určite áno, ale pýtam sa, skutočne potrebujeme viacej peňazí do zdravotníctva? Sme o tom presvedčení? Koľkokrát už aj táto snemovňa schválila peniaze do zdravotníctva za posledných desať rokov? Zdravotníctvo je stále zadĺžené a podľa môjho názoru sa nezvýšila kvalita služieb pre pacienta. Zvýšila sa tam, kde fungujú akciové spoločnosti, kde sa hospodári efektívne a narába sa so zverenými prostriedkami zodpovedne.
Sme svedkami toho, že, áno, páni lekári si dosiahli svoje, predpokladám, že sú spokojní, majú zvýšené oficiálne príjmy. Ja aj teraz si dovolím požiadať pacientov a občanov Slovenskej republiky, aby nenosili týmto pánom doktorom ďalej obálky a aby peniažky v nich použili na nákup predvianočných alebo vianočných darčekov, a pokiaľ sa dá, aby vyberali tovary, oblečenie, hračky, obuv prednostne vyrobené na Slovensku, resp. v eurozóne, aby sme podporili našu ekonomiku. Lebo keď ich dajú týmto pánom doktorom, tak s najväčšou pravdepodobnosťou skončia v destináciách, ako je Thajsko, Dubaj, počas zimných rekondičných pobytov pánov doktorov.
Dovolím si nám všetkým pripomenúť, že tomuto štátnemu rozpočtu predbiehala dlhá a široká diskusia, vrátane východísk štátneho rozpočtu na rok 2012. Diskutovali sme o nej, ak sa nemýlim, v máji tohto roku a nezahmlievali sme vtedy absolútne nič. Chcem poukázať, v čom je rozdiel medzi rozpočtami, ktoré predkladá strana SMER a my, SDKÚ - DS. No zásadný a kľúčový rozdiel je v tom, že keď predkladajú rozpočty a keď predkladá rozpočty strana SDKÚ - DS, tak sa výdavky a deficit štátneho rozpočtu znižujú. Keď predkladajú rozpočty ministri a keď predkladá rozpočty, štátne rozpočty strana SMER, a to je fakt, tak sa výdavky a deficity zvyšujú. V čase, a bolo to v roku 2009, už som to tu povedal, pri najväčšom poklese rastu ekonomiky bol zaznamenaný najvyšší deficit vo výške 8 percent HDP a s hrôzou som zistil, že Európska komisia potvrdila, že takto sa stalo na Slovensku najhoršie a bol to najhorší deficit zo všetkých krajín eurozóny a Európskej únie. To je zásadný rozdiel medzi rozpočtami, ktoré predkladá SDKÚ - DS, a rozpočtami, ktoré predkladá strana SMER.
V situácii, kde sa nachádza Slovensko, Európa a priam celý svet, je dôležité prijať zákon o štátnom rozpočte na rok 2012, aby pokračovala konsolidácia verejných financií a aby bolo možné dodržať záväzok, ktorý dali všetky parlamentné strany, ktoré sa dnes nachádzajú v tejto snemovni, a to, že deficit v roku 2013 bude nižší ako 3 percentá HDP, a to preto, aby sme vydali jasný signál Eurozóne, finančným trhom, že Slovenská republika patrí medzi tie zodpovednejšie krajiny.
Milé kolegyne, milí kolegovia, preto si vás dovolím poprosiť a požiadať, aby sme štátny rozpočet, upravený štátny rozpočet na rok 2012, schválili.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Ondrej, považuješ za nezodpovedné, ak si niekto dáva podmienky. Prepáč, ale podmienka úspory, aj keď len desať miliónov, práve v tomto čase, ako si povedal, zhoršenej prognózy, je podľa mňa dostatočne zodpovedná.
Nezodpovedné sa mi zdá nevyužitie aj takejto malej príležitosti k šetreniu. Uvedomujem si, že idú veľmi zlé časy. Vlastne tie časy už aj nastali, preto by ste sa mali zamyslieť napr. i nad vašou požiada..., i nad našou požiadavkou alebo podmienkou na zmenu financovania politických strán.
Ďakujem.

