28. schôdza

Pán kolega, mrzí ma, že tento sviatok, tento návrh, túto udalosť a tých, čo za ňou stáli, znevažujete úvahami o zlepencoch, nedohodách, individualistoch a všetkom podobnom. Viete, najlepšie poslanca poznáš podľa toho, nie aké reči vedie, ale ako hlasuje. Za čo hlasuje, čo podporuje, čo topí, čo si váži, čo zhadzuje zo stola. Ja vám svojim hlasovaním o týchto návrhoch dokážem, že vonkoncom nežiarlim na kolegu Kaníka, Štefanca a Harmana, a budem hlasovať za ich návrh, ak niet väčšieho dôkazu toho, že mi nezáleží na osobnej sláve, tak nech je hlasovanie za tzv. konkurenčný návrh dôkazom toho, že nie som žiarlivá subreta z treťotriednej operety a bude veľmi dobré, pán poslanec, ak si vyberiete jeden z tých dvoch návrhov a podporíte ho. Podporíte ho a ukážete, že dokážete podporiť niečo, čo sa vám nezdá vraj zlé, ale kde sa vraj len ukazuje naša revnivosť a individualizmus. Vyberte si ktorýkoľvek a podporte ho. Ja vám verejne poďakujem a znova hovorím, ukážeme tak, že nežiarlime jeden na druhého, ale nám ide o vec a vec je uctenie si odkazu a pamiatky tých, ktorí to chceli pre nás lepšie a pre to aj niečo urobili, a pripusťme, že to v ťažších a horších podmienkach hrozby žalárov a šibeníc a guliek ako dezertérom z rakúsko-uhorskej armády v porovnaní s pekným, teplým posedením v Národnej rade, keď sa prijímala ústava. Neznevažujem ju, ale tí ľudia si úctu zaslúžia.

Pán poslanec Podmanický je ďalej prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že treba veľmi jasne povedať a zdôrazniť, že tento návrh je aj po vecnej stránke zlý. Je zlý z toho dôvodu, že navrhuje zaradiť medzi štátne sviatky 28. október, teda deň, kedy bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika. V tom čase nebol v Prahe prítomný žiadny relevantný slovenský zástupca, ktorý by mal právo nejakého zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky povedať áno k vznikajúcej Česko-slovenskej republike. Urobili to zástupcovia deklaračného zhromaždenia 30. októbra v Martine. Tí sa prihlásili k Česko-slovenskej republike. Takže ak aj po vecnej stránke navrhovať vznik Česko-Slovenska za štátny sviatok, tak to mal byť 30. október a vôbec to nie je nejaká malichernosť, pretože aj pri vstupe do Európskej únie oslavujeme deň nášho prístupu do Európskej únie, nie deň vzniku Európskej únie, lebo pre nás sa stala Európska únia až 1. mája vznikajúca. Takže tento návrh je zlý a len chcem doplniť a možno to mal povedať pán poslanec Senko, že nebolo žiadnych nejakých 90 noviel ústavy alebo niečo podobné. Naša ústava sa za tých 20 rokov menila veľmi málo krát a boli tu ešte prípady, kedy boli nutné a neboli spôsobené nejakou chybou ústavy a bol to vstup do Európskej únie, bola to priama voľba prezidenta, bola to tá situácia z tých posledných dní, keď vláda bola v nedôvere a ústava to neriešila. Čiže tá naša ústava sa ukázala práve naopak za 20 rokov ako veľmi stabilný prvok na slovenskej politickej scéne a ja si myslím, že štátny sviatok Ústavy Slovenskej republiky patrí medzi naše štátne sviatky.

Posledný je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

No väčšinou to tak chodí, že keď niekto nechce niečo, tak potom hľadá také zádrapky procedurálne, problémy, chybičky, a to nebolo tak, a to bolo ináč a hľadá sa v detailoch a v postupoch. Taký ako právnik, keď si chce spochybniť, vie, že to tak nie je, ale musí spochybniť niečo, čo je zjavné. Tak, tak to je aj s vystúpením aj kolegov zo SMER-u voči tomuto návrhu. Plne sa pripájam k tomu, čo povedal kolega Osuský. Tu vôbec nejde o súťaž, zrodili sa dva návrhy bez toho, že by sme to spolu konzultovali a vedeli o tom, že niekto iný pripravuje obdobný návrh a vôbec to nevadí. Veď sú o tom istom, tým istým smerom zahlasujte, za ktorý chcete, vyberte si. Ide o podstatu, a keď máte pocit, že niečo tam treba zmeniť alebo upresniť, super v druhom čítaní, nech sa páči. Pozmeňovací návrh a keď to bude zmysluplné, radi to podporíme. Nepáči sa vám vypustenie Dňa Ústavy ako štátneho sviatku? Navrhnite iný štátny sviatok, ktorý by bol vhodnejší na vypustenie. Vôbec sa tomu nebudem brániť. Podstata veci je, že naozaj, a to viem, že sa zhodujeme v tom, keď nie so všetkými, tak asi s väčšinou asi aj zo strany SMER. Bez Česko-Slovenska by nebolo dnešného Slovenska. Neboli by sme tu vôbec, nesedeli by sme v tejto Národnej rade a o to nám ide. Tento rozhodujúci a významný deň, kedy sa prelomilo niečo, čo bolo dovtedy, tak ako Hlinka povedal, to neosvedčené tisícročné manželstvo a započalo sa budovanie niečoho nového, čo dospelo až k vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktorej záujmy všetci chceme hájiť. O toto nám ide a na tomto zjednotíme svoje sily. To, že som individualista, na to som hrdý. Veď práve vďaka v spojení indivíduí dosahujeme vyššiu kvalitu, nie sme stádo.

