3. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, spomenuli ste kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Po nástupe k moci ste prijali zákon o úprave extenzie, ktorú ste veľmi rýchlo vy sami museli opravovať, pretože sa nedala vykonať inak ako v dramatickom rozpore s ústavou. Čo sa tam napriek tomu chabému pokusu o opravu nepodarilo odstrániť, je úplná absencia akejkoľvek ochrany subjektov, na ktoré sa tie rozšírené kolektívne zmluvy majú vzťahovať. O tom, že túto ochranu potrebujú, najlepšie svedčí fakt, že v každej jednej extenzii, na ktorú ste sa podujali, sa buď komisia ministerstva alebo ministerstvo samotné dopustilo postupov, ktoré úplne ignorovali aj tie veľmi skromné požiadavky, ktoré na proces extenzií kladie zákon. Spomenuli ste tiež amatérov a nedostatok odborného zázemia vo vzťahu k nastupujúcej vláde. Keď odborníci, odborná komisia, vaši odborníci na ministerstve pripravili novelu tohto zákona, tak na základe politickej dohody odborov ste to, čo odborníci dohodli, úplne zrušili a nahradili ste to neodbornou, nesystémovou, neorganickou úpravou a vyslovili, započul som tiež, vyslovili ste starosť o ústavnosť a dodržiavanie medzinárodných ľudskoprávnych štandardov. Neviem či ich nebolo viac, ale ja sám si teraz viem spomenúť na tri zákony z vašej dielne, o ktorých v ostatnom období rozhodoval Ústavný súd. V tom jedinom, v ktorom zatiaľ rozhodol, vyslovil, že ten zákon z vašej dielne bol v nesúlade s ústavou a v tých ďalších ešte konať bude. Čiže obával by som sa skôr o to skóre na poli ochrany ústavnosti, ktoré ste dosiahli vy, než o to, ktoré bude nasledovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, v prvom rade kvitujem, že používate čísla, pretože čísla sú nemenné, čísla sú argumenty, ktoré sa nedajú vyvrátiť tými, ktorí, ja poviem, rozprávajú do vetra a veľmi radi sa zapájajú do tejto debaty. Takže, čísla sú tie veci, ktoré niekto vypracoval, nezávislý odborník, a čísla dokážu porovnať naše vládnutie a vládnutie bývalej vlády alebo terajšej.
Vrátim sa k Zákonníku práce, o ktorý ste sa oprela. Ja som prešla veľmi veľa podnikov, kde sme sa pýtali na Zákonník práce. Ani jeden z podnikateľov, ani jeden majiteľ veľkej firmy nemal problém so Zákonníkom práce. Ja Zákonník práce považujem za klišé, ktoré sa snaží táto vláda otvárať, pretože v minulosti jej minister, terajší minister a bývalý poslanec pán Mikloš tu kričal a volal ako treba znížiť odvody, keď sme boli v čase najväčšej hospodárskej krízy a očakávam, že pán minister, momentálne Mikloš, zníži tieto odvody, pretože tieto ťažia najviac podnikateľov, a že ukáže podnikateľom, že nie klišé Zákonník práce, kozmetické úpravy, ale že táto vláda, ktorá sa hlási k tým podnikateľským subjektom, že im chce pomôcť, že im takýmto spôsobom pomôže, a práve tým znížením odvodov.
