26. schôdza

Ďakujem aj ja. No kolega Novotný ma trošku predbehol, ale ja len ešte by som chcel k týmto číslam doplniť, že v zdravotníctve nielenže oproti roku 2011 bude viac peňazí, ako už to tu odznelo, lebo nesmieme zabúdať ešte na 350 mil. eur, ktoré vlastne boli použité na úhradu starých dlhov, a ďalej na odpustenie ďalších 120 mil. eur tzv. návratnej pôžičky, ktorá nakoniec bola nenávratná. To značí, že do zdravotníctva išlo ďalších, veľmi hrubo to poviem, 0,5 mld. eur, čo znamená, že zdravotnícke zariadenia sa napr. nebudú zaťažovať splátkami úrokov alebo všetkých tých istín a podobných vecí, ktoré, samozrejme, z nesplatených faktúr vyplývajú. A nikto, kto i len videl nejakú slovenskú nemocnicu zvnútra, si nemôže myslieť, že slovenské nemocnice reformu nepotrebujú. Lejeme peniaze do deravého hrnca, pričom vieme povedať len toľko, že slovenské nemocnice požadujú každý rok 120 mil. eur navyše, ale nevieme povedať, na čo majú byť vynaložené. Nevieme povedať to, či slovenskí pacienti za 120 mil. eur dostanú lepšiu starostlivosť alebo budú kratšie čakať na operácie. Nič z toho nevieme povedať. Vieme z toho len to, že tam potrebujeme naliať viac peňazí. Ja hovorím, že nalieva sa viac peňazí, aj v tomto návrhu štátneho rozpočtu je viac peňazí ako v roku 2011, ale potrebujeme aj upchať diery v zdravotníctve. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec, môžete reagovať.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel dať pánovi poslancovi Novotnému do pozornosti jeho slová pred rokom, keď takisto svätosväte tvrdil, že zdrojov bude v zdravotníctve viac. A z tabuliek, ktoré sú predložené v tomto návrhu rozpočtu, vyplýva, že tých zdrojov za poistencov štátu bolo v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 menej o 127 mil. eur. A to sú ich čísla. A na rok 2012 je tu len predpoklad, ktorému ale už vôbec nikto neverí.
A čo sa týka ušetrenia na liekoch až 100 mil. eur, tak to deklaruje iba pán minister, ale nie je to ničím podložené. A naozaj opakujem, že pán minister Uhliarik môže deklarovať čokoľvek, ale pre mňa a, myslím si, pre väčšinu populácie je absolútne nedôveryhodný.
A čo sa týka zákazu zisku, tie opatrenia, ktoré sa urobili, aby zisk zdravotné poisťovne nečerpali, ktoré ste vy navrhli, sú absolútne kozmetické, lebo kozmetické to nebolo, tak si súkromné poisťovne nevyberú 100 mil. eur z povinných odvodov nás všetkých.
A veľmi krátko reakcia na pána poslanca Kalista. Pán poslanec, nemáte morálne právo sa vyjadrovať k peniazom, k zisku a k čomukoľvek v zdravotníctve, nakoľko váš zamestnávateľ je tým, ktorý tento systém likviduje a vyťahuje z neho peniaze. Takže to nie sú vaše slová, sú to slová finančnej skupiny. Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Paška.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, keďže rozprava k návrhu zákona o štátnom rozpočte speje k svojmu záveru, aby som za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia zaujal stanovisko.
Treba si uvedomiť, že rokovanie tohto roku o rozpočte sa nesie vo zvláštnom duchu nielen preto, že používame veľmi zvláštny spôsob, že vlastne rokujeme o pozmeňováku k pôvodnému návrhu zákona, čo trošku vytvára predsa len procedurálne problémy z hľadiska možnosti buď dávať návrhy na presuny, ktoré majú neutrálny charakter, alebo dopĺňať a meniť celú štruktúru rozpočtu. Ten druhý dôvod tej zvláštnosti rokovania je celkový kontext nielen tu na Slovensku, ale aj v Európe a na celom svete a očakávania, čo prinesie summit a čo prinesie piatok. Aj preto dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu veľmi otvorene hovoril o tom, čo už naznačil podpredseda strany Marek Maďarič vo faktickej poznámke, že jednoducho strane SMER – sociálna demokracia záleží na tom, aby Slovensko išlo do zmien, ktoré bezpochyby Európsku úniu a eurozónu očakávajú, ako dôstojný a dôveryhodný partner. Pravdepodobne by východisková pozícia či pre pani premiérku, ktorá dosluhuje, alebo pre pána ministra financií, ktorý dosluhuje, nebola celkom optimálna, ak by odchádzali na rokovanie s partnermi bez schváleného zákona o štátnom rozpočte a bez schváleného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Je to veľmi zrozumiteľný postoj. A chcem ho za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia potvrdiť.