Haló? Ďakujem pekne. Ja len krátko zareagujem. Takéto podmienky neodmietame, ale upozornil som na to, že predbiehala široká diskusia a boli prerokovávané východiská štátneho rozpočtu. Vždy budem odmietať, keď sa dávajú podmienky populisticky vtedy, keď je to veľmi zaujímavé a trefné. Prečo sa tieto podmienky nedávali v čase, keď sme o tom rokovali, keď žiadny klub, žiadna strana neprišla s takouto požiadavkou? A v tom je rozdiel, aby sme nerobili veci na poslednú chvíľu len preto, že sa chceme zapáčiť voličom, ale aby sme sa správali vždy, v každej situácii zodpovedne a prichádzali s takýmito návrhmi, ktoré v zásade nie sú zlé, ale nech prichádzajú s nimi poslanci vtedy, keď sa bavíme o tom, ako tento štátny rozpočet postaviť.
Ja som bol členom za SDKÚ - DS, kde boli aj ďalší kolegovia vtedy z vládnych koaličných strán, a pozrel som si to veľmi dobre včera. Takáto požiadavka tam nezaznela vtedy, keď bolo to potrebné zadefinovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážený pán predsedajúci a predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, myslím si, že hneď po voľbách bolo zrejmé, že súčasná vládna koalícia je v skutočnosti iba nekonzistentné zoskupenie nehomogénnych strán, ktoré spojila iba túžba po moci. Nie jednotnosť v názoroch a riešeniach, nie snaha o kultiváciu politického života či snaha o vylepšenie ekonomickej situácie, len túžba po moci.
Ukázalo sa úplne jasne, že takéto zoskupenie nie je schopné vôbec vládnuť a už vôbec nie v ťažkých časoch. Nakoniec sa to ukázalo jednoznačne a v úplnej nahote a celý tento projekt skrachoval, keď si sami sebe vyslovili nedôveru. Aký lepší a zreteľnejší dôkaz o neschopnosti vládnuť môže byť, ako to, že si sami sebe vyslovili nedôveru? Bohužiaľ, má to vážne, miestami až katastrofálne dôsledky, jedným z nich je aj rozpočet, o ktorom tu dnes rokujeme.
Prečo sa to stalo, je podľa mňa tiež jasné. Strany súčasnej vládnej koalície totiž klamali pred voľbami a získali falošný mandát. Falošné sľuby pred voľbami vyvolali prirodzene u ich voličov nereálne očakávania, a keby ste si náhodou nevedeli spomenúť, ktoré mám napr. na mysli, tak je to napr. sľub SDKÚ, ktoré sa tvárilo, že spoločná európska iniciatíva na stabilizáciu eurozóny nie je potrebná, to, že sa dane zvyšovať nebudú, lebo stačí šetriť, niektorí, ktorí tu sedia, mali zase stodvadsať geniálnych nápadov, z ktorých sa takmer nič nezrealizovalo a tak ďalej. Keďže sľuby sú sľuby, a realita je úplne iná, tak po voľbách prišli, prirodzene, zmeny postojov až miestami názorové saltá jednotlivých aktérov, ako tuto pán minister pri eurovale, Sulík pri odvodovom bonuse a množstvo ďalších. Jednoducho ste sľubovali zázrak a dodali ste prepadák. Žiadne zázračné riešenia sa nekonali, lebo ste ich jednoducho nemali. Len hádky, kšefty, špicľovanie a kolektívna trauma. Dnes je vidieť, že pravica je v úplnej agónii. Nevie realizovať žiadne opatrenia, ktoré by súčasnú ťažkú situáciu stabilizovali. Tvária sa však opäť, že po voľbách vytiahnu z rukáva nejaké zázračné riešenia, ale to klamú. Keby ich totižto mali, logicky by ich urobili teraz. Tento rozpočet je toho najjasnejším dôkazom. Je to dôkaz o neschopnosti a úplnej rezignácii na konsolidáciu verejných financií. Rozpočet je totižto plán, ktorý odhaľuje zámery vlády na ďalšie tri roky a popisuje aj riešenia, ktorými bude tento rozpočet napĺňať. Čiže nie je to len rozpočet na jeden rok, je to rozpočet na celé obdobie, a tu jasne vidieť, že žiadne plány nie sú.