Chápem aj ambíciu zamestnávateľov, samozrejme, ktorí si zaslúžia omnoho väčšie mzdy ako majú zamestnanci, pretože nepochybne sú motorom diania, čo sa týka zamestnávania. Ale ja sa pýtam, kam chceme ísť ešte nižšie, ak priemerná mzda denná, a zase použijem čísla, na Slovensku je 6,40 eur, v Nemecku je 29,10 eura, v Rakúsku 28,50. Kam chceme ísť a kam týchto ľudí ešte chceme zatlačiť? Na základe čoho? Áno, manažér si zaslúži vyššiu mzdu, ale robotník alebo pracovník tak isto potrebuje mať normálne štandardné a slušné podmienky. Kam chceme ísť ešte a chceme likvidovať odbory, ktoré jediné sa môžu zastať týchto zamestnancov a týchto ľudí? Neviem na aký štandard a kam chceme týchto ľudí v tejto krajine doviesť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, uvediem pár argumentov, zase číselných, aby som vyvrátila to, čo ste povedali. Miera nezamestnanosti klesala, hovorím o celkovej miere nezamestnanosti z vašich 13,16, ktoré ste nechali na 11,69 v roku 2006, 9,65 - 2007, 2008 - 8,83, 12,34 v júni tohto roku celková miera. V porovnaní s vašimi, ktoré sa pohybovali od 14, 18, 19 a viac percent. V tejto súvislosti v Zákonníku práce sme zvýšili ochranu zamestnancov pri prepúšťaní, posilnili sme účasť zamestnancov pri rozvrhnutí pracovného času, v súvislosti s riešením dopadov globálnej krízy sme zaviedli napríklad flexi konto. V rámci nárastu minimálnej mzdy sme zvýšili minimálnu mzdu z 234,8 eura na 307 eura. V rámci rodín s deťmi zaviedli sme príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa v konečnej výške 670 eur, nové dávky pre rodičov zárobkovo činných, rodičov do 3 rokov veku, príplatok prídavku na dieťa pre nepracujúcich rodičov dôchodcov. Zaviedli sme nový valorizačný mechanizmus na prídavok na dieťa. Nový zákon o rodičovskom príspevku na úrovni vo výške minimálnej mzdy. Zákon o náhradnom výživnom, kde sme riešili finančnú podporu osamelým rodičom s deťmi. Náhradu výživného deťom, ktorých výška sirotského dôchodku nedosahuje ani výšku minimálneho výživného. Každoročné zvýšenie dávky v sociálnej, v hmotnej núdzi. Znížili sme chudobu z vašich 13,3 % na 10,9 %.
V dôchodkovom systéme sme udržali systém a zlepšili bilanciu Sociálnej poisťovne o 241 miliónov. Zaviedli sme vianočný príspevok. O pol roka skôr valorizujeme dôchodky a čo znamenalo zvýšenie dôchodkov zhruba o 132,78 eura a mnohí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, milí hostia, na rozdiel od mojej predrečníčky, pani poslankyne Tomanovej, si myslím, že programové vyhlásenie vlády je veľmi dobrou správou pre Slovensko. Nová koalícia a nová vláda má štyri roky na to, aby toto tvrdenie dokázala a verím, že sa jej to podarí. Pokiaľ ide o sociálny systém ako celok, mojou prioritou je urobiť poriadok, zaviesť spravodlivosť v pravom slova zmysle a prehĺbiť solidaritu v systéme. Aby som bol stručný, skúsim povedať len pár priorít. Prvou prioritou je boj proti nezamestnanosti, čo zároveň znamená prostriedky na to, aby sa zamestnanosť zvyšovala. Za tri týždne, počas ktorých som vo funkcii, som absolvoval množstvo rozhovorov a návštev. Okrem iného medzi tým bolo aj rokovanie tripartity. Bola to návšteva najvyšších predstaviteľov KOZ v mojom úrade. Bola to, samozrejme, aj návšteva zástupcov zamestnávateľov a okrem iného som si bol preveriť situáciu, aká je na východnom Slovensku, konkrétne v okresoch Trebišov a Michalovce.
Z týchto rozhovorov a hlavne z rokovaní na tripartite vyplynulo, že tak ako to spomínala pani poslankyňa Vaľová, dávam jej za pravdu, najväčším problémom nie je Zákonník práce, ale z pohľadu zamestnávateľov je najväčším problémom zákon o kolektívnom vyjednávaní. Novela, ktorá bola prijatá na jar tohto roka, zaznamenala veľký nepomer medzi právami zamestnancov a zamestnávateľov, alebo presnejšie povedané, zaviedla automatickú extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, čo hodnotia zamestnávatelia ako veľmi vážnu prekážku pre rozvoj ďalších investícií, a preto mojou prioritou pri opatreniach na zvyšovanie zamestnanosti bude náprava tohto zákona. Samozrejme, budeme robiť aj zmeny v Zákonníku práce, ale rozhodne sa s týmito zmenami nemienim ponáhľať. Chcem dať veľký priestor dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Chcem, aby fungovala tripartita tak, ako fungovať má. Každý bude mať dostatočný priestor, aby vyjadril svoj názor a svoje stanovisko. Dúfam, že tieto stanoviská sociálnych partnerov sa budú zbližovať. Dúfam, že rokovania budú pokojné a v konštruktívnej atmosfére, k čomu chcem prispievať.
Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, vidíme konkrétne, teraz, v týchto dňoch, že znova sa opakuje to čo každý rok. Sociálni partneri sa jednoducho nevedeli dohodnúť na úprave minimálnej mzdy, to znamená, musí prísť na rad mechanizmus daný podľa zákona. Tento mechanizmus nie je dobrý. Tento mechanizmus, je to gumové, sú to gumové paragrafy, ktoré umožňujú veľmi voľný výklad, treba to upresniť, treba to zmeniť tak, aby boli spokojné všetky strany. Preto pôjdeme, zrejme, aj do zákona o minimálnej mzde a navrhneme logické a zmysluplné úpravy, ktoré budú mať za následok väčšiu spokojnosť a menšie handrkovanie ako tomu bolo doteraz.
Pokiaľ ide o výšku miezd, mne osobne je veľmi ľúto, že taký vysoký počet ľudí na Slovensku je odkázaný žiť z tak nízkych miezd alebo dokonca z dávok v hmotnej núdzi, a budem robiť všetko preto, aby sa tento stav zlepšil. Samozrejme, tu nemôže byť spoľahnutie, alebo nemôžeme sa pozerať len na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože je to širší, celospoločenský problém. Ide v prvom rade o to, aby podnikatelia zistili, že Slovensko je znova atraktívna krajina na investovanie, pretože bez toho, aby sa tu rozvíjali podnikateľské možnosti, nikam sa nedostaneme. A administratívnymi nariadeniami a deklaráciami o tom, ako chceme zvýšiť mzdy bez toho, aby sme upravili podmienky na podnikanie, aby sme zvýšili kultúru spoločenského života, legislatívy, sa nedostaneme jednoducho nikde. To si tu môžme len rozprávať ako bonmoty a vymieňať ich medzi sebou.
Ak dovolíte, malý odskok v tejto súvislosti. Zaznamenal som ešte taký názor, že zamestnanci budú platiť odvody, a tým ich poškodíme. Je to také trošku nepochopenie toho, čo chceme urobiť v rámci programového vyhlásenia, nájdete pojem zavedenie super hrubej mzdy, jednoducho ide o to, na vysvetlenie, aby sa súčasná cena práce premietla do zvýšenia hrubej mzdy zamestnanca a súčasne odvody, ktoré platí zamestnávateľ a zamestnanec, formálne platil len zamestnanec, čo pre neho bude znamenať jasné zviditeľnenie toho, koľko zo svojho reálneho príjmu alebo hrubého príjmu odovzdáva štátu. Chcem len upozorniť, že ak niekto zarobí, povedzme, tisíc eur vo forme ceny práce, to znamená vrátane odvodov zamestnávateľa, tak mu z toho na výplatu zostane okolo 580 eur, pretože 420 eur ide štátu na daňový úrad, do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne vo forme odvodov. A, samozrejme, občan, ktorý tých 580 eur si zoberie domov, si nakúpi tovar, alebo si zabezpečuje nejaké služby, platí v tom DPH, platí spotrebnú daň. Reálne, z toho čo zarobí, mu zostane menej ako polovica. Bolo by dobré, keby si tento fakt občania Slovenskej republiky uvedomili a k tomu im napomôže aj zavedenie super hrubej mzdy, nehovoriac už o tom, že inštitút super hrubej mzdy sprehľadní a zjednoduší aj administratívu vo vzťahu medzi podnikateľmi a štátom.
