3. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baška, nech sa páči, máte slovo, pripraví sa pán poslanec Číž.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, ministri, vážení podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mojej reči postupne sa vyjadriť po odsekoch k časti programového vyhlásenia vlády bezpečnostná politika a obrana.
Po všeobecnom úvode, kde sa hovorí o členstve Slovenskej republiky v NATO a Európskej únii, z ktorého vyplýva, že systém kolektívnej obrany NATO a spoločná bezpečnostná obranná politika EÚ poskytujú Slovenskej republike rozhodujúce bezpečnostné záruky, sa programové vyhlásenie vlády v tejto časti venuje strategickému hodnoteniu obrany. Citujem: závery a odporúčania strategického hodnotenia obrany predloží na verejnú diskusiu najneskôr do konca roka 2012 a premietne ich do základných strategických a koncepčných dokumentov a súvisiacej legislatívy. Nemám nič proti verejnej diskusii, ale v súčasnosti a v tomto období a v nasledujúcich dvoch rokoch treba hlavne konať. Tak ako Aliancia nečaká na schválenie novej strategickej koncepcie, ktorá by mala byť schválená na jeseň tohto roku na Lisabonskom summite a robí interné zmeny do vnútra, pretože chce tie staré "cold war structures" zlikvidovať, by malo aj ministerstvo obrany pokračovať v týchto zmenách, ktoré sme my pred dvoma rokmi začali. V zmenách, ako som spomínal, treba pokračovať hlavne teraz, keď doznieva svetová finančná a hospodárska kríza, treba vykonať ďalšie kroky vo vnútri rezortu, pretože tak ako sa vyjadril aj súčasný minister financií, chce budúci rok ušetriť 1,6 mld. eur a zaviazal ministrov viazaním ďalších prevádzkových výdavkov. Ja si myslím, že, pán minister obrany, ak nebudete konať a pokračovať v tých zmenách, ktoré sme začali, tak vám to padne buď v roku 2011 alebo v roku 2012. Nebudete mať finančné prostriedky nielen na prevádzku, ale ani na financovanie našich vojakov v misiách medzinárodného krízového manažmentu.
Citujem: vláda Slovenskej republiky dokončí proces riešenia reštitučných nárokov vo vojenskom obvode Javorina s cieľom navrátenia majetku oprávneným osobám. S tým súhlasím, chcem len upozorniť, že ministerstvo obrany doteraz urobilo maximum. A to, čo sme sľúbili aj tým ľuďom, oprávneným osobám, ktoré sa snažia, ktoré chcú navrátenie týchto majetkov, tak tento materiál sme pripravili a dali sme ho aj na Úrad vlády, lenže bráni tomu práve zákon o obecnom zriadení, konkrétne § 2d tohto zákona, pretože boli vyhlásené voľby do orgánov samosprávy, čiže miest a obcí, a vtedy sa nemôžu meniť hranice, okrem iného aj hranice katastrálnych území. Jedna vec je vydávanie reštitúcií, pokračovanie, respektíve to dokončenie, ktoré máte v programovom vyhlásení vlády a druhá vec je samostatné zrušenie vojenského obvodu. Vo vydávaní reštitučných nárokov treba pokračovať aspoň takým tempom, ktoré bolo za predchádzajúcej vlády. My sme tiež prijali ďalších ľudí, ktorí pomáhali riešiť tieto reštitučné nároky a po zrušení vojenského obvodu, to je náš názor, vojenského obvodu Javorina, by mali mať na určité prechodné obdobie právo na správu lesného pozemkového fondu a iného druhu pôdy, tu podotýkam vo vlastníctve štátu, naďalej Vojenské lesy a majetky, štátny podnik. Tým dôvodom je jednak znalosť prostredia a jednak je aj pretrvávajúce nebezpečenstvo nevybuchnutej munície. Ďalej sa v programovom vyhlásení vlády v časti bezpečnostná politika a obrana píše, že vláda Slovenskej republiky presadí zmeny v systéme ochrany utajovaných skutočností s cieľom zjednodušiť manipuláciu a ich počet pri zaručení minimálneho bezpečnostného štandardu NATO a EÚ. Ja dúfam, že, pán minister, ste sa možno aj poučili z tých predchádzajúcich dní, ako ste vymenovali riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby a budete mať stále na pamäti, že ministerstvo obrany nie je ako iný rezort a určitú ochranu utajovaných skutočností je potrebné v tomto rezorte zachovávať. Skôr by ste možno mohli v budúcnosti zmeniť zákon o ochrane utajovaných skutočností tak, aby dal možnosť Bezpečnostnému úradu Ministerstva obrany SR certifikovať niektoré systémy samostatne, aby nemuseli byť certifikované národnou autoritou, čiže Národným bezpečnostným úradom.