Prognóza, na ktorej je rozpočet postavený, je totižto už len zbožným želaním a už aj na báze tejto optimistickej prognózy sú čísla katastrofálne. Do roku 2014 podľa tohto rozpočtu, opäť pripomínam, na báze už podľa mňa dnes nereálnej prognózy, a určite sa to ukáže v najbližších mesiacoch, že táto prognóza nie je reálna, tak dlh stúpne do roku 2014 na 52 percent, podľa neaktuálnej prognózy. V prípade, že by rast v budúcom roku bol nula, tak dlh vyskočí už v budúcom roku na 53 percent voči HDP a v roku 2014 by vystúpil až na 56 percent. A čo robí naša vládna koalícia? Nič.
Teraz by mala konať, teraz by mala vytiahnuť tie konkrétne opatrenia a situáciu riešiť, pretože v rozpočte je jasne napísané, čo sa stať má, a keď sa prognóza zhorší, tak je nevyhnuté konať. Nuž, ale idú voľby, tak sa koalícia prepla do režimu, že nič teraz nerobme ani nehovorme, len sľubujme, že po voľbách ukážeme, čo vieme. A čo to tak asi bude? Podľa mňa majú opäť len zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov a na druhej strane menej zdrojov do zdravotníctva, školstva a iných dôležitých sektorov. Opäť chcú oklamať voliča, že to vyriešia, ale nechcú mu povedať, že bude všade na každom kroku platiť viac. Nechcú povedať viac-menej vôbec nič, pretože chápem, priznať, že opäť zdvihnú napr. DPH, sa pred voľbami boja. Dalo by sa jednoducho povedať, že utekajú z bojiska. Čo je horšie, že ale stále vládnu, a tým ohrozujú krajinu. Rizikové prirážky na náš dlh už stúpajú, dokonca sa nedarí ani umiestňovať dlhopisy tak, ako si predstavovali, čo je jasným dôkazom toho, že situácia sa dramaticky zmenila, je ohrozený náš rating, a vláda sa len prizerá. Kde je tá v úvodzovkách "zodpovedná pravica"? A čo je fascinujúcejšie, že sami seba nazývajú najlepšou alternatívou pre Slovensko aj po voľbách v roku 2012. Nechápem, ako to vôbec môžu tvrdiť, keď nie sú schopní, ani neboli v minulosti schopní, ani teraz nie sú schopní sa na ničom dohodnúť, a to sa na nás skutočne naozaj valia veľmi zlé časy, tak som zvedavý, ako toto chcú riešiť. Teraz trošku k transparentnosti samotného rozpočtového procesu. Častokrát tu práve pán minister tvrdí, že sme my porušili zákon, pretože sme nepripravili východiská, čo je úplná lož. Žiadny zákon sme neporušili, ale chcem sa pozastaviť pri tomto vašom rozpočte.
Pozmeňujúci návrh upravil iba § 1 a 4 a potom už len prílohy 1, 2, 3 a 4, a nič viac. Celý zvyšok knihy v podstate zostal neaktuálny a pýtam sa, prečo ste aspoň nezaktualizovali tabuľky, ktoré popisujú vývoj deficitov v ďalších rokoch, ako aj tabuľky, ktoré popisujú vývoj dlhu v budúcich rokoch, čo sú azda v týchto časoch najdôležitejšie údaje, ktoré by všetci chceli vedieť, a myslím si, že by to bolo veľmi vhodné, aby to vedeli aj vaši kolegovia, pretože pochybujem, že vedia presne, aké čísla to sú.
Takže vás vyzývam, aby ste čo najskôr údaje zverejnili a ozrejmili aj vašim kolegom, aký tento rozpočet naozaj je a aby sme naozaj sa bavili o relevantných dátach.
My tu dlhodobo a pravica tu vôbec dlhodobo skloňuje, že najväčším výdobytkom, ktorý priniesli, boli reformy, reformy v takej abstraktnej podobe, pretože keď si to rozoberiete na drobné, tak zistíte, že nie všetko bolo až takým úspechom, ako napríklad takzvaná reforma zdravotníctva alebo reforma dôchodkového systému. Ale azda taký najväčší mýtus, ktorý sa tu neustále skloňuje, je mýtus o rovnej dani. V rozpočte sú pomenované aj základné makroparametre, ako je vývoj daní voči HDP alebo príjmov voči HDP a ako aj miery prerozdelenia. Keď sa pozrieme na tieto dáta, tak vidíme, že podľa už v súčasnosti neaktuálneho návrhu rozpočtu, ale ešte nevieme ako sa zaktualizujú tabuľky, na čo som tu ministra vyzýval, by mala miera prerozdelenia poklesnúť v roku 2014 ku 33 percentám a príjmy verejnej správy, čiže dane, odvody a ostatné príjmy mali skončiť na 31 percentách voči HDP.
