28. schôdza

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Bolo to rozprava aj pre mňa osobne veľmi zaujímavá. Som vo veľkých rozpakoch, lebo zažil som niekoľko situácii, kde som bol, a cítil som sa v ohrození života práve z divokých psov, ktorí pri normálnej mojej prechádzke alebo pri behu vyleteli za mnou a som sa cítil byť naozaj ohrozený na živote. Teda ja by som rád, aby sme naozaj zvážili, nevnášali do toho príliš ani jeden ani druhý názor, ale nechcem diskutovať preto, lebo rozprava skončila. Odporúčam, aby navrhovateľ, spravodajca ale aj predkladatelia pozmeňujúcich návrhov využili čas zajtra do 11.00 hod, kedy budeme o návrhu hlasovať a zvážili aj dôsledky prípadného prijatia nejakej zmeny, aby sme neurobili zbytočne chybu.
Teraz budeme rokovať, páni poslanci, o návrhu skupiny poslancov, ktorí chcú, aby Národná rada schválila zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Poprosím pána poslanca Maďariča, aby ako jeden z navrhovateľov Národnej rade uviedol a odôvodnil návrh a dôvody, ktoré ho viedli aj spolu s kolegom Madejom na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Nech sa páči.


(Rokovanie o návrhu poslancov Mareka Maďariča a Róberta Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. vznení neskorších predpisov, tlač 363.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi stručne uviesť a vlastne aj pripomenúť o čom je návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ktorý predkladám spolu s poslancom Madejom.
Navrhujeme aby sa Národná rada uzniesla na tom, že článok 11 ústavy bude znieť: "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody.", a v článku 34 ods. 3 sa na konci doplní veta: "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich národnostným menšinám." Priznávame, že navrhovaná novela Ústavy Slovenske republiky je reakciou na schválenú novú ústavu dnes už Maďarska, nie Maďarskej republiky, ktorá v čl. d) zakotvuje, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv.
Domnievame sa, že práve na tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí, musíme adekvátne a primerane reagovať. Adekvátne znamená, že po schválení novej maďarskej ústavy už nestačí zo strany Slovenskej republiky len deklarovať, že odmietame uplatnenie právnych noriem iného štátu na našom území, pretože deklarácie tohto typu nie sú právne záväzné a nemajú vlastnosti potrebné na vyvolanie právneho účinku.
Náš návrh, domnievame sa, je aj primeranou reakciou, pretože nijakým spôsobom existujúce práva príslušníkov menšín neobmedzuje, nezužuje a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Navyše zmysel tohto návrhu sa nevyčerpáva len v otázke slovensko-maďarských vzťahov, Ústava Slovenskej republiky totiž nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana základných práv a slobôd sa zaručuje iba jednotlivcom, čo predstavuje podľa nášho názoru jej koncepčný nedostatok. Ak tento návrh schválime, bude nespochybniteľné, že všetky základné práva a slobody priznané Ústavou Slovenskej republiky v druhej hlave ústavy sa každému človeku zaručujú ako jednotlivcovi. Čiže ešte raz a veľmi stručne povedané, navrhujem právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi poslancovi a v jednej osobe aj navrhovateľovi zmeny Ústavy Slovenskej republiky. Prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a poprosím teraz pána predsedu výboru ústavnoprávneho, ktorého výbor poveril, aby bol spoločným spravodajcom pri rokovaní o predloženom návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Ďakujem pekne pán predseda. Dovoľte, aby som teda predložil kolegyniam a kolegom spravodajskú informáciu. Národná rada uznesením z 31. mája 2011 č. 474 pridelila návrh pánov poslancov Maďarica a Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady, okrem mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, na kontrolu činnosti SIS, na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Návrh poslancov Mareka Maďariča a Róberta Madeja na vydanie ústavného zákona odporučili schváliť dva výbory, pôvodne ústavnoprávny uznesením z 15. júna 2011 č. 232 a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením z 15. júna 2011 č. 89. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie do rokovania gestorského výboru, ktoré bolo 27. júna 2011 nehlasoval, avšak 28. júna 2011 doložil uznesenie č. 98, ktorým tiež odporučil návrh ústavného zákona schváliť. Výbory Národnej rady pre financie a rozpočet, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre zdravotníctvo, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pre sociálne veci, pre ľudské práva a národnostné menšiny a pre obranu a bezpečnosť, tieto výbory neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň 3/5 väčšiny všetkých členov príslušného výboru podľa čl. 84 ods. 4 ústavy spojený s § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré odporučili schváliť vyplynul doplňujúci návrh a to v tomto znení: V čl. 1 druhý bod sa na konci pripájajú slová "a etnickým skupinám".
