3. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja nie som  expert v sociálnych veciach, ale šokovalo ma, keď ste hovorili o tom, že vyhlásenie vlády Ivety Radičovej je bez konkrétnych údajov. Otvoril som si vaše vyhlásenie vlády. Na 8,5 stranách rozprávania o sociálnych veciach je jedno konkrétne číslo - 15 000 korún prídavku na prvorodené dieťa. Okrem všeobecného odvolávania sa na koniec volebného mandátu. Tak čo nám tu idete rozprávať o tom, ako ste vy tu niečo robili pre túto krajinu, akí ste boli dobrí, aké boli výsledky. Sedieť tu a počúvať vaše vystúpenie znamená súhlasiť so sabotovaním práce parlamentu a tejto vlády.

Pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Tomanová, ja sa pripojím do tábora, ktorý tu ešte dnes nezaznel na vaše vystúpenie. Chcem povedať, že takisto považujem programové vyhlásenie vlády v oblasti sociálnej za nekomplexné a nevyvážené. Dotknem sa jednej oblasti. To je starobné dôchodkové sporenie. Domnievam sa, že ak oblasť, ktorá produkuje deficit štátneho rozpočtu zhruba na úrovni 1 mld. eur ročne, by si zaslúžila viac ako dva odseky, z ktorých prvý znie: "Vláda predloží do Národnej rady návrh ústavného zákona na ochranu II. piliera, ktorý potvrdí súčasné percento odvodov."
Osobne si myslím, že skutočne je to málo. Ďaleko sympatickejšie mi je tvrdenie, ktoré sa nachádza o stranu ďalej v oblasti zdravotníctvo, ktoré tvrdí, že zdravie nie je politickou kategóriou a vláda umožní diskusiu a následnú dohodu politických strán. Ja chcem prízvukovať, že ani staroba nie je politickou kategóriou a privatizovanie staroby by nemalo byť súčasťou programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že v tejto oblasti by sme mali hľadať politickú zhodu, lebo tak ako zdravotný systém, ani dôchodkový systém nie je otázka krátkodobá, ale je to otázka, alebo mala by to byť otázka celospoločenskej zhody, lebo sa to dotýka generácií, a generácií, a dobrý dôchodkový systém sa robí na desaťročia dopredu, a nerobí sa ako biznis dôchodkových správcovských spoločností. Mne osobne boli veľmi sympatické vaše slová, pán minister práce a sociálnych vecí. Jedným z prvých slov, ktoré ste predniesli vo funkcii, že idete zmeniť percento výberu na 6 a 12. Škoda, že racionalitu... (Vystúpenie prerušené časomerom.) (Potlesk.)

Teraz pán poslanec Branislav Ondruš s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Teraz pán poslanec Branislav Ondruš s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tomanová, vy ste sa síce dotkli aj otázky novely Zákonníka práce alebo zmien v pracovnoprávnom zákonodarstve, ale ja si myslím, že ste mohli aj konkrétnejšie uviesť, aký lživý dojem sa usiluje návrh programového vyhlásenia vlády vyvolať. Totiž on vyvoláva dojem, že nejakou zmenou Zákonníka práce alebo nejakého zákona sa naraz vytvoria dostatočné podmienky a podnikatelia naraz budú mať desaťtisíce voľných pracovných miest, na ktoré začnú prichádzať desaťtisíce nezamestnaných. Tak presne podľa tejto filozofie urobil Ľudovít Kaník ako minister práce novelu Zákonníka práce a aj vtedy tvrdil on, Ivan Mikloš a celá táto pravicová klika, že toto bude dobrý nástroj na vytváranie nových pracovných miest. Tak štatistika Eurostatu ukazuje, že zatiaľ čo na konci roka 2003 alebo za rok 2003 bola miera nezamestnanosti niečo cez 17 %, tak za rok 2004 alebo na konci roka 2004 to bolo vyše 18 %. Inými slovami, zatiaľ čo za rok 2003 sme mali počet nezamestnaných necelých 460 tis., tak za rok 2004 ich bolo vyše 480 tis. Čiže tento obrovský mnohodesaťtisícový nárast nezamestnaných priniesla tá novela Zákonníka práce, ktorá mala vytvoriť lepšie podmienky pre zamestnanosť. A tiež by som len krátky historický exkurz. Ten tzv. II. dôchodkový pilier, ktorý na Slovensku sme zaviedli, tak s tým prišiel minister krvavej fašistickej Pinochetovej vlády, ktorého u nás na Slovensku vítali aj takí ľudia ako je pán Šebej. (Potlesk.)

Pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

Pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, všetko, čo ste hovorili, sedí ako píp, píp, píp na šerbli na vládny program Roberta Fica. Hovorili ste o vládnom programe Roberta Fica. O vláde, v ktorej ste sedeli. Skutočnosť, ktorú ste na základe tohto svojho vládneho programu dosiahli v stave nezamestnanosti je katastrofálna, v stave chudoby prehlbujúca, v stave zvyšovania regionálnych rozdielov alarmujúca, v stave poskytovania, resp. neposkytovania sociálnych služieb strašná. Klientelizmus pre vyvolených ako vyšitý. Sociálne podniky, pani ministerka, exministerka, vám nič nehovoria? Vaše sociálne vládnutie najlepšie vystihuje jeden vtip, ktorý, bohužiaľ, ale vtipom nie je. Ten vtip hovori, že vláda Roberta Fica prijala na konci svojho volebného obdobia dve uznesenia. Prvé uznesenie - životná úroveň ľudu sa zvýšila. A druhé uznesenie je menoslov ľudí, ktorým sa zvýšila. (Potlesk.)

Pán poslanec Radoslav Procházka. Nech sa páči.