3. schôdza

Dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Vyjadrím sa k niektorým pripomienkam pána poslanca Mikolaja, nie k tým, ktoré už boli komentované inými kolegami.
Začnem podobne ako on na úvod troška tou gramatikou. A priznám, že z našej dielne vyšlo skloňovanie, ktoré zrejme, ako to hovorí pán Dostál, tiež nebolo správne. A pozeral som sa včera na tie jednotlivé verzie. A vyšlo mi, že až po jazykovej korektúre sa dostala do programového vyhlásenia tá verzia, ktorá evidentne podľa pána Dostála a Jazykovedného ústavu je správna.
Teraz k tým poznámkam.
Nie sú tam kresťanské tradície, to je pravda, ale nepovažujem to za ústup ani KDH, ani SDKÚ. Sú tam slovné spojenia ako napr., že budeme vychovávať podľa všeobecne platných princípov morálky, etiky čiže, áno, aj kresťanských, samozrejme.
Pokiaľ ide o testovanie, poznámka znela, že je to požiadavka mimovládnych organizácií. Zmena v testovacích systémoch je celosvetový trend. Chceme prejsť na Monitor 5. A chceme testovať aj interne, nielen externe. A to interné testovanie je takisto celosvetový trend. Zavádza sa na školách to, že sa bude publikovať nie už iba ročná správa o škole, ale systém informácií, ktoré rodičom povedia viac o tom, ako škola funguje a vychováva ich deti.
K tej autonómii a k tomu, že chceme posilniť autonómiu škôl, a k tomu, že momentálne je už autonómia pomerne vysoká. Je to pravda. Slovensko naozaj má slobodu škôl pomerne vysokú v tom, že si môžu vybrať, či chcú mať dve hodiny chémie alebo dve hodiny fyziky. Ale učitelia si nemôžu vybrať veľmi v tom, ako budú tú chémiu a fyziku učiť. Nemajú k dispozícii napr. ani rôzne učebnice a majú ďalšie bariéry, ktoré im v tom bránia.
Pokiaľ ide o povinnú angličtinu, ja myslím, že si porozumieme, keď poviem, že tak ako je dobré, že na Slovensku je jazyk, ktorým sa všetci môžeme dohovoriť, tak je dobré, že vo svete taký je. A evidentne je to angličtina. Takže chceme, aby všetci naši mladí ľudia mohli sa dorozumievať na celom svete.
Štát má naozaj možno nie monopol na učebnice. Ale ak to nie je monopol, tak je to potom monopson, čo je možno, uznám, správnejší ekonomický výraz. Monopson je monopol na strane dopytu. Evidentne máme iba po jednej učebnici. Takže za problém to považujeme. A ten trh s učebnicami sa naozaj budeme snažiť zaviesť.
Jeden príklad máme uviesť o tom, že špičkové univerzity majú nejaké bariéry pri vstupe na Slovensko, napr. to, že Akreditačná komisia nepracuje s podkladmi v angličtine, ale iba v slovenčine.
K tomu, že v kapitole o športe nie je nič o systéme. Hoci je to naozaj kratučká kapitola, tak tu máme napísané napr., že zavedieme systém merania efektívnosti a účinku dotácií, to znamená tak, aby sme v športe vedeli o každom eure, aký prínos pre spoločnosť jeho investícia znamenala. A máme tu napr. aj vetu o tom, že budeme podporovať konkrétne športové aktivity, a nie strešné organizácie.
Na záver by som chcel spomenúť, že pán poslanec za dva dni asi päťkrát spomenul, že nechce povedať, že programové vyhlásenie pripravovali ľudia, ktorí nepracovali v školstve. Tak už to vnímam tak, že už to asi aj chcel povedať. No je to pravda, nemám školský pôvod. Ale pracujem v tíme, pracujem s ľuďmi, napr. štátnym tajomníkom, ktorý roky pracoval v regionálnom školstve, a s ľuďmi, ktorí pracujú a pracovali vo vysokom školstve a vo vede. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Mikolaj, nech sa páči.

Vážený pán minister, interné testovanie sa už koná. To je to testovanie v 9. ročníku, ktoré zabezpečuje ministerstvo školstva aj tá národná PISA.
Pokiaľ ide o autonómiu, tých 30 % sa týka školských vzdelávacích programov. A tam si učitelia môžu učiť, čo chcú a ako chcú. Čiže tam nie je žiadne obmedzenie. A učebnice na to nemôžu ani byť, pretože my nevieme, čo budú učiť, je to ich slobodná vôľa. A na to si oni budú musieť svoju prípravu robiť sami, lebo majú tú voľnosť. Keď to nebudú chcieť, môžu opísať to, čo je na Štátnom pedagogickom ústave ako vzor.
