28. schôdza

Pán kolega, nepredpokladám, že si si neprečítal tú niekoľkoriadkovú novelu, navrhovanú novelu ústavy, a preto ma zaráža tvrdenie, že touto novelizáciou sa na niekoho niečo valí. Veľmi rád by som počul fakticky, čo sa na koho valí touto novelizáciou ústavy, ale to nie je to najpodstatnejšie. Ak ústava Maďarska zakotvuje, že Maďarsko bude podporovať uplatnenie kolektívnych práv Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska a ak súčasne ty si väčšinu svojho príspevku minul na zdôvodňovanie toho, že kolektívne práva, citujem: "nie sú od čerta", a teda že sú uplatniteľné, tak som si ani nemyslel, že tu ešte v týchto dňoch bude daný taký ďalší vážny argument pre potrebnosť novelizovať Ústavu Slovenskej republiky týmto spôsobom, pretože je tu nielen zo strany Maďarska ten zámer podporovať uplatňovanie kolektívnych práv, ale vystúpil si tu spôsobom, že vlastne sa ako reprezentant, politický reprezentant menšiny budeš alebo budete usilovať o uplatňovanie kolektívnych práv, a kolektívne práva, to si myslím, že sa zhodne na tomto väčšina tohto parlamentu, tie neuznávame. My uznávame individuálny výkon veľmi širokých práv národnostných menšín a ďalších ľudí žijúcich na území Slovenskej republiky. Takže svojím spôsobom "ďakujem" za ďalší vážny argument na to, aby tento parlament veľmi jasne zadefinoval aký je výkon práv osôb patriacich k menšinám... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Som prekvapený, že pán poslanec takto otvorene obhajuje kolektívne práva, ktoré prisudzuje ako univerzálne právo pre akúkoľvek skupinu, hoci, jedine kolektívne právo, ktoré zadefinovala ešte Charta Organizácie Spojených národov je vyslovene viazané len na sebaurčovacie právo národa. Ja viem, že predstavitelia maďarskej menšiny tu majú dlhodobo problém pochopiť základnú lexiku a rozdiel medzi národom a národnosťou. Častokrát sme počúvali z ich strany terminus technicus "národné spoločenstvo" alebo "národnostné spoločenstvo". Práve vy zavádzate aj právnu, aj spoločenskú neistotu takýmito neprávnymi posunmi a som prekvapený, keď hovoríte o napätí, tak vždy len v súvislosti s tým, že ak sa upravuje a precizuje nejaká právna norma, ktorá sa môže dotýkať práv menšín, tak upozorňujete na akúsi hrozbu napätia, čo mi nepríjemne mrazí chrbát, pretože sa automaticky evokuje kosovský model, kde práve sa uplatnila výnimka práve v kolektívnom práve, kde kosovská menšina získala samostatnosť. Pán poslanec, dúfam, že mi vo faktickej poznámke na záver odpoviete, či tieto kroky majú smerovať k tomu, že aj vy sa usilujete o akýsi autonómny štatút podobný kosovskému modelu, pretože veľmi by nám to pomohlo.

Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za faktické poznámky, ale ako sme si to mohli vypočuť, naši kolegovia naďalej nechcú pochopiť, prečo je pre nás, pre národnostné menšiny, tento návrh ústavného zákona neprijateľný. Chcem vás upozorniť na to, že záujmom celého politického spektra v súčasnosti musí byť to, aby v krajine vládol národnostný zmier a pokoj, aby sme sa mohli sústrediť na také spoločenské problémy, ktoré trápia všetkých občanov bez ohľadu na ich národnosť. A verte mi, že takýchto problémov máme v súčasnosti viac než dosť. Práve preto opätovne vás prosím, berte do úvahy nás spoločný záujem. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda, aj predsedajúci tejto schôdze. Dámy a páni, chcem v mene svojom, aj v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany predstaviť istý posun oproti prvému čítaniu, kde som rovnako vystúpil a upozornil som, že tak či tak Slovenská republika, ktorá je viazaná medzinárodnými dokumentmi musí dodržiavať aj všetky princípy medzinárodného práva a toto právo je aj v tomto prípade pri využívaní práv menšín výsostne individuálne. Mal som pocit, že sa ako keby vylamujú otvorené dvere, ale na druhej strane plne chápem, že v prípade nášho južného suseda a jeho exteritoriálnych noriem, pretože pán kolega z MOST-a - HÍD nespomenul, bohužiaľ, výpočet exteritoriálnych noriem, ktorých subjektom sa