Dôvodom tohto návrhu je legislatívno-technická potreba, ktorá zodpovedá teda súčasnému textu ústavy v odseku 3.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor rokoval o návrhu spoločnej správy 27. júna 2011, avšak záverečné stanovisko k návrhu novely ústavy neschválil. Podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledkoch rokovania výborov, práve som ju podal a dovoľujem si vás požiadať, vážený pán predseda, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem aj ja vám. Prosím zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať, že som dostal do rozpravy, ktorú zároveň otváram, jednu písomnú prihlášku za poslanecký klub strany MOST - HÍD - pána poslanca Vörösa, ktorému zároveň udeľujem týmto možnosť vystúpiť. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctená Národná rada, v slovenskom zákonodarnom zbore od roku 2010 pribudli nové a nové legislatívne iniciatívy a vyhlásenia, ktoré určitým spôsobom reagujú na zákony iného štátu. Po prvýkrát to bol zákon o štátnom občianstve, ďalšia takáto iniciatíva bola reakcia slovenského parlamentu na základný zákon Maďarska formou vyhlásenia. A teraz je tu na našom stole ďalší návrh, a to taktiež reakcia na maďarskú ústavu formou novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Osobne si myslím, že v súčasnosti nás trápia oveľa väčšie hospodárske a spoločenské problémy, ktorými by sme sa mali vecne zaoberať.
Ale keď už tento návrh predložili, nedá mi nezapojiť sa do diskusie o ňom. Pre tu žijúce národnosti je úplne jedno, čo obsahuje ústava inej krajiny, pretože pre nás to nemá žiadnu právnu relevanciu. Právne následky pre príslušníkov národnostných menšín prinesie len a len ústava a zákony Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti netreba ani debatovať, netreba to zdôrazňovať žiadnymi parlamentnými vyhláseniami, pretože je to nespochybniteľný fakt. Bohužiaľ, vždy, keď sa zákonodarcovia snažia nejakým spôsobom reagovať na vyhlásenia, zákony alebo aj ústavu Maďarskej republiky, vždy sa to valí na nás, na tu žijúcich Maďarov, občanov tejto republiky. My strpíme negatívne následky nezhôd, ktoré sa vytvárajú medzi politikmi oboch krajín. Zdá sa, ako keby Maďari na Slovensku boli istými rukojemníkmi štátu v bojovej pohotovosti. My však nechceme žiť na Slovensku ako rukojemníci, ale ako plnohodnotní a plnoprávni občania. Ctená Národná rada, treba už konečne skonštatovať, že kolektívne práva nie sú práva od čerta. Pri prvom čítaní tohto zákona sa neustále hovorilo o tom, ako by priamym následkom zabezpečenia kolektívnych práv pre národnostné menšiny bolo rozbitie celistvosti alebo porušenie územnej integrity Slovenskej republiky. Početné zahraničné príklady však svedčia o pravom opaku tohto tvrdenia. Úspešná a spokojná národnostná menšina, ktorá má zakotvené právo na všestranný rozvoj individuálne, aj kolektívne, nielenže neohrozuje integritu, ale práve naopak, je stabilizujúcim faktorom v spoločenskom dianí. Dovoľte, aby som vás upozornil na to, že kolektívne práva sú zakotvené v našej ústave, hoci nie explicitne. K objasneniu toho mi dovoľte, aby som definoval čo sú vlastne kolektívne práva.
Podľa rumunského politológa Valerius Stojča, citujem: "Kolektívne práva sú také individuálne práva, ktoré si vyžadujú určitý kolektívny inštitucionálny rámec, v ktorom môžu byť uplatnené." Koniec citátu. Existuje totiž skupina individuálnych práv, ktoré zo svojej povahy nie je možné uplatniť individuálne, len v spojitosti s inými ľuďmi, teda v kolektíve. Ktoré sú tieto práva? Je to napríklad právo zhromažďovať sa, združovať sa, vytvoriť politické strany alebo aj sloboda náboženského vyznania a viery. Patria sem takisto práva príslušníkov národnostných menšín na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa riešení veci týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. A nepochybne sem patrí aj právo národov, to znamená aj národa slovenského na sebaurčenie, na ktoré sa odvoláva preambula, aj naša ústava. Všetky tieto práva sú takého charakteru, ktoré jednoducho nie je možné uplatniť inak ako kolektívne spolu s ostatnými príslušníkmi danej skupiny bez ohľadu na to, či ide o národnostnú menšinu alebo skupinu ľudí zhromažďujúcich sa na inej ako národnostnej alebo etnickej báze. To, že kolektívne práva existujú, ba čo viac, vzájomne sa nevylučujú s individuálnymi právami, dokázalo už viacero politológov a právnikov. Stačí si preštudovať rôzne medzinárodné štúdie a publikácie, ktoré boli v tejto problematike zverejnené. Nezabudnite, prosím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ak zahlasujete za tento návrh novelizácie ústavy, spochybňujete všetky práva národnostných menšín, ktoré sú zakotvené v ústave a ktoré nie je možné uplatniť inak ako kolektívne. Ak vylúčenie uznania kolektívnych práv sa bude týkať len národnostných menšín v takom znení, ako to navrhuje opozičný SMER, nebude to ničím iným ako tvrdou a jasnou diskrimináciou tu žijúcich národností a spochybnením všetkých zákonov, ktoré zakotvujú ich práva.