Ďalej sa v programovom vyhlásení hovorí, že vláda Slovenskej republiky presadí systém pravidelného, objektívneho a transparentného hodnotenia výsledkov plnenia úloh rezortom obrany formou verejného odpočtu. To sme robili aj my, cez tzv. komplexné hodnotenie obrany. Každoročne bola aj tá verejná časť, prístupná časť verejnosti a dokonca vyhodnotenie programového vyhlásenia vlády, ktoré sme rozpracovali do konkrétnych bodov a úloh, sme vyhodnocovali každé dva roky za účasti predsedu vlády.
V ďalšej časti sa píše, že sa budete koncentrovať na pôsobenie v menšom počte operácií nasadzovaním kompaktných kontingentov budovaných na základe organických jednotiek. Je to rozumné a je to pokračovaním už zavedenej politiky. Za našej vlády sa stiahli vojaci z Iraku a Golanských výšin. Naopak, sme navýšili počty v misiách v Afganistane. Hneď nadviažem na ďalší odsek, ktorý sa týka posilnenia príspevku do operácie ISAF v Afganistane. Súhlasíme s tým a chcem na vás apelovať, pán minister, aby ste udržali tempo prípravy ďalšieho nasadenia týchto vojakov do tejto misie, ktoré sa rozbehlo už za našej vlády a za výraznej asistencie Spojených štátov amerických. Mal som možnosť vidieť aj pracovnú verziu programového vyhlásenia vlády a v porovnaní s týmto originálom alebo s týmto dokumentom, ktorý prejednávame, tam vypadlo, že ministerstvo obrany bude usilovať, aby financovanie neplánovaného nasadenia jednotiek ozbrojených síl, vyčlenených v prospech síl rýchlej reakcie NATO a EÚ, bolo zabezpečené nad rámec rozpočtu kapitoly ministerstva obrany. Chcel som vás za to pochváliť, aj palce som vám držal, ale asi zaúradoval pán minister financií a táto časť, z časti bezpečnostnej politiky a obrany, vypadla. Píšete v programovom vyhlásení, že vláda využije slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine, ako aj poľské a maďarské predsedníctvo v EÚ na zintenzívnenie stredoeurópskej spolupráce v oblasti bezpečnostnej politiky a na aktívnejšie presadzovanie slovenských záujmov v rámci NATO a EÚ. Ja by som sa možno spýtal, pán minister, ako konkrétne toto chcete zabezpečiť? Každá krajina má pri rozhodovaní, a hlavne, čo sa týka teda obrany, rovnakú váhu, rovnaký hlas. Skôr toto treba riešiť cez rôzne spoločné vyzbrojovacie projekty, či už aliančné alebo Európskej únie. Doteraz bolo veľmi veľa takýchto spoločných iniciatív, ale málo aj reálne vykonaných. Či to bola iniciatíva s Českou republikou na ľahké obrnené vozidlá, alebo to bola tzv. hiphelikoptérová iniciatíva, ku ktorej sa Slovenská republika pridala na minuloročnom októbrovom neformálnom stretnutí ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie tu v Bratislave, kde je viacero krajín, tuším 7, Česká republika, Poľsko, Maďarsko a táto helikoptérová iniciatíva znamená práve to, že tieto krajiny majú vrtuľníky bývalej sovietskej proveniencie. A tieto krajiny sa práve dohodli na spoločnom postupe ako tieto vrtuľníky využiť aj v dlhodobejšom horizonte tak, aby boli použiteľné v misiách, či už pod hlavičkou Aliancie alebo pod hlavičkou Európskej únie. Ďalej sa píše, že vláda Slovenskej republiky presadí komplexný prístup orgánov verejnej moci pri tvorbe a nasadzovaní vojenských a civilných spôsobilostí na plnení úloh v rámci medzinárodného krízového manažmentu. Viem, že v súčasnosti chýba legislatíva. Za túto legislatívu je zodpovedný a gestorom ministerstvo zahraničných vecí, je to nadrezortná úloha alebo medzirezortná úloha. Ja držím palce a podporíme každý rozumný návrh, ktorý vznikne takýmto spôsobom, a ktorý bude podporovať vyslanie aj civilných expertov do medzinárodného krízového manažmentu.