stala Slovenská republika a jej štátni občania. A v tom prípade má každý štát legitímne právo na legitímnu recipročnú obranu. A keďže nie je vylúčené, že budeme naďalej atakovaní cezhraničnou legislatívou zo strany nášho južného suseda, je nevyhnutné stanoviť v najvyššom zákone Slovenskej republiky explicitne to, čo je len vyplývajúce z interpretácie medzinárodného práva a ich zásad, a to, že výkon akýchkoľvek práv, čiže nielen práv národnostných menšín, aby bolo jasné, je zásadne len individuálny. Veď máme tu napríklad aj odborárov, ktorí síce kolektívne vyjednávajú alebo rokujú, ale chápe sa v praxi, samozrejme, len výkon individuálneho práva konkrétneho zamestnanca. V tejto súvislosti chcem oponovať tým, ktorí majú predstavu, že vraj tu máme zakotvené kolektívne právo naviazané na kolektívny výkon práv menšín, pretože veľmi by ma zaujímala, aká je vlastne nároková vymožiteľnosť, myslím aj subjektu. Kto zoberie na seba požiadavku a bude hovoriť v mene x-tisíc ľudí, ktorí sa hlásia k nejakej menšine, napríklad. A z tohto príkladu je vám zrejmé, že nijaká kolektívna vymožiteľnosť, ani nijaký kolektívny vymáhateľ ako kvázi etnické odbory, keby som to tak mal nazvať, neexistuje. Nie je to v praxi realizovateľné. Takže z tohto dôvodu je zrejmé, že môže ísť len o individuálny výkon práv.
Keď Slovenská republika prijímala základné dokumenty medzinárodné, ktoré sa týkali úpravy práv menšín, predovšetkým Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, dobre viete, že už tento dokument vo svojej preambule sa odvoláva na taký výkon práv pre príslušníkov menšín, ktoré nesmú viesť k poškodzovaniu práva väčšiny alebo k akejsi apatii, napríklad osvojiť si štátny jazyk, keď hovoríme konkrétne o tomto type dokumentu.
Takisto Slovenská republika prijala k jednotlivým článkom v roku '96 aj výklad, čo sa myslí pod konkrétnym výkonom práv. Napríklad pri článku 8 je jasne definované, že chápeme to bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku. No veď ale dnes predsa vidíme, že toto sa nedodržiava, že veľa príslušníkov, a mladých, mladých príslušníkov predovšetkým maďarskej menšiny, neovláda štátny jazyk. Keď rozprávajú v ankete pre niektoré elektronické médium, tak občania, diváci tam vidia titulkovanie, pretože nevie odpovedať. Ale to len na margo toho, kde sú možno problémy a nie je podstatné, nie je podstatné teraz riešiť, či je niekto schopný sa učiť aj povedzme štátny jazyk.
Prioritné je v tejto súvislosti stanoviť základné pravidlá, ktoré obsahuje a má obsahovať ústava ako najvyšší zákon a preto, keďže je tu aj rôzna výkladovosť či už zo strany menšín, alebo materskej krajiny, ktorá povedzme maďarskú menšinu sa snaží nejakým spôsobom zastrešovať, alebo aj lobovať na medzinárodnej scéne a zároveň je tu rozpor s medzinárodným právom. Som za to, aby parlament Slovenskej republiky schválil takúto novelizáciu ústavy, ktorá nikoho nepoškodzuje, je plne právne komfortná, je v súlade so všetkými medzinárodnými dohovormi, mimo tých individuálnych právnych názorov, ktoré možno citoval kolegu z MOST-a - HÍD, ale tie nemajú nijakú právnu oporu. My sa máme držať legitímnych, schválených medzinárodných dokumentov a ich výkladov a preto som za to, aby sme podporili takúto zmenu ústavy, práve kvôli tomu, aby bol konečne na Slovensku aký-taký aspoň etnický pokoj, alebo pokoj v spolunažívaní medzi príslušníkmi rôznych etník a majoritného obyvateľstva, pretože vidíme, že aj kríza, aj posledné udalosti a kauzy pripomínajúce jedno ochlpené zviera vzbudzujú dosť vážne napätie už v spoločnosti. Takže chcel by som poprosiť všetkých, aby sme na tejto poslednej schôdzi ukázali spoločnosti aspoň akú-takú základnú názorovú jednotu, bez ohľadu na to, či ide o koalíciu, alebo opozíciu a tento návrh z dielne dvoch poslancov zo strany SMER - sociálna demokracia podporili. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Najskôr by som chcel predložiť pozmeňovací návrh k tlači 363a, a to v tomto znení:
Prvý bod pozmeňovacieho návrhu: "Čl. 1 novelizačného bodu 1 sa vypúšťa."
