26. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec.
K vašemu vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Počiatek.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolega Kažimír, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi krátky, ale chcel by som niekoľko poznámok tiež predniesť k tomuto zákonu. Absolútne sa hlásim ku všetkým predrečníkom, ktorí oceňujú ten konsenzus naprieč politickým spektrom, ktorý nastal v prípade tohto zákona, pretože ho tiež považujem za extrémne dôležitý, obzvlášť v súčasnej, veľmi turbulentnej dobe. Vieme všetci, že nás čakajú veľké výzvy, ako Slovensko, ako Európu, ako celý svet v konečnom dôsledku. Ale to už tu bolo všetko vyslovené.
Ja by som len chcel povedať pár vecí, aby sme si ich pripomenuli a zapamätali. Táto diskusia o tomto zákone prebieha už dlhšiu dobu, dokonca, kolega Kažimír potvrdí, že ešte pred tým, než to začalo vôbec na pôde Národnej rade v tomto formáte, my už sme sa touto myšlienkou zapodievali v podstate od roku 2009. Ale aj keď začala táto pracovná skupina fungovať v rámci parlamentu, tie pôvodné odhady - a v tom vidieť, aká je tá doba turbulentná - hovorili, že dlh by sa mal stabilizovať, teda mal by vystúpiť až na úroveň 46 %, ale tam sa mal stabilizovať a postupne začať klesať. Včera sme prešli rozpravou o rozpočte. Myslím si, že je všetkým jasné, že to, čo sme hlavne my hovorili, je pravda v tom, že prognóza je už nereálna a keď toto zohľadníme, tak vývoj toho dlhu bude samozrejme iný. Už ten sen o tom, že to vystúpi len na 46 % a postupne sa, teda stabilizuje sa a bude klesať od tejto úrovne dolu, je v tento moment, minimálne v tom strednodobom období, nereálny. Preto, keď niektorí hovoria alebo naznačujú, že ten zákon je príliš mäkký, čo sa týka horného stropu, tak treba si uvedomiť, že len v prípade nulového rastu v budúcom roku, už v roku 2014 bude dlh atakovať hranicu 56 až 57 percent. Čiže dostáva sa už k tomu hornému stropu. A toto treba mať na pamäti, z čoho tiež vyplýva, že ten zákon je podľa môjho názoru dostatočne prísny a nakoniec tá 60-percentná hranica je aj maastrichtskou hranicou.
Čo ja veľmi vítam v tomto zákone, je zavedenie konceptu čistého bohatstva a je naozaj načase, aby sme sa začali baviť pri posudzovaní výsledkov hospodárenia v tomto modeli. Aby sa tu už naozaj žiadna vláda nemohla tváriť, ako perfektne hospodárila a nezadlžovala, ale pritom vypredávala štátne aktíva, cenné štátne aktíva za podpriemerné alebo niekedy smiešne a niekedy až garážové ceny. Pretože, ako všetci vieme, tí, čo sme na tom pracovali, a dúfam, že teda viacerí kolegovia už chápu, že tento model to zohľadňuje a netvári sa, že predaj štátneho majetku alebo štátnych aktív nič neznamená. Znamená a odľahčuje tak vláde priestor na nevytváranie nového dlhu. Na čo by som chcel upozorniť, pretože tento zákon je len vrcholom pyramídy a určite ešte bude treba veľa vecí urobiť, a jedna vec, ktorá nie je úplne dopracovaná, je práve zarátavanie alebo posudzovanie implicitných dlhov, ktoré vznikajú v rôznych sektoroch. A tiež toto bude treba domyslieť tak, ako teda už bude zavedený koncept čistého bohatstva, tak sa treba sústrediť aj na to, aby sa presným alebo čo najpresnejším spôsobom vykazovali aj implicitné dlhy. Pretože opäť sa môže nejaká vláda tváriť v budúcnosti, že nezvyšuje dlh, ale ten dlh v skutočnosti zvyšuje tak, že sa skryto vytvára v rôznych sektoroch. Zažili sme to, tú históriu veľakrát a tých príkladov je koľko chcete - železnice, neriešenie protipovodňovej ochrany, nemocnice, školy, množstvo iných. A týchto problémov je naakumulovaných veľké množstvo, ale nie sú vyčíslené. Sú odhadované a zažili sme to, že niekedy je aj problém dostať sa k tým korektným číslam. Ale toto, samozrejme, bude treba urobiť, aby sme mali jednak nejakú východiskovú pozíciu, a potom sledovať tento vývoj implicitných dlhov, aby sa to hospodárenie danej vlády dalo vyhodnocovať presne. Takže to boli dve poznámky.