Vláda Slovenskej republiky bude presadzovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti zdieľania spôsobilostí v záujme racionálneho využitia existujúcich zdrojov. Je to jednoduchá krátka, ale aj veľmi nebezpečná veta. Ja chcem poukázať na to, keď budete o tomto rozmýšľať, o týchto spoločných spôsobilostiach, aby Slovenská republika, resp. slovenské ozbrojené sily neboli len odmínovači, EOD špecialisti alebo špecialisti RCHBO, ale aby tu bola určitá, zaručená rovnováha medzi obrannými záujmami Slovenskej republiky a kolektívnou obranou NATO a spoločnou obrannou a bezpečnostnou politikou Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky zachová sociálny systém pre príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a spravodlivosť tohto systému, pripraví jeho zmeny, ktoré sa budú vzťahovať na nových príslušníkov, prijatých do ozbrojených síl po nadobudnutí účinnosti týchto zmien. Ja si myslím, že to nie je dobrá stratégia v súčasnosti, pretože aj tie prieskumy, ktoré boli v minulosti, robilo ministerstvo obrany, tak tým najväčším motivačným faktorom vstúpiť, alebo stať sa profesionálnym vojakom, bolo práve sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov. A nie je to nič nové. Existuje to aj v iných krajinách pre uniformované zložky, ja si myslím, že  tento korporativizmus v dôchodkoch a sociálnom zabezpečení týchto uniformovaných zložiek by mal byť zachovaný. Ja si myslím, keď toto zmeníte a pre tých nových príslušníkov, tak bude v budúcnosti problém s regrutáciou. Takýmto spôsobom je to určitým hazardovaním s obranyschopnosťou Slovenskej republiky. Prečo ste to dali do toho programového vyhlásenia vlády? Čo je skutočným dôvodom na zmenu sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov? Je to snáď deficit v tomto osobitnom účte, ktorý je teraz nejakých 80 mil. eur? Ale tu treba vysvetliť ako ten deficit vznikol na tomto osobitnom účte. Tento deficit je tu ešte od roku 2001, kedy vlastne mohutne alebo v húfoch odchádzali profesionálni vojaci do zálohy, do civilu a dostávali vysoké odmeny. Vy, ak chcete zmeniť tento sociálny systém a len pre novoprijatých, tak neodstránite túto finančnú medzeru, ktorá tam je. Ak by ste ju aj odstránili, ja si myslím, že hneď by vám potom, čo by ste na tom získali, by vám minister financií tieto financie zobral na to, aby znížil schodok alebo deficit štátneho rozpočtu.
Píšete, aby sa zabezpečila udržateľnosť tohto systému. Ja si myslím, že v roku 2008 za našej vlády, a predložil to minister vnútra, ktorý je zodpovedný za sociálne zabezpečenie uniformovaných, vlastne je v jeho kompetencii tento zákon, sa zvýšil percentuálny príspevok profesionálnych vojakov, policajtov a hasičov, ktorí si na tento osobitný účet prispievajú. Čiže, odvádzajú vyššie percento na sociálne zabezpečenie na dôchodok, ako  napr. civilní zamestnanci. Ešte chcem raz povedať, že tými zmenami deficit neznížite v krátkodobom horizonte, žiadnymi zmenami. A keď si zoberiem priemerný vek bývalých vojakov, ten priemerný vek je niekde 56 rokov, takže, naozaj, títo uniformovaní si toho dôchodku ani veľmi veľa neužijú.
Čo sa týka spravodlivosti. Ja sa chcem spýtať, že voči komu je nespravodlivý v súčasnosti tento systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov. Ste sa vyjadrili, pán minister, že zachováte motivačné prvky pre záujemcov o službu profesionálnych vojakov. Tiež sa pýtam, ktoré sú potom nemotivačné prvky v súčasnom systéme sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov? Nemenil by som to teraz pre tých nováčikov, pretože práve teraz, keď dochádza k stabilizácii regrutácie a doplňovania profesionálnych vojakov po viac ako štyroch rokoch profesionálnej armády, myslím si, že je to trocha nezodpovedné. Ako som spomínal osobitné sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov je bežné aj v iných štátoch Aliancie a Európskej únie a je vyjadrením ich špecifickej činnosti a úloh, ktoré tieto uniformované zložky plnia. Programové vyhlásenie vlády si odporuje v tomto aj vetou, že za základné piliere transformácie považuje rozvoj ľudského potenciálu a modernizáciu ozbrojených síl.
Ďalšia časť sa týka a hovorí o tom, že vláda Slovenskej republiky položí dôraz na cielenú modernizáciu ozbrojených síl, ktorá umožní sústrediť limitované zdroje na postupnú komplexnú modernizáciu organických jednotiek, zameranú na dosahovanie požadovaných spôsobilostí. Nie je to nič nové, táto veta, nič iné vám neostáva, je to na jednej strane dané misiami, našimi spôsobilosťami, cieľmi, silou v rámci Aliancie alebo hlavnými cieľmi v rámci Európskej únie, medzinárodnými záväzkami, misiami a na tej druhej strane je to, samozrejme, dané limitovanými zdrojmi. A tu vám chcem ešte raz pripomenúť, treba v tých interných zmenách v rámci rezortu ministerstva obrany pokračovať a nečakať na nejaké strategické hodnotenie, ktoré chcete dať na verejnú diskusiu koncom roku 2012. 