Vážené dámy, vážení páni, vďaka tomu, že terajšie vládne strany dokázali spolupracovať a nájsť spoločnú reč, sa od roku 2010 zmiernilo národnostné napätie medzi väčšinovým národom a národnostnými menšinami. Domnievam sa, že v tejto politike musíme pokračovať, pretože v takýchto ťažkých časoch si nemôžeme dovoliť, aby sa vyostrilo napätie v spoločnosti. Čakajú nás parlamentné voľby. Aj preto si myslím, že Národná rada by nemala pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, preto v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku týmto dávam procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Vörösa dvaja páni poslanci. Pán navrhovateľ a pán poslanec Rafaj.
Nech sa páči, pán poslanec Maďarič.

Pán kolega, nepredpokladám, že si si neprečítal tú niekoľkoriadkovú novelu, navrhovanú novelu ústavy, a preto ma zaráža tvrdenie, že touto novelizáciou sa na niekoho niečo valí. Veľmi rád by som počul fakticky, čo sa na koho valí touto novelizáciou ústavy, ale to nie je to najpodstatnejšie. Ak ústava Maďarska zakotvuje, že Maďarsko bude podporovať uplatnenie kolektívnych práv Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska a ak súčasne ty si väčšinu svojho príspevku minul na zdôvodňovanie toho, že kolektívne práva, citujem: "nie sú od čerta", a teda že sú uplatniteľné, tak som si ani nemyslel, že tu ešte v týchto dňoch bude daný taký ďalší vážny argument pre potrebnosť novelizovať Ústavu Slovenskej republiky týmto spôsobom, pretože je tu nielen zo strany Maďarska ten zámer podporovať uplatňovanie kolektívnych práv, ale vystúpil si tu spôsobom, že vlastne sa ako reprezentant, politický reprezentant menšiny budeš alebo budete usilovať o uplatňovanie kolektívnych práv, a kolektívne práva, to si myslím, že sa zhodne na tomto väčšina tohto parlamentu, tie neuznávame. My uznávame individuálny výkon veľmi širokých práv národnostných menšín a ďalších ľudí žijúcich na území Slovenskej republiky. Takže svojím spôsobom "ďakujem" za ďalší vážny argument na to, aby tento parlament veľmi jasne zadefinoval aký je výkon práv osôb patriacich k menšinám... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán poslanec Rafaj.

Ďakujem, pán predseda. Som prekvapený, že pán poslanec takto otvorene obhajuje kolektívne práva, ktoré prisudzuje ako univerzálne právo pre akúkoľvek skupinu, hoci, jedine kolektívne právo, ktoré zadefinovala ešte Charta Organizácie Spojených národov je vyslovene viazané len na sebaurčovacie právo národa. Ja viem, že predstavitelia maďarskej menšiny tu majú dlhodobo problém pochopiť základnú lexiku a rozdiel medzi národom a národnosťou. Častokrát sme počúvali z ich strany terminus technicus "národné spoločenstvo" alebo "národnostné spoločenstvo". Práve vy zavádzate aj právnu, aj spoločenskú neistotu takýmito neprávnymi posunmi a som prekvapený, keď hovoríte o napätí, tak vždy len v súvislosti s tým, že ak sa upravuje a precizuje nejaká právna norma, ktorá sa môže dotýkať práv menšín, tak upozorňujete na akúsi hrozbu napätia, čo mi nepríjemne mrazí chrbát, pretože sa automaticky evokuje kosovský model, kde práve sa uplatnila výnimka práve v kolektívnom práve, kde kosovská menšina získala samostatnosť. Pán poslanec, dúfam, že mi vo faktickej poznámke na záver odpoviete, či tieto kroky majú smerovať k tomu, že aj vy sa usilujete o akýsi autonómny štatút podobný kosovskému modelu, pretože veľmi by nám to pomohlo.