Ešte raz na záver, myslím si, že naozaj je veľmi dôležité, že sme našli túto zhodu a že tento zákon prijmeme ako ústavný zákon.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
K vašemu vystúpeniu je jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Počiatek, dovolím si zareagovať na to vaše tvrdenie, že zákon alebo návrh zákona nie je príliš mäkký, a teda, že nesúhlasíte s tými, ktorí to hovoria. Keďže v rozprave som sa aj ja vyslovil, že považujem ten návrh za príliš mäkký a že si viem predstaviť oveľa tvrdšiu podobu zákona, chcel by som k tomu povedať pár slov. Môžeme sa na to pozrieť optikou toho, čo je dosiahnuteľné v horizonte roku alebo dvoch, a môžeme sa na to popozerať aj optikou toho, čo je správne a čo by bolo žiadúce z hľadiska ďalšieho vývoja verejných financií. Áno, možno z hľadiska toho, čo je možné v tejto politickej situácii dosiahnuť, povedzme, pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu, alebo čo bolo možné dosiahnuť, keďže sme ho už schválili. Je to realistický pohľad. Určite to však nie je realistický pohľad alebo pohľad žiadúceho z hľadiska verejných financií čo i len v rozpočte, čo i len v horizonte toho, akým spôsobom môžeme sa postaviť k verejným financiám už budúci rok. Nikde nie je napísané, že výdavky sú raz a navždy dané a že to, čo dnes sú výdavky verejnej správy, musia nimi byť aj o ďalší rok.
Čiže viem si predstaviť oveľa zodpovednejšiu politiku, viem si predstaviť oveľa výraznejšie úspory na strane štátu, ktoré by viedli k rozpočtovej politike nezadlžujúcej budúce generácie. Áno, aj ja vítam tento návrh zákona, aj poslanci OKS ho podporia a ja som rád, že naprieč politickým spektrom sa dosiahla dohoda aspoň na tomto, ale zotrvávam na názore, že ten zákon je príliš mäkký a že lepšie by bolo, keby bol tvrdší.
Ďakujem.

Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Počiatek.

Pán Dostál, tento zákon je len rámec. V skutočnosti stanovuje horný limit. Ten zákon sám osebe nerieši celé hospodárenie štátu. Každá vláda má v podstate neobmedzené množstvo možností, ako môže hospodáriť oveľa lepšie, ako sú tieto horné limity. Čiže treba to chápať tak, že je to naozaj len vrchol pyramídy. A treba si v tomto duchu stanovovať realistické, nie nereálne ciele. Čiže tento tak, ako je nastavený, je podľa môjho názoru dostatočne prísny a nijakým spôsobom neobmedzuje akúkoľvek vládu hospodáriť ešte efektívnejšie a znížiť ten dlh, dúfajme, jedného dňa aj na úplnú nulu. Takže treba ho chápať naozaj len ako rámec. Tento zákon sám osebe nie je implementáciou politík vlády. Naozaj stanovuje len horný limit. A ako som už povedal v rámci rozpravy, bolo by alibistické napríklad tam napísať v tento moment ako horný strop 50 %, keď vieme, že v prípade nulového rastu v budúcom roku vyskočí dlh už v roku 2012 na 53 %.Tak to by bol už aký alibizmus? Čiže tu sa musí vytvoriť aj priestor na to, aby sa tá situácia, ktorej dnes čelíme, stabilizovala.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja ďakujem všetkým predrečníkom, všetkým poslancom Národnej rady, ktorí sa vyjadrili v rozprave. Ja si myslím, po tom, čo sme sledovali rozpravu v prvom čítaní, tak veľmi oceňujem to, že sa dostávame k podstate veci a vnímam to aj akýsi spôsob, keď môžeme popularizovať tú tému. Ona nie je jednoduchá, nie je jednoduché ju dostať priamo k ľuďom, aby pochopili, o čom tento zákon je. Ale je naozaj fajn, že sa z toho vnútra miestnosti, kde sa stretávajú ľudia, ktorí si hovoria, že rozumejú ekonómii, že sa dostáva táto téma aj navonok a že sme ju schopní ľudskou rečou pomenovať.