Pokiaľ ide o prekážky zahraničných vysokých škôl. No pokiaľ chce na Slovensku pôsobiť a chce mať akreditovaný študijný program taká škola, tak musí byť preložený do slovenčiny v rámci zákona o štátnom jazyku. Predstavte si, že slovenská vysoká škola príde od Ameriky a povie, že tam chce zriadiť svoju pobočku, pričom predloží študijný program v slovenčine. Viete si to predstaviť? Takže takisto keď príde Amerika alebo Veľká Británia na Slovensko, musí predložiť Akreditačnej komisii svoj študijný program do slovenčiny. A učiť môže aj v anglickom jazyku.
A posledná pripomienka. Ja som nemyslel na vás, pán minister, keď som hovoril o tých ľuďoch, myslel som na ľudí z ministerstva školstva.

Pán poslanec Osuský s faktickou.

Rád by som podporil a nedá mi nepodporiť pána ministra v jeho oprávnenej a pre prospech veci dobrej snahe o zavedenie angličtiny ako povinného výučbového predmetu. Domnievam sa, že združenie rodičov a priateľov školy alebo iná podobná inštitúcia nemá a nemôže hlasovať o tom, či sa má učiť fyzika alebo chémia. A dokonca ani obyvatelia a rodičia z Hornej Dolnej nemajú hlasovať, či deti majú nadobudnúť počítačovú gramotnosť. Jednoducho zodpovední za rezort iste majú vedieť, že počítačová gramotnosť a angličtina je dnes nevyhnutnosťou a nemôže byť ponechaná voľbe tých, ktorí o tom veľmi pravdepodobne vedia menej. Jan Amos Komenský, ktorého meno nesie moja univerzita, vedel, že ak chce, aby jeho dielo bolo vnímané a čítané, musí ho napísať po latinsky, pretože kralická čeština nebola v Európe medzi vedeckými kruhmi tým svetovým jazykom a lingua franca, preto vznikli Opera didactica omnia a Janua linguarum aperta v latine. A keď som mal pred rokmi možnosť navštíviť laboratóriá firmy Ciba-Geigy, kde šéfom oddelenia výskumu bol veľký slovenský vedec prof. Belluš, čestný doktor Univerzity Komenského, tak v tom kolektíve bolo 7 vedcov, v tom laboratóriu, z ktorých bol jeden Ind, jeden z Číny, jeden z Francúzska a traja Nemci a jeden Švajčiar. A títo všetci mali spoločný jazyk, anglický. Tak to proste je. A môžeme mať, samozrejme, osobnú preferenciu. Ja napr. milujem ruštinu ako jeden z mála ľudí mojej generácie, ale jednoducho je mi jasné, že ak chcem mať deti pripravené do života, tak angličtinu a počítač treba ovládať.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Maďarič, pripraví sa pán poslanec Počiatek.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, keď som si pozorne prečítal programové vyhlásenie vlády a našiel som v ňom viackrát ambíciu prijímať ústavný zákon, pričom vláda alebo vládna koalícia ústavnú väčšinu nemá, povedal som si, že časy sa menia. Dobrá koalícia už nemusí zákony schvaľovať, stačí, že ich bude predkladať. A zlá bude, samozrejme, opozícia, ktorá ju v tomto úsilí nepodporí. To som však ešte netušil, že nielen tieto ústavné zákony, ale vlastne celé programové vyhlásenie vlády je len ilúzia, akýsi aktuálny a dočasný náčrt, ktorý bude každý rok aktualizovaný. To je naozaj svetový unikát. Možno sa o rok z programového vyhlásenia niečo vyškrtne, niečo sa doň doplní. Hrubo povedané, toto programové vyhlásenie vlády je trhací kalendár. To nám bolo oznámené hneď po výdychu plnom úľavy z toho, že koalícia je ešte aj po troch-štyroch týždňoch svojej existencie jednotná. Samozrejme, o to pochopiteľnejšie sa mi javí, že pani premiérka musela včera minimálne 10-krát skloňovať a opakovať zámer obnoviť dôveru ľudí v politiku. Nebude to ľahká úloha, pani premiérka, najmä ak máte tú smolu, že svoje vládnutie začínate tam, kde ho vláda Mikuláša Dzurindu končila, pri kupovaní poslancov. Nejaká zmena však s vašou vládou predsa len prichádza a spočíva v tom, že vaša vláda už nekupuje cudzích, ale musí obchodovať s vlastnými poslancami. (Potlesk.) Politológovia dnes už snáď riešia len otázku, či sú títo úplne "obyčajní poslanci" len nevypočítateľní alebo či sú aj vypočítaví. Priznám sa, neviem, čo je pre politickú kultúru horšie. Vy máte hneď v 1. kapitole vášho programu jeden z cieľov nastoliť novú politickú kultúru a etiku. A myslím si, že tento cieľ ste už splnili. Takže s čistým svedomím môžem prejsť ku kultúre tentoraz bez prívlastku.
