26. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dobré ráno takisto prajem vám. Vidíte včera sme rokovali o štátnom rozpočte, o zákone, ktorý podľa nás bude platiť pár mesiacov, o zákone na pár mesiacov. Teraz máme rokovať o zákone, ktorý by v plnej šírke mal vojsť do platnosti až v roku 2028, to znamená na dekádu, dve a vidíte aký, aký obrovský záujem to vzbudilo u našich kolegov. Nič o tom.
Pre tých, ktorí, ktorí neboli pri prvom čítaní, ja skúsim telegraficky zrekapitulovať základnú podstatu zákona a popísať jeho hlavné, hlavné ciele. Viete veľmi dobre, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti už svojou formou, že je ústavný, zakladá istý druh správania všetkých tých, ktorí zodpovedajú za hospodársku fiškálnu politiku krajiny, ktorí zodpovedajú za to, ako sa má narábať s verejnými financiami, a vytvára vlastne taký filozofický rámec nato, aby, aby vývoj verejného dlhu nenadobúdal nekontrolovateľný rozmer. Čiže kľúčové, kľúčovým posolstvom tohto zákona je naozaj zodpovedné narábanie s verejnými financiami, s tým, aby sme nezakladali ďalšie a ďalšie ťarchy na budúce generácie a aby sme samozrejme aj nevytvárali atmosféru, takú nezvládnuteľnú atmosféru, aby sme si neboli schopní financovať vlastný dlh na finančných, na finančných trhoch. Technicky chcem poznamenať, že návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov, hlavne ukazovateľ dlhodobo, dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, ale aj nový koncept, úplne nový koncept, ktorý sa začne vyskytovať v našej legislatíve, ktorému sa hovorí čisté bohatstvo štátu.
Najdôležitejším pravidlom rozpočtovej zodpovednosti, o ktorej, o ktorej budeme hovoriť, je tzv. horný limit na verejný dlh, ktorý je definovaný od roku 2028 na úrovni 50 percent, dovtedy, v prechodnom období na úrovni 60 percent s tým, že medzi rokmi 2017 - 2018 tento limit postupne po jednom percente má klesať zo 60 na 50 percent. Okrem toho treba zobrať do úvahy, a to je odpoveď všetkým tým kritikom, ktorí hovoria, že tento zákon je málo ambiciózny, že sú tu už, pred tým horným limitom je tu 10-percentné v podstate pásmo, čiže pri limite 60 percent pri prekročení verejného dlhu 50 percent sa dostávame do pásma, ktorý začína signalizovať a ovplyvňovať samotnú, samotnú politiku vlády v oblasti verejných financií. Pričom treba poznamenať, že tie kľúčové sankčné pásma sú, predstavujú hranicu 55 percent, 55 a 57 percent, kde už hovoríme o zmrazovaní istých typov výdavkov a pri hranici 57 percent hovoríme už dokonca o vyrovnanom rozpočte ako takom.
Ďalším pravidlom, ktoré má svoj veľký význam, sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Tu treba podotknúť a oceniť samotný konsenzuálny súhlas samospráv s tým, že tento zákon bude zahŕňať aj pravidlá, ktoré budú ovplyvňovať ich hospodárenie. Ďalším pravidlom sú požiadavky alebo náročnosť, väčšia náročnosť na transparentnosť procesu samotného výkazníctva, aby sme sa nedostávali alebo úplne zásadne vyhli situáciám ako v iných krajinách z hľadiska vypočítateľnosti samotného, samotného vypracovania samotných prognóz. To je problém, ktorému sme sa venovali včera napríklad, ale samozrejme aj otázka, otázka skrytých dlhov a vôbec komunikácie s verejnosťou. Potom tou asi poslednou oblasťou, na ktorú, kde chcem upozorniť alebo upriamiť vašu pozornosť, je vznik fiškálnej rady, ktorá by mala svojím nezávislým postavením aj istým, istým formálnym naviazaním na centrálnu banku, mať úlohy monitorovania, monitorovania a vyhodnocovania plnenia pravidiel fiškálnej zodpovednosti a transparentnosti.