Píšete, že posúdite možnosť efektívneho využitia systému aktívnych záloh. Je to pekná vec, ale tu chcem tiež povedať, že v prvom rade na toto musia byť voľné finančné zdroje a pri tom súčasnom stave, pri limitovaných zdrojoch sa môžete rozhodnúť, kde tieto finančné prostriedky dáte, či uprednostníte vybavenie profesionálnych vojakov v misiách, resp. doma, alebo dáte na rozvoj aktívnych záloh. Podľa mňa jednoznačnou prioritou je rozvoj profesionálnej armády a plnenie medzinárodných záväzkov.
V ďalšej časti píšete, že vláda bude podporovať angažovanie obranného priemyslu Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí, predovšetkým v rámci modernizačných a bezpečnostných projektov NATO a  Európskej obrannej agentúry. Vláda Slovenskej republiky bude vytvárať priaznivé podmienky pre obranný výskum a vývoj so zameraním na zabezpečovanie potrieb ozbrojených síl. S tým sa dá súhlasiť, áno, treba podporiť spoločné projekty, a to chcem povedať, práve tieto medzinárodné projekty sú jedinou cestou ako prežije slovenský obranný priemysel, resp. to torzo, ktoré nám tu po roku 1993 ostalo. V obrannom výskume a vývoji nerobte chyby, aké sa v minulosti diali. Choďte sa pozrieť do VTSÚ Záhorie a niektoré tie prototypy, tie projekty, ktoré sa robili v minulosti v 90-tych rokoch a stálo to nemalé finančné prostriedky, tak možno z každého toho výskumno-vývojového projektu je jeden prototyp a niektoré tie vzory, prototypy sú vo VTSÚ Záhorie. A chcem povedať, a, naozaj, ten slovenský obranný priemysel by sa nemal držať len zákaziek z ministerstva obrany. Máme veľmi malé ozbrojené sily a slovenské firmy zachráni len medzinárodná spolupráca. Za našej vlády sme schválili nové ofsetové pravidlá, žiaľ, je to možno moderné sa vyhovárať na finančnú hospodársku svetovú krízu, ale tá sa prejavila aj v rozpočte rezortu obrany, kedy v roku 2009 nám bolo krátené 3 mld. slovenských korún a tento rok bolo krátených 6 mld. slovenských korún a nemohli sme si dovoliť žiadne nové veľké modernizačné projekty a nemohli byť preto použité ani tie ofsetové pravidlá, ktoré sa prijali.
Vláda Slovenskej republiky zaručí adekvátnu pripravenosť ozbrojených síI rýchlo a účinne podporovať zložky Integrovaného záchranného systému Slovenskej republiky pri prevencii a riešení následkov živelných pohrôm, katastrof, priemyselných, dopravných alebo prevádzkových havárií, ktoré ohrozujú životy, zdravie a bezpečnosť občanov a spôsobujú veľké materiálne škody. Chcem povedať, že ozbrojené sily Slovenskej republiky by sa mali vždy využívať ako posledná možnosť, tzv. záchranná brzda, keď sa vyčerpajú všetky možnosti tak, ako je to uvedené, stanovené v platných zákonoch a ozbrojené sily musia pri týchto živelných pohromách, pri podpore zložiek integrovaného záchranného systému, pôsobiť komplementárne, čiže doplnkovo k spôsobilostiam ostatných záchranných zložiek, čiže nemá zmysel mať ďalšie hasičské autá, keď to má hasičský záchranný zbor, skôr mať špecializovanú techniku, ako sú, ja neviem, automobilové mostovky, tankové mostovky a tak ďalej, ktoré boli využívané aj pri nedávnych povodniach. Sú to napr. aj vrtuľníky, ktoré je potrebné zmodernizovať, aby mohli pôsobiť pri týchto živelných pohromách aj v horšom počasí.
Zbytok programového vyhlásenia vlády v tejto časti sú len konštatovania všeobecného charakteru, alebo pokračovanie už zabehnutých procesov. A nie je to nič nové, že vo výcviku, vzdelávaní, ďalšej príprave, využívať skúsenosti získané z pôsobenia v operáciách v medzinárodných formáciách na zdokonaľovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky, myslím si, že to je automatické. Sú tzv. the best practices, ktoré používa generálny štáb aj v súčasnosti.
Vláda SR bude posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu. Tu by som chcel možno vedieť, pán minister, čo konkrétne myslíte, aké stretnutia, alebo čo chcete organizovať pod tým pojmom, alebo ako budete posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu. Ako podporíte účinnú verejnú diplomaciu na objektívne informovanie občanov o cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl a, samozrejme, ako budete rozvíjať národné a vojenské tradície, vedúce k posilňovaniu vlastenectva? A akým spôsobom budete venovať primeranú starostlivosť o vojnových veteránov?