Zdá sa podľa prvých už aj krokov vlády a jej programového vyhlásenia, že slovenskej kultúre sa neblýska na lepšie časy, skôr naopak, nie je tajomstvom, že rezort kultúry je podceňovaný a je relatívne slabý. Aj preto v snahe posilniť ho a využiť ekonomický potenciál kultúry predchádzajúca vláda rozhodla o rozšírení pôsobnosti ministerstva kultúry o cestovný ruch. Mohlo to pomôcť podľa môjho názoru aj kultúre, aj cestovnému ruchu. A je škoda, že súčasná vládna koalícia si toto riešenie neosvojila. Ako prázdne frázy potom vyznievajú tie slová v kapitole Kultúra, ktoré hovoria o chápaní ekonomického potenciálu kultúry. A nemôžem nepoznamenať, že vláda sa tu odvoláva na sedem rokov starú štúdiu Európskej komisie. Dúfam, že v iných oblastiach boli použité aktuálnejšie a čerstvejšie podklady.
Zmienený cestovný ruch podľa môjho názoru vecne nepochopiteľne skončil na doprave možno, že pre podobnosť slov cestovný a cestný. Možno je v tom nejaký fígeľ. Mimochodom, úroveň tejto časti o cestovnom ruchu je veľmi nízka a úplne neambiciózna. Znamená to teda, že kultúra sa v nasledujúcich rokoch nielenže neposilní, ale bude aj oslabená a navyše zúžená ešte aj oblasť menšinovej kultúry. Opäť v tom nie je žiadna vecná logika, ide čisto o politické rozhodnutie, aby strana Most – Híd mohla pestovať klientelizmus medzi svojimi maďarskými voličmi. A pýtal sa, mimochodom, niekto ostatných menšín, či chcú byť odtrhnutí od celkovej kultúrnej politiky? A nepamätáme sa už, ako sa ostatné menšiny sťažovali na menšinovú kultúrnu politiku, keď ju na ministerstve kultúry vykonávali politici maďarskej menšiny?
Každopádne ľutujem trochu súčasného ministra kultúry, ktorému nová vláda jeho slabú pozíciu ešte viac oslabila. Na význame mu však nepridávajú ani jeho vlastné programové zámery, ktoré sú väčšinou veľmi náznakové, nejasné alebo úplne rutinné ako napr. obnova pamiatok pomocou využitia štrukturálnych fondov alebo príprava dlhodobých a strednodobých strategických materiálov, ktoré, mimochodom, v mnohých oblastiach existujú, alebo záhadný zámer, že vláda prehodnotí decentralizáciu v oblasti kultúry. Ako ju prehodnotí, prečo ju prehodnotí, ku komu ju prehodnotí, to nie je jasné.
To málo konkrétneho, ktoré sa v programe v časti Kultúra nachádza, nijako neoslňuje ani originalitou, ani prísľubom zásadných zmien. A ako celé programové vyhlásenie, tak sa ani táto kapitola nevyhla určitému zavádzaniu. Hovorí napr. o tom, že odstráni nezmyselné reštrikcie a obmedzenia v zákonoch týkajúcich sa národnostných menšín. Aké zákony sa tu majú na mysli, aké reštrikcie? Ak sa myslí na zákon o štátnom jazyku, ten sa primárne netýka používania menšinových jazykov ani neobmedzuje používanie menšinových jazykov, len hovorí o tom, kde sa má používať štátny jazyk. Takže ak je to tento zákon o štátnom jazyku, nová vláda by mala svoj cieľ otvorene pomenovať, že chce zabezpečiť, aby na území Slovenskej republiky neboli ľuďom dostupné potrebné informácie aj v slovenskom, teda štátnom jazyku. Načo aj? Kto nerozumie napr. po maďarsky, nech si zoženie tlmočníka alebo prekladateľa.