Čo my ale vadí. Táto diskusia jednoznačne potvrdila, že rozpočet je postavený na predikcii, ktorá pravdepodobne nezodpovedá a nebude zodpovedať realite, a ktokoľvek bude po voľbách v marci vládnuť, bude pravdepodobne musieť robiť vážne korekcie. Pre mňa najväčším problémom nielen na Slovensku v dnešných dňoch je, že absolútne nehovoríme o ideových a ideologických východiskách zmien, ktoré očakávajú Európsku úniu a eurozónu. A mám na mysli nielen riešenie tak zásadného problému, ako sú deficity a dlhy, ale aj riešenie tak zásadného problému, čo s úrovňou sociálnych vzťahov a čo s fungovaním čohosi, čo sa dlhé roky nazýva solidarita. Pravdepodobne ešte stále žijeme v zajatí bánk, veľkého kapitálu. V piatok som sledoval úplne náhodou na nemeckom kanáli diskusiu Bundestagu, kde jeden nemecký poslanec sa pýtal, dokedy veľké korporácie, banky, ktoré nemôžu padnúť, poznáte too big to fail, budú ešte ovplyvňovať rozhodnutia politikov, ktorí nesú primárnu zodpovednosť za kvalitu života ľudí. A ja som presvedčený, že ak eurozóna a Európska únia nájde cestu, ako upokojiť to, čo sa nazýva diktát trhu, že sa bude musieť na úrovni politických lídrov vrátiť k riešeniu tohto problému, a to aj preto, že paradoxne tie trhové neoliberálne riešenia ožobračujú tých, ktorým vraj mali priniesť benefity. A je to stredná vrstva.
Viete, na záver, dnes každý hovorí o tom, že problémom zadlženia je míňanie, že je to sociálna rozšafnosť. A to je slovník pravice a neoliberálov, že jednoducho sociálni demokrati a socialisti v Európe pomíňali strašne veľa peňazí na to, čo sa nazýva sociálny štát. Nuž, dámy a páni, v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, keď sa začali kreovať tieto modely, bol hrubý produkt krajín, teraz nehovorím o Slovensku, štyrikrát nižší a objem peňazí, ktoré boli vynakladané na to, čo nazývame sociálny štát, bol ďaleko vyšší. Problém ale nie je v pomere výdavkov k produktu. Problém je ten, že na rozdiel od šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď existovala aj obrátená solidarita, dnes jednoducho je čoraz menej tých bohatých ochotných podieľať sa na tejto solidarite. Jednoducho povedané, bohatí bohatnú, dámy a páni z pravice, v týchto vašich modeloch a chudobní chudobnejú. A stačí čítať, pán minister, Economist, je to váš obľúbený časopis, z ktorého veľmi často citujete, a zistíme, že pravdepodobne nie je až tak celkom bludom myšlienka toho, čo nazývame aj my, SMER – sociálna demokracia, ako nástroj budúcnosti, myšlienku rastu, recovery, a že to, čo vy ste si osvojili ako jediný účelný nástroj austerity, škrtať, škrtať, škrtať, to je cesta do pekla.
Takže, dámy a páni, ten rozpočet je zlý. Nedáva ľuďom na Slovensku žiadnu nádej. Ale strana SMER – sociálna demokracia bude veľmi rada, ak sa ho podarí prijať, nie vo vašom záujme pokračovania vo vašich neoliberálnych pokusoch na ľuďoch, ale v záujme toho, aby Slovensko bolo dôstojným partnerom v Európskej únii. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalej v rozprave má vystúpiť pán poslanec Madej. Nie je tu.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, ako posledný prihlásený do rozpravy.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dovolím si, je to síce na záver a po odhlásení sa niekoľkých desiatok kolegov z rozpravy, vyjadriť sa k zákonu zákonov, k zákonu o štátnom rozpočtu. Mal som pôvodne zámer vystúpiť podrobnejšie ku kapitole Kultúra a jej financovanie. Vnímajúc však celkovú atmosféru toho, aby sme dnes mohli pristúpiť aj k hlasovaniu, som sa rozhodol trošička svoj príspevok skrátiť. A dúfam, že prispejem k tomu, aby vôbec téma kultúry tu aspoň čiastočne zaznela aj z úst bývalých koaličných poslancov.