Na záver by som chcel ešte povedať, čo mi na druhej strane chýba v tejto časti programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že niektoré ciele a úlohy by mali byť vyčísliteľné, a pretože sa nikam ďalej nepohnete, musíte mať nejaký ten obraz pred sebou, ako by tie ozbrojené sily mali vyzerať v tom roku 2014, keď bude táto vláda končiť. Chýbajú mi tam, samozrejme, v rámci medzinárodných záväzkov a Aliancie dva ciele, to je 10-percentná udržateľnosť a 50-percentná nasaditeľnosť do konca roku 2014. Toto bude zaujímať Alianciu, aké máme ozbrojené sily a ako si Slovenská republika plní svoje záväzky ako spoľahlivý partner. Čo sa týka dobrovoľného národného cieľa, nie je tu spomenuté, či budete držať tento záväzok ďalej, myslím si ten záväzok, ktorý sme prijali, je reálny na úrovni tých 0,9 % a myslím si, že je to dobré rozhodnutie, pretože tie príspevky a finančné náklady budú rovnomerne rozložené na obdobie 6 rokov. Päťkrát pre nasadenie v rámci Aliancie a jedenkrát pre nasadenie v rámci Európskej únie. Aj toto bude zaujímať Alianciu, ako si Slovenská republika plní svoje záväzky ako spoľahlivý partner. Samozrejme, je to aj zvýšenie jazykových spôsobilostí personálu pôsobiaceho v medzinárodnom prostredí, pretože nie je to len v štruktúrach Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ale aj v misiách medzinárodného krízového manažmentu. Chcem, pán minister, nadviazať na to, čo som povedal na začiatku, mali by ste pokračovať v tom, v čom sme skončili my, a to je rozpracovaný model ozbrojených síl a, vlastne, celého rezortu ministerstva obrany do roku 2020.
Pán minister, tento model je predpripravený, nebol podpísaný mnou, ani schválený, zoberte si tieto papiere, naštudujte si ich s novými ľuďmi. Nemusíte akceptovať všetko v tomto modeli, ale si myslím, že je to dobrý základ na to, ako by ste mali v najbližšom období zmeniť rezort obrany, jeho štruktúry, spôsobilosti, štruktúry ozbrojených síl a aj podvesov, ktoré sú pod rezortom obrany zavesené.
Preto, ako som už spomenul, nevyjdú vám v budúcnosti na to finančné prostriedky, utiahnuť všetky tie záväzky medzinárodné a budovanie spôsobilosti, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. V tomto novom modeli je taký predpoklad, že by malo ísť dole viac ako 4500 ďalších ľudí, či vojakov alebo civilov a  ľudí z ďalších podvesov. My sme za rok a pol, a nečakali sme na finančnú krízu, znížili počet na civilnej časti ministerstva o 26 %, v ozbrojených silách o 10 % a bolo to za ten necelý rok a pol viac ako 2-tisíc ľudí, ktorí odišli z rezortu obrany. Ďalej sme boli nútení, a nie ani tak krízou, ale tými rozhodnutiami, ktoré sme urobili, rapídne znížiť prebytočný hnuteľný a nehnuteľný majetok v prevádzke, alebo za ktorej správu ručilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a robili sme poriadky aj v tzv. podvesoch, či to boli vojenské nemocnice, ktoré sme zredukovali, vojenské podniky, vojenské výskumné ústavy. A urobili sme aj krok týkajúci sa zlúčenia alebo zjednodušenia vojenského vysokého školstva v Liptovskom Mikuláši.
Podľa mňa, taký ďalší cieľ, ktorý by tu mal byť, je, asi koľko percent obranného rozpočtu pôjde na misie a percentuálny pomer prevádzkových nákladov a investičných výdavkov, ktoré chcete v budúcnosti zabezpečiť pre rozvoj ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Ešte predtým, než skončím, by som chcel ešte reagovať na jedného bezpečnostného politika, ktorý povedal, že súčasná vláda je proatlantickejšia než tá predošlá, čiže tá naša. Tu chcem povedať, že práve za našej vlády sa zmenil pomer pôsobenia našich vojakov v zahraničných misiách v prospech misií pod hlavičkou Severoatlantickej aliancie. V súčasnosti je to viac ako 60 % z celkového počtu slovenských vojakov pôsobiacich v zahraničných misiách a operáciách. Zbytok sú misie pod hlavičkou OSN alebo Európskej únie. Len za posledných dva a pol roka sa príspevok Slovenskej republiky v operácii NATO ISAF v Afganistane takmer strojnásobil.