Toľko na úvod. Predpokladám, že v diskusii poslanci vyjadria svoje postoje. Okrem toho zrejme čakáme aj na komentár z Európskej centrálnej banky, ktorý prednesie pán predseda Kollár.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru.

Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 556).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov:
Národná rada uznesením č. 727 z 1. decembra 2011 pridelila návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 311, ústavnoprávny výbor uznesením č. 354, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 234, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 140 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 114.
Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti schváliť.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 312 z 1. decembra a výbor určil poslankyňu Zuzanu Aštaryovú za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem veľmi pekne, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Petrák za klub strany SMER - sociálna demokracia.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte veľmi krátku reakciu na navrhovaný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pán predkladateľ vo svojom úvodnom slove povedal, že konsenzuálne sa k tomuto zákonu prihlásili aj samosprávy, ja chcem toto tvrdenie podporiť a povedať, že áno, je to skutočne tak, lebo aj samosprávy cítia zodpovednosť za hospodárenie štátu a za vývoj celej spoločnosti, ktorej sú súčasťou. No napriek tomu, že samosprávy sa úplne jasne, transparentne a nespochybniteľne prihlásili k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, sú tu určité problémy alebo obmedzenia, ktoré nám spôsobujú vrásky na čele.
Ak si zoberieme článok 2, teda článok 6, odsek 1: "Štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku." Ja rozumiem tejto formulácii, že štát nemôže prevziať na seba platobnú neschopnosť, ktorá je spôsobená zlou funkciou samosprávnych orgánov, ale na druhej strane, tak ako je to naformulované, to v sebe skrýva určité riziká.
Ja som pri zákone o štátnom rozpočte ukazoval už tento graf, ja si ho dovolím ukázať opätovne a to je vplyv alebo spolužitie štátu a obcí. Horná krivka, modrá, hovorí o výnose samospráv v prípade podielu 70,3 % na dane, na dani z príjmov fyzických osôb. Zelená krivka, ktorá je výrazne posunutá nižšie, hovorí o tom, že pri poklese na 65,4 samozrejme poklesnú aj príjmy samospráv. Na tom by nebolo nič zlé, pokiaľ by bol prebytok finančných prostriedkov, ktorými samosprávy disponujú. Horší je ale tento graf, ktorý hovorí, že tie parametre, tak ako sú nastavené, síce zlepšia v určitej forme hospodárenie v pomere medzi rokom 2011 a 2012, kedy sa hospodárenie samospráv dostane približne na vyrovnanú úroveň s tým, že zapoja finančné operácie, že zapoja svoje majetkové aktíva a dokážu vyrovnane finančne hospodáriť. Ak si ale urobíte hlbšiu analýzu, ako to bude vyzerať v rokoch dvetisíctrinásť, štrnásť a ďalších rokoch pri tomto nastavení príjmov obcí a miest, je úplne jasný, evidentný prepad, ktorý sa medziročne zvyšuje takmer o 100 miliónov eur. A v tomto je ten problém. Ak sa na jednej strane samosprávy hlásia k rozpočtovej zodpovednosti a zodpovednosti za ďalší vývoj tohto štátu, tak štát sa nemôže macočsky správať k samosprávam a nastaviť podmienky tak, ktoré ich vháňajú do neschopnosti dostať tým záväzkom, ku ktorým sa hlásia. Toto by bola rovina, nazval by som to makrorovinou, ale samozrejme, že je trošku, možno nie trošku, je podstatný rozdiel medzi hospodárením samospráv a hospodárením štátu.