Ak by to takto pokračovalo, tak náš malý štát už teraz by sa stal asi najmenším v bohatom svete a budeme bojovať s Rumunskom o poslednú priečku v tomto parametri. Prečo je tento parameter zaujímavý, hovorí to o veľkosti štátu a v podstate o možnostiach štátu financovať niektoré sektory. A v tomto, už toto samo osebe naznačuje, aké bude mať štát možnosti v skutočnosti financovať jednotlivé sektory. Je z toho jasné, že asi na úrovni Rumunska, čiže malé.
Pravica dlhodobo odmieta naše návrhy, ktoré by aspoň čiastočne vylepšovali príjmovú stránku rozpočtu, s rôznymi argumentami, ku ktorým sa dostanem neskôr, ale tvrdia, že ich koncept je lepší. Takže váš koncept priniesol v týchto ťažkých časoch nasledujúce výsledky.
Pred pár mesiacmi ste sa ešte búchali do hrude, že ste zastavili úpadok. Neviem, aký úpadok ste mali na mysli. Zdedili ste naštartovanú ekonomiku s jedným z najvyšších rastov v EÚ, klesajúcu nezamestnanosť, rezervu v sume 300 miliónov eur, ekonomiku, ktorá sa zotavovala po kríze, akú povojnový svet ešte nezažil, ako aj po povodniach, aké samostatné Slovensko nezažilo. A čo vidíme? Teraz je to totálny úpadok. Nezamestnanosť vôbec neklesá, stúpa, je najvyššia od roku 2005. Len tak mimochodom, železničiari, keď ste hovorili o ozdravení železníc, ste im sľubovali, že sa o nich postaráte, žiadna rekvalifikácia, žiadny systém, jednoducho ste ich vykopli na ulicu a je vám úplne jedno, čo s nimi bude.
Reálne mzdy po dlhých rokoch klesajú, pred rokom ste nás, ako je to už u vás zvykom, obviňovali, že len strašíme a nevieme, o čom hovoríme. Presne sa stalo to, čo sme predpovedali. Realita je dnes úplne nespochybniteľná. Tak ako je nespochybniteľné aj to, že ste k tomu prispeli vašimi opatreniami. Inflácia najvyššia za posledných päť rokov, tiež sme vás varovali, ale ste to úplne ignorovali a opäť ste k nej prispeli vďaka vašim krokom.
Nálada v ekonomike upadá, ešte som zabudol v tej inflácii, aj teraz najnovšie zverejnené údaje o náraste cien energií určite budú spôsobovať, že tá inflácia bude pretrvávať.
Nálada v ekonomike upadá, podnikateľské prostredie je podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska najhoršie za desať rokov. A vaša veľká dogma o zadlžovaní, tak sa pozrime, čo hovorí rozpočet o zadlžovaní. Už v tomto roku vám vyskočil dlh na 45 percent voči HDP a rozpočet hovorí, na báze prognózy, ktorá je podľa môjho názoru neaktuálna, a som presvedčený o tom, že najbližšie mesiace ukážu, že mám pravdu, hovorí, že už v roku 2012 by vyskočil dlh na 47,5 percenta, v roku '13 na 51 percent a takto to bude pokračovať ďalej.
Čiže len podľa rozpočtu na báze neaktuálnej prognózy je v absolútnom čísle nárast o skoro 14 miliárd eur, nárast dlhu.
Len pripomeniem, toľko kritizovaná bývalá vláda, nárast dlhu o 10,2 miliardy. V prípade, že by bol rast nula, a to sú práve tie tabuľky, ktoré nie sú zaktualizované v rozpočte, čiže toto je len môj odhad, ale dúfam, že sa dostaneme čo najskôr k tým naozajstným dátam, v prípade, že by bol rast nula, tak by dlh vyskočil na 53 percent už v roku 2012 a do roku 2014 by vystúpal až na 56 percent. Samozrejme, že to absolútne číslo by bolo tým pádom vyššie.