Na záver, pán minister, chcem vám zaželať, aby ste pre rezort obrany dokázali zabezpečiť viac finančných prostriedkov ako mal rezort obrany za posledné dva roky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Monika Gibalová a pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Gibalová.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na pána poslanca ohľadom vojenského obvodu Javorina. Áno, máte pravdu, pán poslanec a bývalý pán minister, že nebolo možné zrušiť vojenský obvod Javorina v čase, keď boli vyhlásené voľby, rovnako ako je teraz vyhlásené referendum, ale referendum bolo vyhlásené 6.7., posledné zasadnutie vašej vlády bolo 7.7. a voľby boli 12. júna. Ak by ste boli chceli, naozaj, vyjsť v ústrety všetkým obciam a tým, ktorí čakajú na navrátenie svojich pozemkov už 20 rokov, tak vy ste o tom veľmi dobre vedeli a mohli ste tak na vláde urobiť, ale ste tak neurobili. Jednoducho ste to opäť oddialili a nechali to tak. Takže, len také malé upozornenie, že bola na to možnosť, nemožno sa vyhovárať na to, že sa to nedalo urobiť.

Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, v závere ste sa pochválili vyslanými vojakmi v rámci misií do zahraničia pod hlavičkou NATO, OSN a tak ďalej. Ja trošku predsa len mám pamäť a pamätám si, že pred voľbami v roku 2006 bol najväčší hriech, najväčší hriech vtedajšej vlády, že vyslala vojakov do Afganistanu, ako bolo povedané, že ani nohu tam nepošlete, vaším predsedom pánom Ficom. A dnes sa tým chválite, tak nie celkom tomu rozumiem. Ďakujem.

Reagovať teraz bude pán poslanec Baška.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Gibalová, ja som hovoril, keby že lepšie počúvate, o termíne vyhlásenia volieb do samosprávy, miest a obcí 27. novembra a tento termín vyhlásil predchádzajúci predseda Národnej rady ešte pred 12. júnom, pred konaním parlamentných volieb. Čiže stále bola tá lehota, tá prekážka § 2d, zákona o obecnom zriadení.
Pán poslanec Fronc, neviem či ste mysleli Afganistan, možno ste skôr mysleli asi Irak, my sme nikdy nehovorili, že nejakým spôsobom neposilníme misiu ISAF v Afganistane, a keď si zoberiete aj to trojnásobné navýšenie, alebo vždy, keď sme predkladali mandát do navýšenia, do misie ISAF v Afganistane, tak vždy bol náš poslanecký klub za takéto navýšenie.

Ďakujem. Teraz v súlade s rokovacím poriadkom s § 28 požiadal o slovo pán minister obrany, nech sa páči, pán minister Galko.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, pôvodne som chcel predstaviť priority a úlohy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti bezpečnostná politika a obrana, ktorá v súlade s kompetenčným zákonom spadá do zodpovednosti rezortu obrany, avšak pán poslanec Baška, môj predchodca, to tu pomerne celkom dobre zhodnotil, takže nebudem vás zdržiavať a budem sa snažiť len reagovať na niektoré doteraz vznesené pripomienky.
Už samotný názov podkapitoly svedčí o systémovo novom prístupe k tvorbe programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti, ktorý nevníma obranu štátu ako izolovanú záležitosť, ale zvýrazňuje jej širšie bezpečnostné aspekty. Pri koncipovaní tejto časti programového vyhlásenia vlády sme zohľadnili, že niektoré úlohy rezortu obrany majú dlhodobý charakter, vychádzajúci z bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. My preto udržíme potrebnú kontinuitu, najmä v plnení tých úloh a záväzkov, ktoré vyplývajú z nášho členstva v NATO a v Európskej únii, pri zaručovaní bezpečnosti a ochrany zdieľaných hodnôt. Na druhej strane tam, kde si to situácia a reálny stav vecí vyžadujú, sme rozhodnutí vykonať razantné a adekvátne zmeny a opatrenia tak, ako sú uvedené v tomto programovom vyhlásení vlády. Za ústrednú myšlienku tejto časti programového vyhlásenia považujem práve úlohu vykonať strategické hodnotenie obrany Slovenskej republiky. Prostredníctvom tohto, v demokratických štátoch zaužívaného mechanizmu, chceme komplexne zanalyzovať skutočný stav rezortu obrany a na základe toho definovať politicko-strategický a ekonomický rámec pre dlhodobý rozvoj obrany a ozbrojených síl. Jedným z jeho základných atribútov je dosiahnutie celospoločenského konsenzu o základných otázkach bezpečnosti, potrebách a úlohách ozbrojených síl, vrátane stabilného rozvoja priaznivého zdrojového prostredia. V tomto kontexte budeme usilovať aj o dosiahnutie dohody všetkých rozhodujúcich politických strán.