A to z týchto dôvodov: Navrhovaná úprava v článku 11 ústavy je duplicitná a mätúca vo vzťahu k už existujúcej úprave v článku 12, z ktorej vyplýva, že základné práva sa v Slovenskej republike zaručujú všetkým (ods. 2), pričom tento pojem odkazuje na ľudí, ktorí sa rodia rovní v dôstojnosti a právach (ods. 1). Je preto zrejmé, že nositeľom základných práv a slobôd môžu byť len osoby, pričom z ústavnej aj európskej judikatúry vyplýva, že ak to povaha predmetného práva pripúšťa, jeho nositeľom môže byť okrem fyzickej osoby aj právnická osoba. Zakotvenie pojmu "základné individuálne práva a slobody" nemá vo vzťahu k tejto otázke žiadnu pridanú hodnotu.
Okrem toho ide o pojem neštandardný a odporujúci terminológii, zaužívanej vo vnútroštátnych, aj nadštátnych katalógoch ľudských práv a základných slobôd. Tá zaužívaná terminológia je práve buď ľudské práva a základné slobody, alebo základné práva a slobody.
Použitím navrhovaného pojmu by sa text ústavy zbytočne zahltil verbálnym balastom bez akéhokoľvek normatívneho významu a s otáznym symbolickým významom.
Podstatným dôvodom pozmeňovacieho návrhu v tejto časti je tiež fakt, že deklarovaný účel úpravy je možné dosiahnuť úpravou v štvrtom oddiele druhej hlavy ústavy, tak ako to navrhovatelia navrhujú v druhom bode novelizačného bodu 1 a ako to ja navrhujem zmeniť druhou časťou pozmeňovacieho návrhu, ktorá znie takto:
"Čl. 2 novelizačného bodu 1. sa mení takto:
Článok 34 ods. 3 znie takto: Práva podľa tohto oddielu sa občanom, patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám, zaručujú ako osobné práva a ich výkon nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky, k zmene jej štátneho zriadenia podľa článku 3 ods. 1 a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."
Dôvody sú nasledovné:
Deklarovaným účelom navrhovanej úpravy je predísť možnosti kolektívneho uplatňovania práv, patriacich k príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín, to znamená ich uplatňovanie inak, ako občanmi, ako fyzickými osobami, prípadne právnickými osobami tam, kde to povaha práva pripúšťa. Tento účel je legitímny. Vhodnejším spôsobom jeho realizácie, než deklarácia nejakého princípu, v tomto prípade princípu individuálneho výkonu, je však jednak zakotvenie povahy týchto práv ako práv osobných, a jednak rozšírenie zákazu cieľov, ktoré sa nimi majú sledovať, o ochranu jednotnosti a nedeliteľnosti územia Slovenskej republiky, tak ako túto jednotnosť a nedeliteľnosť zakotvuje práve článok 3 ods. 1, čiže článok upravujúci štátne zriadenie Slovenskej republiky ako štátu s jednotným a nedeliteľným územím. Táto nedeliteľnosť štátneho územia je totiž širším pojmom ako územná celistvosť štátu, keďže sa nevzťahuje len k ochrane vonkajších hraníc, ale aj k povahe Slovenskej republiky ako unitárneho štátu, na ktorom žiadna územno-správna jednotka nedisponuje ani zvrchovanosťou, ani autonómiou.
Preto sa navrhuje, aby práva podľa štvrtého oddielu druhej hlavy sa zaručovali len ako práva osobné a aby ich výkon nesmel viesť ani k zmene štátneho zriadenia Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1 ústavy, to znamená napríklad k premene unitárneho štátu na štát federatívny, konfederatívny, alebo inak zložený zo zvrchovaných alebo autonómnych územno-správnych entít.