Neviem, či ste si všimli, počas rozpravy k tomuto zákonu sa dvakrát zachvela zem tak, že, aspoň podo mnou. A nechcem byť sentimentálny, ale berme to, berme to možno ako signál, že situácia je vážna a že je to možno symbolické a že je to snáď aj odkaz toho, že nikdy nie je neskoro.
Uznesenie, ktorým sa budeme zaoberať hneď po rokovaní o návrhu tohto zákona, mám na mysli uznesenie výboru pre verejnú správu, ktorý má navrhnúť alebo aj zaviazať našu exekutívu na akýsi komplexný audit, komplexnú inventúru kompetencií samosprávy a takisto zdrojov ich financovania, je odpoveďou na otázky, ktoré nastolil pán poslanec Petrák. A treba povedať, že to je téma, ktorá je bolesťou tejto krajiny už od vzniku fiškálnej decentralizácie. Ja by som na druhej strane po kritických slovách pána poslanca Petráka, ktorý je sám predstaviteľ samosprávy a veľmi dobre rozumie tej téme a musel strpieť ako starosta kroky tej alebo onej vlády, treba si uvedomiť, že každá exekutíva je v istom druhu napätia so samosprávou, pretože, s prepáčením, sa kŕmi z toho istého krmítka so samosprávou, delí sa o tie isté dane. Ale tu chcem podotknúť, že návrh ústavného zákona má, obsahuje jedno významné ustanovenie, ktoré nedovoľuje v budúcnosti presúvať ďalšie a ďalšie kompetencie zo štátu na samosprávu bez zabezpečenia relevantných financií. No to sa, to sa v minulosti potichu dialo a tým spôsobom si vlastne štát uľahčoval svoju situáciu a napríklad šetril, ak to mám takto nazvať.
Chcem vás upozorniť len na fakt, neviem, či ste si všimli, v Rakúskej republike tento týždeň neprešiel podobný typ zákona, aj keď bol postavený na iných princípoch, ale bol takisto návrh ústavného zákona o ústavnej, o dlhovej brzde. Ale ak neprešiel, pretože ho nepodporila opozícia, ak sa nemýlim premiérom v Rakúskej republike je sociálny demokrat a v opozícii, menovanej opozícii sú zrejme slobodní, rakúski slobodní, takže tu to ľavo-pravé vnímanie sveta v niektorej krajine naozaj funguje, v niektorej krajine nefunguje. Ja naozaj, naozaj si cením aj skúsenosť, ktorú som mohol osobne mať v spolupráci s ľuďmi, ktorí majú možno v niektorých veciach iný pohľad na svet, ale vo veciach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť krajiny, si vedia spolu podať ruky. A ak pán poslanec Kollár spomínal december roku 2009 a stretnutie na niekde, na neverejnom mieste, ktoré teraz nechcem pomenovať, ale raz možno na tom mieste bude visieť nejaká bronzová tabuľka so zmienkou o druhej vianočnej dohode slovenskej, zaslúžilo by si to, pretože dva roky na túto tému nie je málo a výsledok, ktorý je na stole, je podľa mňa len začiatkom istej práce.