Mohli by sme to prepočítavať aj na hlavu, tak ako sme to tu počúvali donekonečna v minulosti. Tak napríklad len podľa rozpočtu, podľa mňa už neaktuálnej prognózy, nárast na hlavu by medzi rokmi '10 až '14 bol 2300 eur verzus medziročný 2006 až 2010 1860 eur. Keby bola, a to bol pôvodný návrh, čiže podľa novej prognózy je to dokonca už 2550 eur verzus 1800, a v prípade, že sa prognóza zmení, tak tie čísla budú, samozrejme, ešte katastrofálnejšie.
Vo všeobecnosti, tak ako aj v minulosti, v minulom rozpočte, šetrenie tam, kde sa to nedá, a nešetrenie tam, kde by sa malo.
Deficit v tomto roku, ktorým sa tu pán minister často vychvaľuje, je v skutočnosti nižší len vďaka vyšším daniam, nečerpaniu európskych fondov, čo vytvorilo pozitívny efekt z titulu nečerpania spolufinancovania, šetreniu na zdravotníctve, školstve, protipovodňovej ochrane a na holom fakte, že ste nemuseli sanovať povodňové škody jednoducho preto, že tento rok našťastie neboli. To je ten váš zázrak.
Na strane výdavkov ste najviac v tomto roku ušetrili na zdravotníctve, a nemusím už rozprávať o tom, ako to dopadne. Všetci dobre vieme, ako to dopadlo, veľmi zle. V návrhu rozpočtu na rok 2012 a ďalších rokov je plán opäť znížiť percento platené za poistencov štátu a klesá to až na 4 percentá. Takže je veľmi relevantná otázka, ako sa to zdravotníctvo v najbližších rokoch podľa tohto rozpočtu a tohto plánu pravicového má zlepšiť.
Samozrejme, to už je len vsuvka, popritom súkromné zdravotné poisťovne vykazujú zisk a pravdepodobne v tomto roku môže vystúpať ten zisk, podľa toho, ako to vykážu, samozrejme, lebo to je aj vec reportingu, ale v každom prípade to vyzerá tak, že by to mohlo byť až 100 miliónov eur v tomto roku.
A ešte k tomu deficitu z tohto roku. Treba si tiež uvedomiť, že tohtoročnému deficitu ste si pomohli aj tým, že ste veľa výdavkov realizovali v minulom roku, kde ste sa snažili vytlačiť, čo sa vám aj podarilo, deficit na úplné maximum.
Minuli ste jednak tú 300-miliónovú rezervu, ktorú sme vám nechali, a nič viac ste ďalej nešetrili, len ste sa vyhovárali efektívne na bývalú vládu, pretože, samozrejme, žiadne opatrenia neboli, ale aj vám vyhovovalo, aby ten deficit bol čo najvyšší, plus ešte v novele rozpočtu ste si zvýšili dokonca výdavky v minulom roku.
Stále totižto spomínate, aký bol ten deficit za nás, ale nespomínate prečo. Jednak bol viac-menej priemerný v rámci Európy a navyše znášal teda záťaž globálnej krízy prepad 5 percent a povodní.
Ak by bol v budúcom roku prepad 5 percent, tak len ľahkým odhadom sa dopočítame, že aj tento váš rozpočet je nastavený tak, že by bol deficit 8 percent. Takto je teraz v úvodzovkách "super nastavený". Navyše často hovoríte, ako stúpli výdavky v porovnaní s inými krajinami, ale čo už nespomínate, je, že vy ste pri schvaľovaní toho rozpočtu tu sedeli v parlamente, a ja si veľmi dobre pamätám, že nikto z vás ani vy ste nekritizovali samotnú výšku výdavkov. Ba dokonca naopak, predstavitelia súčasnej vládnej koalície prinášali také pozmeňujúce návrhy, ktoré tieto výdavky ešte zvyšovali, čiže ten deficit, keby bolo po vašom, zvyšovali ho skoro v súhrne o 500 miliónov eur, čiže keby bolo po vašom, tak deficit by bol ešte vyšší.