Nad rámec tohto pozmeňovacieho návrhu dovoľte, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ešte pár krátkych viet k doterajšiemu priebehu rozpravy. Myslím si, že o čo viac sa príslušníci národnostných menšín a etnických skupín budú na Slovensku cítiť ako doma, o to lepšie sa nám tu bude žiť aj všetkým ostatným. Práve preto som v situácii, keď som mal príležitosť podporiť zákonnú úpravu, ktorá smerovala k tomuto cieľu, túto zákonnú úpravu aj podporil. Nie som fanúšikom getoizácie menšín a ich vytesňovania na okraj spoločnosti. Som fanúšikom zmysluplnej ochrany legitímnych záujmov občanov Slovenskej republiky a takýmto záujmom nepochybne je harmonické spolužitie všetkých občanov bez ohľadu na to, k akej národnostnej menšine alebo etnickej skupine ako jednotlivci patria. Verím, že môj pozmeňovací návrh smeruje práve k tomuto cieľu.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľ, dovoľte, aby som sa zapojil rovnako do rozpravy a zareagoval aj na niektoré už vystúpenia, ktoré boli predo mnou, aj ako podpredseda zahraničného výboru.
Všetky tie argumenty, ktoré tu odzneli zo strany pána poslanca Vörösa za stranu MOST - HÍD, keď som si zanalyzoval, tak ma priviedli k jednému, a to chcem vám aj teraz trošku priblížiť, aby ste to možno dokázali vnímať. Jeho príspevok začal tým, že keď sa zmení nejaká legislatíva v okolitých krajinách, nie je dôvod, aby automaticky sa menila legislatíva tu, na Slovensku, pretože však to nemá žiadny vplyv na územie Slovenskej republiky a na život na Slovensku. Čiže tým vyjadril, že v podstate je bezvýznamné sa tým zaoberať, lebo to nemá žiadny dopad na Slovenskú republiku a na občanov, ktorí tu žijú a v rozprave ďalej veľmi významne obhajoval kolektívne práva, že oni v podstate už sú a je ich potrebné ich uplatňovať a že aj keď to nie je explicitne povedané v ústave, ale že už dnes sú tam zadefinované.
A dovoľte mi, vážené dámy a vážení páni, vlastne skonštatovať na základe toho, čo tu bolo povedané, že v podstate tým vyjadril, že súhlasí s tým, že v ústave Maďarska je niečo takéto zadefinované, že kolektívne práva sa majú uplatňovať, a tým to vlastne podporil, svojím vyjadrením, pretože povedal, že explicitne to nie je síce povedané, ale sa to uplatňuje. A pritom, myslím si, že sa zhodneme na tom spoločne vo všetkých demokratických krajinách. Aj na základe skúseností, ktoré sú tu z histórie, sa ukázalo, že uplatňovanie kolektívnych práv je niečo, čo je veľmi nebezpečné. Preto aj naša ústava hovorí o tom, že majú byť individuálne práva ctené a nie celkom jasne definuje, ako je to s právami kolektívnymi a preto prichádza navrhovateľ, môj kolega, naši kolegovia pán Maďarič, aj pán Madej s návrhom, ktorý má jasne explicitne povedať niečo, čo všetci podľa nášho názoru uznávame. Ale zdá sa, že niekomu to tu vadí a dokonca ma prekvapilo aj to, že napriek tomu, že predkladateľ nič také nepovedal vo svojom úvodnom slove. Bolo tu povedané niečo zo strany pána Vörösa, že sa tu vlastne vyvolávajú napätia, nacionálne, národnostné napätia, čo vôbec nie je pravda, vážené dámy, vážení páni. Žiadne národnostné napätia, podľa mňa, sú tu neni a práve naopak, Slovensko môže byť príkladom pre to, ako riešiť a vytvárať dobré podmienky pre národnostné menšiny. Je tu množstvo úprav, ktoré sú nadštandardné, ktoré zaručujú národnostným menšinám tu, na Slovensku naozaj skvelý, by som povedal, rozvoj a nie je tomu tak, ako bolo povedané, že sa tu vytvárajú napätia. Ja sa skôr domnievam a myslím si, že nie som ďaleko od pravdy, že práve strana, ktorá je tu na etnickom princípe, ktorá sa tvári, že je aj slovenská a má názov MOST - HÍD, tak jej jediná agenda je, aby tie národnostné napätia sa tu práve naopak vytvárali, pretože ináč nebudú mať žiadnu agendu. A príkladov by som mohol spomenúť veľa.
Na zahraničnom výbore sme sa zaoberali mnohými otázkami súvisiacimi s maďarskou ústavou, ktorá je dnes terčom kritiky nielen Európskej únie, ale aj iných demokratických krajín mimo Európskej únie. Jedine my sa tvárime, akože sa nič nedeje.