Máme na stole rámec, ktorý pevne verím, že dnes schválime, ale je to začiatok upratovania. Ja už som v prvom čítaní spomínal, že všetkým optimistom by som chcel odkázať, že napriek tomu, že máme za sebou dve vlny reformy verejných financií za asistencie Svetovej banky, mnoho, mnoho reformných rokov, nechcem teraz vyrývať do kolegov, vo verejných financiách štát, v evidencii štátneho majetku je neporiadok stále. Ako, ako, ak má niekto predstavu o tom, že má štát jasnú predstavu o tom, aké má aktíva, aké má odpisy, amortizácie, aké má potreby, tak tu tomu tak nie je. Ak si niekto myslí, že má štát evidované napríklad všetky súdne spory a všetky nároky, tak to tam, tak tomu tak nie je.
A tento zákon, koncept čistého bohatstva zakladá povinnosť a tlak na ďalšie a ďalšie exekutívy, pretože to sa nestane zo dňa na deň. Na to, aby sme mali jasné a presné informácie o tom, ako na tom sme z hľadiska tvorby dlhov, ktoré jednotlivé sektory vytvárajú, a to samozrejme môže a malo by to aj zlepšiť spôsob rozpočtovej politiky, keď, ako to hovoril pán poslanec Počiatek, napríklad, ak sa znižujú výdavky na bežné výdavky, alebo kapitálové výdavky v rozpočte a opticky sa de facto tým pádom znižuje deficit a konsoliduje, ale na druhej strane sa vlastne nevytvára prostredie na základnú amortizáciu, tak tým pádom vlastne ten majetok, znižuje sa jeho hodnota a vytvára sa vnútorný skrytý dlh. A toto sú problémy, o ktorých tento zákon hovorí rámcovo, ale jednoznačne bude vytvárať tlak na to, aby sa v tom niečo začalo robiť.
A chcem ešte podotknúť jednu vec, tento zákon bude aj bičom alebo je bičom na privatizáciu, pretože koncepcia čistého bohatstva v seba zahŕňa ten prístup, že akýkoľvek predaj štátneho majetku pod reálnu cenu sa prejaví znížením tohto bohatstva. Čiže úplne viditeľne by tam boli, mali byť potom jasné následky takých alebo onakých krokov exekutívy.
Snáď posledná vec, ak sa podarí schváliť tento zákon, ja pevne verím, že už dnes sa tak stane, pred ďalšou novozvolenou snemovňou poslaneckou bude úloha zvoliť členov fiškálnej rady, ktorí, ako viete, v tomto návrhu zákona majú byť traja, a dohodli sme sa, že navolenie tých prvých členov fiškálnej rady sa udeje dvojtretinovou, to znamená opäť ústavnou väčšinou, čo teda bude asi ambiciózne, ale pevne verím, že tá dohoda o tom, že sa tak stane, to je vlastne len pokračovanie toho konsenzu v tejto téme. A bude tak treba, samozrejme, urobiť čo najskôr, najskôr po voľbách, aby fiškálna rada mohla začať svoju prácu. Čiže tá ambícia v týchto veciach pokračovať v konsenze spolu tu je a vytvára ju aj samotný tento zákon.
Takže ja ďakujem za možnosť byť pri tom, aj keď to vnímam ako začiatok, a uchádzam sa samozrejme ako navrhovateľ, ako jeden z navrhovateľov, pretože veľmi dobre viete, že sme sa pod návrh zákona podpísali za každý poslanecký klub jeden poslanec, takže v menej celej skupiny navrhovateľov vás žiadam o podporu tohto zákona pri hlasovaní, ktoré bude ešte dnes.
Ďakujem veľmi pekne.