Chcem hneď na začiatku zdôrazniť, pán kolega, že strategické hodnotenie nie je náš výmysel, nie je to ani zlý úmysel, ale ide o štandardnú metódu, ktorá je v mnohých členských krajinách NATO a Európskej únie samozrejmou súčasťou riadiacej práce, slúžiacou k hĺbkovému poznávaniu stavu a vykonaniu potrebných korekcií ďalšieho smerovania v oblasti obrany. Vzhľadom na zložitosť tohto procesu, spracovanie strategického hodnotenia trvá spravidla viac ako rok, pričom sa tomu nepretržite venujú stabilné expertné tímy.
V našich podmienkach pristupujeme k strategickému hodnoteniu predovšetkým v kontexte prípravy novej strategickej koncepcie NATO, ako aj z dôvodu dlhoročného poklesu reálneho zdrojového zabezpečenia potrieb rezortu obrany a predovšetkým ozbrojených síl. Termín predloženia strategického hodnotenia obrany Slovenskej republiky na verejnú diskusiu do konca roku 2012 je treba vnímať ako krajný časový horizont. Celý proces strategického hodnotenia bude postupný, tvorený z viacerých etáp, uzatváraných čiastkovými výstupmi. Podstatným faktorom pre finalizáciu celkových záverov však bude miera vzájomnej kooperácie rozhodujúcich politických strán a relevantných inštitúcií pri dosahovaní konsenzu o dlhodobých prioritách a kľúčových úlohách v oblasti obrany, vrátane rozvoja ozbrojených síl a ich stabilného zdrojového zabezpečenia. Takže budete mať šancu nám pomôcť urýchliť ten termín.
Za predpokladu korektného, vecného dialógu koalície a opozície môžeme výstupy strategického hodnotenia očakávať už v závere roku 2011. To najpodstatnejšie, čo chcem zdôrazniť, je to, že všetky závery a z toho vyplývajúce úlohy strategického hodnotenia, vrátane súvisiacich zmien, strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov, ako aj v legislatíve, zrealizujeme ešte v tomto volebnom období, aby sme tak výsledky hodnotenia premietli priamo do reálneho života. Samozrejme, chcem uviesť, že život a práca v rezorte obrany sa nezastavia v očakávaní záverov strategického hodnotenia, naopak, budeme pokračovať v plnení našich úloh a riešení aktuálnych problémov, avšak systémové koncepčné zmeny v rezorte budeme realizovať až v nadväznosti na výsledky tohto strategického hodnotenia.
K vami uvádzanému Modelu 2020. Model 2020 môže byť len jedným z podkladových vstupov pre samotný proces strategického hodnotenia. V žiadnom prípade Model 2020, o ktorom, pán poslanec, hovoríte, nemôže naplniť uvedenú ambíciu poznania reálneho stavu. Už len to, že jeho samotná reálna príprava začala až v druhej polovici minulého volebného obdobia, neumožnilo vytvoriť dostatočný časový priestor pre komplexné posúdenie všetkých súvisiacich aspektov, v dôsledku čoho ani nebol dotiahnutý do finálneho konca. Nebol schválený, a to ani na úrovni vedenia rezortu obrany. My pristupujeme k strategickému hodnoteniu obrany hneď od začiatku volebného obdobia s cieľom implementovať všetky z neho vyplývajúce zmeny do strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov vrátane legislatívy. Príprava Modelu 2020, o ktorom ste hovorili, bola predmetom činnosti len uzavretej pracovnej skupiny. Nebola dostatočne diskutovaná v štruktúrach rezortu obrany. Naviac materiál má charakter vyhradený, teda bol utajený, čím nebol vytvorený priestor pre širšiu odbornú a verejnú diskusiu. A, dokonca, nebol o zámeroch a obsahu tohto dokumentu informovaný ani Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Strategické hodnotenie obrany, naopak, bude záležitosťou verejnou, pri dosahovaní spoločenského konsenzu zapojíme mimorezortné subjekty, bezpečnostnú komunitu a, samozrejme, rozhodujúce politické subjekty a všetky výstupy budú dostupné verejnosti. Paralelne s procesom strategického hodnotenia budeme pokračovať v plnení našich úloh a riešení aktuálnych problémov, avšak systémové koncepčné zmeny v rezorte budeme realizovať až v nadväznosti na výsledky strategického hodnotenia.