Čiže, dámy a páni, myslím si, že napriek právnym výkladom, ktoré si ctím, ktoré môžu byť aj iné, myslím si, že zadefinovanie práve explicitne daného stavu, že nebudú uznávané kolektívne práva do našej ústavy. Vytvoríme ešte lepšie, priaznivejšie prostredie, alebo by som povedal, stabilnejšie prostredie pre rozvoj národnostných menšín tu, u nás, bez akýchkoľvek pochybností. A podotýkam, bez akýchkoľvek pochybností, pretože v prípade, že to tam nie je takto zadefinované, tie pochybnosti stále sa budú vyťahovať a na nich sa bude niekto stále viesť a viesť a možno aj do tohto parlamentu pod rúškom, že sa budem tváriť, že chcem vlastne obhajovať národnostné menšiny, ale v skutočnosti to asi tak nie je.
Možno sa mýlim, ale dovoľte mi, aby som tento názor vyjadril a preto chcem absolútne podporiť tento návrh, ktorý tu predkladajú moji kolegovia a myslím si, že prispeje k tomu, aby sme jasne sebavedomo zadefinovali, ako to myslíme so Slovenskou republikou a ako to myslíme aj so stabilizáciou národnostných menšín, ktoré, podotýkam, u nás majú naozaj práva, ktoré v mnohých krajinách by nám mohli závidieť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán spravodajca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na úvod predniesol pozmeňovací návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Bod 1. Článok 2 znie: "Článok 2 Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2012."
Odôvodnenie: K uvedenému pozmeňovaciemu návrhu uvádzam tým, že sa navrhuje upraviť účinnosť návrhov zákona, a to od 1. apríla 2012, vzhľadom k tomu, že došlo, samozrejme, k všeobecne známemu predĺženiu priebehu legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky a v záujme toho, aby zákon nenadobudol účinnosť predo dňom jeho publikácie, čo by znamenalo jeho celkom zrejmú a zjavnú protiústavnosť.
Dámy a páni, ja by som si dovolil s ohľadom aj na uplynulú, takmer uplynulú rozpravu k predmetnému návrhu ústavného zákona poďakovať sa všetkým, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona, poďakovať sa aj za podporné argumenty a dovolím si polemizovať s niektorými argumentmi, ktoré boli uvedené v neprospech tohto návrhu ústavného zákona.
Pán poslanec Vörös demaskoval svojím vystúpením to, čo vlastne je účelom tohto návrhu zákona. Ak doteraz možno z iných politických strán existovali kritici tohto ústavného zákona o tom, že tento ústavný zákon je zbytočný, veď tu nie sú žiadni občania, ktorí by, respektíve žiadne hlasy, ktoré by hlásali a viedli Slovensko ku kolektívnym právam, či už menšín alebo iných osôb, tak práve pán poslanec Vörös v rozprave túto skutočnosť potvrdil, čím zdôraznil a ja zdôrazňujem tiež, potrebnosť prijatia tohto ústavného zákona.
Pán poslanec Vörös ďalej v rozprave uviedol, dovolím si to parafrázovať, že žiadne iné právo sa na územie Slovenskej republiky nevzťahuje, na občanov Slovenskej republiky taktiež nie. Toto si dovolím, možno expresívne povedať, že takéto vyjadrenie už pomaly od politika z národnostnej strany možno považovať za vedome prezentovanú nepravdu, až lož. Pán poslanec si musí byť vedomý toho, že zákony, ktoré sú prijímané v Maďarskej republike, a to je Ústava Maďarskej republiky, ako aj nadväzujúci volebný zákon, priznávajú práva občanom cudzích štátov, ktorí sa hlásia k národnostnej menšine, medzi inými aj volebné právo národnostných menšín na území susedných štátov, volebné právo Maďarska, Maďarskej republiky. Povedzte mi už, ak toto nie je extrateritoriáolny účinok právnej úpravy Maďarska na územie iných štátov, tak čo potom? Preto trvám na tom, že je to vedomé prezentovaná nepravda.
Čo sa týka ďalších vystúpení, dovolím si poznamenať k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Procházku, že oceňujem námet na diskusiu z hľadiska prezentovaných pozmeňovacích návrhov, nateraz môžem povedať, že máme záujem diskutovať a schváliť bod 2 pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Procházku s tým, že pokiaľ by sa preformulovali ustanovenia, ktoré sa týkajú tohto pozmeňovacieho návrhu, avšak nemožno súhlasiť s vypustením bodu 1 návrhu ústavného zákona, takže odporúčam pozmeňovací návrh v bode 1 neschváliť.