Vláda sa tiež zaväzuje, že zruší koncesionárske poplatky. O "odbornosti" tohto zámeru svedčí už len to, že si pisateľ tejto kapitoly nepovšimol, že koncesionárske už neexistujú. Nazýva sa to úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ale veď programové vyhlásenie sa bude meniť, takže na nejakej formálnej chybe až tak nezáleží, dôležitý je cieľ zoštátniť a podriadiť si Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.
Vláda chce transformovať aj Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, ktorá bola, mimochodom, v minulom období úspešne odštátnená. Prečo, z akého dôvodu, za akým cieľom sa to má stať, to z vyhlásenia jasné nie je. Dá sa len tušiť, že lobing konkurenčnej súkromnej agentúry SITA bude konečne úspešný. Čo sa dá sprivatizovať, to treba sprivatizovať, tak predsa znie imperatív súčasného vládnutia.
Som trochu sklamaný, ako málo povedala, vlastne takmer nič nepovedala pani premiérka vo svojom úvodnom slove o kultúre. Postrehol som tam vlastne len jedinú rozhorčenú zmienku na okraj, že ľudí trápi bezohľadnosť niektorých developerov spojená s necitlivosťou voči kultúrnemu dedičstvu. Oceňujem však, že táto poznámka bola sebakritická. Predpokladám, že ju adresovala pani premiérka aj podpredsedovi vlády pre ľudské práva a menšiny, ktorý svojho času ešte ako minister kultúry napriek protestom verejnosti vyňal z pamiatkovej zóny v Bratislave takmer polovicu a dal tak zelenú spomínaným bezohľadným developerom, aby hyzdili naše kultúrne pamiatky.
Ale aby som nebol len kritický. V kapitole Kultúra sa nachádza aj veta, ktorá má teší, a to, že vláda v oblasti kultúry nadviaže na všetky pozitívne princípy vybudované v predchádzajúcich obdobiach. Predchádzajúce, to bolo azda aj to minulé. Takýto úmysel vítam, aj keď akokoľvek bol myslený, keď už pre nič iné, tak preto, lebo je to dobré východisko pre dialóg.
Ak bude vláda Slovenskej republiky postupovať podľa predloženého programu, podľa môjho názoru to prinesie Slovensku nestabilitu, stagnáciu a zhoršenie sociálnej situácie mnohým ľuďom čiže presný opak včera deklarovaných priorít. Vláda však možno bude postupovať inak, pretože podľa tých vyjadrení toto programové vyhlásenie je len polotovarom s obmedzenou trvanlivosťou na jeden rok. Napokon v takom zavádzaní verejnosti a voličov majú súčasné vládne stany dobrú volebnú prax. Je to nevídané, ale je to tak. Máme zaujať postoj k programu vlády na štvorročné obdobie a súčasne vieme, že môže byť každú chvíľu tento program aktualizovaný. Ruský klasik, ktorého má určite pán Osuský rád, Dostojevskij napísal novelu Zlý žart. Je to vynikajúce prozaické dielo. Aj toto programové vyhlásenie vlády je zlý žart, ale dielo je to mizerné. Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca Maďariča s faktickými poznámkami sa prihlásili pán Poliačik, pán poslanec Šebej, Zajac, Dostál, Viskupič, pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Zmajkovičová, procedurálny máte? Dobre.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, máte slovo.

Pán kolega Maďarič, ja chápem, že môže byť veľmi ťažko pochopiteľné, že niekto bude v politike všetkými možnými prostriedkami bojovať za možnosť splniť predvolebný sľub. Chápem to, že nemusí byť úplne pochopiteľné, že niekto urobí všetko pre to, aby rovnými očami sa mohol pozerať svojim vlastným voličom do očí a povedať, že urobil som maximum, aby som v politike urobil to, čo som vám sľúbil. To bol jediný dôvod, prečo tu týždeň v médiách prebehla výmena názorov medzi koalíciou a našimi štyrmi poslancami. Ale v mene poslaneckého klubu SaS, ktorý stále číta 22 členov, si vyprosujem akékoľvek reči o kupovaní poslancov, pretože jediné čo sa udialo, je to, že sme potrebovali nájsť cestu k tomu, aby sme plnili to, čo sme pred voľbami voličom sľúbili, na rozdiel od strany, ktorá si nedala ani tú námahu, aby nejaký predvolebný program napísala, lebo, keď som si pozrel predvolebný program práve strany Smer, tak väčšiu znôžku všeobecných blábolov som naozaj už dávno nečítal. (Potlesk.)

Pán poslanec Šebej.