Aby som dlho nezdržiaval, prejdem ešte k odvodovému systému. Znovu zdôrazňujem, urobiť poriadok, zaviesť spravodlivosť a zosilniť solidaritu. To je všetko. Nič iné za tým nehľadajte. Môžme sa tu dlho baviť, či je to pravicové alebo ľavicové. Poriadok, spravodlivosť a elementárna solidarita by mal byť náš spoločný cieľ. Ak sa za minulé štyri roky vláde v tomto cieli nepodarilo pokročiť, tak nech to skúsi táto nová. Dajte nám, prosím, šancu. Ja si myslím, že máme na to, aby sme sa k tomuto cieľu čo najviac priblížili. K tomu nám poslúži po prvé zjednocovanie vymeriavacích základov, k tomu nám poslúži jednotný výber daní, ciel a odvodov, kde sa od roku 2005 pokročilo len deklaratívne, ale reálne prakticky nikam. A, samozrejme, z druhej strany, keby sme sa na to pozreli, dnes sa sociálny systém, neviem či je správny výraz, masívne zneužíva. Možnože som príliš prísny, ale v každom prípade zneužíva sa určite, napríklad v oblasti nemocenských dávok, ak mám byť konkrétny, a toto nemôžeme nechať len tak, bez pozornosti.
Ak urobíme poriadok v odvodovom systéme, bude to ďalej znamenať predpoklad pre budúce zníženie odvodových sadzieb, a tým celkové zníženie toho odvodovo-daňového zaťaženia. Samozrejme, poriadok v sociálnom systéme znamená zároveň zvýšenie zdrojov pre Sociálnu poisťovňu na vykrytie deficitu, ktorý tam dnes máme. Pokiaľ ide o dôchodky, chceme zaviesť solidaritu v prvom pilieri, pokiaľ ide o valorizáciu dôchodkov. O tom sa tu zase dlho, dlho hovorilo a hovorili o tom všetky politické strany, ak som to pozorne vnímal, keď som bol ešte mimo tohto parlamentu alebo mimo vlády. Všetky strany o tom hovorili, takže, poprosím vás, znova, zjednoťme sa znova v tom, aby sme v tomto projekte urobili aj nejaký záver, ktorý sa premietne do legislatívnych úprav. To znamená, aby sa nízke dôchodky zvyšovali vyšším tempom ako tie vysoké. Po tomto volajú občania Slovenskej republiky už dlhodobo. Je najvyšší čas to urobiť. (Potlesk.) S tým súvisí aj predpokladané zavedenie minimálneho dôchodku, ktorý takisto nájdete v programovom vyhlásení. Ide tu o to, aby sme odstránili súčasný stav, kedy občania, ktorí majú veľmi nízke dôchodky, súčasne dostávajú dávky v hmotnej núdzi. Je to situácia, ktorá je zbytočne komplikovaná, nie všetci o tom vedia, a toto zjednodušme. Uľahčíme týmto ľuďom život. Samozrejme, treba to urobiť premyslene, aby nedošlo k zneužívaniu tohto inštitútu.
Pokiaľ ide o druhý pilier. Druhý pilier je nástroj, akým chceme prekonať nastupujúcu demografickú krízu. Aby to dávalo zmysel, musíme odstrániť deformácie, ktoré dnes v druhom pilieri sú. A musíme, samozrejme, priniesť ďalšiu kvalitu do nástrojov, ktoré druhý pilier ponúka. Jedným z tých spôsobov, ako sa k tomuto dostaneme, je jednoznačne rozlíšiť tri dôchodkové fondy. Musí byť jasne citeľný aj pre naprostého laika rozdiel v tom, čo je to konzervatívny fond na jednej strane a čo je to na druhej strane rastový fond. Musí tam byť iná politika investovania, iná politika garancií, iná politika odplaty pre správcovské spoločnosti, aby si občan mohol vybrať podľa svojich preferencií. Naviac bol by som rád, keby sa podarilo presadiť, aby občan, ktorý je sporiteľ v druhom pilieri, mohol svoju investíciu rozložiť na viac dôchodkových fondov. Nevidím v tom žiadny problém okrem malého technického - úpravy informačných systémov v správcovských spoločnostiach.