Verím, napriek tomu, že pokiaľ bude schválený bod 2, bude to znamenať takú kvalitatívnu zmenu novely ústavy, teda návrhu ústavného zákona, ktorá zabezpečí a umožní, aby konsenzom v rozsahu nevyhnutnom na prijatie ústavného zákona bol tento zákon schválený.
Ďakujem pekne za vystúpenie aj ďalších kolegov, ja pevne verím, že s ohľadom aj na ten vývoj, ktorý v súčasnosti v rámci krajín V4, v rámci maďarsko - slovenských vzťahov je, dá za pravdu tým, ktorí si myslia a prezentujú nevyhnutnosť a potrebnosť prijatia tohto návrhu ústavného zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem obrátiť na pána predkladateľa, pána poslanca Madeja. Pán kolega, ozaj si myslíte, že stav v našej spoločnosti si priamo a neodkladne pýta tento ústavný zákon? Bola by som rada, keby ste mi vysvetlili, ako sa teraz tieto práva priznávali. Mali tu žijúce menšiny kolektívne práva? Asi poznáte odpoveď. Potom nerozumiem potrebe tejto úpravy.
Viete mi povedať aspoň jeden prípad, kedy naši občania maďarskej národnosti pri výkone svojich menšinových práv ohrozili ústavné fungovanie našej krajiny? Ohrozili zvrchovanosť a územnú celistvosť Slovenska? Ja taký prípad, pán kolega, nepoznám. Slovenská spoločnosť v súčasnej dobe zápasí s neporovnateľne vážnejšími problémami. Ľudia na námestiach demonštrujú svoje postoje a hlavne v takých časoch je mimoriadne dôležitá úloha nás politikov zabezpečiť všetky podmienky na to, aby sa situácia upokojila a aby ľudia mohli žiť v pokoji, v bezpečí a s istotami, na ktoré sú zvyknutí.
Pán kolega, neberte ľuďom istoty, zaslúžia si ich. Veľkosť človeka... (Ruch v sále.) Nevykrikujte, prosím vás, ja som tiež nevykrikovala do vášho vystúpenia! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, no veď! Ešte navyše dáma hovorí, tak poprosím o pokoj.

Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Veľkosť človeka a politika je v tom, že vie dávať. Aj tým niekedy, že nemení veci, ktoré meniť netreba. Tvrdíte, že vami navrhovaná zmena nie je namierená voči príslušníkom národnostných menšín. Ako to? Veď sa to nebude vzťahovať na Viktora Orbána a členov jeho kabinetu. Ani neovplyvní maďarskú ústavu, bude sa to vzťahovať na nás.
Pán poslanec, odpustite mi, ale o vašom dobrom úmysle pri tvorbe tohto návrhu voči maďarskej menšine si dovoľujem vážne... (Preušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. V prvom rade by som chcel povedať, že ja mám za to, že v súčasnosti je či už v otázke menšín, práv menšín, pokoj. A myslím si, že naopak, vo vnútri štátu by sa mali aj politici MOST - HÍD vyjadrovať tak, aby neroznecovali, nepodnecovali vášne. Tu je pokoj a bude. A myslím si, že o to máme skutočne všetci záujem.
Na druhej strane ale pokiaľ máme záujem hájiť záujmy Slovenskej republiky, tak musíme si všímať súvislosti, ktoré sa u nás dejú.
Pani poslankyňa, pravdepodobne ste dobre nepočúvali príhovor predrečníka, vášho kolegu, ktorý sedí pri vás, pána poslanca Vörösa, bol to práve on, ktorý mal celkom veľký elaborát toho, akým spôsobom je potrebné sa domáhať kolektívnych práv, práv menšín a práve táto otázka by mala byť kladená jemu, či medzinárodný štandard, ktorý základné práva a slobody viaže ako na individuálne práva, budeme posúvať právnymi názormi z Budapešti práve na kolektivizáciu týchto práv. Myslím si, že to by určite nebolo správne.
Čo sa týka vzťahov, ktoré na Slovensku sú, pravdepodobne ste zabudli, že sme ovplyvňovaní vzťahmi, ktoré plynú zo zahraničia, z Maďarskej republiky a zabudli ste na to, že udeľovanie štátneho občianstva, volebného práva v inom štáte pre štátnych občanov Slovenskej republiky sú skutočne závažné skutočnosti, na ktoré je potrebné reagovať aj týmto zákonom a opatreniami vlády.

-------------------VYMAZAŤ !------------------------------