Keďže som už viackrát spomenul, že prognóza, na báze ktorej je rozpočet zostavený, je podľa mňa neaktuálna, a som presvedčený o tom, že sa to v najbližších mesiacoch ukáže a potvrdí. Tak skúsme sa zamyslieť len nad tým a zreálniť to. A myslím si, že už aj to, že by bol v budúcom roku nulový rast, je vo svetle dnešných udalostí asi optimistický predpoklad, tak ale v takom prípade by v roku 2012 stúpol deficit až na 6 percent. Mne je aj jasné, že vláda radšej zakomponovala, i keď podľa štandardného procesu, ale už v tento moment optimistickú prognózu do rozpočtu, pretože by bolo veľmi nelogické, nereagovať na deficit, ktorý hrozí v budúcom roku na úrovni šiestich percent. Museli by totižto prísť s nejakými konkrétnymi opatreniami, ktoré, ako som už viackrát hovoril, nemajú, alebo ich nechcú pomenovať, ako by túto situáciu išli riešiť.
Čo sa týka určitých konkrétnych vecí, opäť je v rozpočte vidieť naplánovaná extrémne vysoká suma na eurofondy, 3,7 miliardy eur spolu so spolufinancovaním, ale vidieť, že ich vôbec nevedia čerpať. Tento rok bol plán 4 miliardy a čerpá sa zhruba na polovičnej úrovni. A to, čo som už povedal, vytvára sa tým úspora na strane spolufinancovania, ktorá zlepšuje deficit, a vďaka tomu sa tu súčasná vláda tvári ako, sa tvária ako hrdinovia, že vďaka tomu znížili deficit. Ale pri zostavovaní rozpočtu boli eurofondy veľmi dôležitou súčasťou tých celkových výdavkov jednotlivých kapitol, aby aspoň opticky sa zdalo, že sú dofinancované. Je absolútne jasné, že tým, že tieto prostriedky sa tam nečerpali a neminuli v konečnom dôsledku, tak tieto sektory sú úplne podfinancované.
To sa opakuje aj v návrhu tohto rozpočtu. Už som spomínal zdravotníctvo a zdravotníctvo samo osebe bude veľká výzva v budúcich rokoch. Takisto školstvo, prepad výdavkov na bytovú výstavbu, v poľnohospodárstve pomerne napätá situácia, pokles na policajtov a hasičov, obrana, to ani nemusíme riešiť, ministerstvo životného prostredia, vodné hospodárstvo výrazný pokles, samotné ministerstvo hospodárstva, podpora podnikania tiež na nižšej úrovni. A dalo by sa takto pokračovať, ja sa k tomu dostanem potom v ústnej, v ústnom príhovore.
Čiže na záver, už len zopakujem, vytrvalo a arogantne odmietate všetky naše návrhy, ktoré situáciu na príjmovej stránke môžu vylepšiť, vznikajú však aj paradoxy, keď urobíte názorové salto a prijmete aj niečo, čo my už sme dávno navrhovali, viď banková daň. Vlastné riešenia nemáte, vládnete, a nič už nerobíte, len predvolebnú kampaň, kde sa chystáte podľa mňa opäť zavádzať voličov.
Zahmlievate pravdu, aký bude o tom, bude vývoj deficitu a dlhu v nasledujúcich rokoch, a vyzývam vás, aby ste zverejnili tie tabuľky a priznali tak, že už v tomto roku vyskočí dlh na 45 percent a podľa návrhu rozpočtu v roku 2014 bude cez 51 percent a súhrnne, v absolútnom čísle zadĺženie narastie o 13,8 miliardy. Je mi jasné, že nemáte teraz novú prognózu, takže ja len chcem pripomenúť, že v prípade, že by bol rast nula v budúcom roku, len nula, a stále si myslím, že už aj dnes je to optimistický pohľad, tak dlh už v roku 2012 prekročí 53 percent a v roku 2014 56 percent a, samozrejme, tým pádom to nebude 13,8 miliardy, ale oveľa viac, o ktoré by dlh v absolútnom čísle narástol. A taktiež chcem pripomenúť, že v prípade, že by bol rast len nula alebo teda tá situácia by bola tak zlá, že by to bola len nula, tak by deficit v roku 2012 dosiahol 6 percent.
Chápem, že sa blížia voľby, a skoro v každej, v každom príhovore predstaviteľa súčasnej vládnej koalície počuť, že "pretože sú parlamentné voľby", ako univerzálna výhovorka, ale treba si uvedomiť, že stále vládnete, stále beriete plat ako ministri, vozíte sa v limuzínach, je čas konať. Tento návrh rozpočtu, ktorý prinášate, vôbec nepripravuje Slovensko na ťažké časy, ktoré prichádzajú.
Ďakujem.