Ešte sa vrátim k tomu, čo predstavitelia strany SMER radi vyťahujú, pretože majú zrejme radi, radi čítajú bulvárnu tlač. Pokiaľ ide o moje údajné vyjadrenia o tom, aby sa znížila príspevková sadzba do druhého piliera na 6 %, dovolím si to uviesť v tejto snemovni na správnu mieru. Po rokovaní vlády ma v jeden pekný deň obkľúčil kŕdeľ novinárov, ktorí sa ma hlava-nehlava pýtali na všetko možné. Jedna z otázok bola, či som schopný si predstaviť, že spadne meteor do stredu Bratislavy. Ja som odpovedal, že si to viem predstaviť. Druhá otázka bola, či si viem predstaviť v krajnom prípade, že sa zníži pomerná sadzba príspevku do druhého piliera. Áno. V krajnom prípade si viem predstaviť všetko možné. Aj to, že tu zajtra nebudeme. Ale to neznamená, že presadzujem zníženie sadzby na 6 %. Zdôrazňujem, nie, ja to nepresadzujem. Všetci dobre viete, ak sledujete moju prácu, vždy som bol za to, aby sa sadzba príspevkov do druhého piliera zachovala na 9 %. Počas vládnutia bývalej vlády som o tom písal, diskutoval, všetci to viete. Je zbytočné to zdôrazňovať stokrát dookola. (Potlesk.)
Príplatok pri narodení dieťaťa a rodičovský príspevok. Ďalšia zaujímavá téma. Vhodná pre bulvár. Mojou jednou chybou je toto: rád rozprávam o veciach otvorene. Preto som na tlačovej konferencii, ktorá bola v utorok na ministerstve práce, bola to druhá v poradí, prvú som mal v Košiciach minulý týždeň, preto som na otázku novinárov, aké pripravujeme zmeny v rodičovskom príspevku, pretože tento zákon je veľmi zlý, odpovedal som a doširoka som rozoberal, aké sú možnosti. Aké sú možnosti niečo s tým urobiť. Áno, medzi iným som hovoril, že jedna z možností by bola aj tá, že by sa nahradil príplatok pri narodení dieťaťa tým, že by sa rozpustil na 36 splátok a o to by sa zvýšil rodičovský príspevok.
Nikdy som netvrdil, že to je nejaká moja mantra. Je to jedna z možných alternatív a chcem zdôrazniť dedičstvo, aké som dostal. To dedičstvo je také, že bývalá vláda v programovom vyhlásení sa zaviazala, že zvýši rodičovský príspevok na výšku minimálnej mzdy. Výsledok bol ten, že tento záväzok bol splnený v roku 2010 v posledný rok vládnutia, a to tak, že vláda, alebo teda zmenou zákona o rodičovskom príspevku, sa zaviedol dvojstupňový rodičovský príspevok a vyššia suma 256 eur, ktorá má ďaleko od tzv. čistej minimálnej mzdy, sa neposkytuje všetkým žiadateľom, ale len približne jednej tretine. To je jedna vec. To znamená, tento sľub bol naplnený vlastne len z jednej tretiny, a aj to falošne. Druhá vec je tá, že pokiaľ ide o finančné dopady, tak toto zvýšenie rodičovského príspevku sa nepremietlo dostatočne do rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A jednoducho, ja teraz vidím, že mi tam chýba 60 miliónov. Niekde sa stratili, resp. nebolo to naplánované. Čiže, vláda niečo sľúbila a nie sú na to peniaze. To len na okraj.
To, čo určite urobíme, je, aby ženy, ktoré poberajú rodičovský príspevok, mohli popri poberaní rodičovského príspevku pracovať, pretože ten zákaz práce popri rodičovskom príspevku nie je nič iné ako šikana žien, ktoré sú schopné, ktoré majú tú možnosť si privyrobiť popri starostlivosti o dieťa. Ak to stíhajú, ak sa vedia dohodnúť s manželom, so starými rodičmi a podobne.
Ešte jedna poznámka k invalidom. Bývalá sociálna vláda narobila v systéme, napríklad peňažných kompenzácií pokiaľ ide o invalidov, a v systéme invalidných dôchodkov, takú paseku, z ktorej sa, pravdepodobne, nedokážem serióznym spôsobom vyhrabať, pretože toto dedičstvo, o ktorom síce málokto vie, pretože je to vysoko odborná problematika, je veľmi, veľmi ťažké. To len na okraj.