Čo sa týka slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine, ako aj poľského a maďarského predsedníctva v Európskej únii, ktoré chceme využiť na zintenzívnenie stredoeurópskej spolupráce v oblasti bezpečnostnej politiky a na aktívnejšie presadzovanie slovenských záujmov v rámci NATO a EÚ. V priebehu nášho predsedníctva chceme efektívnejšie využiť potenciál tohto regionálneho formátu na presadzovanie spoločných záujmov. Veríme, že je možné tento formát lepšie využívať v oblasti spoločného rozvoja, civilných aj vojenských spôsobilostí s cieľom racionalizácie zdrojov, či už finančných, personálnych alebo materiálnych. Takisto po sebe nasledujúce predsedníctvo Maďarska v januári až v júni 2011 a Poľska júl až december 2011 v Európskej únii ponúkajú unikátnu možnosť na presadzovanie spoločných stanovísk a priorít strednej Európy v rámci Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky bude posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu prostredníctvom pravidelného a otvoreného dialógu s odbornou verejnosťou a s občianskymi združeniami, s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám. No, neznamená to nič iné, len to, že otázky bezpečnosti a obrany štátu boli v predchádzajúcich desaťročiach prevažne záležitosťou úzkej skupiny odborníkov. V spoločnosti absentovala verejná diskusia k tejto problematike, a ak prebiehala, tak väčšinou na základe vonkajších podnetov bez priameho vzťahu k našej realite. Našou snahou bude zapojiť do tvorby obrannej politiky čo najširší okruh odborníkov pôsobiacich v mimovládnych alebo záujmových profesných organizáciách.
Čo sa týka snahy vlády Slovenskej republiky podporiť účinnú verejnú diplomaciu na objektívne informovanie občanov o cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl, je treba si povedať a priznať, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky patria dlhodobo k najdôveryhodnejším verejným inštitúciám Slovenskej republiky. Napriek tomu sa stretávame s prejavmi nepochopenia ich úlohy v dnešnej spoločnosti aj v súvislosti s ich účasťou na operáciách a misiách v zahraničí alebo s členstvom Slovenskej republiky v NATO. Prostredníctvom aktívnej verejnej diplomacie chceme objasňovať ciele a úlohy ozbrojených síl, a tým získavať podporu verejnosti pri naplňovaní potrieb ozbrojených síl. Efektívna verejná diplomacia je rozhodujúcim garantom pre udržiavanie a posilňovanie dôveryhodnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Znamená to napr. aj zintenzívnenie vysvetľovacej kampane typu prečo sme v Afganistane, čo robia naši vojaci v Afganistane a podobne.
Čo sa týka vašej pripomienky ohľadne utajovaných skutočností, samozrejme, to, čo je potrebné utajovať, aj utajovať budeme, ale načo utajovať kopec nezmyselných zmlúv, tak ako sa to robilo doteraz. Navyše, v tomto bode ide jednak o transparentnosť a jednak o zjednodušenie manipulácie s utajovanými dokumentami na najnižšom stupni vyhradené, kde je náš štandard manipulácie na oveľa vyššom stupni, ako vo väčšine iných krajín NATO, čo nám spôsobuje mnohokrát nepríjemnosti aj na medzinárodnom fóre. To, že toto budeme musieť riešiť v spolupráci s NBÚ a ďalšími rezortmi je fakt, ale faktom je aj to, že si to všetci uvedomujeme a všetky rezorty tento proces aj podporujú.
K otázke sociálneho systému profesionálnych vojakov. K tejto téme bolo povedané toho už veľmi veľa, jednak v predvolebnom boji, bolo mnoho dezinformácií a vidím, že je to veľmi žiadaná téma ešte stále. Chcem opätovne zdôrazniť, že k otázke sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov pristupujeme so všetkou zodpovednosťou. Nechceme v žiadnom prípade zneistiť súčasných profesionálnych vojakov, ale naopak, dať im garanciu, že sociálny systém pre súčasných príslušníkov ozbrojených síl zachováme. To znamená, že pripravované zmeny sa nebudú dotýkať vojakov, ktorí sú momentálne v činnej službe. Zachováme tie prvky, ktoré podporujú záujem občanov o službu v ozbrojených silách.
Pripravovaný nový systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov sa bude dotýkať len tých profesionálnych vojakov, ktorí vstúpia do ozbrojených síl po nadobudnutí účinnosti novely príslušného zákona. Rovnako je naším cieľom, aby sme spravodlivejšie ohodnocovali tých profesionálnych vojakov, ktorí sa zúčastňujú rizikových operácií medzinárodného krízového manažmentu, napr. ako dnes v Afganistane. Takýto motivačný faktor dnes neexistuje. Takže, to je aj odpoveď na tú otázku. Sú prvky, ktoré sú prežité a mali len za úlohu uľahčiť prechod z povinnej základnej vojenskej služby na profesionálnu armádu. A niečo iné je vojak v zákope. A niečo iné je vojak v kancelárii.
Ja, aby som nemusel druhýkrát vystupovať, tak by som si dovolil, vážené dámy, vážení páni, v krátkosti zareagovať na včerajší príhovor predsedu strany SMER a podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica. (Reakcia z pléna.) Ja počkám, dokiaľ dohovoríte. Nech sa páči, môžte kľudne ďalej rozprávať, ja počkám.(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)