Ak beriete štátny rozpočet, je to jeden štátny rozpočet, ktorý je rozdelený na kapitoly, ale v zásade na každú z tých kapitol, ktorá je spravovaná ministerstvom, má priamy dosah predseda vlády, ktorý v prípade neplnenia úloh, ktoré vyplývajú ministrovi z toho, čo je dané programovým vyhlásením vlády alebo dané rozpočtom, má priamy dosah na to, aby ministra odvolal. Iná je ale pôsobnosť vo vzťahu k samosprávam. V prípade obcí a miest je takmer 2 870 obcí a miest, z ktorých každá je samostatná jednotka. K tomu je prifarených 8 samosprávnych krajov, z ktorých každá je samostatná hospodárska jednotka, a dnes sme svedkami toho, že napríklad hospodárenie takých obcí ako Žehra idete riešiť, v tomto, v tomto prípade sa obraciam na predstaviteľov bývalej vládnej koalície alebo terajšej vlády, nie tým, že by ste zabezpečili seriózne nakladanie s verejnými prostriedkami v tejto obci, ale nie ste schopní zabezpečiť seriózne nakladanie s prostriedkami v obci Žehra, tak vytvárate zákonné podmienky pre to, aby sa časť obyvateľov, ktorí sa chcú správať zodpovedne, oddelila od tých nezodpovedných. Ale toto je znovu zlé systémové nastavenie tohto problému.
Ja si v tejto súvislosti dovolím upozorniť napríklad na ďalšiu perličku, drobnosť, ktorá sa týka toho mikrosveta alebo vzťahu samosprávy a štátnej správy. A je to prípad nariadenia 668 z roku 2004, ktoré bolo novelizované v roku 2010. Tu problém spočíva napríklad v tom, že pri vzorci, ktorý rozdeľuje výnosy z dane z príjmov fyzických osôb na samosprávne orgány, zhruba 40 % tohto objemu sa člení podľa počtu žiakov. Ja rozumiem tomu, že novým príchodom nových ľudí do parlamentu, do vlády vznikli určité lobistické tlaky, ktoré sa pokúšali sanovať to, aby boli lepšie financované súkromné školské zariadenia, aby boli lepšie financované cirkevné školské zariadenia. Ako voči tomuto by som ako z hľadiska princípu povedal, že viem to pochopiť, aj keď s tým nesúhlasím. Ale ak si to pozriem na číslach, čo tento krok jednoducho spôsobil, tak sú to, sú to neuveriteľné priepastné rozdiely, ktoré destabilizovali celý sektor.
Poviem najmarkantnejšie čísla. Obec Valča tým, že došlo k určitým špekuláciám, dôjde medziročne medzi rokmi 2011 a 2012 o takmer 19 miliónov eur, 19, myslím, že miliónov, číslo 19 000 eur. Áno, 19 000 eur. Obec Vlkovce o 11 400 eur, obec Hriadeľ o 9 750 eur, pričom ale keď hovoríme napríklad o obci Hriadeľ, znamená to nárast obecného rozpočtu o 504 percent. To znamená, späťnásobili svoj obecný rozpočet tým, čo im zákon umožňoval. To znamená, že využili medzeru v zákone a prostredníctvom prepočítaného počtu žiakov si nahnali svoj vlastný obecný rozpočet, ale na druhej strane sú aj také obce, ktoré zlým nastavením jedného jediného nariadenia vlády, sa obecný rozpočet zníži o, o 75 percent. Tým chcem povedať, áno, samosprávy sa hlásia k transparentnosti, samosprávy sa hlásia k zodpovednosti, samosprávy budú vykonávať všetky kroky na to, aby hospodárenie štátu bolo vyrovnané, ale na druhej strane by sme boli veľmi radi, ak by štát počúval názory samosprávy a v prípade prijímania zásadných rozhodnutí, ktoré sú napríklad aj obyčajné nariadenia vlády, to obyčajné dávam do úvodzoviek, postupoval tak, aby to nemalo fatálne dopady na samosprávy, lebo potom nehovoríme o celkovom okruhu samosprávy, ale hovoríme o konkrétnych osudoch jednotlivých obcí a miest, ktorých je takmer 2 870 na Slovensku, a pre niektoré, a nemusí ich byť málo, to môže mať fatálne dopady. Ak hovoríme o zodpovednosti, prosím o zodpovednosť na oboch stranách.
Ďakujem pekne.