Na záver sa ešte dotknem k tomu vyhadzovaniu ľudí zo štátnej správy, ktoré spomínala pani poslankyňa. Ako perličku spomeniem, že posledný deň svojho ministrovania pani exministerka zamestnala na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny svojho synovca, ktorého ale nemienim vyhodiť zo štátnej správy, keď sa ukáže, že je dobrý odborník. (Potlesk.)
Pripomeniem moju cestu do Trebišova a do Michaloviec. V Michalovciach som si bol preveriť ako funguje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, akým spôsobom zvládli ťažkú situáciu po záplavách. Pani riaditeľka úradu Raničová je nominantka SMERU. Pani riaditeľka Raničová, hovorím o michalovskom obvodnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ma svojím konaním presvedčila o tom, že bola by veľká chyba, keby tento svoj post opustila. Veľmi excelentne zvládli tú situáciu v spolupráci, samozrejme, so starostami obcí, ako sú Petríkovce, ako je napríklad Oborín, pardon, nie Petríkovce, Petrovce. Petrovce, malá dedinka s 200 obyvateľmi. Takže aj touto cestou odkazujem moju veľkú vďaku a som rád, že sú na tomto mieste a sú to naozaj správni ľudia na správnom mieste.
Na druhej strane, ale nemôžem sa pozerať na to, že niektorí ľudia sa podieľali na ministerstve práce na tom, aby boli vypisované rôzne čudné tendre. Jeden z nich som zrušil, tender úplne zbytočný za 5 mil. eur. Skúste si, prosím, predstaviť 5 mil. eur. Úplne zbytočný tender, zrušený. A samozrejme, že som sa rozlúčil s takými ľuďmi, ktorí sa na týchto tendroch podieľali, ktorí tieto tendre pripravovali, a ktorí schvaľovali projekty, ktorých zmysel mi doteraz zostáva nejasný. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať, a pána ministra upozorniť, že nejde o automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv, pretože kolektívna zmluva a v zákone máte stanovený poradný orgán, pán minister, ktorý je zložený zo sociálnych partnerov na báze tripartity, ktorý vám buď odporučí, alebo neodporučí po posúdení sociálnoekonomických podmienok. Naviac kolektívne zmluvy a tento zákon na rozširovanie bolo prerokované s expertami medzinárodnej organizácie práce. Konkrétne s pánom profesorom Brunim boli prítomní aj zástupcovia zamestnávateľov, aj odborov, ktorí takýto systém odporučil. Pokiaľ ide o mechanizmus minimálnej mzdy a určovania, nesúhlasilo s ním rezort práce, teda vládna strana, ale bola to dohoda a výsledok rokovania sociálnych partnerov. Konkrétne zamestnancov aj zamestnávateľov, a preto bol stanovený tak ako bol.
Nebudem sa vyjadrovť k ostatnému, ale pripomeniem, že pokiaľ ide o materskú, navrhujete ho pre ten istý okruh ľudí, ktorým je priznaný rodičovský príspevok vo výške 256 eur, tí, ktorí boli pred počatím, tie matky, ktoré teda boli poistené, to znamená pracovali. A na záver, pán minister, pán Jozef Toman, doktor Jozef Toman, absolvent troch univerzít, viedenskej, Karlovej univerzity, Trnavskej univerzity, nie je mojím synovcom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, keď ste  vy mi dal za pravdu, ja vám dám tiež za pravdu, že znížením odvodu do druhého piliera by ste urobili veľmi dobre, aj keď bol to prvotný názor. Ja som to čítala, pretože aj o nás sa médiá možno vyjadrovali. Aj pani, vaša predsedníčka Radičová, rovnako... Nie predsedníčka, samozrejme, premiérka, rovnako hovorila, že je za zníženie odvodov do druhého piliera, pretože, myslím si, že rovnako si vážne uvedomuje situáciu, ktorá je v prvom pilieri, ako vysoko prvý pilier zaťažujú takéto odvody, ktoré sú. Čiže v tom vám dávam určite za pravdu.