Pán poslanec Senko chce reagovať na tých, čo na neho reagovali faktickými poznámkami. Nech sa páči.

Ďakujem. Samozrejme, že aj pán Osuský, aj pán Kaník chcú nasmerovať pozornosť úplne inde, ako bolo moje vystúpenie. Ja si na tom trvám a trvám na tom, že ak chcete, aby bol návrh nejakého zákona úspešný, tak je to normálna práca medzi poslancami, že keď viete, že pripravujete nejaký zákon a chcete, aby ten návrh zákona bol úspešný a prešiel, tak sa hľadá zhoda naprieč poslancov bez príslušnosti k rôznym politickým stranám a nie to, že ešte dva totožné návrhy vzniknú na vládnej lodi, ak sa to tak dá nazvať. Práve preto trvám na tom, že tieto dva predmetné návrhy zákonov sú iba vašimi individuálnymi snahami o zviditeľnenie sa pred voľbami na základe toho, že chcete predkladať takýto návrh zákona. Osobne si myslím a s tým ja zase s vami nesúhlasím, že prvý september ako štátny sviatok pre Slovenskú republiku má byť, a preto ani s jedným, ani s druhým návrhom zákona v takej podobe ako je, nesúhlasím.

Pán poslanec Senko bol posledný, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
V záverečnom slove chce ešte vystúpiť pán navrhovateľ pán Osuský, ktorý chce zhodnotiť rozpravu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, keď mi prichodí vyjadriť sa k tomu, čo sa tu v priebehu pár posledných desiatok minút odohralo, musím povedať, že zo strany kolegov z opozície to bol kontinuálny pokus akýmsi spôsobom buď znevážiť prácu navrhovateľov, alebo to, že neobchádzali jeden po druhom všetkých poslancov s otázkou, či náhodou nechystáte návrh zákona o 28. októbri. Apropo, pán kolega Senko, nespomínam si, že by ste kedykoľvek vy za tých 1,5 roka za mnou prišli s niečím, čo ste navrhovali, spýtať sa, či nejdeme do konkurencie, alebo či chcete získať podporu naprieč spektrom bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Dovolím si vás teraz takto citovať, je to spôsobené tým, že ste nič nenavrhli, alebo preto, že ste proste neprišli a neurobili to, čo mne teraz vytýkate? Tak to len na margo tohto bodu.
Pokiaľ ide o tú ostatnú diskusiu o dátume a o účasti Slovákov v Prahe. No bol tam jeden z významných slovenských politikov, Vavro Šrobár, prvý krajinský prezident, ale minister s plnou mocou pre Slovensko, aby som to povedal vtedajšou funkciou. Ale nič to nemení na tom, či keby tam bol ešte aj Hodža, ktorý bol skutočne relevantným slovenským politikom. Nič to nemení na tom, že to ťažisko toho, že sme vznikli neležalo ani v martinských uliciach, ani v Liptovskom Mikuláši v železiarstve môjho pradeda, ale ani v Skalici, ani v Prahe u "mužov října", to všetko a povedzme ťažiskovo ležalo v práci tých, ktorí boli v zahraničí, ktorí z pochopiteľných príčin tam nemohli byť. Tí, ktorí tú republiku reálne vybojúvali, boli hrdinovia - legionári, boli politici, na ktorých boli doma uvalené tresty smrti pre velezradu. Boli to tí, ktorí obchádzali salóny, ktorí obchádzali, diplomatické misie a hovorili, tí jedni o útlaku, ktorý zažívame stáročia, tí iní dokonca museli hovoriť o malom národe, ktorý žije pod Tatrami a ktorý nikdy nemal nezávislú existenciu, ale chce ju mať. Chce byť slobodný. Na tých stál a padal 28. október a je úbohým sofistikovaním, ak budem hovoriť o tom, že Masaryk a Štefánik tam neboli. No neboli tam. A čo? Domnievam sa, že všetko toto, tak ako "výtky", že sme sa nedohodli, je len proste pokus znevážiť tých, ktorí sú už ďaleko v minulosti, ktorí sú v hroboch, ktorí sú možno vo vojnových hroboch na Sibíri a vo Francii a v Taliansku. Tí, ktorí niečo urobili, aby sme my tu dnes mohli mať republiku a ústavu, ku ktorej sa tak radi vraciate. Tých znevažujeme tým, že tento návrh zrušíme. Tých, ktorí sa nemôžu brániť, ale ktorí nás bránili. Ktorí bránili našu budúcnosť. To nech si pri hlasovaní každý zváži.