Rozhodol som sa z hľadiska rozpočtu vo výdavkovej časti kapitoly Kultúra zvýrazniť hlavne jeden fakt, že v tejto atmosfére výrazného šetrenia obsahuje vlastne rozpočtová kapitola sumu 181 mil. korún, čo je nárast oproti schválenému rozpočtu za rok 2011 v sume 13,981 mil. A tu prichádza k tomu skráteniu z hľadiska bežných výdavkov, ktoré tu ja považujem za prioritu. Myslím si, že v dlhodobom trende kultúry na Slovensku pri zostavovaní rozpočtu verejných financií vnímam kultúru ako nie celkom prioritnú, dokonca často ju vnímam ako označovanú za marginálnu. Aj pri tomto zostavovanom rozpočte tu prišlo k nárastu. A z hľadiska tohto pri schvaľovaní rozpočtu by som nemal problém zahlasovať za návrh. A v danej miere akceptácie aj tohto návrhu by tak existovala možnosť podpory návrhu. Ako však môj predrečník spomínal, mali sme iný problém.
A chcel by som pristúpiť vlastne k podstate. Pri návrhu rozpočtu prebehla diskusia, ktorá viac-menej sa snažila akceptovať všetky požiadavky. Akceptovali sme aj danú mieru nárastu z 3,8 % na 4,6 %, avšak prebehlo jedno rokovanie, z ktorého doteraz vlastne nemám žiadny výsledok. Týka sa to témy predložených poslaneckých návrhov, kde sme predložili našu predstavu solidarizácie. Je to premietnuté tým, že by v miere solidarity lídrov politických strán mal byť upravený spôsob financovania politických strán. Ja pravdepodobne už aj v hodine H počkám možno v záverečnej reči na nejaké stanovisko, či tento návrh bude akceptovaný alebo je akceptovaný, pretože od neho sa odvíja aj moja podpora pre štátny rozpočet. Ale keďže nechcem dlhšie naťahovať čas, chcel by som zdôrazniť, že myslím si, takisto že je lepšie mať akýkoľvek rozpočet, ako nemať ho žiadny. Preto aj touto cestou si dovolím spýtať sa, či by sme sa mohli dopracovať k tomuto stanovisku, či bude to existovať v miere podpory nášho návrhu alebo či prídete s nejakým iným možným riešením práve v tejto otázke. Pýtam sa na to, lebo je to dosť dôležitá vec pri hlasovaní, ak má hlasovanie prebehnúť ešte dnes a ak teda sú potrebné pri tom hlasovaní aj naše hlasy. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou sa hlási ako jediný pán poslanec Osuský. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Budem hovoriť dve minúty veľmi krátko o kultúre, teda o štábnej kultúre, o účtovných knihách, o poslaneckých návrhoch a trochu citovať klasikov. „Možná slyším trávu růst,“ ako ju počúval Petr Pithart v krízových situáciách našej vlasti. „A budu snažně žádat,“ ako to robil pán prezident Havel. A chcem vás poprosiť v súvislosti s rozpočtom, z ktorého sme platení i my, poslanci, pretože „slyším trávu růst“, aby sme v eufórii schválenia rozpočtu nezabudli na to, že táto schôdza má ešte ďalší program, aby sme neurobili opätovne už po tretíkrát to, že "zrušíme" poslanecké návrhy. My sme platení za prácu v parlamente a zákonodarný zbor má dávať zákony a na tom sa majú podieľať aj poslanci. Štábna kultúra účtovníctva hovorí, že účtovná kniha obsahuje, "má „dáti“ a dal". A je povinnosťou poslanca stáť za tým, že chce, aby sa prerokovali poslanecké návrhy. Chcem teda v rámci plnenia mojej zodpovednosti voči rozpočtu, keďže som z peňazí daňových poplatníkov platený i ja, aby bolo umožnené poslancom podať všetky poslanecké návrhy, ktoré sú v programe tejto schôdze, a nezrušiť ich. Krok, ktorý by viedol k ich zrušeniu, považujem za zneužitie zdrojov zo štátneho rozpočtu, pretože sa domnievam, že sme tu na to, aby sme rokovali. Niektoré zákony tu už ležia od júna. A preto môžeme odmietnuť tvrdenie, že sú volebnou kampaňou. Myslím si, že ako ten, kto zo štátneho rozpočtu žije, mám aj za tie peniaze pracovať. Prosím preto vopred, dvíhajúc varovný prst, aby sme, ešte raz hovorím, po schválení rozhodujúcich bodov nezrušili zvyšok schôdze. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, môžete reagovať.