Budem s vami polemizovať ohľadom superhrubej mzdy, pretože ak dnes tvrdíme, že mladí ľudia nemajú záujem vstúpiť okamžite, že sa nestarajú o svoje dôchodky, vstúpiť do druhého piliera a chceme im to dať ako povinné, čo si myslím, že v demokratickom štáte to nemá akúsi oporu, mali by sa samostatne rozhodnúť. Tak sa pýtam, aké budú odvádzať odvody, aké budú odvádzať odvody a ako sa budú starať o to, ak prenesieme povinnosti, čo sa týka zo zamestnávateľa na zamestnanca. Čiže všetku ťarchu a zodpovednosť opäť prenesieme na obyčajných ľudí. A jednoducho, títo ľudia a mladí ľudia sa budú musieť sami rozhodovať ako budú platiť odvody a dane.
A aby obyčajní ľudia, pán Matovič, sa nesmiali, tak, pán minister, poviem ešte jedno. Vy tie štyri roky máte. Dostali ste ich tým, že ste zostavili vládu, máte väčšinu. Ak nenájdete medzi sebou opäť ešte jedného takého obyčajného človeka ako je pán Matovič, tak možno budete štyri roky, ak nájdete ešte pár takých, tak neviem koľko. Takže, my vám tú možnosť, od nás si ju nepýtajte, ale pýtajte si ju od svojich kolegov, obyčajných ľudí, pretože ešte pár takých Matovičov a neviem, či ešte budete do Vianoc. Ďakujem. (Smiech v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, budem sa snažiť byť telegrafický, lebo tých vecí, na ktoré by som chcel reagovať, je troška viacej. Prvá moja poznámka. Pokiaľ hľadáte cestu zo súčasného stavu, vysokého stavu nezamestnaných, myslím si, že idete zlým smerom, ak ju hľadáte v potrebách zmeny pracovného práva. Ja vás odkážem na vystúpenie vášho kolegu z vlády, pána ministra financií Mikloša, ktorý sedí za vami, ktorý v prípade Estónska povedal, že čím menšia a otvorenejšia ekonomika, tým väčší dopad krízy, a to sa týka aj nezamestnanosti. A ja s týmto tvrdením plne súhlasím. To znamená, ak hľadáte príčiny vysokej nezamestnanosti na Slovensku, sú v otvorenosti ekonomiky a jej dopade na nezamestnanosť v čase krízy.
Ak budeme hľadať možnosť zvyšovania zamestnanosti a požiadavky zamestnávateľov, potreba zmeny pracovného práva, pokiaľ sa tam vyskytuje, je veľmi, veľmi hlboko. Myslím, že na prvých dvoch miestach sú infraštruktúra a vymožiteľnosť práva skôr v opačnom poradí. Vymožiteľnosť práva a chýbajúca infraštruktúra. Pokiaľ ide o útoky na cenu práce, tak ja si dovolím povedať a potvrdiť tie slová, ktoré povedala bývalá pani ministerka Tomanová, pani poslankyňa Tomanová, že cena práce 6,4 eura zhruba v porovnaní k priemeru Európskej únie je 22 eur a kvalita pracovnej sily, ktorá je na Slovensku, vzdelaná, kvalifikovaná pracovná sila, myslím si, že pre túto kvalifikovanú pracovnú silu treba vytvoriť lepšie pracovné podmienky aj v podobe dobrého pracovného práva a nie osekávať ich štandardy. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda vlády, povedali ste, že v oblasti zjednotenia výberu a daní a odvodov sa od roku 2005 neurobilo takmer nič. Nehovoríte pravdu, ale ospravedlňuje vás to, že ste v exekutíve nový. Existuje projekt Unitas, ktorý je rozpracovaný do detailov a určite ste o tom aj sám informovaný. Je rozpracovaný a rozdelený do desiatky ďalších podprojektov. Vy totiž nemôžete zjednotiť výber daní a odvodov, pokiaľ nemáte reformované inštitúcie. My vám zanecháme zákony, ktoré prešli v minulom parlamente, ktoré vlastne založia možnosť vytvorenia nových finančných úradov a, naozaj, nemôžete ani zjednotiť výber daní a odvodov, pokiaľ vaše tety zo sociálnej poisťovne prerátavajú dôchodky na kalkulačke, pretože sa informačný systém doteraz ešte len buduje. Takže, skôr by som upriamil vašu pozornosť na to, čo robí váš kolega, podpredseda vlády Mikloš, ktorý pred pár dňami rozpustil tím, ktorý sa tejto problematike venoval a decentralizuje právomoci. Takže to vás môže parádne zdržať v tomto projekte. Ďakujem.

Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení v úvode veľmi zrozumiteľne a jasne charakterizovali, čo je obsahom programového vyhlásenia vlády v sociálnej oblasti, že to je zavedenie poriadku, že to je zavedenie väčšej spravodlivosti a že to je prehĺbenie solidarity v sociálnom systéme. Vy ste zároveň tým ale povedali, v čom je ten podstatný rozdiel medzi programovým vyhlásením tejto vlády a tej predchádzajúcej, resp. jej politikov, pretože jej politika v sociálnej oblasti bolo zavedenie neporiadku v mnohých oblastiach. Zavedenie väčšej nespravodlivosti a dokonca prehlbovanie rozdielov medzi občanmi, medzi rodinami. Ako príklad spomeniem to, čo ste hovorili o rodičovskom príspevku.
Pán minister, to nie je len to, že sú tu dve kategórie rodičov, že jeden dostáva mesačne 160 eur, zaokrúhľujem, a druhý 260 eur. Ale ak ten chudobnejší, ten, ktorý si vlastným pričinením chce zlepšiť svoju nepriaznivú situáciu a napr. na dohodu pracuje 10 hodín do týždňa, tak on ešte príde o inú dávku, alebo pomoc zo strany štátu, že štát tomuto rodičovi prestane platiť poistné odvody, a to je ďalších 83 eur mesačne. To znamená, tomu, kto je chudobný alebo chudobnejší, tak toho ešte potrestá. Toto je výsledok sociálnej politiky predchádzajúcej vlády vo vzťahu k rodičom s deťmi. A ja som veľmi rád, že aj v tejto oblasti zavediete poriadok. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, skutočne súhlasím s vami, že tento program vlády je dobrou správou pre Slovensko. Ja som veľmi rada, že ako minister ste predstúpili pred poslancov, vysvetľujete svoje kroky, pretože minulé štyri roky sa to tu často nedialo. Z vášho vystúpenia ma zaujali viaceré veci, ale spomeniem dve.
V prvom rade je to zneužívanie péenky alebo práceneschopenky, že tento systém je možné zneužívať nielen vinou... (Ruch v sále.) Chlapci, poprosím vás, hej? ...nie vinou len zamestnancov, ale aj lekárov, pretože neraz som sa vo svojej praxi stretla s tým, že v deň ukončenia výpovednej lehoty pre zamestnanca, donesie zamestnanec "kladenku" a pol roka spokojne berie od Sociálnej poisťovne péenku, čiže s tým bude treba niečo urobiť.
A potom to, čo aj pán Brocka spomínal. Diskriminácia pracujúcich mamičiek. Dneska v novinách Korzár vyšiel príbeh matky, ktorá má dve trojročné dvojčatká a trojčatá päťročné a popritom obidvaja s manželom pracujú, študujú a mamička Mádziková sa hnevá: "My nemáme nárok na sociálnu výpomoc, snažíme sa pracovať a zarobiť a nemáme nárok na stravu za korunu pre naše deti ako ostatní." Komu, ak nie matke a otcovi, ktorí vychovávajú päť malých detí, patrí pozornosť sociálnej politiky štátu? Preto skutočne od vás očakávame, že zo sociálneho štátu urobíte sociálnu politiku, ktorá bude adresná a spravodlivá. A možno by ste ešte mohli vysvetliť pani poslankyni Vaľovej, že nielen povinná účasť v druhom pilieri, môže byť povinná, ale že tu máme povinné platenie daní alebo odvodov, čo je v demokratickom štáte úplne normálne. Ďakujem. (Potlesk.)